Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 3, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/404/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201979
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7816201979.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu J. T., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho F. XX,
N.Ň., zastúpeného Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8 proti žalovanej
POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 27. mája 2016 č.k.
11C/130/2016-33 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie vo výške 638,53 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne trovy jeho
právneho zastúpenia vo výške 150,24 eur a na účet Okresného súdu Rožňava súdny poplatok vo výške
38 eur.

2. V odôvodnení poukázal na tvrdenie žalobcu v žalobe, že so žalovanou uzatvoril dňa zmluvu o

úvere 30.1.2013 pod č. 705802526 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej si požičal od
žalovanej istinu 350 eur, ktorú sa zaviazal žalovanej vrátiť spolu s poplatkom vo výške 346 eur v
dvanástich mesačných splátkach v sume 58 eur, celkovo sumu 696 eur, z výpisu splátky a pokuty
zo dňa 24.5.2015, ktorý mu žalovaná poskytla, ako i z potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov
vyplýva, že titulom zmluvy o úvere zaplatil žalovanej celkom sumu 988,53 eur, hoci žalovaná porušila
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, o iných úveroch a pôžičkách v znení
účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) tým, že v zmluve neuviedla

podstatné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. a), b), c), f), i), j), k), l), m), o), p), s), t), y) tohto
zákona, čím sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, bol preto povinný
žalovanej zaplatiť len istinu vo výške 350 eur, a tak žalovaná získala na jeho úkor majetkový prospech
bez právneho dôvodu a bezdôvodne sa obohatila na jeho úkor o sumu 638,53 eur, ktorú žalobca
požadoval zaplatiť spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne odo dňa podania žaloby a
nahradiť mu trovy konania. Poukázal aj na obranu žalovanej, že zmluvu o úvere, ktorú uzatvorila so
žalobcom nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzatvorená podľa § 269

ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva, žalobca bol oboznámený so všeobecnými
podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru a pri podpise zmluvy o úvere prehlásil, že súhlasí s
obsahom zmluvy i so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru uvedenými na zadnej strane zmluvy
a zaviazal sa ich dodržiavať.3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 30.1.2013 č. 705802526, ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia

spotrebiteľského úveru, sa žalovaná zaviazala poskytnúť žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver v
hotovosti v sume 350 eur, ktorý sa žalobca ako spotrebiteľ zaviazal vrátiť žalovanej spolu s úhradou
celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom vo výške 346 eur, teda celkom zaplatiť
žalovanejčiastku696euratojednousplátkou.Zlistinnéhodôkazuoznačenéhoakosplátkyapokuty(č.l.
6 súdneho spisu) súd prvej inštancie zistil, že žalovaná dlžnú sumu rozpočítala na dvanásť pravidelných

mesačnýchsplátokvovýške58eur,zpotvrdeniaoprevzatífinančnýchprostriedkovsúdzistil,žežalobca
žalovanej zaplatil aj sumu 218 eur a celkovo žalobca žalovanej zaplatil sumu 988,53 eur.

4. Po právnom posúdení podľa § 1 ods. 2, § 9, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom
do 30.1.2013, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zák. o spotrebiteľských úveroch“), § 52, §

53, § 451 ods. 1 a 2, § 456 prvej vety Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.1.2013, t.j. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, so zreteľom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých
zmluvných podmienkach, závery rozhodnutí Súdneho dvora EÚ Oceáno Grupo Editorial c/a Salvat
Editores C-240/98 až C 244/98, Mostaza Claro C-168/05, Pohotovosť c/a Korčkovská C-76/10, podľa §
262 Obchodného zákonníka, dospel k záveru, že žaloba žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia

vo výške 638,53 eur je dôvodná a preto v tejto časti žalobe vyhovel. Uviedol, že aj pri zmluvách
uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať
podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, či v osobitných právnych
predpisoch ako je napríklad zákon o ochrane spotrebiteľa, nakoľko vzťah Obchodného zákonníka a
Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, t.j. právne vzťahy podriadené režimu

Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný
zákonník neupravuje, pričom Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských
zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom. Dôvodil, že v prejednávanom spore
sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 705802526 zo dňa 31.1.2013, ktorej obsah určovala
žalovaná ako dodávateľ a poskytovateľ úveru bez možnosti akéhokoľvek ovplyvnenia zo strany žalobcu,

na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch
a uzavrel, že označená zmluva o spotrebiteľskom úvere je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona
o spotrebiteľských úveroch, lebo neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením,
pretože žalovaná do zmluvy uviedla len celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé jej zložky,
výšku jednotlivých zložiek mesačnej splátky si priemerný spotrebiteľ nemá možnosť vypočítať, a tak

žalobca ako spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu zmluvného vzťahu nemal vedomosť
o tom, z akých položiek a v akej výške pozostáva navýšenie úveru. Neuvedenie výšky splátok istiny,
úrokov a poplatkov vyhodnotil prvoinštančný súd ako neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka a úver považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm.
b) zákona o spotrebiteľských úveroch pre absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2, a to výšky, počtu a

termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že žalovaná vo vzťahu k žalobcovi mala nárok
len na plnenie, ktoré poskytla žalobcovi, čo v danom prípade predstavuje sumu 350 eur a pretože
žalobca v konaní preukázal, že žalovaná od neho prijala sumu v celkovej výške 988,53 eur uzavrel, že v

rozsahu sumy 638,53 eur z titulu úrokov a poplatkov poskytnutého úveru ide o bezdôvodné obohatenie
žalovanej, ktoré je povinná žalovaná žalobcovi vydať. K námietke žalovanej o prekážke res iudicata,
súd prvej inštancie poukázal na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 46/2012, v ktorom
bolo konštatované, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky -
rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa vo všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru,

v ktorých sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy budú riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, pretože neumožňuje spotrebiteľovi samotnému zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, ktorý vopred vybral rozhodcu, ktorý rieši
prípadné spory (obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/52/2010, 2Cdo/269/2012,

3Cdo/210/2011, 4Cdo/52/2012, 5Cdo/42/2012, 6Cdo/135/2012 a 7Cdo/162/2011, Ústavný súd I. ÚS
203/2011, II. ÚS 417/2011, IV. ÚS 456/2012).5. Výrok o zamietnutí žaloby v časti nároku žalobcu na úroky z omeškania súd prvej inštancie odôvodnil
aplikáciou § 488, § 489, § 517 ods. 1 vety prvej a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, skutočnosťou,
že z dokazovania nevyplynulo, že žalovaná sa dostala do omeškania s vydaním bezdôvodného

obohatenia, pretože žalobca žalovanej neadresoval kvalifikovanú výzvu k plneniu a poukazom na
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25Cdo/2895/99 uzavrel, že žalovanej vzniklo na
úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vydať formou peňažného plnenia a pretože doba
splatnosti záväzku z bezdôvodného obohatenia nie je ustanovená právnym predpisom a nebolo ani
dohodnuté inak, platí v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka, že je žalovaná povinná splniť dlh

prvý deň potom, kedy bola o plnenie veriteľom požiadaná.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej len „O.s.p.“) a úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov jeho právneho zastúpenia vo výške 150,24 eur, a to v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
odmenu za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie žaloby, účasť

na pojednávaní dňa 27.5.2016) á 41,50 eur a k týmto úkonom prislúchajúci režijný paušál 3 x 8,50 eur.
Pretože žalobca je oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a mal v konaní plný úspech, uložil žalovanej v súlade s ust. § 2 ods. 2 cit. zákona
povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Rožňava súdny poplatok vo výške 38 eur podľa položky 1
písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkov.

7. Proti výroku o uložení povinnosti vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť trovy právneho
zastúpenia a zaplatiť na účet Okresného súdu Rožňava súdny poplatok podala včas odvolanie žalovaná
z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, namietajúc, že súd prvej inštancie
rozsudok nedostatočne odôvodnil najmä tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a poukazom na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 226/03,
že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovanej a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu, čím je
rozhodnutie nepreskúmateľné, lebo ho neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z § 157 ods. 2 a § 167 ods.
2 O.s.p., nakoľko z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako mal prvoinštančný súd za preukázané,

že ako veriteľ prijala uvedenú sumu, keď neexistujú o tom žiadne dôkazy a naviac za neprofesionálne
označil posudzovanie skutkového stavu, hoci sa s ním súd prvej inštancie ani neoboznámil. Namietla, že
žalobca žiada uhradiť bezdôvodné obohatenie vo výške 638,53 eur napriek tomu, že ku dňu 18.5.2016
bola uhradená splátka 56,00 eur (dňa 15.8.2013) a splátka 712,53 eur (dňa 23.9.2014) a preto nemôže
vydať niečo, čo nebolo zaslané na jej účet, naviac ak istina predstavuje 350 eur a poplatok za posun

splátkového kalendára 56 eur. Podľa žalovanej nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia,
ktorú stanovuje zákon, pretože žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola
nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú a právny dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere nikdy neodpadol.
Na základe uvedeného žalovaná navrhla zrušiť rozsudok v jeho napadnutých výrokoch a vec vrátiť
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a priznať jej náhradu trov konania.

8. Žalobca k odvolaniu žalovanej navrhol potvrdiť rozsudok v jeho napadnutých výrokoch ako
vecne správny a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Uviedol, že s
právnymi a vecnými argumentmi žalovanej v odvolaní sa nestotožňuje, majúc za to, že sú účelové
a neopodstatnené. Vyslovil názor, že žalovanej bola riadne doručená žaloba a dôkazy pripojené k

žalobe, bola poučená o svojich procesných právach a povinnostiach a boli jej vytvorené procesné
podmienky, aby tieto v priebehu súdneho sporu uplatnila a realizovala, súd v odôvodnení rozhodnutia
sa vyrovnal so všetkými právnymi argumentmi, ktoré žalovaná počas konania namietala vo svojom
písomnom vyjadrení a ktorá sa pojednávania vo veci samej nezúčastnila, svoje rozhodnutie odôvodnil
dostatočne, presvedčivo, zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu tvrdení žalobcu, uviedol, ktoré

z nich považoval za preukázané (originál zmluvy o spotrebiteľskom úvere, doklady o prevzatí finančných
prostriedkov), akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí
vychádzal. Len z dôvodu, že súd prvej inštancie nerozhodol podľa predstáv žalovanej, nemôže ísť o
odňatie možnosti strane sporu konať pred súdom tak, ako to uviedla žalovaná vo svojom odvolaní.
Zdôraznil, že splátky celkovo vo výške 988,53 eur odovzdal do rúk finančnému agentovi žalovanej na

mieste k tomu určenom, a to v pobočke žalovanej v N.G., Q. Š. I. oproti dokladu o prevzatí finančných
prostriedkov, a preto nemôže právne obstáť argument žalovanej, že žalovaná nikdy neobdržala finančné
sumy na zmluvu tak, ako to predložil v dôkazoch, z ktorých je jednoznačné, že finančné prostriedky
odovzdal, dostal od žalovanej potvrdenie o ich prijatí a preto jej jeho nárok opodstatnený. Súd prihodnotení dôkazov vychádzal z predložených originálnych listinných dôkazov. Žalobca sa stotožnil so
záverom súdu prvej inštancie, že žalovanej patrí nárok z predmetnej zmluvy len vo výške istiny z
dôvodu neuvedenia podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré zákon vyžaduje a ich

nesplnenie primerane sankcionuje, a preto nebol povinný zaplatiť žalovanej viac ako výška istiny 350
eur, a keďže žalovanej zaplatil viac o 638,53 eur ako bol povinný, čo mal súd za preukázané originálnymi
potvrdeniami, ktoré vystavila sama žalovaná, je žalovaná povinná v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sumu, ktorá prevyšuje výšku istiny, vydať žalobcovi.

9. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej bolo doručené žalovanej dňa 17.8.2016.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil
dňa 25.4.2017 v súlade s § 378 a § 219 CSP na úradnej tabuli súdu, v rozsahu vyplývajúcom z § 379

a 380 CSP a z hľadiska žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej dôvodné nie je. Rozsudok je v jeho napadnutej časti vecne správny a preto ho podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12.Zvyššiecitovanýchzákonnýchustanovenívyplýva,žeodvolacísúdposudzujeprípustnosťodvolania
v zmysle Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, avšak

dôvodnosť odvolania už posudzuje podľa Civilného sporového poriadku v zmysle cit. § 470 ods. 1 CSP.

13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd v posudzovanom spore po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov napadnutej časti
rozsudku konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie
skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
z prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že
by výsledok hodnotenia jeho dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 192, § 193, § 194 a §205 CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných
ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.) alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. V konaní neboli zistené ani

žiadne vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) a b) CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa
v tom čase účinných ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.), ktoré by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s

presvedčivými, podrobnými a zákonu zodpovedajúcimi dôvodmi napadnutej časti rozsudku, na ktoré v
celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

16. Žalovaná v odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť
zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia sporu a neumožňujú záver, že by

v konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalovanej, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne také vecné a právne
relevantnétvrdeniaadôkazy,ktorébypreňumohliprivodiťpriaznivejšierozhodnutie,pričomnámietkami
žalovanej uvedenými v odvolaní sa dôsledne vysporiadal už súd prvej inštancie, a tieto nie sú spôsobilé

spochybniť vecnú správnosť napadnutej časti rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právneho
posúdenia veci. Preto len na zdôraznenie správnosti napadnutej časti rozsudku odvolací súd uvádza
nasledovné:17. Z predložených listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu plynie, že sporové strany uzatvorili dňa
30.1.2013 žalovanou predtlačenú formulárovú zmluvu o úvere č. 705802526, ktorou žalovaná poskytla
žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 350 eur, ktorý sa žalobca zaviazal zaplatiť spolu s poplatkom

vo výške 346 eur, t.j. celkom sumu 696 eur. Je nepochybné, že v označenej zmluve o úvere chýbajú
náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v situácii, ak žalovaná v
zmluve uviedla celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé jej zložky, t.j. neuviedla výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto správne súd prvej inštancie uzavrel, že
označená zmluva o úvere neobsahuje povinné záležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch,

absencia ktorých spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm.
b/ zákona č. 129/2010 Z.z.) a tiež, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a teda neplatné v
zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, správnosť záveru ktorého žalovaná v podstate vo
svojom odvolaní nenamieta. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie i v tom, že zo zmluvy
o úvere ani zo všeobecných obchodných podmienok nevyplýva, za čo vlastne žalobca ako spotrebiteľ
platil poplatky, čím absentuje požiadavka určitosti úveru. V tejto súvislosti správne súd prvej inštancie

poukázal na znenie ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší i na rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C-168/05 Mostaza Claro, ktorý v bodoch 25 až 29 uviedol, že systém ochrany zavedený
Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a

táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

18.Odvolacísúdsastotožňujeisozáveromsúduprvejinštancie,ktorýmvyhovelžalobeobezdôvodnom
obohatení, keď zistil, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 350 eur a žalovaná prijala úhrady

titulom splátok úveru v sume 988,53 eur, vychádzajúc pritom z listinných dôkazov, ktoré predložil
žalobca, a to z potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov, z ktorého je zrejmé, že žalobca žalovanej
zaplatil sumu 218 eur dňa 10.9.2014 a tiež zaplatil sumu 56 eur dňa 15.8.2013 a dňa 23.9.2014 sumu
712,53 eur, tak ako je to uvedené v listinnom dôkaze označenom splátky a pokuty (č.l. 6 a 7 súdneho
spisu). Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia totiž vznikne vtedy, ak sa naplnia všetky zákonom

ustanovenépredpokladynajehovznik,t.j.aksaniektonaúkorinéhobezdôvodneobohatíatedavznikne
na úkor iného majetkový prospech v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Na vznik záväzkoprávneho
vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia ani existencia protiprávneho
úkon. Zákon vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných
dôvodov.

19. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaná v prospech žalobcu titulom
predmetného úveru vyplatila sumu 350 eur, pričom žalobca v prospech žalovanej poukázal úhradu
vo výške 988,53 eur. Za tejto situácie správne postupoval súd prvej inštancie, ak zaviazal žalovanú k
zaplateniusumy638,53eur,predstavujúcejjejbezdôvodnéobohatenievdôsledkuplneniabezprávneho

dôvodu podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

20. Na základe uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie, s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

21. Žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech, žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu
bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§
255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).