Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/103/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112224195
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112224195.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.

Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: S.- F. lobingová agentúra, s.r.o., so
sídlom P. 8, W. , G.: XX XXX XXX, proti žalovanému: D. X., s miestom podnikania M. XXX/X, O.-O.
IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 10.850,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice I, č.k. 9Cb/33/2014-72 z 11.11.2014 a o čiastočnom späťvzatí návrhu takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa čiastočné späťvzatie návrhu žalobcu vo výške 400,- eur s príslušenstvom, rozsudok v tejto
časti zrušuje a konanie zastavuje.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 10.450,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 30.10.2011 až do zaplatenia do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 96,30%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
10.850,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy od 30.10.2011 až do zaplatenia
a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť

žalobcovi trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku vo výške 651,00 eur do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie 10.850,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne z dlžnej
sumy od 30.10.2011 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uznal svoj dlh voči osobe
Dušan I., nar. XX.X.XXXX, bytom T., F. 38, Slovinsko vo výške 12.650,00 eur, ktorý vznikol nedoplatkom

za kúpu 3 vozidiel zn. Q. E. v novembri 2008 a tento sa zaviazal zaplatiť na účet vedený na žalobcu,
ktorý bol poverený vymáhaním tejto dlžnej čiastky v zmysle mandátnej zmluvy zo dňa 17.02.2011. Tento
dlh voči veriteľovi sa žalovaný zaviazal splatiť v 42 splátkach vo výške 300,00 eur mesačne, počnúc
30.03.2011,pričomposlednásplátkadňa30.09.2014malabyťzaplatenávovýške350,00eur.Vzhľadom
na to, že žalovaný zaplatil 6 splátok v celkovej hodnote 1.800,00 eur a ďalšie splátky prestal splácať bez
toho, aby žalobcu upovedomil o dôvode nesplácania, veriteľ postúpil predmetnú pohľadávku vo výške
10.850,00 eur dňa 31.01.2012 na žalobcu, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 16.01.2012.

Žalobca sa stal vlastníkom predmetnej pohľadávky a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky v
lehote 7 dní, čo žalovaný ignoroval, čím prejavil nezáujem predmetný dlh splatiť.3. Konštatoval prvostupňový súd, že vydaný platobný rozkaz z 12.12. 2012, č.k. 26Rob/108/2012-21, bol
uznesením súdu z 13.11.2013, č.k. 26Rob/108/2012-45 v celom rozsahu zrušený v zmysle ustanovenia
§ 173 ods. 2 O.s.p., pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2014.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručované do
vlastných rúk prostredníctvom pošty na adresu miesta podnikania, zásielka sa vrátila s poznámkou
„neprevzatá v odbernej lehote“, preto bolo žalovanému predvolanie na pojednávanie doručované aj
prostredníctvom Mestskej polície Košice. Z jej hlásenia vyplynulo, že žalovaný na adrese býva, ale

zásielku si neprevzal pri pokusoch o doručenie dňa 21.08.2014 a dňa 25.08.2014. Uloženú zásielku
si žalovaný neprevzal ani v úložnej lehote, a preto súd považoval predvolanie na pojednávanie
žalovanému za riadne doručené v súlade s ustanovením § 48 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok. Z uvedených dôvodov v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v
neprítomnosti žalovaného.

5. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania oboznámením listinných dôkazov, výsluchom konateľa
žalobcu a s poukazom na ust. § 153 ods. 1 O.s.p. vec právne posúdil podľa ust. § 409 ods. 1, § 365 veta
prvá Obchodného zákonníka, § 524 ods. 1, 2 a § 526 ods. 1 Obč. zákonníka, § 768k ods. 2 Obchodného
zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 31.1.2013, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 a uzavrel, že

predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie zostatku kúpnej ceny.

6. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že postupca uzavrel so žalovaným
ústne kúpnu zmluvu na predaj troch vozidiel značky Škoda E., za ktoré mal žalovaný zaplatiť spolu sumu
20.650,00 eur, z ktorej sumy uhradil žalovaný pri prevzatí vozidiel 8.000,00 eur. Žalovaný uznal svoj

dlh voči postupcovi vo výške 12.650,00 eur a zaviazal sa túto sumu zaplatiť v 42 splátkach vo výške
300,00 eur mesačne, vždy 30. deň príslušného mesiaca, počnúc 30.03.2011, pričom posledná splátka,
splatná dňa 30.09.2014, mala byť zaplatená vo výške 350,00 eur. Žalovaný sa zaviazal dlh uhradiť na
účet žalobcu, ktorý bol poverený vymáhaním dlžnej sumy na základe mandátnej zmluvy uzavretej medzi
postupcom a žalobcom dňa 17.02.2011. Žalovaný zaplatil 6 splátok, spolu teda uhradil sumu 1.800,00

eur. Zostatok kúpnej ceny vo výške 10.850,00 eur žalovaný nezaplatil. Postupca následne postúpil svoju
pohľadávku voči žalovanému na žalobcu a postúpenie pohľadávky písomne oznámil žalovanému listom
zo dňa 16.1.2012.

7. Súd prvej inštancie po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných

súvislostiach, posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že žalovaný
do dnešného dňa žalobcovi zostatok kúpnej ceny neuhradil a teda žaloba bola podaná dôvodne, preto
jej súd vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 10.850,00 eur.

8. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva pohľadávky odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca má

v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ako veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, keďže
žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Súd preto priznal úroky z omeškania
vo výške 9,50 % ročne zo sumy 10.850,00 eur od 30.10.2011 do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania
súdurčilvsúladescitovanýmizákonnýmiustanoveniami,vzhľadomnavýškuzákladnejúrokovejsadzby
ECB, ktorá bola dňa 30.10.2011 - 1,50 %, zvýšenie o osem percentuálnych bodov je teda 9,50 %.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal
náhradu trov konania vo výške 651,00 eur za súdny poplatok za návrh.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa

§ 205 ods. 1 písm. e/ O.s.p., t.j., že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že tvrdenie, že žalobcovi zaplatil sumu 1.800,-
eur vložením peňažných prostriedkov na účet je nesprávne, pretože zaplatil žalobcovi spolu sumu vo
výške 2.200,00 eur, čo preukazuje fotokópiami potvrdení banky o vložení peňažných prostriedkov na

účet žalobcu. Namietal, že nebol nikdy informovaný listom zo dňa 16.1.2012 o postúpení pohľadávky,
tak ako tvrdí žalobca, ale len prostredníctvom sms správy od jedného z konateľov žalobcu. Pokiaľ
súd na základe tvrdenia žalobcu konštatoval, že „žalobca sa stal vlastníkom predmetnej pohľadávky
a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky v lehote 7 dní, čo žalovaný ignoroval, čím prejavilnezáujempredmetnýdlhsplatiť“uviedol,žetototvrdeniejerovnakonepravdivé. Žalovanýsaopakovane
telefonicky spojil s konateľom žalobcu a žiadal o zníženie výšky splátok predmetného dlhu z 300,00 eur
na 100,00 eur, nakoľko finančná situácia žalovaného bola a naďalej aj je veľmi nepriaznivá a nedokáže

uhrádzať takéto vysoké splátky. Mal za to, že prejavil vôľu splácať svoj dlh voči žalobcovi aj snahu
o riešenie jeho nepriaznivej finančnej situácie tým, že navrhol možnosť zníženia splátok, s čím však
nesúhlasil žalobca a trval na pôvodnej výške splátok. Splátky v pôvodnej výške 300,00 eur už objektívne
nie je schopný splácať a keďže žalobca nesúhlasil s navrhovaným znížením splátok na sumu 100,00
eur, prestal so splácaním svojho dlhu. Ďalej uviedol, že závažnou skutočnosťou, ktorú prvostupňový

súd nevzal do úvahy, pretože o nej ani nevedel, je to, že žalovaný má s veriteľom ústnu dohodu, v
zmysle ktorej vopred vylúčili prípadné postúpenie tejto pohľadávky, ktorú voči nemu veriteľ mal, na inú,
tretiu osobu. Takéto právo mu priznáva aj ust. § 525 ods. 2 Obč. zákonníka. Potvrdil, že dlh vo výške
12.650,00 eur vznikol nedoplatkom za kúpu troch vozidiel zn. Q. v novembri 2008. Kúpna zmluva
medzi veriteľom ako predávajúcim a ním ako kupujúcim bola uzatvorená len ústne a v ústnej forme
bola uzatvorená aj dohoda o tom, že vopred vylúčili prípadné postúpenie takto vzniknutej pohľadávky

na tretiu osobu. Podľa názoru žalovaného sa v tomto prípade jedná o absolútnu neplatnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky, ktorá bola uzatvorená medzi veriteľom a žalobcom, a preto aj následne uznanie
dlhu, ktoré žalovaný podpísal v prospech žalobcu, je absolútne neplatné a poukázal na rozsudok NS
SR z 28.1.2009 sp. zn. 1Cdo/76/2007, rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/96/95, rozsudok NS SR sp.
zn. 5Cdo/208/2010 z 30.7.2012 a rozsudok NS SR sp. zn. 1M Obdo 16/2006. Podľa žalovaného v

tomto prípade ide o plnenie z absolútne neplatného úkonu, teda právna skutočnosť, ktorou je zmluva
o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi veriteľom a žalobcom a následne uznanie dlhu zo strany
žalovaného v prospech žalobcu, síce nastala, ale tento právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je
vadný), to znamená, že tento právny úkon, uznanie dlhu žalovaným, nemá za následok vznik práva ani
povinnosti na poskytnuté plnenie.

11.Zvyššieuvedenýchdôvodovžiadalrozsudokzrušiťavecvrátiťsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie
a priznať žalobcovi (zrejme žalovanému - poznámka odvolacieho súdu) náhradu trov odvolacieho
konania.

12. Žalobca vo vyjadrení (doručenom súdu 9.4.2015, vrátane jeho doplnenia zo dňa 4.5.2015) k
odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, a preto
žiadal rozsudok potvrdiť. Poukazujúc na obsah (dôvody) žaloby, ako aj na listinné dôkazy ( uznania dlhu,
dohoda o splátkovom kalendári, kópie odoslanej obálky, výpisy z Internetbakingu SLSP spoločnosti
žalobcu, Zmluva o postúpení pohľadávky, oznámenia o postúpení pohľadávky overené dňa 31.1.2012,

ako aj potvrdenie o odoslaní zásielky zo dňa 24.2.2012, predžalobná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky z
3.9.2012, vrátane podacieho lístka zo dňa 3.9.2012) uviedol, že ak by žalovaný preberal predvolania na
súd, ktoré mu boli doručované v priebehu vyše dvoch rokov a ktorých sa nezúčastňoval, tak by nemohol
napísať toľko klamstiev vo svojom odvolaní na svoju obhajobu. Žalobca zastával názor, vychádzajúc
aj z dôvodov odvolania, že žalovaný sa naďalej snaží vyhýbať zaplateniu dlžnej čiastky a uchýlil sa aj

ku klamstvám v nádeji, že súd mu ich bude akceptovať. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že zaplatil
žalobcovi sumu 2.200,00 eur, k tomuto sa nevedel vyjadriť presne, pretože súd mu nepredložil spolu
s odvolaním predmetný dôkaz, na ktorý žalovaný poukazuje. Zdôraznil, že na účet spoločnosti boli
poukázané finančné prostriedky vo výške podľa priloženého výpisu spoločnosti žalobcu a v prípade, že
žalovanýpoukázalnejakéfinančnéprostriedkynaúčetpôvodnéhoveriteľa,navrhol,abypreukázal,ktorý

deň ich previedol na jeho účet a v akej výške. Ak boli prevedené pred začatím vymáhania pohľadávky
spoločnosťou žalobcu, tak už neboli zarátané do žalovanej istiny, ani do predtým vymáhanej pohľadávky.
Za klamstvo považoval aj tvrdenie žalovaného, že nebol o postúpení pohľadávky informovaný listom z
16.1.2012. Ak by si žalovaný a osoba, ktorá žalovanému pomáhala s predmetným odvolaním prečítali
a naštudovali spis, tak by sa dopracovali k dôkazom, ktoré preukazujú, že žalovaný bol informovaný

listom „oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.1.2012“, na ktorom bol overený podpis T. I. na
Veľvyslanectve SR dňa 31.1.2012 a bol odoslaný žalovanému dňa 24.2.2012 z pošty T. - X., pričom
doporučená zásielka sa nevrátila, čo dokazuje, že predmetný list prebral. K tvrdeniu žalovaného, že
prejavil vôľu ďalej splácať svoj dlh voči žalobcovi tým, že konateľovi žalobcu navrhol možnosť zníženia
splátok, s čím však žalobca nesúhlasil, a preto prestal splácať svoj dlh, uviedol, že ide zrejmé „o

potrestanie veriteľa“ v tom zmysle, že „ak nepristúpiš na moje podmienky a výšky splátky, tak ti nebudem
jednoducho platiť“. Zdôraznil, že dlžník (žalovaný) sa vyše 6 rokov vyhýba zaplateniu dlžnej sumy a
vyše dvoch rokov sa vyhýba súdnemu konaniu a preberaniu súdnych zásielok, veriteľov už od roku
2008 klame a zavádza, namiesto toho, aby vysvetlil, čo urobil s predmetnými motorovými vozidlamia prečo vlastne nezaplatil veriteľovi dohodnutú kúpnu cenu. V nadväznosti na to poukázal žalobca
na jednotlivé splátky žalovaného, keď žalovaný zaplatil 30.4.2011 sumu 300,00 eur, 31.5.2011 sumu
300,00 eur, 30.6.2011 sumu 300,00 eur, potom v omeškaní 5.8.2011 sumu 300,00 eur, a naposledy

19.9.2011 sumu 600,00 eur, tiež v omeškaní za 8. mesiac 2011 napriek tomu, že sa zaviazal splácať
dlh v pravidelných mesačných splátkach. Následne žalovaný nekomunikoval a ani nereagoval na výzvy
ani prostredníctvom správ sms a ani nedvíhal telefón, v dôsledku čoho došlo k uzatvoreniu zmluvy o
postúpení pohľadávky na zostávajúcu nezaplatenú dlžnú čiastku 10.850,00 eur, teda až tri mesiace
po ignorovaní splácania dlhu v zmysle písomne dohodnutého splátkového kalendára. O postúpení

pohľadávky bol žalovaný informovaný listom z 16.1.2012 a odoslaný žalovanému dňa 24.2.2012. Dňa
3.9.2012 bola žalovanému zaslaná už postupníkom - novým veriteľom predžalobná výzva, na zaplatenie
dlžnej čiastky, teda necelý rok od zaplatenia poslednej splátky 600,- eur žalovaným a až na predmetnú
výzvu žalovaný reagoval telefonický, že môže splácať len 100,00 eur. Po skúsenostiach so žalovaným
však jeho ponuka na splácanie 100,00 eur mesačne bola odmietnutá a to ešte s džentlmenským
gestom bez splatenia príslušenstva a s upozornením v predžalobnej výzve na možné zvýšenie jeho

nákladov v spojení s vymáhaním jeho dlhu súdnou cestou v rámci, ktorého si už žalobca bude uplatňovať
aj príslušenstvo. K tvrdeniu žalovaného, že v ústnej forme bola uzavretá dohoda medzi veriteľom a
žalovaným o tom, že vopred vylúčili prípadné postúpenie takto vzniknutej pohľadávky na tretiu osobu,
uviedol, že ide zrejmé „o skúšanie súdu, či naletí na takúto vymyslenú lož žalovaného“ a v nadväznosti
na tieto nezmysly sa dotazoval, prečo o tom žalovaný prípadne neinformoval veriteľa, keď mu oznámil

postúpenie pohľadávky doporučenou zásielkou zo dňa 24.2.2012, ktorú nepochybne prevzal, prečo o
tom neinformoval postupníka po doručení predžalobnej výzvy, ale naopak mal záujem splácať svoj dlh
vo výške 100,- eur mesačne. Pokiaľ si bol takouto neplatnosťou postúpenia pohľadávky istý, prečo
nepreberal vyše dvoch rokov doporučené zásielky súdu a to ani po viacerých snahách mestských a
štátnych policajtov a orgánov obce o ich doručenie atď. Ak by mal takto fungovať každý spor o dlžnú

čiastku bez písomnej zmluvy, tak v hociktorom prípade dlžník vyhlási, že takto sa ústne dohodol s
veriteľom na nemožnosti postúpenia pohľadávky. S prihliadnutím na to, že to tvrdí žalovaný na svoju
obhajobu, tak by mal súdu predložiť o tom dôkaz.

13. V priebehu odvolacieho konania žalobca doručil písomné stanovisko k výzve Krajského súdu v

Košiciach z 22.4.2016 k úhradam tvrdeným žalovaným a uviedol, že po skontrolovaní platieb žalovaným
zistil, že tieto boli zrealizované tak, ako to uviedol žalovaný a chyba nastala pravdepodobne tým, že pri
tlačení platieb tlačiareň nevytlačila prvú platbu z mesiaca marec v roku 2011. Táto skutočnosť nebola
urobená úmyselne, ak by sa však žalovaný nevyhýbal súdnym pojednávaniam a preberal adresované
zásielky, tak sa mohli vyhnúť tejto chybe „Vis major“. K ďalším dvom platbám vo výške 50,00 eur uviedol,

že boli už uhradené na účet v S. a keďže vyhľadával platby vo výške 300,00 eur, resp. 600,00 eur v
zmysle splátkového kalendára a také platby neboli zistené, k ich vytlačeniu rovnako nedošlo. Zdôraznil,
žeakbysažalovanýzúčastňovalpojednávaníapreberalpoštudoručovanúsúdom,dodržiavalsplátkový
kalendár v dohodnutej výške splátok, tak by sa mohlo predísť tomuto omylu. Zároveň poukázal na to,
že týmito dvoma platbami vo výške 50,00 eur žalovaný preukázal, čo popieral vo svojom odvolaní, že

k nijakej dohode o nemožnosti postúpenia pôvodným veriteľom nedošlo so žalovaným, keďže žalovaný
zaplatil splátky v sume po 50,00 eur už v čase, keď sa dozvedel o postúpení pohľadávky a toto
postúpenie nenamietal ani u pôvodného veriteľa a ani u nového veriteľa - spoločnosti žalobcu. Keďže
rozsudok súdu prvej inštancie považoval za správny, po úprave žalovanej sumy navrhoval, aby odvolací
súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v zmysle

predmetného rozsudku sumu poníženú o 400,00 eur, teda na sumu 10.450,00 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy od 30.10.2011 až do zaplatenia a trovy konania.

14.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34Civilnéhosporovéhoporiadku, účinnéhood1.7.2016,
ďalej len CSP), prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou

osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože
nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie
podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) vec prejednal podľa § 379 - 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 17.3.2015, teda za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

17. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti CSP zostávajú zachované.

18. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

19. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

20. Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich

odsekov primerane.

21. Keďže žalobca v priebehu odvolacieho konania, vychádzajúc z obsahu jeho podania zo dňa
10.5.2016, zobral čiastočne späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie 400,00 eur s prísl.,
teda po rozhodnutí súdu prvej inštancie, avšak skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pričom

protistrana, ktorej odvolací súd doručil rovnopis tohto podania na vyjadrenie, nevyslovila nesúhlas so
späťvzatím návrhu v tejto časti (§ 157 ods. 2 C.s.p.), preto odvolací súd postupom podľa citovaného
zákonného ustanovenia § 370 C.s.p. rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby o zaplatenie
400,00 eur s prísl., zrušil rozsudok v tejto časti a konanie zastavil.

22. Predmetom odvolacieho konania teda zostal rozsudok v celej prevyšujúcej časti, ktorým bolo žalobe
vyhovené a súvisiaci výrok o trovách konania.

23. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie a jeho odôvodnenia, v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

a doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného odvolací súd
uvádza:

24. Súd prvej inštancie v predmetnej veci zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu, jasne, stručne a
zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy hodnotil, k akému záveru

dospel a ako právne zistený skutkový stav posúdil.

25. Vychádzajúc aj z obsahu podaného odvolania, medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že právny
predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným ústne kúpnu zmluvu na predaj troch vozidiel zn. Škoda E.,
za ktoré mal žalovaný zaplatiť sumu 20.650,00 eur. Rovnako nebolo sporné, že pri prevzatí vozidiel

žalovaný uhradil 8.000,00 eur, ako ani skutočnosť, že žalovaný uznal svoj dlh voči postupcovi vo výške
12.650,00 eur (vyplýva to z listinných dôkazov) a zaviazal sa túto sumu zaplatiť v 42 splátkach vo výške
300,00 eur mesačne.

26. Pokiaľ žalovaný až v podanom odvolaní namieta, že zaplatil žalobcovi spolu sumu v celkovej

výške 2.200,00 eur, čo následne aj dokladoval potvrdením banky o vložení peňažných prostriedkov na
účet žalobcu, a teda z tohto dôvodu považuje závery súdu prvého stupňa za nesprávne, odvolací súd
len poznamenáva, že nečinnosť účastníka nemôže svojou iniciatívou nahradzovať súd. Ustanovenie
§ 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (účinného v čase pojednávania súdu prvej inštancie)
umožňovalo súdu v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania pokračovať v konaní, aj keď bol účastník

nečinný a pojednávať a rozhodnúť aj v jeho neprítomnosti, ak bol riadne predvolaný na pojednávanie a
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Bez ohľadu na vyššie uvedené však žalobca
v odvolacom konaní, potom ako žalovaný zdokladoval tieto úhrady (vo výške 400,00 eur), návrh v tejto
časti zobral späť a keďže protistrana (žalovaný) nevyslovil nesúhlas so späťvzatím žaloby v tejto časti
po výzve zo strany odvolacieho súdu, odvolací súd postupom podľa ust. § 370 C.s.p. pripustil späťvzatie

žaloby, rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie zastavil, z dôvodu ktorého odvolací
súd uvedenú námietku odvolateľa nepovažuje za dôvodnú.27.Knámietkeodvolateľa,ženikdynebolinformovanýopostúpenípohľadávkypredpísanýmspôsobom,
odvolací súd len dodáva, že k postúpeniu pohľadávky nie je potrebný súhlas dlžníka. Je však nesporné,
že o postúpení pohľadávky mal žalovaný informáciu, čo vyplýva aj z obsahu podaného odvolania, keď

sám tvrdí, že žalobcu telefonicky kontaktoval a vzhľadom na svoju finančnú situáciu žiadal aj o zníženie
dohodnutých splátok. Aj tvrdenie odvolateľa, že prejavil vôľu splácať dlh sa rozporuje s jeho konaním,
keďsámtvrdí,žepotomakožalobcasjehonávrhomnazníženiesplátoknesúhlasil,prestalsosplácaním
dlhu. K tomu však odvolací súd len dodáva, že žalovanému nič nebránilo, aby svoj dlh platil aj po
častiach (podľa svojej finančnej situácie), aj keď žalobca so znížením splátok nesúhlas, pretože veriteľ

je povinný prijať aj čiastočné plnenie dlhu.

28. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní tvrdí, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 1 písm.e/ O.s.p.)
a za závažnú skutočnosť, ktorú prvostupňový súd nevzal do úvahy, pretože o nej ani nevedel je to,
že žalovaný mal s pôvodným veriteľom uzavretú ústnu dohodu o tom, že vopred vylúčili prípadné

postúpenie takto vzniknutej pohľadávky na tretiu osobu, pričom tieto skutočnosti tvrdí odvolateľ a to
až v odvolacom konaní, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v sporovom konaní sa považuje
predovšetkýmsúdprvejinštanciezasúd,ktorýzisťujeskutkovýstav,čovyplývaajzCivilnéhosporového
poriadku. Tento vedie účastníkov k tomu, aby sa pred ním vykonali všetky navrhnuté dôkazy potrebné
na preukázanie sporných, právne závažných a významných tvrdení. Zákon totiž pripúšťa skutočnosti

alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom sa napáda rozhodnutie vynesené v prvostupňovom konaní
iba v obmedzenom rozsahu. Účastník v zásade nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a
skutočnosti, ktoré mohol uplatniť ale neurobil tak v základnom konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto
dôkazy a skutočnosti nemôže (nesmie) vziať do úvahy ani odvolací súd a tento prístup je teda základom
neúplného apelačného systému.

29. Keďže v posudzovanom prípade a to v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa nejednalo o prípad
podľa vtedy platného § 205a ods. 1 písm.a/, b/, c/, d/ O.s.p. a žalovaný bol riadne poučený súdom podľa
vtedy platného ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. nemôžu byť skutočnosti (prípadne dôkazy, ktoré však
žalovaný v podanom odvolaní ani nenavrhuje) uvádzané žalovaným v rámci písomného odvolania proti

preskúmavanému rozhodnutiu súdu prvej inštancie spôsobilým odvolacím dôvodom.

30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C.s.p. (potom ako pripustil čiastočné späťvzatie žaloby) potvrdil, vrátane výroku o priznaní úroku
z omeškania, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol v súlade so zákonnou úpravou.

31. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 256 ods. 1 a § 255 ods. 2
a § 262 ods. 1, 2 C.s.p., v zmysle ktorých priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov
konania vo výške 96,30%.

32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

33. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne senátom nadriadeného súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 393
ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).