Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/47/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201173
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201173.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Michalovce, katastrálny
odbor, pracovisko Veľké Kapušany, P. O. Hviezdoslava 75, Veľké Kapušany, za účasti M. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. V. X, F. V., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 306/2015 zo dňa
18.06.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 306/2015 zo dňa 18.06.2015.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 306/2015 zo dňa 18.06.2015 rozhodol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení, o
návrhu na vklad záložného práva podanom dňa 25.05.2015, na Okresný úrad Michalovce, katastrálny
odbor, pracovisko Veľké Kapušany, ktorého prílohou je Zmluva o zriadení záložného práva č. 127/2015-
ŠTE, uzavretá medzi účastníkmi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598,

zastúpeným Ľ. B. - konateľom spoločnosti a M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. V. X, F. V., zastúpeného
DSS Nestor o.z., Stred 449, Zázrivá, v zastúpení X. F., predsedom združenia tak, že návrh na vklad
zamietol.

Odporca vo svojom odôvodení uviedol, že dňa 25.05.2015 bol zaevidovaný návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností titulom zmluvy o zriadení záložného práva č. 127/2015-ŠTE k
nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území A. V. zapísané na LV XX: Pozemok registra

CKN parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, CKN parc. č. XX záhrada o výmere
XXXX m2 rodinný dom čs. X na parc. č. XX vo veľkosti podielu X/X.

Citoval ustanovenie § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a § 39, § 53 ods. 5 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a konštatoval, že Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv.
formulovanej dohody, t.j. v danom prípade bola obmedzená voľnosť voľby splnomocniteľa - záložcu -

účastníka konania zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu, a ktorý by skutočne hájil
záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný
(určený). Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko
táto bola vopred navrhnutá a pripravená. Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konanianebol schopný ovplyvniť výber iného zástupcu, čo v konečnom dôsledku spôsobilo značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocniteľa nedošlo
z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa. Preto dohodu o splnomocnení v zmysle § 36

Občianskeho zákonníka považoval za neplatnú.

Ďalej uviedol, že záložná zmluva je teda absolútne neplatná aj vzhľadom na ďalší fakt: Záložná zmluva
je zriadená na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a
vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo 26.03.2014, uzavreté medzi záložným veriteľom

na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny spolu s príslušenstvom,
úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy o
úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných Všeobecných podmienok od omeškania
až do zaplatenia. Prílohu návrhu na vklad zmluva o úvere netvorila. Účelom záložného práva je iba
zabezpečovať pohľadávky, preto záložné právo nemôže samo o sebe existovať, je závislé čo do vzniku, i
čodotrvanianapohľadávke,ktorúmázabezpečovať.Vzmluveozriadenízáložnéhoprávapodľa§151b

ods. 3 Občianskeho zákonníka sa určí najvyššia hodnota istiny, ku ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak
zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. V záložnej zmluve nie
je uvedená najvyššia hodnota istiny, ani hodnota zabezpečenej pohľadávky. Podľa § 39 Občianskeho
zákonníka je záložná zmluva absolútne neplatným právnym úkonom, pretože svojim obsahom a účelom
odporuje zákonu.

Svoj názor opieral v prvom rade o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 8Sžo/17/2007 zo
dňa 12.12.2007, ako aj ďalšie rozsudky Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Košiciach. V závere
dodal,žezáložnázmluvajeabsolútneneplatná,podmienkynavkladzáložnéhoprávaknehnuteľnostiam
nie sú splnené, a preto návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť
preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu záložného
práva. Citoval ustanovenie § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1 a 2, § 46 Správneho poriadku a vyslovil názor, že Dohoda

o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a
zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody o splnomocnení sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej Zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp
- združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie

Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej
Záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou
v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.
V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre Správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého

zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku
rozhodnutie Správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci. Správny poriadok teda ukladá Správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav
veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré
majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené

z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované,
ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie Správy
katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju
zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu

veci.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)

a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v Dohode uvedených a
o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí reálne
existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Uviedol, že predložené plnomocenstvo
je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplnenezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto
právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.

Ďalej uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v Dohode o splnomocnení
argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné
z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa
nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto
skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka,

ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal
ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol správny orgán povinný preukázať, pričom správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade
zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Vyslovil názor, že predmetná námietka je

teda, čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

Mal za to, že Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a
zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné
náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze

slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol
prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej
praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Nestotožnil sa s právnym názorom
Správy katastra, ktorá poukazuje na absolútnu neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.

Vyslovil názor, že Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom
nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Mal
za to, že Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má §
52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Uviedol, že Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie

splnomocniteľa splnomocnencom, teda podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú
zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných
zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje Správny orgán v napadnutom
rozhodnutí.

V závere konštatoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností Správy katastra o náležitom zistení skutkového
stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ
uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom

a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 29.01.2016 navrhovateľ, odporca ani zúčastnená osoba neboli prítomní,
pričom boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Podaním zo dňa 18.01.2016, doručeným
tunajšiemu súdu dňa 21.01.2016 ospravedlnil navrhovateľ svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Rovnako odporca podaním zo dňa 07.01.2016, doručeným

tunajšiemu súdu dňa 11.01.2016, ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a súhlasil, aby
sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Zúčastnená osoba v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa
25.01.2016 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu zdravotných problémov, avšak
nežiadala o odročenie pojednávania. Súd preto v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe
§ 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, odporcu a zúčastnenej osoby.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 26.03.2014. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 1 000 eur a
ten sa zaviazal vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatnýchpohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov
v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Dohodou o splnomocnení zo dňa 26.03.2014 dlžník splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie Záložnej zmluvy podľa § 552
Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia Záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho

záväzku zo Zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom M. U. ako splnomocniteľom
a X. F., predsedom občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom.

Dňa 04.04.2015 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 127/2015-ŠTE medzi
navrhovateľom a dlžníkom, zastúpeným DSS Nestor o.z., (predtým ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci), predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa

k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých
pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č
XXXXXXXXX zo dňa 26.03.2014.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným

atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia

sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové

a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho

zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z
hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie)je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi
dlžníkom M. U. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom, nie je
platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho
úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú

požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé,
na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžník
úverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny
úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy,
t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje
zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení

nevyplýva, žeby Združenie DSS Nestor o. z., (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci),
mohlo v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia, že Združenie
DSS Nestor o.z., uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy
zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v podstate ani

splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli, s akými
konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva. Takéto
dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení uzavretá
medzi dlžníkom a jeho zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná aj pre
rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca dlžníka

mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za neho
záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva
v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná
do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na
vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba

splnomocnenca, aby v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil ho záujmy. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie Združenie DSS Nestor o.z., nebolo oprávnené
uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťou dlžníka.

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia DSS Nestor o. z., (predtým ProHelp -
združenieobčianskoprávnejpomoci),ideodobrovoľnézdruženiefyzickýchaprávnickýchosôbzaložené
na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a
podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach
pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je

súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a
zúčastnená osoba si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v

spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený
podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.