Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Friday, August 19, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/393/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115224664
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115224664.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s.

so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o.
so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, proti žalovanej: Q. V., K.. X.X.XXXX, bytom XXX XX Š. XXX,
o zaplatenie 369,39 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 19,79 EUR spolu s 8,75 %-tným ročným úrokom z
omeškania od 26.10.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.9.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 369,39 EUR, úroku z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 61,04 EUR od 26.9.2012 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 59,40 EUR od 26.10.2012 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 248,95 EUR od 26.9.2013 do zaplatenia a nahradenia
trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, spoločnosť Slovak Telecom a.s.
Bratislava, ktorá na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 9.6.2014 postúpila na žalobcu,

okrem iných aj pohľadávku voči žalovanej, na základe zmluvy o pripojení poskytoval žalovanej verejné
telekomunikačné služby, za ktoré mu žalovaná nezaplatila.

2. Žalovaná sa k žalobe napriek tomu, že jej bola spolu s prílohami doručená dňa 25.2.2016, doposiaľ
vôbec nevyjadrila.

3. Podľa § 297, veta druhá, písm. b) zákona č. 160/2015 (Civilný sporový poriadok - CSP), pojednávanie

nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.
Keďže v prejednávanej veci mal súd za splnené vyššie citované zákonné podmienky, vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania.

4. Súd z predložených listinných dôkazov zistil, že strany sporu (podľa kontextu sa má na mysli aj
právny predchodca žalobcu) uzavreli dňa 16.8.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatok

k tejto zmluve, na základe ktorého si strany sporu dohodli dobu viazanosti pre program „Happy S“ na
24 mesiacov. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá umožňovala
žalovanej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom.5. V zmysle bodu 2 dodatku sa účastník zaviazal, že po dobu 24 mesiacov (ďalej len „doba viazanosti“)
nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také
konanie, na základe ktorého by Podniku (žalobcovi) vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením

od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu porušenia povinností zo strany účastníka.
V zmysle bodu 1 písm. b) dodatku sa účastník zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb
podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou,
dodatkom, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom mobilnej siete Podniku T-mobile Slovensko a.s. (ďalej len „všeobecné

podmienky“), Cenníkom pre poskytovanie služieb podniku.
V zmysle bodu 4 dodatku, v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo
v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo
strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1.

6. Žalovaná neuhradila faktúry za poskytnuté telekomunikačné služby a to, za obdobie od 8.8.2012 do

7.9.2012 faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 61,04 EUR splatnú 25.9.2012, za obdobie od 8.9.2012
do 7.10.2012 faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 59,40 EUR, splatnú 25.10.2012 (z fakturovanej sumy
predstavuje suma 33,- Eur + DPH iné poplatky a služby)
Faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie od 8.8.2013 do 7.9.2013 žalobca vyfakturoval žalovanému aj
zmluvnú pokutu, a to bez špecifikácie porušenia zmluvných povinností v sume 248,95 EUR, splatnú do

25.9.2013.

7. Podľa § 43 ods. 1 písm. a zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní

verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

7. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb., ďalej len OZ), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu
však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky
rôznych zmlúv.

8. Podľa 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z

omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

10. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v

dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.11.Podľa§544ods.1OZakstranydojednajúpreprípadporušeniazmluvnejpovinnostizmluvnúpokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi

porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej

porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

12. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný

zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým význam v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd
uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

14. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná neuhradila žalobcom
uplatnené nároky tak, ako ich jej vyfakturoval jednotlivými faktúrami. Čo sa týka faktúry č. XXXXXXXXXX
za obdobie od 8.8.2012 do 7.9.2012, ktorá bola splatná 25.9.2015, súd z úradnej povinnosti prihliadal
na premlčanie tohto nároku a keďže žaloba bola súdu doručená až dňa 28.9.2015, nárok žalobcu v tejto
časti je premlčaný, preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Čo sa týka faktúry za obdobie od 8.9.2012

do 7.10.2012, túto považoval za dôvodnú iba v časti o zaplatenie sumy 19,79 EUR (mesačné poplatky
14,4125 + nehlasové služby 2,0825 + 20 % DPH). Za nepreukázanú, teda nedôvodnú považoval sumu
33 EUR + 20 % DPH označenú vo faktúre ako „iné poplatky a služby“, ktoré sú na druhej strane
faktúry rozpísané ako „prerušenie služby - neplatenie 16,50 EUR“ a „obmedzenie služby - neplatenie
16,50 EUR“. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že predmetné konanie je sporové a preto je žaloba

povinný uniesť nie len povinnosť tvrdenia ale aj dôkaznú povinnosť. Žalobca však žiadnym relevantným
spôsobom nepreukázal povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi vyúčtovaný poplatok v sume 33 EUR +
DPH 20 %, teda neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti tohto nároku a zároveň
nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku a
oprávnenosť tejto časti uplatneného nároku. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca žiadnym

spôsobom nepreukázal, súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnosť, že žalobcovi
bola nejakým spôsobom prerušená služba, resp. obmedzená služba a tiež nepreukázal to, z čoho
pozostáva uplatnená suma 33 EUR + DPH, teda či sa má jednať o skutočne vynaložené náklady, teda
napr. mzdové, režijné, resp. iné náklady, resp. čo tvorí uplatnený nárok, z čoho konkrétne pozostáva, ateda v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol a žalobcovi
priznal zostávajúcu časť z tejto faktúry za neuhradené služby, t.j. sumu 19,79 EUR spolu s príslušným
zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry.

15. V súvislosti s uplatnením nároku žalobcu z titulu zmluvnej pokuty vo výške 248,95 EUR, súd
poukazujenato,žerozsudkomtunajšiehosúduč.k.11C/202/2011-61zodňa13.1.2012,ktorýnadobudol
právoplatnosť dňa 14.2.2012, bola vyslovená neprijateľná zmluvná podmienka v obdobnej právnej veci
týkajúca sa dodatku k zmluve o pripojení pod bodom 2.5, ktorá sa obsahovo zhoduje s dodatkom k

zmluve o pripojení uzavretej medzi účastníkmi tohto konania pod bodom 4.
Vyslovenie klauzuly o neprijateľnosti zmluvnej podmienky je postačujúce v jednom právoplatnom
súdnom rozhodnutí a dôsledok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je ten, že dodávateľ, teda
v danom prípade žalobca nesmie túto neprijateľnú zmluvnú podmienku používať a teda nesmie ani
uplatňovať na súde nároky z takejto neprijateľnej podmienky. Vzhľadom na tieto dôvody, preto súd s
poukazom na ustanovenie § 53a ods. 1 OZ žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95

EUR zamietol, tak ako aj v časti nepriznanej sumy za služby.

16. Na doplnenie súd ešte uvádza, že neprijateľné zmluvné podmienky sú uvedené príkladmo v
ustanovení § 53 ods. 4 OZ, kde pod písm. k/ je uvedené, že za neprijateľnú podmienku uvedenú v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj

záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o
nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o
úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom

bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica Rady 93/13/EHS si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú
nerovnováhumedzidodávateľomaspotrebiteľompozitívnymzásahomštátu.Smernicaukladáčlenským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami.
V danom prípade žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných typových
zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť, a to

platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu
na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti.
Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom spomínanej
smernice Rady 93/13/EHS, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý

nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd pritom nevidel riešenie len vo vyslovení čiastočnej neplatnosti
zmluvnej pokuty, pretože je problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila význam pre
dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac
nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len

sporadicky zmluvná pokuta moderovaná a neprimerane by tak regulovala vzťahy neurčitého počtu
spotrebiteľov. Potrebné je tiež poukázať na to, že osobitné normy § 52 a násl. OZ, ktoré regulujú
spotrebiteľské vzťahy majú prednosť pred ustanoveniami záväzkového práva v Občianskom zákonníku.
Aj z toho dôvodu súd nepristúpil k aplikácii moderačného ustanovenia v § 545a OZ.

17. Súd na záver dodáva, že podľa Čl. 98 Charty základných práv EÚ majú politiky štátov zabezpečiť
vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa. Preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany
spotrebiteľa, aby sa zvyšovala nevyhnutná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy
spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Sporná zmluvná pokuta nielenže spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť

dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom.

18. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom
pomerne neúspešnejší žalobca nemá právo na náhradu trov konania a pomerne úspešnejšej žalovanej
trovy konania nevznikli ani si žiadne neuplatnila. Žalovaná bola v konaní úplne pasívna, nevyjadrilasa ani k samotnej žalobe a k zamietnutiu žaloby, v prevažnej časti, žalovaná, ktorá je spotrebiteľkou,
nijakým relevantným spôsobom neprispela.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).