Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/104/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204899065
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1204899065.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov
senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľov: X/ X. Š., X/ X. Š., L.
S. U. C.. X, S., a zastúpených JUDr. Jozefom Boledovičom, advokátom, so sídlom Rovinka č. 578, proti
odporcovi: M. S. O.. O. U..L.., C. M., O. O. U. Q. XX, S., Y.L.: XX XXX XXX, zastúpenému advokátskou
kanceláriouŠKODLER&partners,s.r.o.,sosídlomDobšinského12,Bratislava,onahradenievyhlásenia

vôle na uzavretie zmluvy a o zrušenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľov a odporcu
protirozsudkuOkresnéhoO.Q.S.Y.,H.Q.XX.C.XXXX,Č..I..XXC/X/XXXX-XXX,X.naL.navrhovateľov
proti P. Okresného O.Q. S. Y., zo Q. XX.R. XXXX, Č..I.. XXC/X/XXXX-XXX, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa XX.XX.XXXX p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh, ktorým sa navrhovatelia po zmene petitu
návrhu pripustenej uznesením súdu prvého stupňa domáhali, aby súd nahradil prejav vôle odporcu na

uzavretie kúpnej zmluvy medzi navrhovateľmi ako kupujúcimi a odporcom ako predávajúcim v znení,
ktorébolosúčasťoupetitunávrhu aktorejpredmetombolbytnachádzajúcisanaprízemíbudovy(domu)
súp. Č.. XXXX na U. C.B.. X A. S., M. na M.. Č.. XX X. XX A. I.. Ú.. U., spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXX, spoluvlastnícky
podiel na príslušenstve domu vo veľkosti XXXX/XXXXX a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch - parc.
Č.. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX B. vo veľkosti XXXX/XXXXX, za kúpnu cenu

X.XXX,- €.. Zároveň zamietol návrh odporcu na zrušenie predbežného opatrenia a rozhodol, že o
trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že navrhovatelia sa domáhali nahradenia vôle odporcu na uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy
o prevode vlastníctva bytu, jednak na základe Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu
zo dňa XX.XX.XXXX a jednak na základe zákona č. 182/1993 Z.z.. Dospel k záveru, že zo zákona
č. 182/1993 Z.z. nevyplýva povinnosť právneho predchodcu odporcu, a teda ani odporcu, previesť na
navrhovateľov vlastníctvo uvedeného bytu, a to vzhľadom na znenie § 29 ods. 3 písm. a cit. zákona,

keď z vykonaného dokazovania je zrejmé, že byt bol v správe príspevkovej L. B. H. O., a teda sa na ňu
nevzťahovala povinnosť podľa § 29 ods. 2 cit. zákona s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode
vlastníctva bytu. Ďalej dospel k záveru, že na daný právny vzťah sa nevzťahuje zákon č. 182/1993
Z.z., a to vzhľadom na ust. § 24 ods. 2 cit. zákona, keďže išlo o byt v budove, ktorá nemá charakter
bytového domu, pričom na jeho prevod sa vzťahuje zákon č. 278/1993 Z.z.. Zmluvu o budúcej zmluve
posúdil ako neplatnú z dôvodu, že neobsahuje dohodu o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy

podľa Občianskeho zákonníka, keď v zásade obsahuje dostatočné označenie predmetu zmluvy, avšak
len pokiaľ ide L. X-Y. S., pričom navrhovatelia sa domáhajú aj prevodu spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastníckeho podielu na príslušenstve domua spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch, ktoré nie sú v zmluve o budúcej zmluve nijako označené
a zmluva o budúcej zmluve neobsahuje ani cenu za predmet zmluvy, ktorá je podstatnou náležitosťou
kúpnej zmluvy, keďže odkaz na ust. § 17 ods. 3 a § 18 zákona č. 182/1993 Z.z. nemožno považovať

za dostatočnú dohodu o cene vzhľadom na to, že cit. zákon sa na tento prevod nevzťahuje. Uviedol,
že zmluva o budúcej zmluve je neplatná aj podľa zákona č. 278/1993 Z.z., keď v danom prípade nebol
dodržaný postup podľa § 8 cit. zákona a nebol ani udelený súhlas Ministerstva financií podľa § 11
ods. 5 cit. zákona, čo spôsobuje jej neplatnosť. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že navrhovatelia nepreukázali ani svoje tvrdenie, že miestnosti určené na bývanie; i keď vo

výmere o pridelení bytu zo strany organizácie označené ako X-Y. O.L. - Q. byt a v zápise o dohode
o odovzdaní a prevzatí bytu označené ako X-Y. S., nachádzajúce sa v zdravotníckom stredisku M., U.
C.. X (C. Č.. X) A. S.; spĺňali pojem bytu v zmysle § 62 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi,
resp. § 118 ods. 2 Obč. zákonníka v čase vydania výmeru k X-Y.É. S. a v čase uzavretia dohody o
odovzdaní a prevzatí X-Y. S.. Poukázal na to, že pre posúdenie toho, či v konkrétnom prípade ide o byt,
nie je rozhodujúci stav faktický, t.j. spôsob užívania miestnosti alebo súboru miestností, ale rozhodujúci

je kolaudačný stav, keď zo zákona č. 50/1976 Zb. vyplýva, že dokončené stavby a ich zmeny sa môžu
užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia a na určený účel, a teda zmeniť účel užívania stavby,
ktorý bol určený v kolaudačnom rozhodnutí, príp. v stavebnom povolení, môže vykonať len stavebný
úrad po prerokovaní v stavebnom konaní a po jej dokončení vykonaním kolaudácie zmeny stavby.
Ďalej dospel k záveru, že navrhovateľom nevzniklo ani riadne právo užívania bytu, ktoré by sa neskôr

zmenilo na nájom bytu z dôvodu absencie vydania rozhodnutia o pridelení bytu príslušnou organizáciou
hospodáriacou s majetkom štátu, ktorá bola súčasne zamestnávateľom navrhovateľa 1/. Uviedol, že v
spise je založený iba zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu a evidenčný list pre výpočet úhrady
za užívanie bytu, avšak bez právoplatného rozhodnutia o pridelení bytu vydaného príslušným orgánom
(s organizáciou hospodáriacou s bytmi) je dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu absolútne neplatným

právnym úkonom podľa § 39 Obč. zákonníka. Taktiež nebolo navrhovateľmi preukázané ich tvrdenie o
konkludentnom uzavretí nájomnej zmluvy po XX.XX.XXXX, pretože nemožno stotožňovať akceptáciu
určitého predchádzajúceho stavu a nespochybňovanie určitého postavenia navrhovateľov (zo strany
právnych predchodcov odporcu) so skutočnou vôľou uzatvoriť nájomnú zmluvu ako nový právny úkon
nezávislý od predchádzajúceho predpokladaného užívacieho práva. Povinnosť odporcu previesť na

navrhovateľov vlastníctvo bytu nevyplýva ani zo Zmluvy o predaji časti podniku, ktorú odporca uzavrel
s R. C. B. SR dňa XX.XX.XXXX, a v ktorej sa odporca zaviazal predať byt terajšiemu nájomníkovi
v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z., keď z tejto zmluvy o predaji časti podniku si navrhovatelia
nemôžu uplatňovať žiadne subjektívne právo a nemôžu sa domáhať splnenia tejto povinnosti, keďže
navrhovatelia nie sú účastníkmi tejto zmluvy, a teda im z nej nevyplývajú žiadne práva. Dospel preto

k záveru, že povinnosť odporcu previesť na navrhovateľov vlastníctvo bytu nevyplýva ani zo zákona,
ani zo zmluvy.
Návrh na zrušenie predbežného opatrenia zamietol súd prvého stupňa z dôvodu nesplnenia zákonom
stanovených podmienok podľa § 77 ods. 2 O.s.p., keď pred nariadením predbežného opatrenia bol
osvedčený úmysel odporcu odstrániť stavbu, v ktorej sa byt nachádza a tento úmysel odporcu naďalej

trvá, čo vyplýva zo samotného návrhu odporcu na zrušenie predbežného opatrenia, ako aj z toho,
že stavebné konanie bolo len prerušené, a taktiež to vyplýva z celého obsahu spisu, pričom ani
odporca nepopiera svoj úmysel vykonať na predmetnej nehnuteľnosti podstatné stavebné zmeny, a
keďže úmysel odporcu vykonať zmeny na predmetnej nehnuteľnosti pretrváva, trvajú aj dôvody, pre
ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 151

ods. 3 O.s.p..
Protitomutorozsudkuvčasti,vktorejsúdprvéhostupňazamietolnávrhnavrhovateľov,podalivzákonom
stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia a žiadali rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne navrhli, aby odvolací súd rozhodol iba o základe
návrhu (existencii povinnosti odporcu previesť predmetný byt na navrhovateľov) a v ostatnej časti vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietali, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.
1 písm. a/ O.s.p., ďalej že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, tiež v dôsledku toho, že
nevykonaldôkazynavrhnuténavrhovateľmiarozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci. Uviedli, že návrhom na začatie konania sa domáhali iba splnenia toho, čo im štát opakovane
v procese privatizácie garantoval. Poukázali na predložené listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu

a uviedli, že pri osobnom rokovaní na R. C. B. O. bol ich právny zástupca oboznámený s obsahom
zmluvy Č.. XXXX/XXXX a bol ubezpečený, že odporca ako vopred určený nadobúdateľ privatizovaného
majetku, im byt do X B., D..W.. Q. XX.XX.XXXX prevedie do ich vlastníctva. Ďalej poukázali na to,
že odporca bez výhrad podpísal zmluvu č. 2128 s vyhlásením, že túto zmluvu podpisuje slobodne.Namietali, že súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol, že oni nemajú právo na prevod bytu
do vlastníctva a tým zmenil rozhodnutie Vlády O. Č.. XXX, ktorým boli určené podmienky privatizácie
H. U. C.. Č.. X A. S.. Súd prvého stupňa teda preskúmaval a menil uvedené rozhodnutie A.Q. O.,

ktoré podľa § 10 ods. 6 zákona č. 92/1991 Zb. nepodlieha preskúmaniu súdom, a preto
napadnutým rozsudkom súd rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, čo je v zmysle § 221
ods. 1 písm. a/ O.s.p. dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku. Ďalej namietali, že súd prvého
stupňa nevykonal nimi navrhnuté dôkazy, ktoré podľa ich názoru mali preukázať správnosť výmery bytu
uvedenej v petite návrhu, ktorú súd označil za spornú a osvedčenie stavebno-technického usporiadania

stavby a účelu, na ktorý je vybavená. Taktiež bez vykonania nimi navrhnutých dôkazov súd prvého
stupňa spochybnil existenciu bytu. Namietali, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval, keď netrval
na predložení kvalifikovaného osvedčenia stavebného úradu o stavebno-technickom usporiadaní stavby
a účele, na ktorý bola stavba využívaná, ktoré bolo nevyhnutné k posúdeniu otázky charakteru stavby
a existencie bytu, pretože pôvodná dokumentácia stavby a dokument charakteru užívacieho povolenia
sa nezachovali. Namietali, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že Vláda SR rozhodnutím Č.. XXX

H. Q. XX.XX.XXXX schválila privatizačný projekt Č.. XXXX týkajúci sa privatizácie časti zdravotného
zariadenia M. U., Č. L. H. O., U. C.. X, ďalej že oni opakovane písomne žiadali polikliniku o prevod
X-Y. S., ktorý mali v nájme; že privatizovaná časť majetku bola do vlastníctva odporcu prevedená H.
Č.. XXXX/XXXX I. XX.XX.XXXX, ktorá má charakter zmluvy o prevode časti podniku a že odporca
ako právny nástupca spolu s nehnuteľnosťou podľa uvedenej zmluvy prevzal všetky práva a záväzky

týkajúce sa privatizovanej časti majetku, t.j. nehnuteľnosti H. O. na U. C.. X A. S.. Na odporcu teda
zo zákona prešla povinnosť previesť na nich X-Y. S. v budove zdravotného strediska postupom podľa
zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá nesporne vznikla jeho právnemu predchodcovi. Táto povinnosť pre
odporcu podľa ich názoru vyplýva priamo zo zákona, schváleného privatizačného projektu, rozhodnutia
Vlády SR č. 913 a zo H. Č.. XXXX/XXXX, v ktorej odporca tento záväzok prevzal a v čl.

X. potvrdil, že ide o jeho slobodný prejav a súhlas s celým obsahom zmluvy. Poukázali na to, že k
uzavretiu H. Č.. XXXX/XXXX a k prevodu časti podniku na odporcu došlo až po tom, čo predmetná
časť podniku bola vyňatá z majetku štátnej príspevkovej organizácie, a preto nesúhlasil s názorom súdu
prvého stupňa, že na predmetný byt sa nevzťahovala povinnosť previesť byt na nájomcu z dôvodu,
že byt bol pôvodne v správe príspevkovej organizácie Ministerstva zdravotníctva SR. Ďalej uviedli, že

zmluva o budúcej zmluve mala zabezpečovaciu funkciu k povinnosti odporcu a túto zmluvu akceptovala
aj Vláda SR pri rozhodovaní o privatizácii, zmluva o budúcej zmluve sa stala súčasťou Vládou SR
schválených podmienok predaja časti podniku a účinnosťou zmluvy o predaji podniku záväzky zo zmluvy
o budúcej zmluve prešli na odporcu, ktorý sa tak dostal do priameho vzťahu s navrhovateľmi. Účelom
zmluvy o budúcej zmluve nie je podľa ich názoru prevod bytu, ale zabezpečenie budúceho záväzku.

K prevodu vlastníctva malo dôjsť až potom, čo sa vyňatá časť podniku stala súkromným majetkom.
Nesprávne podľa ich názoru postupoval súd prvého stupňa, keď stavbu posudzoval ako stavbu zriadenú
podľa súčasného stavebného zákona a nevyporiadal sa s dôkazmi, ktoré produkovali s cieľom doložiť
existenciu zákonnej domnienky založenej na ust. § 104 stavebného zákona, že stavba je určená účelu,
na ktorý je stavebno-technickým usporiadaním určená. Poukázali ďalej na to, že existenciu bytu (z

technicko-stavebného hľadiska ) potvrdil aj znalecký posudok Y.. B.. Uviedli, že z obsahu privatizačného
projektu vyplýva, že stavba O..Č.. XXXX bola dlhodobo, bez závad užívaná na účely nájmu nebytových
priestorov a nájom bytu, z čoho je zrejmé, že spĺňala všetky náležitosti bytového domu v zmysle zákona
č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov. Existencia nájmu bytu nimi bola konštatovaná a uznaná štátom
a Vládou SR schválením privatizačného projektu a následne po opakovanom preverení aj ministerkou

B.. Namietali, že v období od XX.XX.XXXX Q. XX.XX.XXXX došlo konkludentným konaním právneho
predchodcu odporcu ako prenajímateľa a ich ako nájomcov, pri plnej zhode prejavov vôle označených
zmluvných strán k dlhodobému reálnemu naplneniu všetkých zákonom určených znakov a obsahových
náležitostí právneho vzťahu (nájomná zmluva) ku vzniku ich nájomného vzťahu k X-Y. S..
Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd zamietol návrh odporcu na zrušenie predbežného opatrenia,

podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti zmeniť tak, že predbežné opatrenie nariadené uznesením súdu prvého stupňa zo
dňa XX.XX.XXXX Č..I.. XXC/X/XX-XX sa zrušuje. Nesprávne podľa jeho názoru súd prvého stupňa
zamietol jeho návrh na zrušenie predbežného opatrenia z dôvodu, že trvá potreba dočasne upraviť
vzťahy medzi účastníkmi, keď samotný návrh navrhovateľov vo veci samej zamietol, pričom jedným

z dôvodov bolo aj to, že nebol preukázaný vznik nájomného vzťahu navrhovateľov a existencia bytu.
Namietal, Ž. I. O.Ú. A. S. A. U. Č..I.. XCo XX/XXXX-XXX H. Q. XX.XX.XXXX X. Okresný súd S. Y. A.
U. Č..I.. XXC XX/XXXX-XXX H. Q. XX.XX.XXXX už vyslovili zhodný právny názor na predbežné otázky,
s ktorými sa musel vysporiadať aj prvostupňový súd, v zmysle ktorého nájomný vzťah navrhovateľovneexistuje ani I. X-Y. S. ani k bytu X-Y. X. navrhovateľmi P. M. A. H. O. M., U. C.Á.. Č.. X
A. S., nie sú bytom. Súd prvého stupňa svojím rozhodnutím vo veci samej potvrdil, že navrhovatelia
nepreukázali opodstatnenosť ich hmotno-právneho nároku vo veci samej a i keď napadnuté rozhodnutie

súdu prvého stupňa nie je ešte právoplatné, je nepochybné, že navrhovatelia užívajú predmetné
priestory neoprávnene, bez právneho dôvodu a nezrušením nariadeného predbežného opatrenia, ktoré
z dôvodu absencie aktívnej legitimácie navrhovateľov nemalo byť ani nikdy nariadené, dochádza k
hrubému porušovaniu jeho práv. Uviedol, že práve nariadené predbežné opatrenie bolo dôvodom,
pre ktorý mestská časť S. - U., X. M.O. O. Ú., U. Č..W.. O. XXXX/XXXX, O.-X H. Q.X. XX.XX.XXXX

prerušila stavebné konanie vo veci stavby - „Špecializovaná zdravotná starostlivosť, rekonštrukcia a
prístavba“, a to až do doby trvania predbežného opatrenia. Nariadením predbežného opatrenia mu bola
spôsobená ujma, ktorá sa zamietnutím jeho návrhu na zrušenie predbežného opatrenia zväčšuje, a
ktorej úhradu si bude uplatňovať voči navrhovateľom. Ujma spočíva v tom, že sa mu bráni viac ako päť
rokov nakladať s jeho vlastnou nehnuteľnosťou, a to na základe návrhu navrhovateľov, ktorí nemajú k
predmetnej nehnuteľnosti žiaden právny vzťah. Ďalej uviedol, že nemá úmysel svojím postupom zmariť

účel predmetného konania, čo preukázal tým, že na jeho žiadosť bolo konanie o povolenie odstránenia
stavby „H.-U. C.. X“ U. B. Č. S. - U. M. Č.. O./. H. Q. XX.XX.XXXX; právoplatným dňa XX.XX.XXXX;
zastavené.
Navrhovatelia vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa, v
časti zamietnutia návrhu na zrušenie predbežného opatrenia ako vecne správny potvrdiť. Uviedli,

že zamietnutie ich návrhu rozsudkom súdu prvého stupňa neodôvodňuje zrušenie nariadeného
predbežného opatrenia, pretože tento rozsudok napadli odvolaním. Taktiež skutočnosť, že odporca
formálne požiadal o zastavenie konania o odstránenie časti stavby, neznamená definitívne odstránenie
hrozby, pretože odporca môže žiadosť o stavebné povolenie kedykoľvek obnoviť, resp. po zrušení
predbežného opatrenia zásah vykonať aj bez príslušného povolenia. Podľa ich názoru je potreba

dočasnej úpravy pomerov aj naďalej aktuálna a potrebná.
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa, v časti,
v ktorej návrh navrhovateľov zamietol, ako vecne správny potvrdiť. Námietku navrhovateľov týkajúcu
sa vady konania, že prejednávaná vec nepatrí do právomocí súdov, považoval za účelovú, keď
prvostupňový súd v predmetnom konaní rozhodoval o návrhu navrhovateľov o nahradenie vyhlásenia

vôle na uzavretie zmluvy, o ktorom správne rozhodol tak, že mu nie je možné vyhovieť, a to z viacerých
dôvodov podrobne uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a keďže predmetné konanie
začalonanávrh navrhovateľov,jenepochybné,ževprípade,akbysúdichnávrhuvyhovel,nepovažovali
by toto konanie za trpiace vadou konania podľa § 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Namietal, že posudzovanie,
či súdne konanie trpí vadami alebo nie len v závislosti od úspechu účastníka konania vo veci, je

neprípustné. V predmetnom konaní nedošlo súdom prvého stupňa k preskúmavaniu rozhodnutia A.
O. Č.. XXX, ktorým boli určené podmienky privatizácie H. U. C.. Č.. X A. S., napadnutým rozsudkom
súdu prvého stupňa nedošlo ani k jeho zmene a prejednávaná vec jednoznačne patrí do právomocí
súdov. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď sa rozhodol niektoré z dôkazov
navrhnutých navrhovateľmi nevykonať, pričom nevykonanie týchto dôkazov aj náležite odôvodnil. Podľa

jeho názoru súd prvého stupňa vykonal v konaní rozsiahle dokazovanie a podávanie neustále nových
neodôvodnených návrhov na doplnenie dokazovania zo strany navrhovateľov, ktoré s prejednávanou
vecou ani nesúviseli, odporovalo zásade hospodárnosti konania. Súd prvého stupňa vec správne právne
posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že návrhu navrhovateľov
nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne správny.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľov, ktorým sa domáhali

nahradenia prejavu vôle odporcu na uzavretie kúpnej zmluvy medzi navrhovateľmi ako kupujúcimi a
odporcom ako predávajúcim v znení uvedenom v petite návrhu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s
ust § 132 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke, keď na daný prípad aplikoval ust. § 39, § 51a
ods. 1, 2 a § 871 ods. 1 Obč. zákonníka a navrhovateľmi uplatnený nárok posúdil na základe zákona
č. 182/1993 Z.z., ako aj zákona č. 278/1993 Z.z., pričom správne aplikoval aj ust. § 76 ods. 1 a § 85 ods.

1,2 zákona č. 50/1976 Zb. a správne dospel k záveru, že povinnosť odporcu previesť na navrhovateľov
vlastníctvo bytu nevyplýva ani zo zákona ani zo zmluvy a svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil, keď v
odôvodnení napadnutého rozsudku sa dostatočne vysporiadal so všetkými tvrdeniami navrhovateľov, s
predloženými listinnými dôkazmi a uviedol aj dôvody, pre ktoré nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.Navrhovatelia v odvolaní namietali, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomocí
súdov, pretože svojím rozhodnutím zmenil rozhodnutie A. O. Č.. XXX, ktorým boli určené podmienky
privatizácie H. U. C.. Č.. X A. S., a teda preskúmal rozhodnutie Vlády SR, ktoré nepodlieha preskúmaniu

súdom.
V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z
občiansko-právnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1 O.s.p.).
Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä:

a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho),
b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva,
c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§
80 písm. a/,b/ a c/ O.s.p.).
Žalobou o splnenie povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva,

je nielen žaloba, ktorou sa navrhovateľ domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu napr.
peňažnú sumu, alebo splniť inú povinnosť, ale aj žaloba o nahradenie prehlásenia vôle.
Z obsahu spisu, najmä však z návrhu navrhovateľov, ako aj z napadnutého rozsudku vyplýva, že
predmetom konania nebolo preskúmanie rozhodnutia Vlády SR, keď preskúmania takéhoto rozhodnutia
sa navrhovatelia svojím návrhom ani nedomáhali a z výroku napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa

je zrejmé, že súd prvého stupňa svojím rozhodnutím žiadne rozhodnutie Vlády SR nezmenil. Súd
prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol o návrhu navrhovateľov podanom podľa § 80 písm. b/
O.s.p., keď sa domáhali nahradenia prejavu vôle odporcu na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorá vec patrí do
právomocí súdu, a preto odvolací súd námietku navrhovateľov týkajúcu sa vady konania podľa § 221
ods. 1 písm. a/ O.s.p. posúdil ako nedôvodnú.

Navrhovateliaďalejvosvojomodvolanínamietali,žesúdprvéhostupňadospelknesprávnymskutkovým
zisteniam, pretože nevykonal nimi navrhnuté dôkazy a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2
písm. c/ O.s.p. len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd

prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať spornú právne významnú
skutočnosť; avšak iba skutočnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom
konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z ust. § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd rozhodne, ktoré
z označených dôkazov vykoná, keď nie je potrebné vykonať dôkazy nadbytočné, ktoré neslúžia na
odstránenie rozporov v tvrdeniach účastníkov, ani dôkazy, ktoré nie sú potrebné na zistenie právne

významných rozhodujúcich skutočností, alebo nie sú spôsobilé na ich preukázanie alebo ktorými by sa
preukázala taká právne významná skutočnosť, ktorá už bola preukázaná inými dôkazmi, ktoré neboli
spochybnené a súd nevykoná ani také dôkazy, ktoré nemôže vykonať, pretože neboli riadne označené
alebo sa vykonať nedajú.
Navrhovatelia v odvolaní namietali, že súd prvého stupňa spochybnil existenciu bytu bez toho,

aby vykonal nimi navrhnuté dôkazy, a to obhliadku stavby, vyžiadanie osvedčenia od príslušného
stavebného úradu v zmysle § 104 ods. 1 stavebného zákona, výsluch spracovateľa dokumentácie Y..
B., vyžiadanie dokumentácie skutočného stavu stavby, ktorú stavebný úrad má k dispozícii v spise ku
konkrétne označenému správnemu konaniu a netrval na predložení kompletného znaleckého posudku
Y.. B., hoci tento v obsahu konštatuje existenciu bytu v stavbe O..Č.. XXXX. Za nevyhnutné pre

posúdenie otázky charakteru stavby a existencie bytu považovali navrhovatelia vyžiadanie osvedčenia
stavebného úradu o stavebno-technickom usporiadaní stavby a účele, na ktorý bola stavba využívaná.
V odvolacom konaní navrhovatelia predložili ako nový dôkaz list B. Č. S. - U. H. Q. XX.XX.XXXX H..
O. XXXX/XXXX/X/Zor, ktorým stavebný úrad v intenciách ust. § 104 zákona č. 50/1976 potvrdil, že v
stavbe O..Č.. XXXX sa nachádza jeden byt.

Na tento navrhovateľmi predložený listinný dôkaz v odvolacom konaní však nemožno prihliadať, pretože
navrhovatelia v zmysle § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p. nepreukázali, že tento dôkaz nemohli bez svoje
viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď z uvedeného listu B. Č. S. - U.Y.
H. Q. XX.XX.XXXX vyplýva, že ide o odpoveď na opakovanú žiadosť navrhovateľov, a to listom zo dňa
XX.XX.XXXX, pričom navrhovatelia už vo svojom podaní doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX uviedli, že

požiadalistavebnýúradoosvedčenieurčeniaúčelustavby,avšakopakovanúžiadosťstavebnémuúradu
nepodalipredrozhodnutímsúduprvéhostupňa,aleažXX.XX.XXXXaneuviedližiadnuskutočnosť,ktorá
by im bránila podať túto opakovanú žiadosť stavebnému úradu pred rozhodnutím súdu prvého stupňa.Odvolací súd tento navrhovateľmi navrhnutý listinný dôkaz, ako aj ďalšie nimi navrhnuté dôkazy, na ktoré
poukázali vo svojom odvolaní, posúdil ako nadbytočné, keďže ide o dôkazy navrhovateľmi navrhnuté
za účelom preukázania existencie bytu, avšak odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa,

že navrhovatelia v konaní nepreukázali ani vznik práva osobného užívania X-Y. S. s kuchyňou a
príslušenstvom manželmi, príp. jedným z manželov, lebo len toto právo sa s účinnosťou zákona č.
509/1991 Zb. zmenilo na nájom bytu a nepreukázali ani konkludentné uzatvorenie nájomnej zmluvy
po XX.XX.XXXX a stotožnil sa aj s posúdením Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX súdom
prvého stupňa ako neplatnej a dospel k záveru, že navrhovateľmi navrhnuté dôkazy nie sú spôsobilé

preukázať také rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť iné skutkové zistenia
rozhodujúce pre posúdenie platnosti Zmluvy o budúcej zmluve a pre posúdenie vzniku nájomného
vzťahu.
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj námietky navrhovateľov týkajúce sa
nesprávneho právneho posúdenia veci.
Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorom zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Neprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciouprávanazistenýskutkovýstav;dochádzaknejvtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Súd prvého stupňa na daný prípad správne aplikoval právnu úpravu upravujúcu vznik práva osobného

užívania bytu, platnú pred XX.XX.XXXX, ktoré by sa neskôr zmenilo na nájom bytu a na základe
vykonaného dokazovania správne dospel k záveru, že pre absenciu rozhodnutia o pridelení X-Y. S. im
nemohlo, len na základe zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa XX.XX.XXXX, vzniknúť
právo osobného užívania bytu, a toto sa nemohlo potom ani transformovať dňom XX.XX.XXXX na právo
nájmu bytu. Pokiaľ ide o konkludentné uzatvorenie nájomnej zmluvy po XX.XX.XXXX súd prvého stupňa

správne poukázal na to, že akceptáciu určitého predchádzajúceho stavu a nespochybňovanie určitého
postavenia navrhovateľov nemožno stotožňovať s prejavom vôle uzavrieť nájomnú zmluvu ako nový
právny úkon nezávislý od predchádzajúceho predpokladaného užívacieho práva, a preto považoval za
správnyzáversúduprvéhostupňa,ženavrhovateliavkonanínepreukázalianikonkludentnéuzatvorenie
nájomnej zmluvy po XX.XX.XXXX.

Vzhľadom na to, že navrhovatelia nepreukázali existenciu nájmu k predmetnému bytu, nevzniklo im ani
právo na prevod vlastníctva k tomuto bytu v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. a ani na základe Zmluvy
o budúcej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, keďže táto neobsahuje dohodu o podstatných náležitostiach
kúpnej zmluvy v súlade s ust. § 50a ods. 1 Obč. zákonníka tak, ako správne uviedol aj súd prvého
stupňa.

Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj odvolanie odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti,
v ktorej zamietol návrh odporcu na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia, keď podľa § 77 ods.
2 O.s.p. predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené a v prejednávanej
veci sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že táto zákonom stanovená podmienka
pre zrušenie nariadeného predbežného opatrenia nebola splnená. Odporca svoj návrh na zrušenie

predbežného opatrenia odôvodnil tým, že z rozsudku súdu prvého stupňa vydanom vo veci samej, ako
aj z rozhodnutí iných súdov, je nepochybné, že navrhovatelia užívajú predmetné priestory neoprávnene,
bez právneho dôvodu, nariadeným predbežným opatrením požívajú nezákonnú ochranu a dochádza
k hrubému porušovaniu práv odporcu a k vzniku škody, avšak odvolací súd dospel k záveru, že
vzhľadom na to, že rozsudok súdu prvého stupňa v konaní vo veci samej doposiaľ nenadobudol

právoplatnosť, nemožno len samotné vydanie rozhodnutia vo veci samej považovať za takú skutočnosť,
nazákladektorejbypominulidôvody,prektorébolopredbežnéopatrenienariadené,keďtýmtodôvodom
bolo osvedčenie úmyslu odporcu vykonať zmeny na predmetnej nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa
preto správne rozhodol, keď návrh odporcu na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia pred
nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, zamietol.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov, právnym posúdením
veci súdom prvého stupňa, ako aj odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, majúcim všetky zákonom
stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., na ktoré ďalej odvolací súd poukazuje a nemá k nemu
čo dodať, a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Napadnutým uznesením zo dňa XX.XX.XXXX súd prvého stupňa podľa § 138 ods. 1 a 2 O.s.p. nepriznal

navrhovateľom 1/ a 2/ oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie, keď porovnaním zistených
pomerov navrhovateľov 1/ a 2/, ako aj charakteru uplatnených nárokov a výšku súdneho poplatku zistil,
že navrhovateľom 1/ a 2/ by po uhradení súdneho poplatku v sume XX,XX €. zostala z ich dôchodkov,ktoré poberajú mesačne spolu v sume XXX,XX €. suma XXX,XX €., ktorá im postačuje na uhradenie
ich mesačných nákladov.
Proti touto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia a žiadali napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a priznať im oslobodenie od súdneho poplatku. Namietali, že
rozhodnutie súdu vychádza z nedostatočného posúdenia veci a nesprávneho právneho posúdenia ich
žiadosti. Uviedli, že vedú dlhoročný, nákladný súdny spor, ktorý je pre nich existenčný a nie svojvoľný,
riadne doložili svoje osobné a majetkové pomery, obaja majú cez 70 rokov a žijú výlučne z dôchodku.
Žijú skromne a každý výdavok nad bežné existenčné výdavky musia starostlivo zvážiť a platba XX,XX

€. pre nich znamená citeľný výdavok. Predložili uznesenie Okresného O. S. Y. Č..I.. XXRo XXX/XXXX,
ktorým im súd v inom konaní priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Keďže právo na súdnu ochranu je jedným zo základných Ústavou SR zaručených práv, je povinnosťou
súdu zodpovedne posúdiť, či účastník - žiadateľ o oslobodenie od súdnych poplatkov skutočne nie je tou

osobou, ktorej je potrebné práve prostredníctvom inštitútu priznania oslobodenia od súdnych poplatkov
podľa § 138 ods. 1 O.s.p. umožniť uplatnenie, príp. bránenie práva na súdnu ochranu, keďže účelom cit.
ustanovenia je ochrana tých, ktorí by pre svoje majetkové pomery, a to bez ohrozenia svojich základných
životných potrieb, nemohli uplatňovať, tvrdiť, obhajovať alebo brániť svoje právo v súdnom konaní.
O oslobodenie od súdnych poplatkov musí účastník konania požiadať, pričom nestačí len tvrdiť, ale

povinnosťou účastníka - žiadateľa, je aj preukázať svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, keď
v tomto smere ho zaťažuje bremeno preukázania rozhodujúcich skutočností.

Pri rozhodovaní vychádza súd v každej konkrétnej veci zo skutkového stavu veci zisteného a
existujúceho v čase rozhodovania, t.j. zo zistení o osobných, rodinných, majetkových a zárobkových

pomerov účastníka - žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov, ale aj z povahy uplatňovaného
nároku, resp. nároku voči ktorému sa v konaní bráni a v neposlednom rade aj z výšky súdneho poplatku.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri posudzovaní dôvodnosti žiadosti navrhovateľov
1/ a 2/ o priznanie oslobodenia od súdneho poplatku za odvolanie, dôsledne vychádzal z citovaného ust.
§ 138 ods. 1 O.s.p., ktoré aj správne aplikoval, keď zohľadnil výšku pravidelného príjmu navrhovateľov

1/ a 2/, ako aj výšku súdneho poplatku a svoje skutkové zistenia a právne závery tiež náležite a v súlade
s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil.
Odvolací súd posúdil odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ ako nedôvodné, keď vzhľadom na výšku súdneho
poplatku XX,XX €., ktorý sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne , ako aj na skutočnosť, že
navrhovatelia 1/ a 2/ majú pravidelný mesačný príjem z dôchodkov spolu v sume XXX,XX €. a dospel

k záveru, že je v možnostiach navrhovateľov 1/ a 2/ z ich uvedeného príjmu zaplatiť súdny poplatok za
odvolanie a nebude tým ohrozené zabezpečenie ich základných životných potrieb.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p., keďže

rozhodnutím vo veci samej nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods.
3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.