Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/186/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206145
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6714206145.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpený JUDr.
BarborouKorenecovou,advokátkou,Slnečná765/3,90045Malinovo,IČO:42174902,protižalovanému
R.. U. V., súdny exekútor, so sídlom Q. X, XXX XX A., štátny občan SR, o zaplatenie 528,58 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 528,58 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 528,58 € od 21.2.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.04.2014 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 24.04.2014, ktorou sa domáhal
toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 528,58 s úrokom z omeškania
vo výške 5,25% ročne od 2l.2.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania vo výške 3l,50 € za
zaplatenýsúdnypoplatokatrovyprávnehozastúpeniaza3úkonyprávnejslužbyvcelkovejsume128,31
€ vrátane režijných paušálov.
Svoju žalobu zdôvodnil tým, že žalobca je ako oprávnený účastníkom viacerých exekučných konaní
vedených pred žalovaným ako súdnym exekútorom. Žalobca a žalovaný v rámci spolupráce v

jednotlivých exekučných konaniach uzavreli dňa 1.12.2004 zmluvu o vymáhaní pohľadávok podľa
Exekučného poriadku, keď v článku VIII ods.1 a 2 tejto zmluvy žalobca vyjadril súhlas, aby v exekučnom
konaní bola vymáhaná pohľadávka s príslušenstvom poukazovaná na účet žalovaného alebo v hotovosti
v exekútorskom úrade a zároveň žalovaný sa zaviazal vymožené finančné prostriedky poukazovať na
účet žalobcu bezodkladne. Žalovaný však porušil tieto zmluvné ustanovenia, prijaté peňažné prostriedky
žalobcovi nepoukazoval. Žalovaný celkovo prijal od povinného A. F. (č.z. 630024) resp. platiteľa mzdy
alebo iných príjmov 742,96 €, keď z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 7.7.2005 je zrejmé, že táto

vykonávala v prospech žalovaného zrážky od júna 2005. Z rozpisu platieb, ktorým žalobca disponuje
je zrejmé, že žalovaný celkom obdržal 742,96 € s tým, že predbežné trovy exekúcie uvedené v
upovedomení o začatí exekúcie predstavovali výšku 135,90 € z čoho vyplýva, že žalovaný bol povinný
poukázaťžalobcovisumu,ktorásarovnalarozdieluvymoženejsumyatrovexekúcie,čižečiastku607,06
€. Žalovaný však žalobcovi poukázal len čiastku 78,48 € dňa l2.9.2005. Napriek dožiadaniu žalobcu zo
dňa 2l.2.2014 finančný zostatok vo výške 528,58 € nebol poukázaný.

2. Na návrh vydal súd dňa 12.05.2014 platobný rozkaz, sp.zn. 12Ro/77/2014-13, ktorý bol žalovanému
doručený dňa 18.7.2014, a proti ktorému žalovaný podal odpor zo dňa 21.7.2014, doručený tunajšiemu
súdu dňa 28.07.2014, keď v podanom odpore uviedol, že vznáša námietku premlčania voči uplatnenému
nároku.3. Dňa 16.06.2015 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.05.2015 k podanému
odporu, v ktorom uviedli, že odpor nemôže byť odôvodnený ľubovoľnými tvrdeniami, resp. okolnosťami,

ale nato, aby jeho následkom bol zánik platobného rozkazu je nevyhnuté, aby bol odôvodnený „vo
veci samej“. To znamená, že argumenty žalovaného sa musia týkať samotného uplatňovaného nároku
buď v rovine skutkových tvrdení alebo v rovine právneho posúdenia. Žalovaný uvádza ako podstatný
argumentjehoplatobnúneschopnosť,pričomnenamietakonkrétnedôvody,prektorébyžalobcovinemal
súd priznať trovy právneho zastúpenia, resp. súdneho poplatku. Žalobca týmto poukázal na neúplnosť

podania žalovaného. Žalovaný vzniesol námietku premlčania v časti istiny 528,58 € uplatňovaného
nároku. V tejto súvislosti poukázali na ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka, najmä na druhú vetu
tohto zákonného ustanovenia, podľa ktorého sa najneskôr právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k
nemu došlo. Z uvedeného vyvodili záver, že nárok žalobcu nie je premlčaný.

4. Dňa 05.06.2015 bolo na tunajší súd doručené oznámenie žalovaného zo dňa 01.06.2015, v ktorom
uviedol, že pohľadávka je premlčaná, nakoľko právo na náhradu škody žalobcu sa premlčalo v
objektívnejpremlčacejdobepodľa§106ods.2Občianskehozákonníka,vdôsledkučohoužneprichádza
do úvahy skúmanie podmienok subjektívnej premlčacej doby. V tejto súvislosti dal do pozornosti
uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 199/2009 zo dňa l8.2.2010 a uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 4/2011

zo dňa 8.8.2012, z ktorých okrem iného vyplýva, že právne postavenie exekútora je determinované
tým, že vykonáva úlohy orgánu verejnej/štátnej moci a z tohto dôvodu sa na neho vzťahujú iné
kritéria než na právne postavenie iných subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú (štátnu) moc/súdnu moc.
Exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej
moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom.

Právny vzťah súdneho exekútora účastníka konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah.
Ustanovenie § 33 ods.1 Exekučného poriadku odkazuje na zákon č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Taktiež poukázal na ustanovenie § 4 zákona č. 514/2003 Z.z,
podľa ktorého MS SR vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene
štátu, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu

podľa osobitného predpisu. Ak teda nesprávnym postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej
činnostidošloknevyplateniuvymoženejpohľadávky,taksažalobcamoholdomáhaťškodypodľazákona
č.514/2003 Z.z. proti štátu, v mene ktorého koná MS SR. Z toho vyplýva, že exekútor zodpovedá za
škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán, čo súčasne potvrdzuje, že štát preberá
na seba zodpovednosť nahradiť škodu ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym

exekútorom. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. Po prejednaní veci súd následne rozhodol o žalobe žalobcu rozsudkom č.k.10C/186/2014-64 zo dňa
22.6.2015, ktorým žalobu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. Vo veci
rozhodol s poukazom na to, že žalobca sa domáhal v súdenej veci zaplatenia dlžnej sumy, s tým, že

jeho nárok mal vzniknúť v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného pri vykonávaní exekučnej činnosti,
ktorá je výkonom verejnej moci a toto mal spôsobiť exekútor, ktorý je zároveň v zmysle príslušných
zákonných ustanovení orgánom verejnej moci, keďže mu ako fyzickej osobe zákon zveril výkon
verejnej moci, v dôsledku čoho za škodu spôsobenú orgánom verejnom moci pri výkone verejnej moci
zodpovedá štát v zmysle zákona č.514/2003 Z.z.. Na základe týchto skutočností súd dospel k názoru,

že žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnych povinností, o ktoré v konaní ide, t.j. zodpovednosti za
škodu (žalobcom uplatňované ako bezdôvodné obohatenie), ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku
porušenia zákonnej povinnosti žalovaného poukázať v prospech žalobcu ako oprávneného vymoženú
sumu v rámci exekúcie, čo možno jednoznačne definovať ako nesprávny úradný postup. Súd preto
žalobu zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného, keďže tento nie je

priamo zodpovedný za škodu, ktorá v súvislosti s výkonom verejnej moci vznikla. Súd mal za to, že
vzhľadom na špecifické postavenie súdneho exekútora pri vykonávaní exekučnej činnosti je logické
a pre ochranu účastníkov exekučného konania, bez ohľadu na to, či sa jedná o povinného alebo
oprávneného, aj nevyhnutné, aby štát prebral na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla
ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom a následne štát potom požadoval formou

regresnej náhrady túto od príslušného štátneho orgánu resp. od územnej alebo záujmovej samosprávy
verejnoprávnej inštitúcie, či od právnickej alebo fyzickej osoby, ktoré vydali nezákonné rozhodnutie resp.
sapodieľalinanesprávnomúradnompostupe.Pokiaľideoďalšiuobranužalovanéhospočívajúcunajmävo vznesenej námietke premlčania, touto sa súd nezaoberal v súlade so zásadou hospodárnosti konania
s poukazom na dôvod, pre ktorý bola žaloba zamietnutá.

6. Na základe odvolania žalobcu proti rozsudku č.k.10C/186/2014-64 zo dňa 22.6.2015 Krajský súd v
Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k.14Co/410/2016-86 zo dňa 26.10.2016, tento rozsudok
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dospel totiž k záveru, že sa nemôže stotožniť s právnym
záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný v danej veci aj s ohľadom
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.3.2016 pod sp.zn.3Cdo/75/2015, z

obsahu ktorého vyplýva, že zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa § 33 ods. 1 Exekučného
poriadku a zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá bola spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej
činnosti, sa vzájomne nevylučujú. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi povinnosťou exekútora podľa
§ 33 ods. 1 Exekučného poriadku a zodpovednosťou štátu podľa zákona č.514/2003 Z.z., uviedli, že
zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa zákona č.514/2003

Z.z., pričom Exekučný poriadok, ani zákon č.514/2003 Z.z. priamo nestanovuje prioritu alebo výlučnosť
zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich. Obe zodpovednosti stoja vedľa seba. Z ich dikcie
možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z
poverenia súdu podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené v ustanoveniach § 29 až 194 Exekučného
poriadku) zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako sám exekútor, a to za

podmienok uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku (II.ÚS 289/2008). Závisí teda výlučne na
rozhodnutí poškodeného, či bude náhradu škody požadovať podľa zákona č.514/2003 Z.z. alebo či
predmetný nárok bude uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Preto
záver súdu, že žalovaný exekútor nie je pasívne legitimovaný v konaní o náhradu škody spôsobenej
pri výkone exekučnej činnosti, nie je vecne správny. Zároveň odvolací súd uviedol, že súd prvej

inštancie správne v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že právna kvalifikácia uvedená
žalobcom ako bezdôvodné obohatenie nie je záväzná, pretože je zrejmé, že súdny exekútor nemôže
zodpovedať za bezdôvodné obohatenie, ale len za vzniknutú škodu v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Odvolací súd uviedol tiež, že úlohou súdu prvej inštancie po zrušení a vrátení veci bude zaoberať sa
zodpovednosťou žalovaného za vzniknutú škodu žalobcovi tak, ako táto v konaní bola uplatnená, teda či

existujú predpoklady zodpovednosti na strane žalovaného vo vzťahu k žalobcovi. A tiež sa bude musieť
vysporiadať s otázkou vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného, keď v ďalšom konaní
posúdi jej dôvodnosť na uplatnený nárok zo strany žalobcu.

7. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak bolo rozhodnutie zrušené

a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.

8. Súd následne nariadil vo veci pojednávanie na deň 12.4.2017, na ktoré sa nedostavila žiadna
zo strán sporu, ani právny zástupca žalobcu, pričom tak právny zástupca žalobcu, ako i žalovaný

mali doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Žalobca, resp. právny zástupca
žalobcu ospravedlnil ich neúčasť na pojednávaní podaním doručeným tunajšiemu súdu elektronicky
dňa 11.4.2017, s poukazom na veľkú pracovnú zaneprázdnenosť a zároveň žiadali, aby súd konal v
ich neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie
odročiť. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a

rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

9. Súd vychádzajúc z doterajšieho dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré označili strany sporu a ktorých
fotokópie doložili v priebehu konania do súdneho spisu a to: zmluvu o vymáhaní pohľadávok podľa
Exekučného poriadku zo dňa 1.12.2004 z č.l.4-5, prípis zo dňa 26.2.2014 z č.l.6, list zo dňa 21.2.2014 z

č.l.7, prehľad úhrad evidovaných k spisu č.EX 300/2005 z č.l.8, list Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa
7.7.2005 z č.l.9, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 27.4.2005 z č.l.10, splátky a pokuty č.zmluvy
6330024 z č.l.11, zistil tento skutkový stav.
Zo zmluvy o vymáhaní pohľadávok podľa Exekučného poriadku zo dňa l.l2.2004 súd zistil, že bola
uzavretá medzi žalobcom ako oprávneným a žalovaným Bc. Viliamom Königom, súdnym exekútorom,

so sídlom Hlbiny 2, Zvolen, IČO: 37 816 951 ako súdnym exekútorom, v zmysle ktorej sa súdny exekútor
zaviazal na základe návrhu oprávneného vykonať exekúciu v súlade s ustanoveniami Exekučného
poriadku vo všetkých veciach, ktoré budú mu odovzdané za účelom vymáhania pohľadávok spolu s
návrhom na vykonanie exekúcie. V článku VIII ods.1 oprávnený vyjadril súhlas, aby v exekučnom konanívymáhaná pohľadávka s príslušenstvom bola poukazovaná na účet exekútora alebo v hotovosti na
exekútorskom úrade a zároveň v článku VIII ods.2 je uvedená povinnosť exekútora vymožené finančné
prostriedky poukazovať na účet oprávneného bezodkladne s tým, že exekútor je oprávnený prijatú

platbu, ktorú poukazuje na účet oprávneného znížiť výlučne o trovy exekúcie uhrádzané povinným,
ktorých výška je určená v súlade s vyhláškou č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov, prípadne pri plnení v splátkach o pomernú časť trov exekúcie, spolu s DPH, ak je súdny
exekútor platcom DPH. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že zmluvné strany sa dohodli,
že zmluvu je možné ukončiť písomnou dohodou zmluvných strán alebo písomnou výpoveďou s 3-

mesačnou výpovednou lehotou.
Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 27.4.2005 súd zistil, že je tu uvedené č.exekúcie EX
300/2005-2 Viliam König-súdny exekútor, pričom toto upovedomenie bolo adresované A. F., ktorým ju
upovedomil, že na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie-notárska zápisnica
č. W. XXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX zo dňa 23.l0.2004 vydaného Notárskym úradom JUDr. Jarmily
Kováčovej, Bratislava jej bola uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku 7200 Sk a jej príslušenstvo 7l6Sk s

0,25% úrokom z omeškania denne od 2.8.2004 zo sumy 7200 Sk do zaplatenia v prospech oprávneného
POHOTOVOSŤs.r.o.,IČO:35807598,atiežnazákladenávrhuoprávnenéhonavykonanieexekúcie,č.
EX300/2005zodňa28.2.2005apovereniavydanéhoOkresnýmsúdomLučenecnavykonanieexekúcie
č.5606*027696 zo dňa 3l.3.2005, sa dňa 9.3.2005 začalo exekučné konanie v prospech oprávneného
POHOTOVOSŤ s.r.o. v neprospech povinnej Zlate Berkyovej na vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky

s tým, že predbežné trovy exekúcie sú 4094 Sk.
Z listu Sociálnej poisťovne -ústredie zo dňa 7.7.2005 -Oznámenie o exekúcií zrážkami z dôchodku súd
zistil, že toto bolo adresované žalobcovi, v ktorom mu oznámili, že exekútorský úrad vo Zvolene vydal
dňa 27.4.2005 pod č. Ex 300/2005-4 príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku povinnej A. F., nar.
XX.X.XXXX na vymoženie pohľadávky v celkovej výške 22.382,90 Sk s tým, že na úhradu vymáhanej

pohľadávky budú zrážať z dôchodku povinnej od 6.7.2005 mesačne 3755 Sk, keď za jún 2005 zrazili
3140 Sk, pričom sumy zrazené z dôchodku povinného im budú poukazovať po doručení príkazu na
vykonanie exekúcie zrážkami.
Z prípisu zo dňa 2l.2.2014 súd zistil, že ho adresoval žalobca žalovanému, a tiež na vedomie Mgr.
Milanovi Somíkovi, súdnemu exekútorovi, so sídlom v Martine označený ako Dožiadanie- nepoukázanie

všetkých exekučných úhrad oprávnenému, v ktorom uviedli, že na Exekútorskom úrade JUDr. Königa
vo Zvolene prebiehalo exekučné konanie EX 300/2005 v ich prospech ako oprávneného proti povinnej
A. F. zomr.XX.X.XXXX. V priebehu vykonávania exekúcie od povinného obdržali v období od júla 2005
do decembra 2005 čiastku celkom 742,96 € s tým, že oprávnenému poukázali len jednu platbu dňa
l2.9.2005 vo výške 78,48 €. V upovedomení o začatí exekúcie uviedli predbežné trovy exekúcie vo

výške 135,90 €. Po odpočítaní predbežných trov exekúcie a čiastky, ktorú im uhradili, rozdiel predstavuje
sumu 528,58 €, na základe čoho ich vyzvali na uhradenie tejto čiastky.
Zprehľaduúhradevidovanýchkspisuč.EX300/2005súdzistil,žesatýkaoprávnenéhoPOHOTOVOSŤ
s.r.o., povinný F. A., exekučný titul W. XXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX kde sú uvedené vymožené
pohľadávky s uvedením dátumov l2.7.2005 suma 104,23 €, l.8.2005 124,64 €, 4.9.2005 l24,64 €,

3.10.2005 l24,64 €, 2.11.2005 124,64 €, 1.12.2005 l24,64 € , 30.l2.2005 l5,53 €.
Z prípisu zo dňa 26.2.2014 ktorý adresoval Mgr. Milan Somík, súdny exekútor ako zástupca JUDr.
Viliama Königa, súdneho exekútora žalobcovi pod sp.zn. Ko-EX 300/2005 súd zistil, že týmto bolo
žalobcovi oznámené ohľadne exekučnej veci vedenej v ich prospech proti povinnej A. F. o zaplatenie 239
€ s prísl., že ako ustanovený zástupca JUDr. Königa pri preberaní jeho spisovej agendy predmetný spis

neprevzal, predpokladá, že podľa výpisu úhrad z jeho systému mohlo byť exekučné konanie ukončené,
resp. bolo treba uhradiť už len nejakú časť, spolu bolo na jeho účet poukázané 742,96 € (výpis úhrad zo
systému zasiela). Z účtovnej evidencie úhrad súdneho exekútora JUDr. Königa vyplýva, že vymáhaná
pohľadávka bola uhradená na účet súdneho exekútora v priebehu roku 2005, avšak zo strany súdneho
exekútora JUDr. Königa nedošlo k ich poukázaniu na účet oprávneného. Nakoľko si súdny exekútor

JUDr. Viliam König nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, odkázal ich so svojim nárokom
obrátiťsažalobounapríslušnýsúd,prípadnesisvojnárokuplatniťpriamovočištátuzdôvodupostavenia
súdneho exekútora ako verejného činiteľa.
Z dokladu splátky a pokuty č.zmluvy 6330024 klient A. F. súd zistil, že v roku 2005 je ako úhrada splátky
evidovaná dňa l2.9.2005 suma 78,48 €.

10. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“) exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len „exekučná činnosť“).Podľa§5ods.1Exekučnéhoporiadkuvsúvislostisvýkonomexekučnejčinnostimáexekútorpostavenie
verejného činiteľa.
Podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Podľa § 33 ods. l Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak osobitný zákon neustanovuje
inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s
činnosťou podľa tohto zákona.
Podľa § 31 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.4.2017, exekútor zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona. Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú

ustanovenia Občianskeho zákonníka. Exekútor zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom
činnosti podľa tohto zákona spôsobí jeho zamestnanec; zodpovednosť zamestnanca podľa osobitných
predpisov tým nie je dotknutá. Exekútor sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že postupoval s odbornou
starostlivosťou.Náhraduškody,zaktorejvznikzodpovedáexekútorpodľatohtozákonaaktorúmápodľa
poistnej zmluvy platiť poisťovateľ, uhrádza poisťovateľ priamo poškodenému. Poškodený má právo
uplatniť nárok na náhradu tejto škody priamo od poisťovateľa; na tento účel mu komora na jeho žiadosť

poskytne potrebné údaje. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, len ak ju nebolo možné
uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora; to platí rovnako v prípade, ak súd uložil povinnosť
podľa § 29 ods. 12.
Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,

ak ide o škodu na zdraví.

11.Súdprvejinštancievrámcinovéhoprejednaniavecipozrušenípôvodnéhoprvostupňovéhorozsudku
v zmysle záverov odvolacieho súdu, vec opätovne skutkovo a právne posúdil, pričom dospel k záveru,
že žaloba žalobcu voči žalovanému je dôvodná.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný ako súdny exekútor vykonával exekučné
konanie vo veci povinnej A. F. ohľadne vymoženia pohľadávky vo výške 7200 Sk s príslušenstvom.
Z oznámenia Mgr. Milana Somíka ako ustanoveného zástupcu JUDr. Königa vyplýva, že vo veci
predmetnej exekúcie bola na účet žalovaného poukázaná čiastka 742,96 €, čo má vyplývať z výpisu
úhrad zo systému. Z uvedeného možno predpokladať, že žalovaný ako súdny exekútor predmetnú

pohľadávku v celej výške vymohol od povinného, keďže čiastka 742,96 € po prepočítaní konverzným
kurzom 30,l26 € zodpovedá sume 22.382 Sk, ktorá je v oznámení Sociálnej poisťovne- ústredie zo
dňa 7.7.2005 uvádzaná ako čiastka na vymoženie od povinnej. Nakoľko žalobca tvrdil, že im bola zo
strany súdneho exekútora uhradená len čiastka 78,48 € a zvyšná suma im už poukázaná nebola, v
dôsledku toho sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 528,58 € z dôvodu, že žalovaný porušil svoju

zmluvnú povinnosť poukázať prijaté peňažné prostriedky v prospech účtu žalobcu ako oprávneného.
Súd má zato, že medzi účastníkmi exekučného konania ide o verejnoprávny vzťah, ktorý zabezpečuje
funkciu štátu, keď súdny exekútor vystupuje voči účastníkom exekučného konania ako nositeľ
zvrchovanej verejnej moci. Postavenie súdneho exekútora je upravené priamo v Exekučnom poriadku v
§ 5 ods.1, v zmysle ktorého má exekútor v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného

činiteľa. Zároveň v zmysle odseku 2 tohto § je vykonávanie exekučnej činnosti výkonom verejnej moci.
Postavením súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal
aj Ústavný súd SR (viď napr. nález ÚS SR sp.zn. PL.ÚS 49/03). Keďže exekútor v exekučnom konaní
vykonáva úlohy štátneho orgánu ktoré sú mu zverené titulom výkonu verejnej (štátnej) moci v rozsahu
ustanovenom Exekučným poriadkom a subsidiárne teraz Civilným sporovým poriadkom, nemôže sa

vzťah medzi ním a oprávneným považovať za súkromnoprávny vzťah. Z tohto dôvodu nie je možné
domáhať sa voči nemu uplatneného nároku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ale na súdneho
exekútora pri výkone exekučnej činnosti sa vzťahuje právny režim náhrady škody s poukazom na
ustanovenie § 33 ods.1 Exekučného poriadku odkazujúce na ustanovenie zákona č.514/2003 Z.z.
Súd, rešpektujúc názor odvolacieho súdu, a tiež s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré

boli citované odvolacím súdom v jeho rozhodnutí, vychádzal z toho, že je výlučne na poškodenom -
žalobcovi, či sa bude náhrady škody domáhať voči štátu v zmysle zákona č.514/2003 Z.z., ktorý by mal
následne právo regresu voči súdnemu exekútorovi alebo či bude predmet nároku uplatňovať priamo od
exekútorapodľa§33ods.1Exekučnéhoporiadku,kčomudošloajvkonkrétnejsúdenejveci.Súdztohtodôvodu skúmal, či sú splnené zodpovednostné predpoklady vzniku zodpovednosti súdneho exekútora
za škodu, ktorú spôsobil pri výkone činnosti upravenej Exekučným poriadkom, t.j.:
1/ protiprávny úkon,

2/ spôsobenie škody,
3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
Pokiaľ ide o protiprávny úkon, teda porušenie nejakej právnej povinnosti, súd mal z vykonaného
dokazovania preukázané, že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť ako i zmluvnú povinnosť, ktorá
bola konkretizovaná v zmluve o vymáhaní pohľadávok podľa Exekučného poriadku, uzavretej medzi

stranami sporu dňa 1.12.2004, v zmysle ktorých bol súdny exekútor povinný poukázať platbu povinného
v prospech účtu oprávneného - žalobcu bezodkladne od jej poukázania na účet súdneho exekútora.
Podľa oznámenia Mgr. Somíka v súvislosti s predmetnou exekúciou bola na účet žalovaného poukázaná
čiastka 742,96 € a nakoľko žalobca uvádzal, že im bola uhradená len čiastka 78,48 €, súd vychádzal
z toho, že žalovaný porušil svoju vyššie špecifikovanú povinnosť vymoženú sumu poukázať na účet
oprávneného - žalobcu, keďže žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by si túto svoju povinnosť

splnil, resp. že k vymoženiu predmetnej sumy neprišlo, resp. že by vymožená suma mala byť použitá na
úhradu inej pohľadávky než žalobcu, s tým, že dôkazné bremeno spočívalo ohľadne týchto skutočností
na žalovanom, aby vyvrátil žalobcom tvrdené skutočnosti preukázané citovaným oznámením Mgr.
Somíka, ako ustanoveného zástupcu JUDr. Königa, s tým, že žalovaný do vyhlásenia rozsudku ani
nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie v tomto smere.

Pokiaľ ide o vznik (existenciu) škody, z vykonaného dokazovania mal tiež súd preukázané, že v
majetkovej sfére žalobcu škoda vznikla a to vo výške sumy, ktorá bola vypočítaná ako rozdiel čiastky,
ktorá mala byť v rámci predmetnej exekúcie vymožená (742,96 €) a čiastky, ktorá bola žalobcovi
poukázaná (78,48 €), s tým, že túto sumu samotný žalobca ešte ponížil o čiastku 135,90 € z titulu trov
exekúcie.

Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú súdnym exekútorom je objektívna existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou ako jej následkom. Súd
mal za to, že aj táto skutočnosť bola v priebehu konania preukázaná s tým, že vzťah príčiny a následku
medzi protiprávnym konaním a škodou videl súd v tom, že pokiaľ by žalovaný poukázal v prospech
žalobcu celú vymoženú čiastku v rámci predmetnej exekúcie, nebola by žalobcovi žiadna škoda vznikla.

Vzhľadom k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že na strane
žalovaného došlo k vzniku predmetnej zodpovednosti, keďže boli naplnené všetky zákonné kumulatívne
vyžadované predpoklady, keďže zodpovednosť súdneho exekútora za škodu v zmysle § 33 ods. 1
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, t.j.
zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu na to, či ku vzniku škody došlo

úmyselným alebo nedbanlivostným konaním zodpovedného subjektu.
Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, súd sa musel touto zaoberať, avšak
vyhodnotil ju ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov.
Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu pre jej začiatok plynutia je rozhodujúce, kedy sa poškodený
dozvie o vzniknutej škode (čiže nie o protiprávnom úkone alebo o škodovej udalosti) a kto za ňu

zodpovedá. Pritom podľa ustálenej judikatúry ako i právnej teórie, pri posudzovaní kedy sa poškodený
o škode dozvedel, je treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, čiže
nestačí iba možnosť dozvedieť sa o vzniknutej škode resp. eventuálne predpokladaná vedomosť o
tejto škode. S poukazom na to súd ustálil, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť najskôr dňa
26.2.2014 resp. dňom kedy bolo žalobcovi doručené toto oznámenie Mgr. Milana Somíka, súdneho

exekútora zo dňa 26.2.2014, v ktorom bolo žalobcovi oznámené, že z účtovnej evidencie úhrad súdneho
exekútora JUDr. Königa vyplýva, že vymáhaná pohľadávka bola uhradená na účet súdneho exekútora
vo výške 742,96 €, a to v priebehu roku 2005, avšak zo strany súdneho exekútora JUDr. Königa
nedošlokpoukázaniutejtosumyoprávnenémut.j.žalobcovi.Žalovanýsakotázkeuplynutiasubjektívnej
premlčacej doby žalobcu resp. k momentu jej začatia plynutia vôbec nevyjadril, ani nenavrhol vykonať

žiaden dôkaz, v dôsledku čoho mal súd za to, že žalovaný v tejto časti neuniesol ani bremeno tvrdenia,
ani bremeno dôkazu ohľadne uplynutia subjektívnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu
dobu, na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v súdenej veci sa jedná o škodu
spôsobenú úmyselne, čiže pre tento prípad platí 10-ročná objektívna premlčacia doba a táto začína
plynúť odo dňa keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Súd opäť vychádzajúc z oznámenia Mgr.

Milana Somíka, súdneho exekútora zo dňa 26.2.2014 mal za to, že táto objektívna premlčacia doba
začala plynúť v roku 2005 a teda uplynula v roku 2015, keďže predmetná vymáhaná pohľadávka mala
byť na účet súdneho exekútora JUDr. Königa poukázaná v priebehu roku 2005, a potom s poukazom
na dátum podania žaloby v súdenej veci (28.4.2014) súd posúdil, že ani objektívna premlčacia dobaneuplynula. Pokiaľ ide o špecifikáciu námietky premlčania žalovaným, tento len uviedol, že objektívna
premlčacia doba uplynula, opäť bez toho, aby toto tvrdenie akýmkoľvek spôsobom konkretizoval a preto
súd opätovne, tak ako bolo už vyššie uvedené pri subjektívnej premlčacej dobe, vychádzal z toho, že

žalovaný neuniesol ani pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazu
vo vzťahu k uplynutiu tejto objektívnej premlčacej doby, keď súd vychádzal z dôkazov, ktoré boli súdu
predložené do vyhlásenia rozsudku v tejto veci. Čo sa týka úmyslu vo vzťahu k spôsobenej škode zo
strany žalovaného, je nerozhodné či sa jedná o úmysel priamy alebo nepriamy, pričom súd mal za to,
že v konaní minimálne nepriamy úmysel bol u žalovaného preukázaný, keď tento aj keď nechcel škodu

spôsobiť, musel vedieť, že pokiaľ neodvedie finančné prostriedky vymožené od povinného na svoj účet,
ďalej na účet oprávneného t.j. žalobcu, bude v majetkovej sfére žalobcu tým spôsobená škoda.
Pokiaľideouplatnenýúrokzomeškania,tentosúdpriznalod21.2.2014tak,akoboluplatnenýžalobcom,
keďže súd mal za to, že najneskôr od tohto dátumu je žalovaný v omeškaní s úhradou žalovanej sumy.
Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd tento priznal tiež vo výške ako bol žalobcom uplatnený, t.j.
vo výške 5,25 % ročne, pričom sa jednalo o zákonný úrok z omeškania, keď základná úroková sadzba

ECB bola od 13.11.2013 do 10.6.2014 vo výške 0,25 %. Teda úrok z omeškania bol žalobcom uplatnený
v zákonnej výške.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal
na úhradu žalovanej sumy vrátane príslušenstva.

12. Na okraj súd uvádza, že s poukazom na prechodné ustanovenia Exekučného poriadku k úpravám
účinným od 1.4.2017, aplikoval na súdenú vec vyššie citované zákonné ustanovenia Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, keďže nárok uplatnený v tomto konaní sa odvodzoval od
exekučného konania začatého pred 1.aprílom 2017.

13. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového
poriadku na základe zásady úspechu. Žalobca bol v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom

konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,

2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.