Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 14, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/74/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5705203792
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5705203792.17

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne Z. Y., M.. W., T.. XX.
XX. XXXX, U. H. F. Č.. XX právne zastúpenej JUDr. Tomášom Zbojom advokátom so sídlom v Martine,
Kuzmányho 4 proti žalovaným v rade 1/ U. N., T.. XX. XX. XXXX, H. F. Č.. XX, v rade 2/ N. N.I., T.. XX.
XX. XXXX, H. F. Č.. XX, v rade 3/ C. N., T.. XX. XX. XXXX, H. F. Č.. XX a v rade 4/ B. W., M.. C., T..
XX. XX. XXXX, H. Q. XX, všetkým právne zastúpeným JUDr. Annou Ondrušovou, advokátkou so sídlom

v Krpeľanoch, Príjazdná cesta 335, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v rade 1/ až 4/ k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XXX pre k. ú. F. ako KN-C parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria, KN-C parc. č. XX/X o
výmere 80 m2 - zastavané plochy a nádvoria, KN-C parc. č. XX/X o výmere 25 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, KN-C parc. č. XX/X o výmere 335 m2 - záhrady a k humnu postavenému KN-C parc. č. XX/X

sa zrušuje,

a tieto nehnuteľnosti sa prikazujú do podielového spoluvlastníctva žalovanému v rade 1/ v podiele 13/48-
ín žalovanému v rade 2/ v podiele 13/48-ín, žalovanému v rade 3/ v podiele 13/48-ín a žalovanej v rade

4/ v podiele 9/48-ín.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Na vyporiadanie podielu žalobkyne je žalovaný v rade 1/ povinný zaplatiť žalobkyni vyrovnávací
podiel v sume 101,79 €, žalovaný v rade 2/ je povinný žalobkyni zaplatiť vyrovnávací podiel v sume

101,79 € a žalovaný v rade 3/ je povinný žalobkyni zaplatiť vyrovnávací podiel v sume 101,79 €, všetci
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

V. Žalobkyňa a žalovaní v rade 1/ až 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania,

ktoré štátu v tomto konaní vznikli, v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou tunajšom súde 04. 04. 2005 sa žalobkyňa proti žalovaným v rade 1/ až 3/ a
právnemu predchodcovi žalovanej v rade 4/ J. W. domáhala zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. Záborie ako KN-C parc. č. XX/
X, XX/X, XX/X, XX/X Z. XX/X s tým, že žiadala tieto parcely ako aj humno postavené na KN-C parc.
č. XX/X, prikázať do svojho výlučného vlastníctva v celosti a na úplné vyporiadanie navrhovala, aby

žalovaným v rade 1/ až 4/ bola zaviazaná k povinnosti vyplatiť sumu 13 668 Sk podľa znaleckého
posudku vypracovaného Ing. Romanom Barbuščákom zo dňa 16. 02. 2004 pod č. 025/2004.2. V žalobe žalobkyňa uviedla, že strany sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, a
to žalobkyňa v podiele 7/16-tin a žalovaní v rade 1/ až 3/ po 2/16-tiny, a žalovaný v rade 4/ v podiele

3/16-tiny. Keďže strany sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedohodli žiadala, aby
súd rozhodol v súlade s petitom podanej žaloby. Žalobkyňa pritom uviedla, že je výlučnou vlastníčkou
priľahlých nehnuteľností, a to KN-C parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 204 m2, na
ktorej je postavený jej rodinný dom, KN-C parc. č. XX - záhrada o výmere 613 m2 a parc. č. XX o
výmere 316 m2, a preto mala záujem priľahlé pozemky získať do svojho výlučného vlastníctva, keďže

žalovaní s tým nesúhlasili bola nútená obrátiť sa žalobou na súd. Nehnuteľnosti uvedené v žalobnom
petite boli ocenené znalcom Ing. Romanom Barbuščákom v znaleckom posudku zo dňa 16. 02. 2004
pod č. 025/2004 na sumu 24 299 Sk, z čoho na žalobkyňu pripadá 10 630 Sk a na žalovaných 13 668 Sk.

3. V priebehu konania žalobkyňa na žalobe zotrvala.

4. V podaní zo dňa 05. 09. 2005 k vyjadreniu žalovaných k žalobe uviedla, že podieloví spoluvlastníci sa
nedohodli na zrušení podielového spoluvlastníctva a v priebehu konania viedli ďalší spor na Okresnom
súde Martin o vlastníctvo k spornému humnu. Žalovaní v rade 1/ až 4/ uznávajú spoluvlastníctvo
žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam a neumožňujú jej ani len sčasti tieto nehnuteľnosti užívať a
v dôsledku tejto skutočnosti dochádza medzi stranami ku sporom.

5. V priebehu konania potom žalobkyňa konštatovala, že prípadná časť KN-C parc. č. XX/X by bola pre
ňu ako pozemok reálne nevyužiteľná, nakoľko sa jedná o parcelu v kopci a nemá k tomuto pozemku iný
prístup ako cez dreváreň. Tvrdila, že stojacie humno je veľmi staré, ide o stavbu, ktorá je poškodená
a ohrozuje jej nehnuteľnosť, a to rodinný dom. Humno doposiaľ nevyužívala pre rozvrátené vzťahy s

ostatnými spoluvlastníkmi, ktoré sa narušili ešte v čase života rodičov strán. Spoločné užívanie týchto
nehnuteľností si nevie predstaviť, tvrdila, že humno prilieha k jej rodinnému domu, ktorý je postavený na
KN-C parc. č. XX v k. ú. F. a doslova ohrozuje jednak jej rodinný dom, jednak jej život a zdravie, cieľom
žalobkyne je preto humno zasanovať po tom, čo by ho získala do výlučného vlastníctva. Za humnom
sa nachádza veľmi strmý kopec, ktorý tlačí na humno vo veku asi 150 rokov. Humno nikdy nevyužívala,

využívali ho výlučne žalovaní a ju do užívania humna nepripustili. Nesúhlasila s tým, aby do podielového
spoluvlastníctva žalovaných boli prikázané KN-C parc. č. XX/X, XX/X, XX/X Z. XX/X s humnom, ani
jej do výlučného vlastníctva KN-C parc. č. XX/X, pretože ona túto parcelu nemôže využívať, keďže by
mala k nej prístup iba cez svoju dreváreň. Do svojho rodinného domu vstupuje z obecnej cesty, ktorá je
vyznačená ako KN-C parc. č. XXX na katastrálnej mape. Ku KN-C parc. č. XX/X by sa vedela dostať len

buď cez veľký kopec, ktorý bráni vstupu na tento pozemok alebo cez dvory žalovaných, preto nesúhlasila
s prvotnými návrhmi žalovanej strany na spôsob rozdelenia nehnuteľností medzi stranami.

6. V priebehu konania žalobkyňa tvrdila, že na svoje pozemky, ktoré susedia s nehnuteľnosťami v
podielovom spoluvlastníctve strán, ktoré sú predmetom tohto konania, môžu žalovaní pristupovať po

okraji polí, ktoré sa nachádzajú za domom a hospodárskymi budovami vo vlastníctve žalovaných v rade
1/ až 3/, avšak tieto tvrdenia boli ohliadkou, ktorú vykonal súd na mieste samom, vyvrátené.

7. Na poslednom pojednávaní vo veci samej žalujúca strana navrhla reálne rozdeliť pozemky aj humno
podľa náčrtku, ktorý pripojila do súdneho spisu (č. l. 321 spisu), pričom takéto riešenie by predpokladalo

rozdelenie samotnej budovy humna ale aj ďalších pozemkov na základe geometrických plánov, ktoré by
bolo nutné vyhotoviť. Samotná žalujúca strana ale priznala, že navrhovaným spôsobom by sa žalobkyni
malo dostať viac, než zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu.

8. Žalovaní v rade 1/ až 3/ sa prvýkrát vyjadrili k žalobe podaním z 19. 04. 2005, v ktorom uviedli,

že súhlasili s reálnym rozdelením parciel, čo oznámili žalobkyni prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. S užívaním a reálnym rozdelením humna však nesúhlasili z dôvodu, že k humnu žalobkyňa,
podľa ich názoru, v tom čase nemala žiadne vlastnícke právo, a ohľadne určenia vlastníckeho práva k
humnu viedli v tom čase spor. Žalovaní však nesúhlasili s tým, aby sa výlučným vlastníkom sporných
nehnuteľnostístalažalobkyňa,pretožezákonumožňujereálnerozdelenieveci,priktoromsaprihliadana

účelne využitie veci a na veľkosť podielov. Predmetné nehnuteľnosti je možné reálne rozdeliť, žalovaní
ich účelne využívajú a chcú aj naďalej užívať, a preto by žalobkyňa mala postupovať podľa tohto
ustanovenia. Naviac uviedli, že J. W., ktorý bol pôvodne označený ako žalovaný v rade 4/, a voči ktorému
súd konanie zastavil (č. l. 53-54 spisu), keďže zomrel pred podaním žaloby na súd, má svojich dedičov.9. Na návrh žalobkyne súd potom pripustil uznesením sp. zn. 10C/74/2005 zo dňa 07. 03. 2006, aby
do konania na strane žalovaných ako žalovaná v rade 4/ pristúpila žalovaná označená v záhlaví tohto

rozsudku (č. l. 58-59 spisu).

10. Následne žalovaní v rade 1/ až 3/ na pojednávaní dňa 18. 10. 2013 navrhli, aby súd
vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam tak, že humno bude prikázané do
spoluvlastníctva žalovaným v rade 1/ až 3/ každému po 13/48-ín a žalovanej v rade 4/ v podiele 9/48-ín,

a aby žalovaným v rade 1/ až 3/ uložil súd povinnosť vyplatiť žalobkyňu za jej podiel 7/16-ín v čiastke,
ktorá bola určená podľa znaleckého posudku, pripojeného do spisu žalobkyňou. Takýto návrh žalovaní
v rade 1/ až 3/ odôvodnil tou skutočnosťou, že humno spoločne užívajú tak, ako ho užívali aj ich právni
predchodcovia a takto ho aj v budúcnosti užívať chcú. K takémuto návrhu sa pripojila aj žalovaná v rade
4/. Pokiaľ šlo o spoločné nehnuteľnosti navrhli reálne rozdelenie tak, že by sa žalobkyňa stala výlučnou
vlastníčkou novovzniknutej parcely, ktorá by vznikla na základe novovyhotoveného geometrického plánu

v podiele 7/16-ín z parc. č. 34/2, teda parcely, ktorá bezprostredne nadväzuje na jej pozemky a nachádza
sa za sporným humnom.

11. Žalovaní v rade 1/ až 3/ vo svojich výpovediach na pojednávaní sa k takémuto návrhu svojej právnej
zástupkyne pripojili.

12. Žalovaná v rade 4/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uviedla, že humno síce
nevyužíva a vôbec nevyužíva sporné nehnuteľnosti, nakoľko býva mimo katastra, v ktorom sa
nehnuteľnosti nachádzajú, avšak chcela zotrvať v spoluvlastníctve so žalovanými v rade 1/ až 3/.

13. Na poslednom meritórnom pojednávaní vo veci samej, potom už žalovaní v rade 1/ až 4/ zastúpení
spoločnou zástupkyňou vo svojom podaní zo dňa 14. 09. 2016, ktorého obsah bol prezentovaný aj ústne
v záverečnom návrhu žalovaných, uviedli, že nesúhlasia so zrušením spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXX D. Y.. Ú.. F., a to k parc. č. XX/X o výmere 111 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
pretože ide o parcelu, ktorá je prístupovou cestou k rodinným domom žalobkyne a jednak žalovaných

v rade 1/ až 3/. Z ohliadky, ktorú súd v rámci dokazovania vykonal vyplynulo, že žalovaní v rade 1/ až
3/ k svojim pozemkom a nehnuteľnostiam nemajú inú prístupovú cestu, preto v tejto časti navrhli, aby
súd žalobu ohľadne tejto nehnuteľnosti zamietol. Súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva
k ostatným pozemkom a humnu s tým, že podiel žalobkyne j 7/16-ín, čo z celkovej výmery zvyšných
pozemkov, spolu 585 m2, predstavuje 255 m2. Navrhli, aby sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou

parc. č. XX/X - záhrady o výmere 335 m2 a ostatné parcely, aby boli prikázané do spoluvlastníctva
žalovaných v rade 1/ až 4/, a to každému z podielov žalobkyne po 1/3-ine. Na zrušený podiel z humna
prináležal žalobkyni vyrovnávací podiel vo výške 7/16-ín z hodnoty humna podľa znaleckého posudku
Ing. Barbuščáka a tento finančný nárok navrhli, aby bol znížený o finančnú čiastku za 80 m2, pretože
ako uviedli podiel žalobkyne 7/16-ín z celkovej výmery je 255 m2 a parc. č. XX/X je o 80 m2 väčšia.

Ak by žalobkyňa nesúhlasila s prisúdením výlučného vlastníctva k parc. č. XX/X, navrhli po zrušení
podielového spoluvlastníctva strán vyporiadať zvyšné pozemky a humno (mimo parc. č. XX/X) tak, aby
žalovanému v rade 1/ a 3/ boli podiely po žalobkyni prisúdené každému po 1/3-ine a na zrušený podiel
žalobkyne, aby bol vyplatený vyrovnávací podiel podľa znaleckého posudku Ing. Barbuščáka v celkovej
sume 363,04 €.

14. Okrem výsluchu strán súd vykonal dokazovanie čítaním listín, ktoré strany pripojili do súdneho spisu,
vykonal ohliadku na mieste samom a nariadil znalecké dokazovanie prostredníctvom súdneho znalca
z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti, pozemné stavby a poruchy stavieb Ing.
Miroslava Ferkla, ktorý vo veci podal znalecký posudok č. 102/2015, a súčasne bol na poslednom

meritórnom pojednávaní vo veci samej aj vypočutý.

15. Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. F. súd zistil, že procesné strany sú podielovými spoluvlastníkmi tam
zapísaných nehnuteľností, a to KN-C parc. č. XX/X o výmere 145 m2 - zastavané plochy a nádvoria a
na nej postaveného humna, KN-C parc. č. XX/X o výmere 80 m2 - zastavané plochy a nádvoria, KN-C

parc. č. XX/X o výmere 25 m2 - zastavané plochy a nádvoria, KN-C parc. č. XX/X o výmere 111 m2 -
zastavané plochy a nádvoria a KN-C parc. č. XX/X o výmere 335 m2 - záhrady, a to žalobkyňa v podiele
7/16-in, žalovaní v rade 1/, 2/ a 3/ v podiele po 2/16-iny a žalovaná v rade 4/ v podiele 3/16-iny.16. Z kópie katastrálnej mapy ale aj ohliadkou na mieste samom súd zistil, že vyššie uvedené
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve strán susedia z jednej strany s nehnuteľnosťou žalobkyne,
a to KN-C parc. č. XX, na ktorej má žalobkyňa postavený rodinný dom a z druhej strany s KN-C parc. č.

XX/X, XX/X Z. XX/X, ktoré sú v spoluvlastníctve žalovaných v rade 1/ a 3/.

17. Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že prístupová komunikácia značená na katastrálnej
mape ako KN-C parc. č. XXX - obecná cesta, nesusedí s pozemkami žalovaných v rade 1/ až 4/ a
prístup na pozemky značené na katastrálnej mape ako KN-C parc. č. XX/X, XX/X Z. XX/X, ktoré sú v

spoluvlastníctve žalovaných v rade 1/ až 3/, je možný z pozemnej komunikácie jedine cez parc. č. XX/X
Z. XX/X. Z KN-C parc. č. XX/X je možný prístup na KN-C parc. č. XX, ktorú vlastní žalobkyňa. Žalovaní
v rade 1/ až 3/ na svoje pozemky nemajú prístup z opačnej strany od polí tak, ako tvrdila žalobkyňa a
súd zistil, že je vylúčené, aby na svoje pozemky pristupovali z opačnej strany od polí, ktoré ohraničujú
KN-C parc. č. XX/X Z. XX/X. Ide o cudzie nehnuteľnosti, neuspôsobené na cestu vozom či pešky.

18. Podľa znaleckého posudku Ing. Miroslava Ferkla č. 102/2015 stavba humna bola znalcom
vyhodnotená ako nedeliteľná, aj vzhľadom na jej hospodárske určenie, požiadavku sanácie reálneho
podielu, a vyhodnotenia účelu, na ktorý sa stále užíva, keďže žalovaní v rade 1/ až 3/ humno
udržujú. K otázke, či humno postavené na KN-C parc. č. XX/X svojim stavebno-technickým stavom
ohrozuje susedné nehnuteľnosti, znalec uviedol, že stavba humna je udržiavaná, vypadnuté kamene z

podmúrovky je možné opraviť s nízkym nákladom, ktorý znalec odhadol na približne 100 € za prácu,
materiál a dopravu, keďže podmúrovka znamená opravu a vykonanie murárskych prác do výšky 2
metre. Stavba humna je osadená na stabilnej skale z vápenca s minimálnou hrúbkou hlineno-trávnatého
porastu a nie je ohrozená povodňou, nakoľko dažďová plocha je vrcholom pahorku s rozdielom 19
výškových metrov od rodinného domu č. 40, ktorý vlastní žalobkyňa a je zberaná do povrchového

rigola spevnenej prístupovej cesty v strmom svahu s prevýšením až do 55 %. Situácia bola preverená
intenzívnymi dažďami v oblasti v roku 2010, kedy 16. 08. 2010 voda trhala doslova cesty, ale v riečišti
sklabinského potoka, ktorý je výškovo aj smerovo za vyvýšeninou a mimo pozemku a stavieb, ktoré sú
predmetom tohto konania. V odpovedi na prvú otázku, či je možná reálne deľba nehnuteľnosti znalec
navrhol riešenie reálnej deľby KN-C parc. č. XX/X v prospech žalobkyne a súčasne úpravou vjazdu

k rodinnému domu č. XX cez KN-C parc. č. XX/X Z. XX/X, kde má žalobkyňa podiel 7/16-in úpravou
šírky vjazdu s ideálnym narovnaním, čo by bolo ale podmienené vypracovaním presného geometrického
plánu a zriadením vecného bremena a súhlasom tretej osoby, a to majiteľa KN-C parc. č. XX/X, ktorá
však slúži na vjazd k rodinnému domu.

19. Takéto riešenie navrhované znalcom sa však vzhľadom aj na stanoviská strán nejavilo súdu ako
reálne možné a v súlade so zásadami vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi podielovými
spoluvlastníkmi.

20. Vo svojej výpovedi na pojednávaní znalec konštatoval tú skutočnosť, ktorá bola konštatovaná už

aj v jeho znaleckom posudku, že oporné piliere podmúrovky humna zasahujú do KN-C parc. č. XX/
X, čo súd zistil už aj samotnou ohliadkou na mieste samom, avšak pridržal sa svojho stanoviska,
že žalovaní v rade 1/ až 3/, ktorí humno užívajú, sa o humno starajú, humno svoju funkciu plní, je
využívanéanezistilnaňomtakéstavebno-technicképoruchy,ktorébyspôsobovaliohrozeniesusediacej
nehnuteľnosti žalobkyne. Prístup k humnu je len z parc. č. XX/X, nakoľko z parc. č. XX/X je veľký

výškový rozdiel medzi humnom a touto parcelou. Pokiaľ by žalobkyňa chcela humno reálne rozdeliť
podľa náčrtu, ktorý predložila na poslednom meritórnom pojednávaní, museli by byť vykonané výrazné
zásahy do konštrukcie humna, ktoré by si vyžiadali aj náklady, aby bola zastabilizovaná zvyšná časť
humna postavená v tvare písmena L. Uviedol, že nie je možné humno rozdeliť spôsobom, ktorý
naposledy navrhla žalobkyňa, bez stavebných úprav, za súčasného stavu by bolo možné sanovať časť

zostávajúceho humna kde by šla vlastnícka hranica, čo je ale dosť finančne náročné, pretože by bolo
nutné časť stavby búrať a súčasne zachytávať, a stavebno-technicky podchytiť zvyšnú časť stavby.
Rozdeliť humno technicky na dve samostatné stavby by bolo možné len za predpokladu, že by sa tam
vybudovala tzv. „dilatačná stena“, nakoľko stavba stavebno-technicky zatiaľ nie je oddelená, pričom
tzv. „dilatačná stena“ by oddeľovala priestor užívaný oboma procesnými stranami. Oporné múry, ktoré

sú súčasťou stavby humna sa nachádzajú na KN-C parc. č. XX/X a plnia statickú funkciu pre základy
humna. Kategoricky však zotrval na svojom závere, že stavba humna je udržiavaná a neohrozuje
susedné nehnuteľnosti, a určite nehrozí zrútenie humna na nehnuteľnosti žalobkyne. Aj keď znalecnerobil statické výpočty, vizuálne stavbu prešiel a nezistil na stavbe nejakú vadu alebo takú statickú
poruchu, ktorá by svedčila o tom, že sa stavba pohla a má vážne statické nedostatky.

21. Vzhľadom na oprávnenie znalca vykonávať znaleckú činnosť vo vyššie uvedených odvetviach, kam
patria aj poruchy stavieb, súd nepripustil ďalšie znalecké dokazovanie, podľa návrhu žalujúcej strany,
ktorá žiadala doplniť znalecký posudok Ing. Ferkla o otázku statického posúdenia stavby a následne
ustanoviť znalca na podanie kontrolného znaleckého posudku. Závery znalca, podľa presvedčenia
súdu, korešpondovali aj s tým čo súd mohol pozorovať na mieste samom ohliadkou, naviac znalec ako

stavebný inžinier a znalec aj v oblasti poruchy stavieb je podľa presvedčenia súdu kompetentný zistiť,
aj bez zložitých statických výpočtov len obyčajným vizuálnym pozorovaním, či stavba vykazuje znaky
vážnejšej statickej poruchy alebo nie. Preto takéto dokazovanie už súd nepripustil.

22. Nároky strán súd posudzoval v zmysle ust. § 137 a nasl. Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.), ktoré
upravujú právne vzťahy podielových spoluvlastníkov.

23. Podľa § 141 ods. 1 Obč. zák., spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o
vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

24. Podľa § 142 ods. 1 Obč. zák., ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie

na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

25. Podľa § 142 ods. 2 Obč. zák., z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

26. Práve v zmysle ust. § 142 ods. 2 Obč. zák. súd zamietol návrh žalobkyne na zrušenie podielového

spoluvlastníctva ku KN-C parc. č. XX/X o výmere 111 m2, ktorá susedí s pozemkami vo výlučnom
vlastníctve tak žalovaných v rade 1/ až 3/, ako aj s parcelou, ktorou výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa,
a to KN-C parc. č. XX v k. ú. Záborie. Táto parcela slúži ako príjazdová plocha k nehnuteľnostiam vo
výlučnom vlastníctve žalobkyne a žalovaných v rade 1/ až 3/. Žalovaná v rade 4/ zaujala stanovisko,
že chce zostať spoluvlastníčkou s ostatnými žalovanými vyššie uvedeným pozemkom, avšak všetci

žalovaní navrhli, aby v tejto časti, kde žalobkyňa žiadala zrušiť podielové spoluvlastníctvo a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo práve k parc. č. XX/X súd žalobu zamietol.

27. Súd vzhľadom na spôsob, akým vyporiadal ostatné pozemky sa stotožnil s názorom žalovaných a
prihliadal na skutočnosť, že v prípade zrušenia podielového spoluvlastníctva k tomuto pozemku by sa

obmedzil prístup žalobkyne, resp. žalovaných k ich pozemkom, a preto podielové spoluvlastníctvo strán
k tomuto pozemku nezrušil a žalobu zamietol.

28. Pokiaľ ide o ďalšie nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve strán, súd vychádzal z doktríny, že
nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve s inými osobami proti svojej vôli. K ostatným, vo

výrokovej časti tohto rozsudku, uvedeným nehnuteľnostiam súd preto podielové spoluvlastníctvo zrušil.

29. Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania ďalších pozemkov súd vychádzal z ich stanovísk, z vykonaného
dokazovania a predovšetkým zo zásad o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v zmysle ust. § 142
ods. 1 Obč. zák..

30. Znaleckým dokazovaním aj ohliadkou súdu bolo zistené, že humno nie je reálne rozdeliteľné bez
vykonania väčších stavebných úprav, pretože vzhľadom na jeho konštrukciu hrozí, v prípade riadneho
nepodchytenia stavby, ohrozenie statiky celej stavby. Naviac humno zasahuje na pozemok KN-C parc.
č. XX/X opornými piliermi, táto parcela je postavená v strmom kopci a žalobkyňa prezentovala názor,

že pre ňu je nepoužiteľná. Žalobkyňa od počiatku prezentovala požiadavku získať všetky nehnuteľnosti
v podielovom spoluvlastníctve do svojho výlučného vlastníctva a netajila sa zámerom zbúrať humno,
ktoré podľa jej tvrdení ohrozovalo jej nehnuteľnosti, teda jej pozemok a rodinný dom.31. Súd však zobral na zreteľ, že k samotnému humnu, ktoré je postavené na KN-C parc. č. XX/X je
pristavaná murovaná maštaľ vo vlastníctve žalovaných v rade 1/ až 3/ postavená na KN-C parc. č. XX/
X. Naviac žalovaní v rade 1/ až 3/ humno užívajú a užívať ho naďalej chcú (žalobkyňa o užívanie humna

záujem nemá), naviac oporné múry humna sú už postavené na KN-C parc. č. XX/X. Keďže sa znaleckým
dokazovaním ale ani samotnou ohliadkou nepotvrdili tvrdenia žalobkyne o tom, že by stavba vykazovala
také poruchy, že by ohrozovala nehnuteľnosti žalobkyne, naopak je v dobrom stave a s nepatrným
nákladom stačí odstrániť vady spočívajúce v niektorých vypadnutých kameňoch z murovaného základu
humna, súd rozhodol, že humno, pozemky, na ktorom stojí a pozemky, z ktorých je k humnu prístup

prikáže v súlade s návrhom žalovaných v rade 1/ až 4/ do spoluvlastníctva žalovaných v rade 1/ až 4/
(žalovaná v rade 4/ chcela zotrvať v spoluvlastníctve so žalovanými v rade 1/ až 3/, avšak nežiadala
navýšiť svoj spoluvlastnícky podiel z podielu pripadajúceho na žalobkyňu). Žalobkyňa totiž nesúhlasila
ani s tým, aby jej v rámci vyporiadania bola prikázaná KN-C parc. č. XX/X, ktorú neužíva, ktorá je
umiestnená na strmom kopci so stúpaním v niektorých miestach až do 55 %, teda prezentovala názor,
že pre ňu je tento pozemok nevyužiteľný.

32. Naopak žalovaní v rade 1/ a 3/ prejavili záujem v prípade, že žalobkyňa tento pozemok nechce,
aby im, teda žalovaným, zostal v podielovom spoluvlastníctve. Takéto vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva strán, keď by žalovaní získali do podielového spoluvlastníctva všetky sporné
nehnuteľnosti a žalobkyni zaplatili vyrovnávací podiel, sa súdu nakoniec javil ako účelný s prihliadnutím

na využitie stavby, ktorá stojí na týchto pozemkoch, teda humna, stavby, ktorá k humnu prilieha ale už
stojí na výlučnom pozemku žalovaných v rade 1/ až 3/, ale aj z pohľadu prípadne sanácie a ošetrovania,
a rekonštrukcie humna, keď k tejto pomerne veľkej stavbe by žalovaní mali prístup zo všetkých strán,
teda aj z KN-C parc. č. XX/X. Už samotnou ohliadkou bolo zistené a vyplýva to aj zo snímky z katastrálnej
mapy, že humno bezprostredne neprilieha k rodinnému domu žalobkyne a je možné k nemu prejsť, a

ďalej na parc. č. XX/X bez toho, aby bolo nutné chodiť cez pozemok žalobkyne, teda cez KN-C parc.
č. XX.

33. Súd preto vypriadal podielové spoluvlastníctvo k zvyšným nehnuteľnostiam tak, že navýšil podiely
žalovaných v rade 1/ až 3/ o podiel žalobkyne, a to každému zo žalovaných rovnako, nezmenený

ponechal podiel žalovanej v rade 4/, ktorá navýšenie svojho spoluvlastníckeho podielu nežiadala ale
chcela zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými v rade 1/ až 3. 7/16-in, ktoré predstavovali
podiel žalobkyne potom v prepočte predstavuje 21/48-ín. Podiely žalovaných v rade 1/ až 3/ predstavujú
pred vyporiadaním u každého 6/48-ín a u žalovanej v rade 4/ 9/48-ín, po navýšení podielov žalovaných
v rade 1/ až 3/ o podiel žalobkyne potom na každého zo žalovaných v rade 1/, 2/ a 3/ pripadá 13/48-ín

a u žalovanej v rade 4/ zostáva zachovaný podiel 9/48-ín.

34. Pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady, žalobkyňa už v žalobe navrhovala a na tomto stanovisku
zotrvala, aby bolo vyporiadanie uskutočnené podľa znaleckého posudku č. 025/2004, ktorý vypracoval
Ing. Roman Barbuščák, súdny znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností,

pozemné stavby. Žalovaní súhlasili s ocenením všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností tak,
ako vyplynula z tohto znaleckého posudku a strany v priebehu celého konania na takýchto stanoviskách
zotrvali. Súd si preto osvojil zhodné tvrdenia strán, že za nespornú považujú všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti tak, ako bola určená práve týmto znaleckým posudkom. Podľa tohto znaleckého posudku,
humno postavené na parc. č. XX/X má všeobecnú hodnotu 4 200,08 €. Pozemky, ktoré sú zastavané

plochy a nádvoria, čiže parc. č. XX/X, XX/X Z. XX/X ako aj XX/X majú spolu výmeru 361 m2 a
znalec ju spolu ocenil na 10 494,27 Sk, čo potom zodpovedá sume 29,07 Sk na 1 m2, po odpočítaní
výmery 111 m 2, ktorá pripadá na parc. č. XX/X, ohľadne ktorej súd podielové spoluvlastníctvo
strán nezrušil, je hodnota ostatných pozemkov druhu zastavané plochy a nádvoria 7 267,50 Sk a
hodnota pozemku - parc. č. XX/X o výmere 335 m2- záhrady, potom podľa znaleckého posudku

predstavuje sumu 9 738,45 Sk. Všeobecná hodnota vyporiadavaných nehnuteľností teda humna a
pozemkov potom spolu predstavuje sumu 21 026,03 Sk, čo v prepočte na eurá potom predstavuje sumu
697,95 €. Keďže pôvodný podiel žalobkyne na nehnuteľnostiach bol 7/16-in zo všeobecnej hodnoty
vyporiadavaných nehnuteľností, vyrovnávací podiel pre žalobkyňu, predstavuje sumu 305,36 €. Keďže
súd podiel oproti podielu žalobkyne, ktorá na základe rozhodnutia súdu prestala byť spoluvlastníčkou

sporných nehnuteľností, navýšil len žalovaným v rade 1/ až 3/ je každý z nich povinný na vyporiadanie
podielu žalobkyne, zaplatiť žalobkyni na neho pripadajúcu 1/3 všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá
zodpovedala podielu žalobkyne, teda každý zo žalovaných v rade 1/ až 3/ musí zaplatiť 1/3 zo sumy
305,36 €, čo zodpovedá sume 101,79 €.35. O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého, ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna

zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. V tomto konaní bola žalobkyňa, ktorá ako jediná z podielových spoluvlastníkov začala konanie
o zrušenie a vyporiadanie tohto podielového spoluvlastníctva, úspešná v tom, že súd prevažne jej
návrhuvyhovelvčasti,kdezrušilpodielovéspoluvlastníctvostránkväčšinenavrhovanýchnehnuteľností

a vychádzal pri stanovení všeobecnej hodnoty týchto nehnuteľností z návrhu žalobkyne a listinného
dôkazu, ktorý do spisu pripojila, teda zo znaleckého posudku Ing. Romana Barbuščáka, s ktorým aj
žalovaní súhlasili.

37. Na druhej strane ale súd nebol viazaný návrhom žalobkyne, ale ani žalovaných, pretože spôsob
vyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvastránvyplývalzozákona,vtomtoprípadezvyššiecitovaného

ustanovenia § 142 Obč. zák. (§ 216 ods. 2 C. s. p.). Aj žalovaní svoje stanoviská v rámci konania menili
až nakoniec súd vyporiadal predmetné nehnuteľnosti tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

38. Preto súd aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyni sa za jej podiel dostalo finančného
ekvivalentu v peniazoch skonštatoval, že každý z účastníkov bol v konaní úspešný ale aj neúspešný, a

preto rozhodol, že každá zo strán, teda strana žalujúca aj žalovaná bude trovy svojho konania znášať
sama a žiadna zo strán nemá proti tej druhej právo na ich náhradu.

39. V tomto konaní vznikli ale aj trovy štátu, a to znaleckým dokazovaním.

40. Súd znalecké dokazovanie nariadil z vlastnej iniciatívy na preskúmanie otázky, či sporné
nehnuteľnosti sú reálne deliteľné, teda či je predpoklad pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
prvým z troch možných spôsobov v zmysle ust. § 142 ods. 1 Obč. zák. a na preukázanie tvrdení
žalobkyne, alebo vyvrátenie týchto tvrdení, keďže žalovaní v rade 1/ až 4/ oponovali tomu, že humno
ohrozuje susedné nehnuteľnosti. Zodpovedanie týchto otázok vyžadovalo odborné znalosti a otázky

podľa presvedčenia súdu boli znalcom aj zodpovedané, preto tento dôkaz slúžil obom procesným
stranám a pri vyporiadaní vychádzal z neho aj súd.

41. V konaní vznikli trovy štátu tým, že z rozpočtových prostriedkov zaplatil už prevažnú časť odmeny
a vznikne mu v súlade so Zákonom o znalcoch a tlmočníkoch, ďalšia povinnosť zaplatiť znalcovi

odmenu za znalecký úkon, ktorý vykonal na poslednom meritórnom pojednávaní vo veci samej.
Podieloví spoluvlastníci, ktorými sú procesné strany, resp. boli v konaní a budú nimi až do nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 139 ods. 1 Obč. zák., z právnych úkonov týkajúcich sa
spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

42. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vo vzťahu k tretím osobám s konaním ohľadne spoločnej veci
sú podieloví spoluvlastníci oprávnení spoločne a nerozdielne, a tiež v takomto pomere sú vo vzťahu k
tretím osobám povinní. Keďže štátu v tomto konaní vznikli trovy, ktoré platil, aby zistil skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie súdu, ohľadne nárokov procesných strán a ohľadne ich tvrdení, resp. ohľadne ich
obrany, pokiaľ ide o žalovaných, je spravodlivé, aby štátu strany tieto trovy nahradili. V novom právnom

predpise, ktorý upravuje konanie pred súdmi Slovenskej republiky od 01. 07. 2016, teda v Civilnom
sporovom poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.) absentujú ustanovenia o náhrade trov konania štátu. V tomto
prípade už štátu vznikli trovy za účinnosti zrušeného právneho predpisu, a totiž Občianskeho súdneho
poriadku, preto súd využil ustanovenie článku 4 C. s. p., podľa ktorého rozhodoval o už vzniknutých,
resp. predpokladaných trovách štátu v tomto konaní.

43. Podľa článku 4 ods. 1 C. s. p., ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

44. Podľa článku 4 ods. 2 C. s. p., ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu
vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumnéusporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.

45. Keďže v Civilnom sporovom poriadku ale ani v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v právnych
predpisoch, ktoré upravujú konanie pred súdmi, niet priameho ustanovenia o práve štátu na náhradu
trov konania, súd v záujme zachovania princípu spravodlivosti pre subjekt, ktorý v konaní v prospech
strán vynaložil trovy, rozhodol v zmysle článku 4 ods. 1 C. s. p. analogicky podľa ust. § 57 C. m. p. (zák.
č. 161/2015 Z. z.) aj bez návrhu o trovách štátu.

46. Podľa § 57 C. m. p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

47. Takzvaným výkladom „argumentum a contrario“ z citovaného ust. § 57 C. m. p. vyplýva, že o trovách
štátu, ktorých vznik sa v civilnom mimosporovom konaní zrejme predpokladá, súd rozhoduje aj bez

návrhu, preto analogicky podľa tohto ustanovenia súd aj bez návrhu rozhodol o trovách štátu v konaní
medzistranami,akeďženietustanovenia,podľaktoréhobysúdnáhradutrovkonania,ktoréštátuvznikli,
prisúdil, súd o nich rozhodoval v súlade s článkom 4 ods. 2 C. s. p.. Keby bol súd sám zákonodarcom
v záujme princípu spravodlivosti a v súlade s predchádzajúcou právnou praxou by zakotvil právnu
normu, podľa ktorej by štát, ktorý vynaložil v konaní v prospech strán trovy zo svojich rozpočtových

prostriedkov na dokazovanie, ktoré bolo nariadené v prospech strán, mal právo proti stranám podľa
výsledku sporu právo na náhradu trov konania. Takéto riešenie zodpovedá predchádzajúcej právnej
úprave, z ktorej vychádzala aj predchádzajúca súdna prax. Keďže ale v tomto konaní žiadna zo strán,
podľa presvedčenia súdu, nemala úspech, ktorý by bolo možné vyčísliť, súd vychádzal z princípu,
že podieloví spoluvlastníci zodpovedajú za úkony, ktoré súvisia s ich spoločnou vecou, spoločne a

nerozdielne voči tretím osobám a preto súd všetky procesné strany zaviazal v súlade s vyššie citovanými
úvahami súdu, a na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, aby štátu spoločne a nerozdielne
nahradili všetky trovy, ktoré štátu v tomto konaní vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Martin.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.