Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, May 12, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Co/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217207198
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1217207198.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľky: H. J., nar.
XX.X.XXXX, bytom R. XX, XXX XX T. proti odporcovi: J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX E.
H. T., zastúpeného: JUDr. Beáta Swanová, advokátka, AK Jánošíkova 2, Bratislava, IČO: 36076546, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu

Bratislava II zo dňa 31.3.2017, č.k. 8C/23/2017-24, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť
úplne sa zdržať písomnej, telefonickej a elektronickej komunikácie s navrhovateľkou m e n í tak, že
odporca je okrem prípadov, týkajúcich sa starostlivosti o maloletého syna Z. J., nar. X.XX.XXXX, povinný
zdržať sa písomnej, telefonickej a elektronickej komunikácie s navrhovateľkou.

Vo zvyšnej napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť nepribližovať sa k
navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 10 m, sa rozhodnutie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi,

aby sa úplne zdržal písomnej, telefonickej a elektronickej komunikácie s navrhovateľkou a aby sa
k navrhovateľke nepribližoval na vzdialenosť kratšiu ako 10 m, vo zvyšku návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol a uložil navrhovateľke, aby do 30 dní odo dňa doručenia uznesenia
podalanapríslušnomsúdevočiodporcovižalobunaochranuosobnosti.Vovýrokurozhodnutia napokon
rozhodol, že navrhovateľka má nárok na náhradu trov konania vo výške 33,33%.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods.1, 3, § 325 ods.1, 2 písm. e/, g/, h/, § 326 ods.1,2, § 328
ods.1, § 329 ods.1, § 336 ods. zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „ C.s.p.“) a vecne
tým, že navrhovateľka sa návrhom podaným súde dňa 30.3.2017 domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi, aby dočasne nevstupoval do domu a bytu na adrese R.
U. XX R. T., kde navrhovateľka býva so synom, zdržal sa písomnej, telefonickej alebo elektronickej
komunikácie s navrhovateľkou a jej kontaktovania a aby sa nepribližoval k navrhovateľke a maloletému

synovi na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov.

3. Pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi vstupovať do
bytu na adrese R.O. U. XX R. T., kde navrhovateľka býva spolu so synom (§ 325 ods.2 písm. e/
C.s.p.) súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa 21.3.2017 a
28.3.2017vyplýva,ženavrhovateľkasodporcomnežijeodoktóbra2016,bytnaadreseR.U.XXR.T.má

navrhovateľka v prenájme od svojej sestry, byt opustila dňa 20.3.2017 a keď sa dňa 21.3.2017 vrátila,
zistila, že do zámku dverí od bytu neznámy páchateľ vopchal kus drievka, čím jej bolo znemožnenédostať sa do bytu. Po zistení tejto skutočnosti sa obrátila na susedov, ktorí kus drievka zo zámku
vybrali a navrhovateľka tak mohla vstúpiť do bytu. Zo žiadnych iných listinných dôkazov nevyplýva, že
by mal odporca manipulovať so zámkou do bytu, v ktorom navrhovateľka býva, resp. do bytu násilne

vniknúť, ako uvádzala v návrhu. Zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa 18.3.2017 ďalej vyplýva,
že navrhovateľka si prišla vyzdvihnúť maloletého syna na adresu T. XXX, E. H. T., kde jej odporca do
reproduktoru vulgárne vynadal. Z uvedeného je tak zrejmé, že odporca sa zdržuje na adrese svojho
trvalého pobytu v E. H. T.. Odporca v byte na adrese R. U. XX v T. nebýva, nemá k nemu žiaden právny
vzťah,nakoľkotentojevovlastníctvesestrynavrhovateľky.Keďže súdprvejinštancienemalosvedčené,

že odporca do predmetného bytu násilne vnikol, návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala uloženia
zákazu vstupovať do bytu, kde býva spolu so synom, vyhodnotil ako nedôvodný, a v tejto časti ho
zamietol.

4. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa navrhovateľka
domáhala uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa písomnej, telefonickej alebo elektronickej komunikácie

s ňou a jej kontaktovania, a aby sa k nej a maloletému synovi odporca nepribližoval na vzdialenosť
kratšiu ako 50 metrov konštatoval, že aplikácia ust. § 325 ods. 2 písm. g/, h/ C.s.p.
je jedným z prostriedkov preventívneho riešenia problematiky násilia. Násilie možno vo všeobecnosti
definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci proti osobe alebo proti určitej skupine alebo
spoločenstvu, ktoré má za následok (vysokú pravdepodobnosť následku) poranenie, psychickú škodu

a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického ataku, resp. postupu,
pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek
atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu
jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a
hrozba bolesti. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením

OSN v roku 1993 označuje násilie ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej,
sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania,
alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote (viď napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo 10/2012). Súd prvej inštancie uviedol, že prihliadol najmä na obsah
predloženej zápisnice o trestnom oznámení a záznamov o podaní oznámenia o spáchaní priestupku,

pričom v štádiu, kedy rozhoduje o neodkladnom opatrení, nie je daný časový priestor na rozsiahle
dokazovanie. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 21.10.2016 vyplýva, že navrhovateľka išla
s matkou vyzdvihnúť svojho maloletého syna, odporca jej syna nechcel dať a výsledkom vzniknutej
konfliktnej situácie bolo, že navrhovateľka spadla a odporca ju kopol do krížov. Zo záznamu zo dňa
21.3.2017 vyplýva, že od októbra 2016, od kedy spolu účastníci nežijú, odporca navrhovateľke neustále

telefonuje a píše jej sms správy, v ktorých ju uráža a obťažuje, a to spôsobom, ktorý je spôsobilý u
nej vzbudiť obavu o zdravie. Podľa obsahu záznamu zo dňa 28.3.2017 navrhovateľka po tom, ako
jej odporca na verejnosti v prítomnosti maloletého syna vulgárne nadával, privolala políciu, nakoľko
sa bála o život, keďže v minulosti sa jej odporca vyhrážal, že ju zabije. Následne v priebehu dňa
chcela syna vyzdvihnúť z tréningu, avšak na mieste sa už nachádzal odporca, ktorý násilím vložil

maloletého syna do auta a išiel preč. Navrhovateľka nasadla do auta a išla do R. U.. Odporca vozidlo
navrhovateľky predbehol a začal ju blokovať. Podľa obsahu záznamu zo dňa 18.3.2017 si navrhovateľka
prišla vyzdvihnúť syna do miesta trvalého bydliska odporcu, ten jej po zazvonení do reproduktoru
vulgárne vynadal. Po ďalších zazvoneniach zišiel odporca k bráne, opätovne navrhovateľke vulgárne
nadával, spýtal sa jej, či ju má kopnúť do hlavy, následne k nej prudko priskočil a tesne pred ňou

dupol nohou, aby jej nahnal strach. Navrhovateľka ušla do auta, odporca sa nasilu vtlačil do auta,
aby jej vytiahol kľúč zo zapaľovania. Z potvrdenia o podaní oznámenia zo dňa 16.3.2017 vyplýva, že
odporca sa dostavil k bytu navrhovateľky vo R. U., kde zvonil, klopal, následne začal do dverí kopať
a vulgárne nadávať. Z odôvodnenia uznesenia OR PZ Bratislava II, ČVS: ORP-1500/1-VYS-B2-2016
zo dňa 30.11.2016 vyplýva, že odporca poprel fyzické násilie voči navrhovateľke, uviedol, že jej sem -

tam dá facku. Navrhovateľka ho tiež mala psychicky týrať, pričom keď to nezvláda, dá si občas pervitín.
Z obsahu predložených listinných dôkazov možno potom vyvodiť záver, že medzi navrhovateľkou a
odporcom dochádza na pravidelnom základe k vzniku konfliktov, kedy sa odporca aj v prítomnosti
maloletého syna správa voči navrhovateľke násilne a vulgárne spôsobom vyvolávajúcim obavu o život
a zdravie. Odporca navyše užíva omamné a psychotropné látky, čo sám potvrdil. Súd majúc na zreteli

záujem na ochrane života, zdravia a bezpečia navrhovateľky, keďže odporca svojím konaním ohrozuje
jej duševnú a telesnú integritu, vyhodnotil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti
ako dôvodný, a odporcovi uložil povinnosť zdržať sa kontaktu s navrhovateľkou v písomnej, telefonickej
a elektronickej podobe a zakázal mu približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10m, nakoľko takúto úpravu považoval za dostatočnú. Zároveň uviedol, že obaja rodičia sú oprávnení
vykonávať svoje rodičovské práva k maloletému synovi, pričom režim výkonu je v súčasnosti na ich
dohode, čo vyžaduje aspoň minimálnu mieru vzájomnej komunikácie.

5. Návrh v časti uloženia zákazu približovať sa k maloletému synovi súd prvej inštancie vylúčil na
samostatné konanie, nakoľko ide o oblasť starostlivosti súdu o maloletých, ktorá patrí do súdneho
registra opatrovníckych vecí. Keďže k nariadeniu neodkladného opatrenia pristúpil súd prvej inštancie
ešte pred začatím konania vo veci samej, vo výroku uznesenia uložil navrhovateľke v zmysle § 336 ods.

1 C.s.p. povinnosť podať v určenej lehote žalobu o ochranu osobnosti s tým, že ak v určenej lehote
žalobu na súd nepodá, neodkladné opatrenie súd aj bez návrhu zruší podľa § 336 ods. 3 C.s.p..

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. a pri zohľadnení, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý v časti o uloženie povinnosti nevstupovať
do bytu, v ktorom navrhovateľka býva a vo zvyšku bola úspešná, určil úspech navrhovateľky na cca

66,66% a úspech odporcu na cca 33,33% a navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 33,33% (66,66% - 33,33%).

7. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odporca navrhujúc, aby odvolací súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Uviedol, že vo veci prebieha konanie o rozvod

manželstva, vedené pod č.k. 61P/210/2016, kde je pojednávanie nariadené na deň 23.5.2017, v
ktorom bude prebiehať dokazovanie. Odporca zdôraznil, že navrhovateľka nepodala trestné oznámenie,
nakoľko Zápisnica o trestnom oznámení neobsahuje skutočnosti, ktoré by sa dali vyhodnotiť ako
trestné oznámenie. Z tohto dôvodu ani nebolo vznesené obvinenie, resp. podanie bolo uznesením
ČVS. ORP-1/1500/1-VYS -B2-2016 zo dňa 30.11.2016 odmietnuté. V súčasnosti sa koná iba vo veci

priestupkov, kde nebolo konanie ukončené. Pokiaľ navrhovateľka podá návrh na ochranu osobnosti,
budedospisuzaloženývýpishovorov,resp.zaslanýchSMS,kdesapreukáže,ževniektorýchprípadoch
navrhovateľka iniciovala rozhovory s odporcom, po vydaní neodkladného opatrenia navrhla, aby sa
osobne stretli, pričom na mieste už bola privolaná policajná hliadka PZ. Po preukázaní, že prišiel k
navrhovateľke na jej výslovný podnet, neboli podniknuté zo strany polície žiadne kroky. Podnety na

polícii sú úmyselne iniciované za účelom zaobstarania podkladov pre rozvodové konanie, kde sa
navrhovateľka snaží obmedziť rozsah jeho starostlivosti o maloletého syna. V súčasnosti je pritom
maloletý v jeho starostlivosti v niektorých mesiacoch vo väčšom časovom rozsahu, ako je v starostlivosti
u matky. Vzhľadom k tomu, že neexistuje rozhodnutie o úprave styku maloletého syna s otcom, je
nutná komunikácia medzi rodičmi o to viac, že obaja rodičia majú nepravidelnú pracovnú dobu a v rámci

zmenového režimu pracujú aj cez víkendy a do neskorých večerných hodín. Odporca uviedol, že sa
zaväzuje navrhovateľku nekontaktovať v žiadnych iných veciach, ktoré sa netýkajú maloletého syna .
Je si vedomý, že je v záujme maloletého, aby nebola ešte viac zhoršená komunikácia medzi nimi a
berie na vedomie, že do rozhodnutia o veci samej sa nebude k navrhovateľke približovať na menej
ako 10 metrov.

8. Navrhovateľka sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380, § 378 ods.1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie

odporcu je čiastočne dôvodné.

10. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. g/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.14. Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita

alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

15. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

16. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

18. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

19. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným odporcom odvolací súd konštatuje, že rozsah

prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379, 380 C.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu
ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté
rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Vychádzajúc z
obsahu odvolania odvolací súd preskúmaval výlučne výroky vzťahujúce sa k neodkladnému opatreniu

nariadenému súdom prvej inštancie podľa § 325 ods.2 písm. g/, h/ C.s.p., t .j. k výrokom, ktorým uložil
odporcovi, aby sa úplne zdržal písomnej, telefonickej a elektronickej komunikácie s navrhovateľkou a
povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 10 m. Odvolaciemu prieskumu
nepodrobil výroky, v ktorých súd prvej inštancie zamietol návrh v časti o uloženie povinnosti odporcovi,
aby dočasne nevstupoval do domu a bytu na adrese R. U. XX v T., kde navrhovateľka býva so synom

a s prihliadnutím na prijaté rozhodnutie odvolacieho súdu (ktorého dôsledkom je dočasná úprava
pomerov účastníkov konania do rozhodnutia o veci samej) ani výrok, v ktorom bola navrhovateľke
uložená povinnosť v lehote do 30 dní podať na príslušnom súde žalobu o ochranu osobnosti, keďže
tieto neboli odvolaním napadnuté.

20. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v ustanoveniach § 324 až 342, C.s.p.,
je rýchle a pružné vyriešenie situácie, ktorá si z dôvodov uvedených v predmetných ustanoveniach
vyžaduje okamžitý zásah súdu. K jeho atribútom patrí dočasnosť a provizórnosť. Úspech strany
sporu, ktorá sa domáha neodkladného opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho
nároku (práva) medzi stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie

nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy, ktorá v sebe nesie prvky
dočasnosti. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov,
by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva,
že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie

konečného rozhodnutia vo veci samej. V každom prípade je teda potrebné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Súd
pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje potrebu dočasnej úpravy
pomerovstránsporuvždyvovzťahuknárokuuplatnenémuvovecisamej.Neodkladným opatrenímvšak

nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa ním zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo
mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi účinkami neodkladného opatrenia, ktoré v naliehavých
prípadochmôžezamedziťivznikuškodyaleboinejujmy,aakknejdošlo,ajjejzväčšovaniu.Ajvprípade,
že sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladnéhoopatrenia, súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do
vzťahov sporových strán alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje
nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Obsah neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. g/, h/ C.s.p. vychádza zo znenia čl.3.1
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6. 2013 o vzájomnom uznávaní
ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany
jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná,

duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť .Primárnym účelom je zabránenie
akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie,
obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby,
proti ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.

22. V danej veci je treba sa zhodnúť s názorom súdu prvej inštancie v tom, že zo skutkových okolností
prejednávaného prípadu vyplývajúceho s navrhovateľkou doložených listinných dokladov (návrhu na
rozvod manželstva, sobášneho list účastníkov, rodného listu maloletého syna, zápisnice o trestnom
oznámení zo dňa 21.10.2016, záznamov o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch zo dňa 21.3.2017, 28.3.2017 a 18.3.2017, potvrdenia o podaní oznámenia zo dňa

16.3.2017, uznesenia OR PZ Bratislava II, ČVS: ORP-1500/1-VYS-B2-2016 zo dňa 30.11.2016) vyplýva
splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g/,
h/ C.s.p.. K uloženej povinnosti odporcovi nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako
10 m, voči výroku ktorému odporca síce podal odvolanie, ale konkrétne odvolacie dôvody neuviedol,
odvolací súd konštatuje, že nutnosť takejto úpravy jednoznačne vyplýva ako dôsledok záujmu na

ochrane života, zdravia a bezpečia navrhovateľky, ktorej telesnú a duševnú integritu odporca svojim
konaním ohrozuje, keď sa plne stotožňuje s dôvodmi vedúcimi súd prvej inštancie k takejto úprave,
podrobne uvedenými na str. 4 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods.2 C.s.p.).

23. Závery uvedené v ods. 22 toho rozhodnutia platia i na výrok súdu prvej inštancie, ktorým

uložil odporcovi povinnosť úplne sa zdržať písomnej, telefonickej a elektronickej komunikácie s
navrhovateľkou, a to pokiaľ ide o osvedčenie ohrozenia telesnej a duševnej integrity navrhovateľky
konaním odporcu, proti ktorému takýto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Odvolací
súd však s poukazom na skutkové okolnosti prípadu vyplývajúcich z obsahu spisu v čase rozhodovania
odvolacieho súdu o tom, že účastníci sú v rozvodovom konaní, bývajú oddelene, nemajú doposiaľ

upravené rodičovské práva k spoločnému maloletému synovi Z. J., F. . X.XX.XXXX a o maloletého
syna sa doposiaľ starajú striedavo, pristúpil podľa ust. § 388 C.s.p. k zmene výroku súdu prvej
inštancie tak, že odporcovi uložil povinnosť zdržať sa písomnej, telefonickej a elektronickej komunikácie
s navrhovateľkou, okrem prípadov, týkajúcich sa starostlivosti o maloletého syna Z. J., F.. X.XX.XXXX.
Pri prijatej úvahe zohľadnil, že obe strany, vzhľadom na neexistenciu súdneho rozhodnutia o úprave

rodičovských práv k maloletému dieťaťu narodenému z manželstva, majú k maloletému dieťaťu rovnaké
rodičovské práva a povinnosti a sú (a aj v budúcnosti budú) nútení spolu komunikovať minimálne
v podstatných otázkach týkajúcich sa maloletého. Keďže navrhovateľka v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia iný spôsob zabezpečenia komunikácie rodičov týkajúcej sa maloletého dieťaťa
nenavrhla, nemohol odvolací súd pristúpiť k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti

z dôvodu, že takýmto rozhodnutím by došlo k porušeniu práv a právom chránených záujmov jednak
maloletého dieťaťa (majúceho práva na vzájomný kontakt a starostlivosť zo strany oboch rodičov) a
jednak jeho rodičov.

24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

255 ods. 2 C.s.p. a s prihliadnutím na čiastočný úspech odporcu v odvolacom konaní vyslovil, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).