Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2CoE/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115213872
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115213872.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v exekučnej veci
oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432
105, zastúpený: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti
povinnému: H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. N. XXX, o vymoženie sumy 976,94 eur s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 11Er/548/2015-21 zo dňa 06. júla
2015, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Erika Tótha, Exekútorský úrad Nitra, Piaristická 2, o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 3 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len "Exekučný poriadok"), § 25 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm.
a), b), § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1, 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník"), čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1,
čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
a rozsudkami Európskeho súdneho dvora (ES). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený
sa návrhom podaným dňa 15.03.2015 domáhal u súdneho exekútora vymoženia pohľadávky voči
povinnému, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. BW-B/1212/0278 zo dňa
29.04.2014. S poukazom na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 11/2011, 3 Cdo 146/2011,
6 Cdo 143/2011 a 6Cdo 135/2012 preskúmal najmä zmluvu o úvere zo dňa 20.12.2007, ktorá bola
uzatvorená medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. (predchodcom oprávneného) a povinným, ako
aj príslušné všeobecné obchodné podmienky pre úver, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Súd
prvej inštancie mal za to, že uvedená zmluva o úvere je podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka

zmluvou spotrebiteľskou. Zistil, že článok 11, bod 11.2 všeobecných obchodných podmienok pre úver
obsahoval znenie rozhodcovskej doložky. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku
ako neprijateľnú podmienku. Dospel k záveru rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým
že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne
na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber,

vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok
odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sabude riešiť v rozhodcovskom konaní a to pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s.. Podľa názoru súdu prvej inštancie, už len
tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky

vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Takto formulovaná zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská
doložka v zmluve o úvere a vo všeobecných obchodných podmienkach je neprijateľná, pretože núti
spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči

dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek
plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je
plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Svoj názor o neprimeranej povahe
rozhodcovskej doložky oprel aj o judikatúru Európskeho súdneho dvora. Súd prvej inštancie na základe
uvedeného žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zmeny
a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie prekročil
zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia tým, že skúmal aj iné listiny ako pripúšťa
výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že súd prvej inštancie bol oprávnený

skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Zdôraznil, že prekročením zákonných limitov
pre skúmanie exekučného titulu a skúmaním rozhodcovskej doložky, súd prvej inštancie dospel k
nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Exekučný súd bol oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok
ako exekučný titul len v zákonom určených medziach, pričom o platnosti rozhodcovskej doložky

rozhodoval rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená. Namietal ďalej, že súd svojim konaním nerešpektoval ust. § 35, § 40 a nasl. zák.
č. 244/2002 Z. z. a na podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného súdu II. ÚS 499/2012 a
PL. ÚS 21/08. Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia čl. II. bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok,
Poštová banka, a. s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť

ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť
neprijať túto zákonom stanovenú ponuku, pričom klient rozhodcovskú doložku neodmietol. Tiež uviedol,
že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 4 OZ, porušil § 153 ods. 1 OSP a nijako sa
nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa. Taktiež vyjadril
nesúhlas s tým, že súd prvej inštancie konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal

mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. OSP ani Exekučný poriadok, ani
zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo
vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej a teda, vykonať vo
veci samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Oprávnený namietal tiež aplikáciu
sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora

súdom prvej inštancie. Záverom uviedol, že súdy svojim konaním neprimerane zvýhodňujú povinného v
exekučnom konaní, a to len na základe postavenia spotrebiteľa. V tomto smere argumentoval dôvodmi
uvedenými v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2013.

3. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,
ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej
inštancie napadnuté uznesenie vydal ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým
bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní

dňa 25.08.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v
súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.

6. Podľa § 9a ods. 1 až 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch

procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 31.03.2015, kedy
bol súdnemu exekútorovi JUDr. Erikovi Tóthovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. BW-B/1212/0278 zo dňa 29.04.2014,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2014 a vykonateľnosť dňa 03.06.2014. Súdu prvej inštancie

bola dňa 04.05.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, zmluva o úvere č. 4178274307 uzavretej medzi právnym
predchodcomoprávneného(Poštovábanka,a.s.)apovinnýmdňa20.12.2007,obchodnépodmienkypre
úver a plnomocenstvo. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli aj všeobecné obchodné podmienky
pre úver, ktoré v článku 11, bod 11.2 obsahujú znenie rozhodcovskej doložky.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj
správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací
súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a

s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací
súd tieto dôvody opakoval.

9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že exekučný súd, ktorý koná

o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových
a právnych poznatkov, je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez
návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva (doložka) medzi zmluvnými stranami bola uzavretá
platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej

rozhodcovskej zmluvy (doložky), prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných
právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou (doložkou) viazaná.

10. Nemožno sa preto stotožniť s námietkou oprávneného, že by súd prvej inštancie ako exekučný súd
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej Exekučným poriadkom.

11. Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva je teda každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľa sa
považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere uzavretá právnym predchodcom oprávneného (Poštovou
bankou, a.s.) a povinným túto charakteristiku spĺňa. Znenie tejto zmluvy povinný ovplyvniť nemohol,
nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký vopred neznámy počet spotrebiteľov.

12. Občiansky zákonník v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a
rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda podstatné, či spotrebiteľ (povinný) mal
možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. Vtomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú
vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy je zrejmé,
že ide o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na

spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k
tzv. voľbe práva.

13. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v
článku 11, bod 11.2 všeobecných obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť

zmluvy o úvere, bola správne posúdená ako neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy, pretože
akákoľvekrozhodcovskádoložkabezohľadunajejformu aznenieobsiahnutávzmluveuzatvorenej
medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou
podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide práve o tento prípad.

Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté jeho
právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný
súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú doložku

si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
obchodnými podmienkami oprávneného. Mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

14. Odvolací súd tak zhodne ako súd prvej inštancie prijal záver, že predmetný exekučný titul je v

rozpore so zákonom, nakoľko celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok
je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent
rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa
predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa. V danom prípade tak súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade

exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku)
ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov
konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu je rovnako irelevantná i námietka oprávneného o nesprávnom
právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko ust. § 93b
ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy nezbavovalo
právneho predchodcu oprávneného (Poštová banka a.s.) povinnosti predložiť povinnému návrh na
uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému

sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v
rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a
zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny
predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený
listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvej inštancie správne konštatoval neprijateľnosť

rozhodcovskej doložky.

16. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zistil, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci
treba považovať za neplatné, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní, poukazujúc

i na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej, pri odôvodnení súdneho
rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý aj bezvýznamný argument strany, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia (viď. uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo 216/2012 a nález Ústavného súdu SR III.
ÚS 119/03-30).

17. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).