Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, May 27, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/465/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711212132
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7711212132.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q. Q. nar. XX.X.XXXX zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov Mgr. F.
Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v A. č. XX zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Gelenekym so sídlom
na Garbiarskej ul. č. 20 v Starej Ľubovni a X.. P. Q. nar. X.X.XXXX bývajúceho v C. č. XXX zastúpeného
advokátkou JUDr. Ivetou Fejlekovou so sídlom na Nám. Osloboditeľov č. 25 v Michalovciach v konaní

o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému o odvolaní otca a matky proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce z 30.9.2015 č.k. 17P/216/2011- 398 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia
vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zastavil konanie o zverenie maloletého Q. do osobnej

starostlivosti matky a úprave styku otca s maloletým na čas do rozvodu. Otca zaviazal prispievať na
výživu maloletého 120 eur mesačne za obdobie od 23.8.2011 do augusta 2013 a 130 eur mesačne od
septembra 2013 do apríla 2015, ktoré je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke
maloletého. Dlžné výživné 1.960 eur za obdobie od 23.8.2011 do apríla 2015 povolil otcovi splácať v
mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhod splátok a o trovách
účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

Proti výrokom o výživnom a dlžnom výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zaviaže otca prispievať na výživu maloletého
140 eur mesačne v období od 23.8.2011 do apríla 2015 a dlžné výživné 2.730 eur ho zaviaže zaplatiť
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že určené výživné podľa jej názoru nezodpovedá
odôvodneným potrebám maloletého ani schopnostiam a možnostiam otca. Zdôraznila, že konajúci
súd sa riadne nevysporiadal s príjmom otca, ako člena hudobnej skupiny, za vystúpenia na plesoch,

svadbách a iných akciách. Vytkla súdu prvého stupňa, že sa dôsledne neriadil poučením odvolacieho
súdu a svoje rozhodnutie opätovne riadne a zákonne neodôvodnil, v dôsledku čoho je rozhodnutie v
napadnutej časti zmätočné a nepreskúmateľné.
Proti výrok o výživnom a dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom uviedol,
že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé presné ohraničenie období, za ktoré má zaplatiť výživné,
v dôsledku čoho je výrok o výživnom nevykonateľný. Zdôraznil, že vzhľadom k tomu, že predmetom

konania je jeho vyživovacia povinnosť na čas do rozvodu, malo byť výživné určené presne do dátumu,
kedy bolo jeho manželstvo s matkou maloletého rozvedené. Vytkol súdu prvého stupňa, že pri určovaní
výživného nezohľadnil, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.
Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca a matky nevyjadril.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa
§-u 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa §-u 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší len ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec

právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa §-u 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,
do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania
odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v
konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné

práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré
zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania
odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré
Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia

ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku
môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti,
prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou
rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím
a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie

zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto
rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé
súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho

obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí
vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné
súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym
vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne
a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu

jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní v tejto právnej veci v rozpore s §-om 157 ods.
2 dôsledne nerešpektoval právo účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
SR a práva podľa článku 6 Dohovoru, ak v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a výstižne

nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, vôbec neuviedol akými úvahami
sa pri rozhodovaní riadil. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenia napadnutého rozsudku je
zmätočné a nezrozumiteľné, pretože konajúci súd vykonané dôkazy nevyhodnotil, iba konštatoval ich
obsah a pri odôvodnení ani len nenaznačil, aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu, len popísal zistenýskutkový stav. Obmedzil sa len na všeobecné tvrdenia ohľadom teoretických úvah o vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom. Odvolací súd zdôrazňuje , že súd je v zmysle §-u 157 ods. 2 O.s.p.
povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov

alebo iným zákonom ustanoveným spôsobom podľa jeho názoru preukázané a ktoré nie. Konštatuje,
že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností konajúci súd
určil vyššie výživné od septembra 2014, napriek tomu, že nenastala žiadna relevantná skutočnosť
odôvodňujúca zmenu výživného, ani neubehla doba predpokladaná ustálenou súdnou praxou, ktorá by
odôvodňovala zvýšenie výživného v dôsledku plynutia času. Dopustil sa aj ďalšieho pochybenia, keď

obdobie za ktoré určil výživné neoznačil presným dátumom, len mesiacom a rokom, obzvlášť v prípade,
ak určoval výživné do rozvodu manželstva, t.j. do konkrétneho dátumu. Odvolací súd zdôrazňuje, že z
takto ohraničeného obdobia nie je zrejmé, či určené výživné má povinný rodič zaplatiť v rátane mesiaca,
ktorým bolo obdobie ohraničené, alebo len do jeho začiatku, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie
nevykonateľné. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne a zákonne
neodôvodnil napadnuté rozhodnutie, preto zrušil rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1

písm. f) a h) a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom
smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne posúdiť, či boli
splnené podmienky pre diferenciáciu výživného v predmetnom období v dôsledku splnenia podmienok

odôvodňujúcich zvýšenie výživného. Obdobie, za ktoré bolo určené výživné riadne ohraničiť presným
dátumom tak, aby bol zrejmý presný začiatok a koniec vyživovacej povinnosti povinného rodiča, opäť vo
veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby jeho závery vyplývali
zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky
správne.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.