Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9Er/366/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716210289
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana ŠtubniakováKochanová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716210289.2

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného: Z.. S. K., H.. XX.X.XXXX, A.. U. XXXX/X, XXX
XX Z., proti povinným: 1.) ZVV s.r.o.,, IČO: 36719625, T. G. Masaryka 325/2, 960 01 Zvolen, 2.) A.
C., H.. XX.X.XXXX, XX. Z. XXX/XX, XXX XX T. vedenej pod značkou EX 3072/16 súdnym exekútorom
JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom vo Zvolene, Borovianska č. 17 na uspokojenie
pohľadávky oprávneného v sume 28.000 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinnej na zastavenie

exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Námietky povinného 1.) proti exekúcii zo dňa 13.09.2016 zamieta.

II. Námietky povinného 2.) proti exekúcii zo dňa 13.09.2016 zamieta.

III. Námietky povinného 1.) proti trovám exekúcie zo dňa 13.09.2016 zamieta.

IV. Námietky povinného 2.) proti trovám exekúcie zo dňa 13.09.2016 zamieta.

V. Návrh povinného 1.) na odklad exekúcie zo dňa 13.09.2016 zamieta.

VI. Návrh povinného 2.) na odklad exekúcie zo dňa 13.09.2016 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen poverením zo dňa 24.8.2016 poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu
na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 28.000 Eur s príslušenstvom na základe notárskej
zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Dariny Beranovej so sídlom vo Zvolene, č.k. N 309/2016, Nz
29083/2016, NCRIs 29909/2016 zo dňa 18.08.2016.

2. Dňa 16.09.2016 boli tunajšiemu súdu doručené námietky povinného 1.) a námietky povinného 2.)
proti exekúcii, ktoré boli podané v zákonnej lehote po prevzatí upovedomenia o začatí exekúcie.
Svoje námietky odôvodnili tým, že uplatňovaný nárok, ktorého podkladom je notárska zápisnica je
neexistentný a jeho exekučné vymáhanie je preto neoprávnené, povinnému 1.) a povinnému 2.)
neboli nikdy odovzdané žiadne peniaze, ktoré si oprávnený v exekúcii uplatňuje, ani tieto peniaze
(pôžičku) neobdržali žiadnym iným spôsobom, teda nikdy nedošlo k odovzdaniu peňazí povinnému 1.)

a povinnému 2.). Zároveň v námietkach uviedli, že notárska zápisnica nespĺňa náležitosti podľa § 47
ods. 1 písm. f) a h) Notárskeho poriadku. Notárska zápisnica je podľa povinného 1.) a povinného 2.)
neplatná a nesprávna aj v časti úrokov z omeškania, ktoré mali byť dohodnuté v notárskej zápisnici a
zmluve o pôžičke vo výške 5 % ročne, nakoľko podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka neprichádza
do úvahy dohoda o výške úrokov, pretože ich výšku ustanovuje vykonávací predpis a preto dohoda o
ich výške je v tomto smere neplatná. Povinný 2.) na viac uviedol, že ako štatutárnemu zástupcovi vôbec

nebolo zrejmé, čo podpisuje, nebol oboznámený s jej obsahom a oprávnený mu výslovne uviedol, že ide
len o akúsi listinu, ale nebol oboznámený s tým, že by sa v nej mal vyjadriť súhlas s vykonateľnosťoua zároveň, že na základe nej bude vykonaná exekúcia. Vo vzťahu k ručeniu povinný 2.) namietol, že
v zmysle zmlúv o pôžičke, z ktorých vychádza aj notárska zápisnica ako exekučný titul, je zrejmé, že
nedošlo k platnému a účinnému vzniku ručenia, nakoľko pri ručení neprechádzajú záväzky na ručiteľa,

ako je to uvedené v zmluvách o pôžičke , ale ručiteľ sa zaväzuje pohľadávky uspokojiť, ak ich neuspokojí
dlžník. Ustanovenie zmlúv je preto nezrozumiteľné a nejasné a nie je z neho možné zistiť, čo ním
veriteľ mienil. Nie je z toho zrejmé, či sa tým malo na mysli prevzatie dlhu, pristúpenie k záväzku, či
iný právny úkon, ktoré tiež upravuje Občiansky zákonník. V žiadnom prípade však nesvedčí vzniku
ručenia.Keďžezmluvukoncipovalveriteľ,nejasnépojmyvzmluvesamusiavykladaťvjehoneprospech.

Ručenie za záväzky povinnému 2.) ako osobe platne nevzniklo. Zároveň navrhli, aby exekučný súd
nariadil vo veci pojednávanie a vypočul povinného 2.) a jeho otca Jozefa Bariaka. Zároveň v celom
rozsahu podal povinný 1.) a povinný 2.) námietky proti trovám exekúcie, ktoré sú podľa nich neprimerané
a nezodpovedajú ani vynaloženým, ani budúcim výdavkom a požiadali, aby súd oprávnenosť určenia
výšky trov exekúcie preskúmal.

3. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky

musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

4. Súd konštatuje, že námietky proti exekúcii podal povinný v zákonnom stanovenej lehote, a preto sa
súd ďalej zaoberal dôvodnosťou podaných námietok. Oprávnený sa k námietkam povinných, ktoré mu

boli doručené dňa 22.11.2016 nevyjadril.

5. Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom
je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie, a to z dôvodov taxatívne ustanovených
v zákone. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde

exekučnýsúdnazákladenámietkypovinnéhorozhodujeootázke,čisaexekúciazačalaoprávnene.Súd
námietkam vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie,
ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností.

6. Súd je pri skúmaní námietok viazaný ust. § 50 Exekučného poriadku, ktoré oprávňuje exekučný

súd skúmať len skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem
po vzniku exekučného titulu alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo inak spôsobujú neprípustnosť
exekúcie. Rovnako je možné namietať aj skutočnosť, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi
nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.

7. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

8. Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm.
c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa
exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa
záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

9. Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku okruh účastníkov notárskej zápisnice ako
titulu pre exekúciu výslovne neoznačuje. Z toho, ako sú uvedené náležitosti zápisnice, však vyplýva,
že prejav vôle len osoby povinnej je požadovaný len vo vzťahu k súhlasu s vykonateľnosťou. Keďže
u ďalších náležitostí zápisnice sa nič takého nestanovuje, je tak vyjadrené (argumentum a contrario),
že vyznačenie ostatných náležitostí zápisnice môže byť vykonané len na základe zhodných údajov

oprávnenej a povinnej osoby. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti predstavuje podľa jej
zmyslu a významu vyjadrenie zmieru medzi veriteľom a dlžníkom pred notárom o ich vzájomných
právach a povinnostiach, pomocou ktorého môže veriteľ vymáhať od dlžníka splnenie povinnosti cestou
exekúcie bez toho, aby musel mať iný titul.10. Z notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Darinou Beranovou so sídlom vo Zvolene, č.k. N
309/2016, Nz 29083/2016, NCRIs 29909/2016 zo dňa 18.08.2016 súd zistil, že oprávnený ako veriteľ

a povinný 1.) ako dlžník uzatvorili dňa 23.02.2016 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa oprávnený
ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému 1.) ako dlžníkovi peňažné prostriedky v celkovej výške 10.000
€, pričom pôžička vo výške 10.000 € bola poskytnutá na nákup tovaru dlžníkovi po podpise zmluvy
a to prebratím peňazí z rúk veriteľa, pričom dlžník prehlásil a svojim podpisom potvrdil prevzatie
sumy vo výške 10.000 €. Dlžník sa zaviazal, že veriteľovi vráti všetky dlh jednorázovo v lehote do

15.3.2016. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade ak sumu peňazí v dohodnutej lehote dlžník neuhradí,
všetky záväzky prechádzajú automaticky na ručiteľa - povinného 2.) a ten ich musí uhradiť v plnom
rozsahu, čo potvrdzuje svojím podpisom. Zároveň súd zistil, že oprávnený ako veriteľ a povinný 1.) ako
dlžník uzatvorili dňa 23.02.2016 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal
poskytnúť povinnému ako dlžníkovi peňažné prostriedky v celkovej výške 20.000 €, pričom pôžička vo
výške 20.000 € bola poskytnutá na nákup tovaru dlžníkovi po podpise zmluvy a to prebratím peňazí

z rúk veriteľa, pričom dlžník prehlásil a svojim podpisom potvrdil prevzatie sumy vo výške 20.000 €.
Dlžník sa zaviazal, že veriteľovi vráti všetky dlh jednorázovo v lehote do 30.5.2016. Zmluvné strany sa
dohodli, že v prípade ak sumu peňazí v dohodnutej lehote dlžník neuhradí, všetky záväzky prechádzajú
automaticky na ručiteľa - povinného 2.) a ten ich musí uhradiť v plnom rozsahu, čo potvrdzuje svojím
podpisom. Uvedené zmluvy o pôžičke sú neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice.

11. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má
svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so
súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica
osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri

posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica
obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu
vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej

osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. Notárska zápisnica môže obsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon. Dohoda oprávnenej
osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí
notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska

vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama
osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V
prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto
exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu
alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami

právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu
vydané v civilnom sporovom konaní. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje
iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny
základ.Otázkunaplneniaformálnychamateriálnychpredpokladovmôžepretoposudzovaťibaexekučný
súd. To napokon znamená, že vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v

hmotnompráve.Exekučnýsúdmusízobraťdoúvahyprípadnúnámietkupovinnéhovexekučnomkonaní
týkajúcu sa platnosti procesného prejavu podľa § 41 Exekučného poriadku spočívajúcu napr. v tom, že
ten kto prejav urobil, nemal spôsobilosť na právne úkony.

12.Notárskazápisnica,napodkladektorejsaexekúciavykonáva,jeriadnymexekučnýmtitulom,pretože

od počiatku zodpovedá stanoveným zákonným požiadavkám pre notársku zápisnicu ako titulu pre
exekúciu (spĺňa formálne a materiálne podmienky) podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku
a § 47 Notárskeho poriadku. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na
dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma
rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t.j. skúma

sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní
formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka
spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je
samozrejmé, že podobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahovýchnáležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené
presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať
presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie,

presný rozsah a obsah plnenia. Žiadne iné podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti notárskej
zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako tie, ktoré sú obsiahnuté v tomto ustanovení,
nemožno vyvodiť. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného
poriadku). Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú
povinnosť. Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého exekúcia sa navrhuje (jeho obsahom je súd viazaný

a je povinný z neho vychádzať), musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti
(formálnej i materiálnej). Súd preskúmal notársku zápisnicu, ako aj zmluvy o pôžičke, ktoré tvoria jej
neoddeliteľnú súčasť, pričom z ich obsahu vyplýva, že došlo z rúk veriteľa k prevzatiu finančných
prostriedkov, ktoré boli predmetom zmlúv o pôžičke, dlžníkom, a to (vyplývajúc z obsahu zápisnice) v
deň spísania zmlúv o pôžičke, pričom povinný 1.) a povinný 2.) vo svojich námietkach nijakým spôsobom
nepreukázali opak. K tvrdeniu povinného 1.) a povinného 2.) o tom, že notárska zápisnica je neplatná

a nesprávna, nakoľko prevzala do svojho obsahu dojednania zmluvných strán zo zmlúv o pôžičke
týkajúce sa úrokov z omeškania vo výške 5 %, ktorých výšku však upravuje vykonávací predpis, súd
uvádza, že dojednanie zmluvných strán o výške úrokov z omeškania je predmetom zmluvnej slobody,
pričom vykonávací predpis ustanovuje najvyššiu sumu úrokov z omeškania, ktorá by v danom prípade
vzhľadom k tomu, že ide o obchodnoprávny vzťah (poskytnutie finančných prostriedkov na nákup tovaru)

bola vyššia, ako sa zmluvné strany zmluvne dohodli, teda pre dlžníka priaznivejšia. Súd posudzoval
notársku zápisnicu z hľadiska jej obsahových náležitostí ustanovených § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného
poriadku, teda či obsahuje právny záväzok, vyznačenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, právny
dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,
pričom po jej preskúmaní ma za to, že notárska zápisnica obsahuje všetky zákonom požadované

náležitosti: právny záväzok zaplatiť finančné prostriedky vo výške 10.000 € a 20.000 € poskytnutých
oprávneným titulom uzavretých zmlúv o pôžičke; označenie oprávnenej osoby a povinných osôb, ako
aj preukázanie ich samotnej existencie ako aj oprávnenia konať v ich mene nahliadnutím do výpisu z
obchodnéhoregistra;právnydôvodspočívajúcivuzavretýchzmluváchopôžičke;časplneniadohodnutý
č.l. III notárskej zápisnice; ako aj vyhlásenie povinných osôb, že výslovne súhlasia s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice. K námietke povinného 2.) o neplatnom ručení súd uvádza, že námietka povinného
2.) je nedôvodná, nakoľko z notárskej zápisnice, ako aj zo samotných zmlúv o pôžičke vyplýva, že
v prípade nesplnenia záväzkov dlžníka, tieto prechádzajú na ručiteľa a ten ich musí uhradiť v plnom
rozsahu. Súd zároveň dodáva, že v danom prípade z obsahu notárskej zápisnice jednoznačne vyplýva
kvalifikované ručiteľské vyhlásenie obsahujúce všeobecné požiadavky pre platnosť právnych úkonov,

teda písomnú formu, konkretizáciu záväzku dlžníka, ktorý je ručením zabezpečený, vyhlásenie ručiteľa,
že splní určitý konkretizovaný záväzok uvedený v ručiteľskom vyhlásení, pokiaľ ho nesplní dlžník, ako
aj podpis samotného ručiteľa, ktorý bol pri spísaní notárskej zápisnice prítomný, so zápisnicou súhlasil,
túto schválil a na znak svojho súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpísal. V tejto súvislosti súd
považuje za potrebné uviesť, že tvrdenia povinného 2.) o tom, že mu nebolo zrejmé, čo podpisuje a nebol

oboznámený s jej obsahom, súd považuje za účelové v snahe povinného vyhnúť sa zodpovednosti za
prejav vôle spísaný notárskou zápisnicou. K návrhu povinných na nariadenie pojednávania súd uvádza,
ževdanomprípadenariadeniepojednávaniabyboloneúčelnéanehospodárne,nakoľkolistinnédôkazy,
ktoré sú obsahom súdneho spisu sú dostačujúce na spoľahlivé zistenie skutkového stavu a rozhodnutie
v danej veci.

13. Súd v danom prípade teda konštatoval, že predmetná notárska zápisnica je spôsobilým exekučným
titulom pre exekúciu, nakoľko zodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu, ako na titul pre
exekúciu kladú, pričom námietky povinného 1.) a povinného 2.) považoval za nedôvodné a preto ich
zamietol.

14. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa
osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie
exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu
za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie.

Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli
ich výšku.15. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje
súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

16. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),
základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné
plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak.

17. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej
však 33,19 Eura a najviac 33 193,92 Eura.

18. Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3
zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.

19. Podľa § 5 ods. 3 vyhlášky, ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času
pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.

20. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa

najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

21. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

22. Súdny exekútor je povinný vyčísliť v upovedomení o začatí exekúcie výšku predbežných trov
exekúcie.Vtomtoupovedomeníuvedievýškuodmeny,ktorábymuprislúchalapriupusteníodvykonania
exekúcie, a výšku náhrady výdavkov a náhrady za stratu času v rozsahu ich reálnej výšky v čase
vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň však v tomto upovedomení upozorní povinného na
skutočnosť, že trovy exekúcie môžu byť v prípade nesplnenia povinnosti vyššie (rozdielna bude výška

odmeny, náhrady za stratu času, ako aj náhrady výdavkov), a predbežne vyčísli výšku týchto trov.

23. Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 24.08.2016 bolo zistené, že súdny exekútor vyčíslil
predbežné trovy exekúcie pozostávajúce zo sumy 2849,50 Eur ako 10% odmenu exekútora, predbežnej
náhrady trov a hotových výdavkov a straty času sumou 10,50 Eur a daň z pridanej hodnoty ku dňu

vydania upovedomenia o začatí exekúcie 20% DPH vo výške 572 Eur a v prípade neuhradenia
pohľadávky v lehote 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia si súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie
pozostávajúce zo sumy 5698,50 Eur ako 20% odmenu exekútora, predbežnej náhrady trov a hotových
výdavkovastratyčasusumou70,00Euradaňzpridanejhodnotykudňuvydaniaupovedomeniaozačatí
exekúcie 20% DPH vo výške 1153,70 Eur. Súd za to, že odmena súdneho exekútora bola vyčíslená

súdnym exekútorom v súlade s vyhláškou a hotové výdavky zodpovedajú reálnemu stavu exekučného
konania. Vzhľadom na uvedené, súd námietky povinného 1.) a povinného 2.) ako nedôvodné zamietol.

24. Dňa 14.09.2016 boli tunajšiemu súdu doručené návrhy povinného 1.) a povinného 2.) na odklad
exekúcie zo dňa 13.9.2016. Povinní v návrhu na odklad exekúcie uviedli, že vzhľadom na podané

námietky proti exekúcii možno očakávať zastavenie exekúcie a preto požiadali súd o povolenie odkladu
exekúcie.

25. Podľa § 56 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“), na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný

bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho
alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie
vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.

26. Zmyslom inštitútu odkladu exekúcie je predísť nezvratným nepriaznivým následkom, ku ktorým by
mohlo dôjsť, ak by sa exekúcia neodložila. Súd môže vyhovieť povoleniu na odklad, ak sa povinný
bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla pre neho alebo
príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a zároveň odkladom exekúcie by nebol vážnepoškodený oprávnený. Pri rozhodovaní sa zohľadňuje charakter postavenia povinného, teda či je toto
postavenie prechodné a možno očakávať zmenu tohto postavenia a skutočnosť, či sa v tomto postavení
ocitol bez svojej viny.

27. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona a dospel k záveru, že
podmienky odkladu exekúcie neboli v danej veci splnené. Povinný 1.) a povinný 2.) podali návrhy na
odklad exekúcie, ktoré odôvodnili tým, že možno očakávať zastavenie exekúcie. Súd však námietky
povinných týmto rozhodnutím zamietol ako nedôvodné, nemožno teda očakávať, že dôjde k zastaveniu

exekúcie, pričom povinný 1.) a povinný 2.) neuviedli žiadne relevantné skutočnosti odôvodňujúce
povolenie odkladu exekúcie. Súd vzhľadom na uvedené návrh povinného 1.) a návrh povinného 2.)
na odklad exekúcie zamietol, nakoľko mal za to, že na povolenie odkladu nie sú splnené zákonné
podmienky.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.