Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 13, 2017

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2T/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616010146
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2017:3616010146.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného K. D., na

hlavnom pojednávaní dňa 13.02.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

K. D., R.. XX.XX.XXXX v Bánovciach nad Bebravou, trvale bytom I. XXX, prechodne bytom K., I. XX,
Česká republika

j e v i n n ý, ž e

dňa 25.12.2015 v čase okolo 16,00 h v obci I. na ulici pred rodinným domom s popisným č. XXX po
predchádzajúcej slovnej roztržke najskôr začal drgať do W. A., nato sa obaja začali navzájom drgať
a následne obžalovaný chytil oboma rukami W. A. za oblečenie pod krkom, trhol s ním, následkom
čoho poškodený spadol na zem a obžalovaný spadol na neho, pričom na zemi ho obžalovaný stále
držal pod krkom a vulgárne mu nadával dovtedy, kým ho neodtiahol K. A., pričom uvedeným konaním

obžalovaný K. D. spôsobil poškodenému W. A. subluxáciu akromioklavikulárneho skĺbenia vpravo II.
stupňa podľa klasifikácie Tossyho a odreninu pravého ramena s dobou sťaženia obvyklého spôsobu
života poškodeného v trvaní 22 dní,

teda

- dopustil sa fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
- inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á ch a l

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov (ďalej Tr. zák.)

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák.,
§ 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 54 Tr. zák. na úhrnný trest povinnej práce vo výmere
200 (dvesto) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do jedného
roka od nariadenia tohto trestu.

Podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce osobne a vo voľnom čase

bez nároku na odmenu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému Sociálna poisťovňa, so
sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, škodu vo výške =1988,80- €
(tisícdeväťstoosemdesiatosem eur a osemdesiat centov).

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému Dôvera zdravotná poisťovňa
a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, škodu vo výške =883,78- €
(osemstoosemdesiattri eur a sedemdesiatosem centov).

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému W. A., R.. XX.XX.XXXX C.

N., T. D. I.O. XXX, prechodne bytom N., R. XXX/XX, škodu vo výške =343,20- € (tristoštyridsaťtri eur
a dvadsať centov).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodený W. A., R.. XX.XX.XXXX C. N., T. D. I. XXX, prechodne bytom
N., R. XXX/XX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilné sporové konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č.k. Pv 149/16/3305-10 doručenej
súdu dňa 22.09.2016, po jej preskúmaní, súd vydal trestný rozkaz č.k. 2T/68/2016-99 zo 07.10.2016.
Proti trestnému rozkazu podal obvinený včas odpor dňa 25.10.2016 (trestný rozkaz bol obvinenému
doručený dňa 18.10.2016). V odpore proti trestnému rozkazu uviedol, že trest (uložený trest

nepodmienečný) považuje za neprimeraný.

Následne samosudca nariadil a vykonal dňa 13.02.2017 hlavné pojednávanie. Po prednesení obžaloby
po poučení podľa § 257 ods. 1, 5 a 8 Tr. poriadku, obžalovaný K. D. ku skutku podľa obžaloby v súlade
s § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na

položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. odpovedal kladne (áno) na všetkých
päť položených otázok. Súd po vyhlásení obžalovaného po zistení stanoviska prokurátora a prítomných
poškodených uznesením prijal vyhlásenie podľa § 257 ods. 7 Tr. por. a podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ďalej
vykonal len dokazovanie čo do výroku o treste a náhrade škody. Súd skutok právne kvalifikoval ako
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1

Tr. zák. Zavinenie obžalovaného je dané priamym úmyslom podľa § 15 písm. a/ Tr. zák..

Súd na hlavnom pojednávaní vychádzal z vyhlásenia obžalovaného, jeho výpovede na hlavnom
pojednávaní, k nároku na náhradu škody vypočul poškodeného W. A., zástupcu poškodeného Sociálna
poisťovňa S.. Q. P., svedkyňu H. D., prečítal listinné dôkazy zahrňujúce obsah spisu v časti štádia

konania pred súdom, správy o povesti obžalovaného, odpis z registra trestov, podstatný obsah spisu
Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/66/2014, z neho rozhodnutie vo veci samej a zistil tento skutkový
stav.

Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní priznal k spáchaniu skutku, trestnú činnosť oľutoval, svoje

konanie považoval za skratové, chcel sa s poškodeným len porozprávať, neuvedomil si, že je v
skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu. Obžalovaný je zamestnaný ako kmeňový
pracovník spol ABB s.r.o. od augusta 2016, predtým bol agentúrny pracovník, jeho zárobok je 20 000
Kč. Pracuje v Brne 9 rokov, žije tam na ubytovni, dochádza však do domu k matke do Skačian, kde je
jeho bydlisko. Má jednu vyživovaciu povinnosť k dcére, platí výživné v súčasnosti nad rámec určeného

výživného (120,-€), spolu sumu 150,-€ mesačne, s dcérou sa snaží viac stretávať a usporiadať vzťahy sjeho matkou, viesť riadny život. Jeho zdravotný stav umožňuje výkon trestu povinnej práce. Má možnosť
každý víkend dôjsť domov. Má náhradné voľno aj dovolenku. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní
osobne ospravedlnil prítomnému poškodenému W. A..

Zástupkyňa poškodeného Sociálna poisťovňa a.s. S.. Q. P., uplatnila nárok na náhradu škody vo
výške 1988,80 €, ktorý vznikla výplatou dávok nemocenského poškodenému W. A. za obdobie
práceneschopnosti od 07.01.2016 do 18.06.2016 (177 dní) aj s rehabilitáciami.

Poškodený W. A. si uplatnil nárok na bolestné, pričom na hlavnom pojednávaní tento nárok rozšíril aj
o nárok na stratu na zárobku, cestovné vynaložené z dôvodu ciest na zdravotné vyšetrenia spojené s
úrazom.Svýnimkouznaleckyurčenéhobolestnéhoostatnénárokynevyčíslilaninepreukázal.Odskutku
sa stretol s obžalovaným raz. Uviedol, že obžalovaný platí na dieťa teraz viac preto, že má zameškané
výživné, s dcérou sa nestretáva, častejšie je s ňou poškodený.

Svedkyňa H. D., matka obžalovaného uviedla, že ich vzťahy s poškodeným sú narušené, tento má dieťa
s jej dcérou - sestrou obžalovaného, keď podala návrh na určenie vyživovacej povinnosti, pretože rok
neplatil na svoje dieťa, začal im robiť poškodený zo života peklo, mal tiež jej dcére dať facku, a zaslať
pred Vianocami 2015 urážlivú SMS narážajúc na smrť prvého druha jej dcéry. To malo byť dôvodom,
prečo sa obžalovaný vybral dohovoriť poškodenému v čase skutku, ona bola toho svedkom, videla ako

sa mykajú, keď vyšla von už boli na zemi. Syn im pomáha, prispieva na domácnosť.

Na to poškodený W. A. na hlavnom pojednávaní reagoval, že naopak rodina obžalovaného mu strpčuje
život, svedkyňa mu aj nadáva pred dcérou, čoho dôvodom môže byť aj to, že podal návrh na striedavú
starostlivosť o ich dcéru, on sa vyhýba konfrontáciám, len si chodí pre svoju dcéru s ktorou má upravené

stretávanie. Pripustil, že necelý mesiac pred skutom dal dcére svedkyne facku.

Zo záverov podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaného znaleckého posudku znalca MUDr. Jaroslava
Ridoška PhD. MBA, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia,
č. 22/2016 súd zistil, že podľa zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za

sťaženie spoločenského uplatnenia prináleží poškodenému bolestné za utrpené zranenia špecifikované
v skutkovej vete rozsudku v súčte 20 bodov čo zodpovedá sume 343,20-€ (17,16-€/bod/rok 2015).

Podľa pracovného posudku obžalovaného tento pracoval od 16.08.2010 ako agentúrny pracovník a od
01.08.2016 už ako kmeňový zamestnanec firmy ABB s.r.o. so sídlom Brno, Česká republika, kde pracuje

ako epoxidár, jeho pracovnou náplňou sú najmä montážne a demontážne práce pri výrobe prístrojových
transformátorov. Vzhľadom k jeho skúsenostiam je využívaný aj k výcviku nových zamestnancov.
Zamestnávateľ ho hodnotí kladne.

Poškodený Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 883,78 € z

dôvodu vynaložených nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistenca W. A..

Podľa správy zamestnávateľa poškodeného Partizánske Building Components - SK, s.r.o. poškodený
bol PN od 28.12.2015 jeho PN dňa 03.02.2016 trvala.

Podľa vyčíslenia škody Sociálnej poisťovne vznikla v súvislosti so skutkom škoda vo výške 1988,80
€, ktorá vznikla výplatou dávok nemocenského poškodenému W. A. za obdobie práceneschopnosti od
07.01.2016 do 18.06.2016.

Podľa vyčíslenia škody Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. vznikla v súvislosti so skutkom škoda vo

výške 883,78 € z dôvodu vynaložených nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistenca W.
A. / ústavná starostlivosť 524,-€, lieky a zdravotnícke pomôcky 2,86-€, spoločné vyšetrovacie a liečebné
zložky 232,58-€, špecializovaná ambulantná starostlivosť 124,34-€/.

Z odpisu z registra trestov a pripojeného spisu súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát súdne

trestaný, pričom na účely rozhodovania o treste možno prihliadnuť len na odsúdenie vo veci Okresného
súdu Partizánske sp. zn. 1T/66/2014, kde bol odsúdený trestným rozkazom zo dňa 18.12.2014 pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou na 12 mesiacov, ktorá plynula od 04.07.2015 do 03.07.2016.Podľa správy obce Skačany je obžalovaný prihlásený v obci k trvalému pobytu, kde býva s matkou,
bratom sestrou a jej deťmi. Pracuje v Českej republike. Nebol postihnutý za priestupok, čo vypláva aj z

výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MVSR od 01.01.2010 do 09.09.2016.

Prokurátornavrholobžalovanémuuložiťnepodmienečnýtrestodňatiaslobody,obhajobatrestnespojený
s výkonom trestu odňatia slobody.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení §
34 Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosti jeho nápravy, nakoľko trest
musí mať najmä prevýchovný účinok.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému prihliadol k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák.,

pretože sa obžalovaný k trestnej činnosti doznal a aj ju úprimne oľutoval, a tiež podľa § 36 písm.
n/ Tr. zák., pretože obžalovaný tak v prípravnom konaní ako aj jeho postupom podľa § 257 ods. 1
písm. b/ Tr. por. v konaní pred súdom napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom,
v konaní pred súdom aj súdu. Táto skutočnosť mala aj význam vo vzťahu k rozhodovaniu o druhu
trestu ukladanému obžalovanému. Súd prihliadol k priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr.

zák., pretože obžalovaný už bol odsúdený za úmyselný trestný čin, a to vo veci Okresného súdu
Partizánske sp. zn. 1T/66/2014 a podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. pretože spáchal viac trestných činov.
Za rovnováhy poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak súd ukladal trest podľa § 38 ods. 2 Tr.
zákona. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 355 ods. 3 Tr. por. pri prejednaní veci

na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu.
Súd na základe vykonaného dokazovania má za zo, že hoci obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin v
skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu, na ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa
nie je nevyhnutné mu ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody.

Súd zohľadnil to, že obžalovaný sa nedopustil rovnorodej recidívy, ale spáchal trestný čin chrániaci iný
záujem ako vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/66/2014. Tiež z vykonaného dokazovania
vyplýva, že obžalovaný sa v skúšobnej dobe nedopustil iného protiprávneho konania, teda možno
prisvedčiť tomu, že trestný čin bol dôsledkom nezvládnutej reakcie obžalovaného na narušené vzťahy s
poškodeným (s ktorým má jeho sestra dieťa) vyhrotené práve v období skutku, pričom ako aj vyplynulo z

výsluchovnahlavnompojednávaní,takpoškodenýakoajrodinaobžalovanéhomajúdiametrálneodlišné
názory na správanie druhej strany, a považujú sa navzájom za iniciátorov konfliktov. Zo skutkového
deja pritom vyplýva, že najvážnejšie zranenie vzniklo pravdepodobne v dôsledku pádu, nie úderov
smerujúcich na poškodeného, hoci je preukázané obžalovaný poškodeného napadol a úmyselne mu
ublížil na zdraví. Obžalovaný nebol uvádzaný čo do vzájomných konfliktov ako osoba, s výnimkou

skutku, v tomto smere aktívna, napokon sa aj zdržiava najmä v Brne, kde pracuje. Obžalovaný sa
na hlavnom pojednávaní poškodenému osobne ospravedlnil. Je zamestnaný, je kladne hodnotený
zamestnávateľom, má vyživovaciu povinnosť, pre neplnenie ktorej bol skôr odsúdený, no v súčasnosti si
ju plní, je nápomocný v domácnosti jeho matky, ktorú okrem sestry obývajú aj sestrine deti. Súd prihliadol
aj ku skutočnosti, že je v záujme poškodených viac ako výkon trestu odňatia slobody obžalovaného, aby

nahradil spôsobenú škodu, čo by výkon trestu odňatia slobody znemožnil, vrátane plnenia vyživovacej
povinnosti. Vážiac všetky tieto okolnosti, ktoré vyplynuli až na hlavnom pojednávaní, súd revidoval jeho
skorší výrok o treste a uložil obžalovanému podľa
§ 41 ods. 1, a § 54 Tr. zák. úhrnný trest povinnej práce vo výmere 200 hodín, ktorý považuje za primeraný
skutku a jeho následkom a trest spravodlivý. Obžalovaný pritom je zdravotne spôsobilý k výkonu trestu

povinnej práce čo sám uviedol, napokon aj je v súčasnosti zamestnaný, a hoci pracuje v cudzine, je
podľa jeho vyjadrenia schopný tento trest vykonať a prispôsobiť si tomu zamestnanie, ostatne je to v
jeho záujme, pokiaľ nechce zadať ľahostajnosťou príčinu na premenu trestu.

O nároku na náhradu škody súd rozhodol podľa § 287 ods. 1 Tr. por. za použitia

§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že obžalovaný je povinný nahradiť poškodenému W. A.
škodu vo výške =343,20,-€ z titulu bolestného, pretože poškodený z tohto titulu uplatnil nárok, ktorý bol
vychádzajúc zo znaleckého posudku aj vyčíslený - pri ocenení bodu podľa zákona č. 437/2004 Z. z. Vozvyšku súd poškodeného podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal na civilné sporové konanie, pretože nárok
na náhradu na stratu na zárobku či cestovné nebol ani vyčíslený ani preukázaný.

Obžalovaný uznal nároky poškodených Sociálnej poisťovne, ako aj Dôvery zdravotná poisťovňa a.s.,
preto súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. za použitia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc aj
z listinných dôkazov - vyčíslenia nárokov priznal poškodenému Sociálna poisťovňa, škodu vo výške
=1988,80- € a poškodenému Dôvera zdravotná poisťovňa a.s., škodu vo výške =883,78- €

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku,

prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.