Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 20, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/153/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315220041
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4315220041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci navrhovateľa: B. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. R. F. XX, XXX XX F., proti odporkyni: P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Zd. M. XX, XXX XX
C., zastúpenej Mgr. Renátou Murínovou, advokátkou so sídlom Nám. hrdinov 7-8, 934 01 Levice, o
zníženie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Levice
č. k. 12C/281/2015-83 zo dňa 07.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým navrhovateľ žiadal znížiť jeho
vyživovaciu povinnosť voči dcére, naposledy upravenú rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn.
8P/231/2009 vo výške 100 eur mesačne. Výrok o zamietnutí návrhu súd odôvodnil s odkazom na
ustanovenie § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016
(ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“). V odôvodnení rozsudku konštatoval, že rozsudkom
Okresného súdu Levice č. k. 8P/231/2009-58 zo dňa 22.04.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Nitre č. k. 6CoP/36/2010-72 zo dňa 17.08.2010 bola zvýšená vyživovacia povinnosť navrhovateľa
voči odporkyni zo sumy 56,43 eura mesačne na sumu 100 eur mesačne počnúc dňom 01.09.2009.
V tom čase bola odporkyňa (v tom konaní navrhovateľka) od 01.09.2009 ako maloletá študentkou
strednej školy a navštevovala aj mimoškolské aktivity v tanečnom a speváckom krúžku a tiež v tanečno-
športovom klube. Matka v čase rozhodovania súdu bola od 01.01.2010 nezamestnaná, pričom jej
pracovný pomer bol ukončený z organizačných dôvodov. Otec vtedy podnikal, podľa daňového priznania
za rok 2009 dosahoval mesačný príjem 39,80 eura, príjmy mal celkovo 5.664 eura, výdavky 5.185 eura

a základ dane predstavoval 478,96 eura. Otec býval u svojich rodičov, kde platil náklady spojené s
energiami, plyn 69 eur, RTVS 4,64 eura a elektrinu 39 eur; navyše uvádzal, že platí náklady za bývanie
v celkovej výške 115 eur. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že otec má náklady aj na
stravu, ošatenie, obutie a iné bežné výdavky, a tak jeho celkové výdavky sú podstatne vyššie, ako
nielen ním tvrdený mesačný príjem brutto (160 eur netto), ale najmä podstatne vyššie ako jeho mesačný
príjem podľa daňového priznania. Odvolací súd vtedy tiež konštatoval, že je zrejmé, že príjmy otca sú v
daňovom priznaní za rok 2009 účelovo prispôsobené. V súčasnosti súd prvej inštancie po vykonanom

dokazovaní urobil záver, že návrh na zníženie výživného nebol podaný dôvodne. Vyživovacia povinnosť
navrhovateľa voči odporkyni vo výške 100 eur mesačne bola naposledy upravená v čase, keď začala
študovať na strednej škole a navrhovateľ bol registrovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba,
pričom žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Matka odporkyne bola nezamestnaná a zároveňbola evidovaná na úrade práce. Od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov na
strane odporkyne najmä v súvislosti so štúdiom na Pedagogickej fakulte UKF v Nitre.

2. Navrhovateľ v konaní uvádzal, že si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil a na výživnom mu
vznikol dlh, v dôsledku čoho bolo voči nemu vedené trestné stíhanie pre zanedbanie povinnej výživy a
následne nedoplatok na výživnom vyrovnal. Svoj terajší návrh odôvodnil tým, že výživné vo výške 100
eur mesačne nie je schopný platiť, a žiadal ho znížiť na minimálne výživné v zmysle § 62 ods. 3 Zákona
o rodine. Podľa listinných dôkazov príjmy otca za rok 2009, z ktorých súd vtedy vychádzal pri zvyšovaní

výživného, predstavovali 5.664,07 eura a výdavky 5.185,11 eura; za ďalšie daňové obdobie roku 2010
príjmy otca boli 3.981,10 eura a výdavky 5.805,93 eura, za r. 2011 jeho príjmy boli 3.728,36 eura a
výdavky 4.986,45 eura. V roku 2012 svoju živnosť najskôr pozastavil a potom ku dňu 07.01.2015 došlo
k zániku živnosti s tým, že pozastavenie prevádzkovania živnosti mal od 10.01.2012 do 09.01.2015.
Dávkuvhmotnejnúdzisineuplatnilaod10.01.2012jeevidovanývevidenciiuchádzačovozamestnanie.
V súčasnosti žije u svojej matky L. R., ktorá poberá dôchodok vo výške 410 eur; a on požiadal o

opatrovateľský príspevok, avšak jeho žiadosť bola zamietnutá.

3. Na strane odporkyne bolo preukázané, že je študentkou tretieho ročníka dennej formy
vysokoškolského štúdia, pričom štátnu bakalársku skúšku neabsolvovala, takže ďalej bude pokračovať
aj v nasledujúcom akademickom roku v treťom ročníku v dennej forme. Je zrejmé, že dcéra navrhovateľa

sa naďalej pripravuje štúdiom na svoje budúce povolanie a stále je odkázaná na výživu svojich rodičov.
Jej matka je nezamestnaná a podľa výpovede odporkyne náklady spojené s jej štúdiom odporkyne a
výživou sú kompenzované zo strany starých rodičov. Výška výživného zo strany otca na jej výživu nie je
postačujúca. Súd pri rozhodovaní vo veci zohľadnil, že otec je od roku 2012 štyri roky nezamestnaný, a
teda je nepochybné, že si zabezpečuje finančné prostriedky iným spôsobom, t.j. bez pracovnej zmluvy.

Jeho tvrdenia, že mu finančne vypomáha matka, považoval súd za účelové. Sám si totiž musí byť
vedomý, že má vyživovaciu povinnosť už len k jednému dieťaťu, ktorého náklady spojené predovšetkým
so samotným štúdiom sú vysoké. Navrhovateľ nepreukázal, že by vynakladal úsilie zaradiť sa do
pracovného pomeru, a jeho tvrdenie, že o hľadaní zamestnania informuje Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Levice, je irelevantné. Navrhovateľ vyštudoval strednú hotelovú školu a má možnosť

pracovať v cestovnom ruchu v primeranom pracovnom zaradení, v rámci jeho kvalifikácie, prípadne
môže vykonávať aj robotnícku profesiu bez toho, aby mu v tom bránili závažné dôvody. Z uvedených
dôvodov súd návrh otca na zníženie výživného posúdil ako nedôvodný a tento v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu úspešnej
odporkyni nepriznal, pretože si ich neuplatnila.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý
rozsudok zmeniť a jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyni znížiť zo sumy 100 eur na zákonom
stanovenú možnú sumu. Uviedol, že je od r. 2012 nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, nemá
žiadny príjem a napriek snahe nájsť si prácu, sa mu to nepodarilo, pričom výživné čiastočne plnil. V

súčasnosti má na výživnom dlh takmer 4.000 eur a tento sa mu zvyšuje. Býva u matky, ktorá má 82
rokov, je chorá, on sa o ňu stará a všetky náklady na jeho výživu hradí ona. Na úhradu nedoplatku na
výživnom si peniaze požičal, keď na neho bolo podané trestné oznámenie, lebo dcéra mu neoznámila,
že ide študovať na vysokú školu. Trval na tom, že výživné v stanovenej výške nie je schopný platiť.

5. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedla, že súd po vykonanom dokazovaní správne vyhodnotil tvrdenia navrhovateľa ako
účelové, lebo nepreukázal, že by vynakladal enormné úsilie zaradiť sa do pracovného pomeru, a jeho
tvrdenie, že o hľadaní zamestnania informuje úrad práce, je bezpredmetné. Navrhovateľ je vzdelaný a
zdravý človek, ktorému nič nebráni v tom, aby si našiel primerané zamestnanie.

6. Navrhovateľ na vyjadrenie odporkyne reagoval písomne s tým, že zamestnanie si nemôže nájsť, lebo
má 57 rokov a stará sa o svoju matku, ktorá je na tom zdravotne veľmi zle. Prácu si stále hľadá, no
nie je v jeho možnostiach platiť určené výživné, čo hovorí aj § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Dlhu voči
dcére si je vedomý, ale jeho momentálne reálne schopnosti sú takmer nulové. Žiadal výživné znížiť na

sumu 50 eur mesačne.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2
písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je na

podklade záverov vyplývajúcich z vykonaných dôkazov vecne správny. Preto tento rozsudok podľa §
387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 470 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387
ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd konštatoval, že v súčasnosti odo dňa 01.07.2016 problematiku konania vo veciach
výživného plnoletých osôb upravuje zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„CMP“) v ustanoveniach § 154 - § 157. V zmysle § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno
na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Zároveň Civilný mimosporový poriadok odkazuje v
ustanovení § 2 ods. 1 na Civilný sporový poriadok, v zmysle ktorého sa na konania podľa tohto zákona

sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Po prejednaní veci v súvislosti s odvolaním navrhovateľa sa odvolací súd stotožnil s výrokom
rozsudku súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením vo výroku o zamietnutí návrhu na zníženie
výživného voči plnoletému dieťaťu, pretože toto rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými,

správne aplikovanými ustanoveniami Zákona o rodine, na ktoré aj odvolací súd poukazuje. Navrhovateľ
ani v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, pre ktoré by odvolací súd mohol prijať iný záver,
než aký prijal súd prvej inštancie. Z vykonaného dokazovania nevyplývajú také skutočnosti, na základe
ktorých by bolo možné konštatovať, že od času posledného rozhodnutia o výživnom došlo k takej zmene
pomerov na stane navrhovateľa, pre ktoré by sa malo doterajšie rozhodnutie o výživnom zmeniť a znížiť

výživné podľa jeho návrhu. Nebolo teda preukázané, že by nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach
stanovené výživné plniť v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keďže nebolo preukázané, že by si
efektívne hľadal primeranú prácu a že by nemohol dosahovať taký príjem, aby dcéru mohol vyživovať
do doby, pokiaľ sama nebude schopná sa živiť. Odvolací súd preto zhodnotil odvolanie navrhovateľa
ako neopodstatnené, a tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, pričom

v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).