Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 28, 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/79/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811010248
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5811010248.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému:

S. Z., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 28.10.2016 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný S. Z., nar. XX.XX.XXXX v G. D. O., trvale bytom R., C. č. XXX, vrátnik, ženatý, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 02.11.2010 okolo 09.00 hodiny na schodišti v bytovke č. XXX na C. ul. v R., fyzicky napadol G.
B., nar. XX.XX.XXXX, počas toho ako umývala spoločné priestory a to tak, že ju dvakrát udrel rukou
zovretou v päsť do oblasti tváre, následne ju chytil za vlasy a keď začala kričať o pomoc odsotil ju do
zábradlia na schodišti, ktorým konaním jej spôsobil pomliaždenie hlavy v oblasti záhlavia, pomliaždenie
a podkožný krvný výron v oblasti pod ľavou očnicou, pomliaždenie a podkožný výron hornej pery úst
vľavo, odreninu a tržnú ranu na sliznici hornej pery úst vľavo, pomliaždenie a podkožný krvný výron
na vonkajšej strane ľavého predkolenia a pomliaždenie a podkožný krvný výron na vnútornej strane

pravého predkolenia, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní sedem až desať dní,
t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

t ý m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na ust. § 36 písm. j/ Trestného zákona, na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 30.06.2011 na S. Z. obžalobu pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nechcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po
poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný.

Vo svojom výsluchu uviedol, že dňa 02.11.2010 chcel ísť do záhrady. Ako sa obliekal v chodbičke počul,

ako niekto zametá schody. G. videl, že je tam B., ktorá zametala veľkým bortvišom. Smeti zmietla na
prvý schod, potom odišla a následne sa vrátila so smetárom a malým bortvišom. Tieto smeti nabrala a on
videl, ako sa zdvihla a šla k jeho dverám, kde povedala: ,,Tu máš, to je tvoja špina.“. Vtom otvoril dvere,
ona zrevala, keďže sa zrejme zľakla, chcela ujsť a ja on ju chytil ľavou rukou za pravé rameno a vodou,
ktorá bola v modrom lavóre, ju oblial. To bol celý incident a nie je pravdou, že by ju bol bil na schodoch,
nakoľko hneď na to odišiel domov. To, že chytil B. za ruku vysvetlil tým, že on ju vlastne prichytil pri čine,

nakoľko im 5 rokov sypala smeti pred dvere a vodou ju oblial preto, aby si zapamätala, že také veci sa
nerobia. Čo robila potom, to nevedel, pretože sa otočil a šiel domov. Poprel, že by sa jej bol vyhrážal.
Nevedel sa vyjadriť, či sa poškodená potom, ako ju chytil za rameno nejakým spôsobom bránila.

Svedkyňa poškodená O.. G. B. nežiadala, aby bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť jej

spôsobenú škodu a ku skutku sa vyjadrila, že v ten deň v ranných hodinách umývala poschodie s tým,
že keď to ukončila, tak chcela odísť domov. Vtom sa otvorili dvere, pán Z. vybehol von, napadol ju a
vyhrážal sa jej zabitím. Potom odišiel a ja zranená ostala stáť na schodoch. Ako vybehol, tak ju udrel
do tváre, chytil za vlasy a hodil ju do zábradlia. Tých úderov do tváre bolo viac. Povedal jej: ,,Ty sviňa,
zabijem ťa“. Brániť sa nestihla, pretože mala v rukách vedro. To pustila a chytila sa rukami za vlasy,

nakoľko ju za ne ťahal dole schodmi. Udieral ju len do tváre a potom ju chytil za vlasy, za ktoré ju ťahal
dole schodmi. Keď začala kričať, tak sa otvorili dvere na byte C. a on keď to zbadal, tak ju pustil. Predtým
ako ju pustil, ju sotil do zábradlia. Bolo to tak, že ako ju ťahal tak ju potom prudko pustil v dôsledku čoho
narazila do zábradlia. Dole schodišťom ju ťahal za vlasy. Na zábradlie dopadla ľavou časťou tela: hlava,
ruka, noha. Z jeho slov, že ju zabije mala strach, pretože toto nebolo prvýkrát čo mali takýto incident.

Už z listov, ktoré založila do spisu vyplýva, že už predtým sa jej vyhrážal fyzickým násilím. Aspoň to tak
pochopila. V jednom odvolaní dokonca hovorí, že ľutuje, že jej nenaložil po papuli. Podľa nej konflikt
sa ukončil tým, keď C. otvoril na svojom byte dvere. Obžalovaný na jej krik nereagoval. Obžalovaný po
útoku odišiel domov. Ďalej uviedla, že bola práceneschopná od 02.11.2010 do 23.11.2010. Mala peru
podbehnutú krvou, modriny na hlave, na líci, nohe a ruke. Bola nekľudná, mala problém so spánkom a

bolela ju hlava. Taktiež pol roka chodila k psychológovi a nakoniec sa z bytového domu odsťahovali. Z
domu odišli ešte v ten deň. Asi po 2 týždňoch sa museli vrátiť, pretože deti navštevovali v R. školu ale
ona nemohla nikde chodiť sama, buď s ňou bol manžel alebo keď nebol doma, chodila s ňou suseda. K
lekárovi šla ihneď po incidente. Ďalej uviedla, že vie o tom, že krátko po incidente obžalovaný napadol
pána C..

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok T. Z., ktorý sa vyjadril, že na miesto boli vyslaní
operačným dôstojníkom a keď prišli, videli na medziposchodí ležať na zemi pána Z., na ňom ležal pán
C. a nad nimi stála pani B.. Bola tam rozliata voda, vysypaný kvetináč a nejaká handra. Pýtali sa či je
niekto z nich zranený s tým, že pán Z. povedal, že mu je zle a preto ho odviedli na vyšetrenie. Ostatní

boli poučení a pani B. povedala, že pôjde na ošetrenie s pánom C.. Nakoniec ešte robili ohliadku miesta
činu. A. B. povedala, že ju napadol pán Z. a to tak, že ju oblial vodou. Bola celá roztrasená a v rukách
držala nejaké vlasy.

Svedkyňa V. Z. ku skutku vypovedala, že priamym svedkom incidentu nebola, nakoľko bola v práci. Z

rozprávania manžela vie, že chcel ísť do záhrady keď počul nejaký šramot spoza dverí a cez kukátko
videl pani B. zametať a taktiež videl ako im pozametané smeti vysypala pred dvere s tým, že povedala
že to sú tvoje smeti. Manžel povedal, že otvoril dvere, chytil ju za rameno a oblial ju vodou, ktorá tam
bola. Potom odišiel dnu kde si prezliekol ponožky a chcel ísť do záhrady. Keď vyšiel von, stretol tam
C. ktorý sa ho pýtal, prečo na neho podáva trestné oznámenia. Následne ho začal biť. Potom vie, že

volali políciu. Taktiež vie, že počas konfliktu s C. tam prišla B., ktorá jej manžela držala, vysmievala sa
mu a ponižovala ho.Svedok M. C. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že v ten deň dcéru poslal do obchodu a syna poslal
von so psom s tým, že obaja sa vrátili domov súčasne. Ako odnášal nákup do kuchyne, tak zaregistroval
nejaký hluk na chodbe. Ešte predtým ako vyprevádzal deti, tak videl G. B., ako umýva schody. Potom

ako ho zaujal hluk na chodbe, otvoril dvere a videl pána Z., ako drží G. B. za vlasy. Keď ho zbadal, odsotil
ju a pustil. Následne odišiel preč. Nestaral sa do toho, nakoľko majú dlhoročné konflikty. Z jeho pohľadu
ju obžalovaný odsotil do pravej strany do zábradlia. Stáli na schodoch smerom na druhé poschodie.
Podľa neho jej obžalovaný nič nehovoril, aspoň to nezaregistroval. Všimol si, že G. bola mokrá, taktiež
bola rozliata voda aj na schodoch. Kým prišli policajti, tak si to pofotil. Policajtov volal on a oznámil im,

že sused napadol susedku. Nejaké viditeľné zranenia na nej si nevšimol. Bola v šoku, triasla sa s tým,
že ja on ju zavolal dnu do bytu, keďže jej manžel bol v práci. Hovorila mu, že ju napadol vraj preto že
ju pozoroval cez kukátko a videl, že mu vysypala smeti pod koberec. Podľa neho, ale ona schody iba
umývala, nakoľko tam nevidel žiaden smetár. Uviedol, že zaregistroval nejaký hluk na chodbe a potom
ju počul, ako kričí o pomoc.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec MUDr. M. M., ktorý sa vyjadril, že trvá na záveroch
odborného vyjadrenia č. 100/2010, kde sú podrobne opísané zranenia, ktoré utrpela poškodená. On
osobne poškodenú nevidel. Odborné vyjadrenie vypracoval na základe lekárskych podkladov svojich
kolegov. Poškodená bola ošetrená lekárom toho dňa o 12:10 hod. s tým, že na strane č. 3 odpovede na
otázku č. 4 je uvedený objektívny nález lekára, ktorý konštatuje počínajúci podkožný krvný výron pod

ľavým okom. Čiže keď to tam lekár uviedol, tak to muselo byť vidno. Bežný laik to však vidieť nemusel.
Mechanizmu vzniku zranení môže zodpovedať tvrdeniu poškodenej.

Z výpovede svedka A. A. vyplynulo, že boli s kolegom Z. zavolaní k občianskemu spolunažívaniu.
Jednalo sa o nezhody medzi susedmi, kde pán Z. mal vedrom obliať pani B. a vytrhnúť jej vlasy. Po

príchode videli, že boli mokré schody, bol tam lavór a hlina z kvetináčov. Niekto im ukázal aj tie vytrhnuté
vlasy. Nevedel to presne, ale asi to bola pani B.. Bol tam aj pán C.. Nepamätal sa, či niekto z prítomných
mal viditeľné zranenia. Potom sa miesto zaistilo, urobila sa fotodokumentácia, či aj ohliadka miesta
činu to už nevedel, ale asi áno. Následne boli poučení prítomní, že ak majú nejaké zranenia aby šli na
lekárske ošetrenie. Prijalo sa oznámenie a oni odišli.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov a to správy
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny D., správy Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín - oddelenie
dokladov, správy Obvodného úradu Námestovo odbor živnostenského podnikania, správy obce R.,
správy HNsP H., správy Sociálnej poisťovne pobočka W. G., správy OR PZ W. G., údajov o osobe

zo systému registra obyvateľov, odpisu z registra trestov, trestného oznámenie a doplnenie listinných
dokladov G. B., dovolania , fotodokumentácie, lekárskeho odborného vyjadrenia, správy psychologickej
ambulancie, správy OO PZ Tvrdošín, záznamu OR PZ Dolný Kubín, zápisnice o ohliadke miesta činu,
správa chirurgickej ambulancie Trstená, potvrdenia o práceneschopnosti, lekárskeho priebežného
vyjadrenia, úradného záznamu, upovedomenia OR PZ Dolný Kubín, listinných dokladov predložených

obžalovaným, rozhodnutia Ministerstva vnútra SR zo dňa 03.04.2009, rozhodnutia Ministerstva vnútra
SR zo dňa 25.03.2009, správy Obecného úradu A., vyjadrenia obžalovaného, rozhodnutia Ministerstva
vnútra SR zo dňa 26.10.2011, správy o povesti a oznámenia obžalovaného.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 36,0 ods. 1 Trestného zákona.

V zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný proti rozsudku odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/77/2013 zo dňa 22.8.2013 bol napadnutý rozsudok
zrušený a vec mu bola vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V zmysle intencií krajského súdu, bolo nariadené hlavné pojednávanie, na ktorom bola vypočutá
svedkyňa MUDr. V. B., ktorá sa vyjadrila, že so svedkyňou poškodenou G. B., aj napriek identite ich

priezvisk nie je v príbuzenskom pomere a do kontaktu s ňou prišla iba v rámci vyšetrenie na ambulancii.
Vyjadrila sa, že sa nekontaktovala so žiadnym z jej príbuzných. Bola v kontakte iba s ňou. Ďalej uviedla,
ženerobínaoddeleníaupratovačka,ktoráunichpracujenemôžeby´tmatkoupoškodenejatozdôvodu,
že je mladšia ako svedkyňa. Uviedla, že potom , ako si zistila, že poškodená za slobodna mala priezviskoG. zisťovala na oddelení, či tam pracuje osoba s takýmto priezviskom. Zistila však, že takáto osoba tam
nepracuje a ani nikdy nepracovala.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec MUDr. M. M., ktorý sa vyjadril, že z hľadiska závažnosti
boli všetky zranenia poškodenej rovnocenné, s tým, že menej závažné sú pomliaždenie a podkožný
krvný výron na vnútornej strane pravého predkolenia a závažnejšie sú zranenia v oblasti záhlavia,
pomliaždenie a podkožný krvný výron výron v oblasti pod ľavou očnicou, pomliaždenie a podkožný
krvný výron hornej pery úst vľavo, odrenina a tržná rana na sliznici hornej pery úst vľavo. K obmedzeniu

v obvyklom spôsobe života sa vyjadril, že obmedzená bola najmä nutnosťou ošetrenia v ambulancii a
následných lekárskych kontrol. Bolestivosť krvných výronov na dolných končatinách bola minimálna,
pretrvávajúca niekoľko hodí, možno jeden deň. Najbolestivejšie poranenie bolo poranenie úst s tým,
že bola obmedzená bolestivosťou pri rozprávaní, jedení, hygiene, ale toto obmedzenie mohlo trvať
maximálne 4-5 dní. V prípade, keby vykonávala fyzicky náročnú prácu, by bola obmedzená, ale pri
bežných ženských činnostiach, akými ú starostlivosť o domácnosť, resp. jazda autom obmedzená

nebola.

Z opätovného výsluchu svedkyne poškodenej G. B. vyplynulo, že už pred konfliktom boli ich vzťahy s
obžalovaným narušené. Všetky ich konflikty boli prejednávané obvodným úradom. Po každom konflikte
sa ich vzťahy vyhrocovali. Po každej jej výpovedi podá na ňu obžalovaný trestné oznámenie. Svedkyňa

sa vyjadrila, že nevie, z akého dôvodu vo svojej výpovedi z októbra 2010 uviedla, že nebola obmedzená
v obvyklom spôsobe života a na hlavnom pojednávaní uviedla iné skutočnosti. Vyjadrila sa, že vyše
mesiaca brala lieky na upokojenie, nakoľko bola vo veľmi zlom psychickom stave. Pri výsluchu na polícii
zrejme nepochopila význam položenej otázky.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to správy Obecného
úradu R., správy Okresného úradu Námestovo, listinných dôkazov predložených obžalovaným a odpisu
z registra trestov.

Vhľadom na vykonané dokazovanie potom súd oslobodil obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Trestného

poriadku spod obžaloby keďže nemal jednoznačné dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť uznanie
viny z prečinu ublíženia na zdraví. Rovnako súd postupoval aj vo vzťahu k prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného poriadku a obžalovaného podľa § 285 písm. b Trestného
poriadku spod obžaloby oslobodil.

V zákonom stanovenej lehote podal prokurátor proti rozsudku odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3Tos/65/2014-444 zo dňa 30.7.2014 bol rozsudok okresného
súdu zrušený a vec mu bola vrátená , aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

V intenciách Krajského súdu v Žiline, súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom bola vypočutá
svedkyňa MUDr. V. B., ktorá sa vyjadrila, že odborné vyjadrenie vypracovala na základe vyžiadania
poškodenej. Prvý krát ju poškodená vyhľadala 16.11.2010. Nikdy predtým s ňou neprišla do kontaktu.
Na základe vyšetrení bola u nej zistená postraumatická porucha , teda reakcia na stres. Sprievodné
príznaky tejto poruchy spočíval v tom, že poškodená bola úzkostná, depresívna, chvela sa , nechutilo

jej jesť, mala poruchy spánku a strach. V rámci sedení bol zisťovaný aj pôvod tejto poruchy, s tým, že
poškodená sa vyjadrovala , že býva v bytovom dome, kde má neustále problémy s nájomníkom, ktorý
ju už viackrát fyzicky napadol. Pri druhom sedení v roku 2010 jej povedala, že iné východisko, ako sa
odsťahovať v danej situácii nevidí. . V máji 2011 jej povedala, že byt už predali a že sa idú sťahovať
a 19.8.2011 bola liečba ukončená. . Svedkyňa sa vyjadrila, že poškodená navštevovala aj psychológa,

nakoľko jej už pri druhom sedení povedala, že to prestáva zvládať. Mala nasadenú medikamentóznu
liečbu, antidepresíva s protiúzkostným účinkom a tabletky na spanie. Ďalej sa vyjadrila, že poškodená po
ukončení liečby ku nej nechodila. Či chodila po ukončení liečby ku psychológovi, vyjadriť sa nevedela. .
Hlavným dôvodom prvotnej návštevy poškodenej bol ten útok a postraumatická porucha v dôsledku
útoku. Ona ako psychiater pomáha, aby človek dokázal zvládnuť určité životné situácie, s tým, že do

práce psychológa nezasahuje. Nepamätala sa, či jej ona navrhla návštevu psychológa, ale zvyčajne to
takrobieva.Uviedla,žepostraumatickáporuchabolaliečenáaždo19.8.2011medikamentóznouformou.Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec MUDr. M. M., ktorý sa vyjadril. že z chirurgického
hľadiska bola adekvátna doba liečenia 7 max. 10 dní, s tým, že prvý krát bola poškodená na ošetrení
2.11.2010, ktorého dňa bola aj na vyšetrení u neurológa. Ďalšia kontrola na chirurgii bola dňa 9.11.2010,

kedy chirurg skonštatoval, že podkožné výrony sú v štádiu vstrebávania s tým, že kontrolu na
neurológii odporučil na základe subjektívnych údajov od poškodenej, ktorá sa vyjadrila, že nemôže
spávať a schudla.. Kontrolu na chirurgickej ambulancii odporučil iba v prípade potreby. Toho istého dňa
bola poškodená aj na neurológii, kde neurológ nezistil zranenia, resp. žiadny neurologický symptóm,
nakoľko jej neodporučil ani ďalšiu kontrolu. A ani ďalšie vyšetrenia. Neurológ ju síce predvolal o 14

dní na kontrolu, ale takisto , ako na kontrole dňa 9.11.2010 neboli jej subjektívne ťažkosti objektívne
preukázané. Celá doba liečenia sa predĺžila jednak následnou kontrolou u neurológa a návštevou
poškodenej u psychiatra. Ak sa v odbornom vyjadrení vyjadril, že doba liečenia u poškodenej bola v
rozsahu 22 dní, bola to celková doba liečenia vrátane psychiatrického vyšetrenia, pričom zranenia , ktoré
spadajú do kompetencie chirurga mali dobu liečenia 7-10 dní. Ak aj MUDr. O. pri prvotnom vyšetrení
uviedol, že doba liečenia je 14 dní, je to orientačne určený čas, ktorý je povinným údajom pre políciu.

Zotrval na tom, že poškodená bola obmedzená v obvyklom spôsobe života po dobu max.4-5 dní a doba
liečenia zranení z chirurgického hľadiska bola 10 dní.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním správy PhDr. W. H., ktorá sa písomne
vyjadrila, že ku skutku sa vyjadriť nevie, nakoľko o ňom nemá objektívne údaje. Poškodená bola v

ich ambulancii vedená od 25.11.2010 do 23.5.2011. Je stav bol diagnostikovaný ako postraumatická
stresová porucha. Poškodená pri opise udalostí uvádzala, že zažila osobný útok suseda, ktorý ju ťahal
za vlasy po schodoch, pričom predtým ju opľúval. Jeho útok bol sprevádzaný slovnými vyhrážkami.
Zažívala pocit bezmocnosti a strachu o svoj život. Pri popise udalostí bola u poškodenej prítomná
výrazná intrapsychická tenzia, tras, plač a výrazný nepokoj. V popredí boli psychosomatické obtiaže, ako

reaktívny stav na susedský konflikt, Bolo vystupňované negatívne emocionálne prežívanie , nadmerný
strach, keďže bola konfrontovaná so situáciou, kedy zažila ohrozenie na živote. Pretrvávali stavy ,
kedy sa jej opätovane vynáral konfliktný stret so susedom, strach z konfrontácie s ním. Tento stav
podstatne ovplyvňoval jej fungovanie aj v profesionálnom živote a v podstatnej miere zhoršoval aj jej
zdravotný stav. Súd na hlavnom pojednávaní prečítal tiež uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.

3ToS/65/2014-445 zo dňa 30.7.2014, odpoveď na lustráciu v registri priestupkov, správu ORPZ Dolný
Kubín, OOPZ Tvrdošín, správu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly a inšpekčnej
služby, s právu obce Zuberec, odpis z registra trestov a listinné dôkazy zaslané obžalovaným.

Následne po vykonanom dokazovaní bol podľa § 285 písm. a/,b/ Trestného poriadku oslobodený spod

obžaloby , nakoľko skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona nie je trestným činom a nebolo dokázané, že skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona pre ktorý bol obžalovaný stíhaný sa stal.

V zákonom stanovenej lehote podal prokurátor proti rozsudku odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 3To/86/2015-527 zo dňa 22.10.2015bol napadnutý rozsudok
zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu opäť prerokoval a rozhodol.

V intenciách uznesenia odvolacieho súdu bolo doplnené dokazovanie.

Z výsluchu svedkyne PhDr. W. H. vyplynulo, že dochádzalo k strate koncentrácie. Tieto skutočnosti
mali vplyv na výkon jej povolania poškodená bola vedená v jej ambulancii od roku 2010 do roku
2011 s tým, že bola u nej diagnostikovala postraumatickú stresovú poruchu. Táto sa u nej prejavila
neustálymi flashbackmi, nechutenstvom, vyhýbajúcim sa správaním, mala strach ísť na schodisko,

trpela nechutenstvom, skleslosťou, bola ľahko unaviteľná. Hlavným cieľom psychoterapie bolo odstrániť
dôsledky tejto postraumatickej stresovej poruchy. Posledná kontrola bola 23.05.2011. V kombinácii s
psychiatrickou liečbou a taktiež aj s inými okolnosťami, ako bolo odsťahovanie sa poškodenej, došlo k
úprave jej stavu. Poškodená k nej po prvý krát prišla j 23.11.2010 s tým, že nevedela ako dlho predtým
u nej trvala psychiatrická liečba, nakoľko u nej to bola len doplnková liečba. Postupom liečby sa jej stav

upravoval. Má pocit, že bola aj práceneschopná práve kvôli tomu nechutenstvu. Z hľadiska symptómov,
ktoré mala, tieto podstatným spôsobom ovplyvňovali výkon jej povolania, ale ona nevedela sa vyjadriť,
či bola poškodená schopná vykonávať svoje povolanie. K obmedzeniam poškodenej v jej osobnom
živote uviedla, že poškodená , mala strach vyjsť vonku na chodbu, ak mala prejsť cez chodbu, tak lenv doprovode niekoho iného, keďže mala obavu, že stretne obžalovaného a taktiež vo vnútri bytu bola
nadmieru citlivá na hluk odohrávajúci sa pred bytom.

Súd na hlavnom pojednávaný vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to
Uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 3To/86/2015-527 zo dňa 22.10.2015, odpisu Registra trestov,
správou OO PZ R. a správou OR PZ DK, OO PZ H..

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému úmyselne

ublíži na zdraví.

Obžalovanému je kladené za vinu spáchanie prečinu ublíženia na zdraví, kde tohto trestného činu sa
dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, pričom následkom musí byť ublíženie na zdraví v
zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona, ktorým je objektívne existujúci stav, ktorý je charakterizovaný

poruchou dokonanej stavby tela, alebo jeho jednotlivých orgánov, alebo ich harmonickej funkcie, alebo
psychickou traumou , musí viesť k porušeniu somatických alebo psychických funkcií , medzi ktoré patrí
aj nespavosť a nechutenstvo, teda je zrejmé, že uvedené ustanovenie postihuje vyššie uvedené konanie
páchateľa a jeho následok, čo v prípade obžalovaného bolo. Z výpovede MUDr. Anny B. vyplynulo, že
poškodená ju prvý krát vyhľadala 16.11.2010. Na základe vyšetrení bola u nej zistená posttraumatická

porucha. Sprievodné znaky tejto poruchy spočívali v tom, že poškodená bola úzkostne depresívna,
chvela sa, nechutilo jej jesť mala poruchy spánku a strach. V rámci sedení bol zisťovaný aj pôvod tejto
poruchy, pričom poškodená sa vyjadrila, že býva v bytovom dome, kde má problémy s nájomníkom,
ktorý ju aj fyzicky napadol. Pri popise udalostí bola u poškodenej prítomná výrazná intrapsychická tenzia,
plač, tras a výrazný nepokoj. Bolo vystupňované negatívne emocionálne prežívaniam nadmerný strach,

keďže bola konfrontovaná so situáciou, kedy zažila ohrozenie na živote. Pretrvávali stavy, kedy sa
jej opätovne vynáral konfliktný stret so susedom, strach z konfrontácie s sním. Tento stav podstatne
ovplyvňoval jej fungovanie aj v profesionálnom živote a v podstatnej miere zhoršoval aj jej zdravotný
stav, Tieto skutočnosti potvrdila aj svedkyňa PhDr. W. H., ktorá sa vyjadrila, že poškodená bola vedená v
jej ambulancii od roku 2010 do roku 2011 s tým, že bola u nej diagnostikovala posttraumatickú stresovú

poruchu. Táto sa u nej prejavila neustálymi flashbackmi, nechutenstvom, vyhýbajúcim sa správaním,
mala strach ísť na schodisko, trpela nechutenstvom, skleslosťou, bola ľahko unaviteľná.

S poukazom na tieto skutočnosti potom súd uznal obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona .

Obžalovanému sa kladie za vinu aj spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1
Trestného zákona, kde uvedeného konania sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou
na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu.

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že už v čase konfliktu medzi obžalovaným
a poškodenou boli vzťahy vážne narušené a každý vzájomný konflikt riešili obaja podaním podnetu
na orgány činné v trestnom konaní. Preto je súd toho názoru, že aj tvrdenie poškodenej o slovách
obžalovaného, ktorými sa jej mal vyhrážať, boli podľa názoru ovplyvnené aj ich vzájomnými vzťahmi
a preto sud dospel k záveru, že ich intenzita nebola taká, aby bol obžalovaný uznaný za vinného zo

spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného poriadku.

Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd upravil skutok a uznal obžalovaného za vinného len zo
spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Z odpisu z registra trestov mal súd za preukázané, že obžalovaný nebol doteraz súdom trestaný, pričom
súd vyhodnotil túto skutočnosť ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona.
Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona zistené neboli.

Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 10

mesiacov, s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby na 12 mesiacov, nakoľko podľa názoru
je takto uložený trest, adekvátnym opatrením, ktorý zaručí nápravu a prevýchovu obžalovaného.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.

1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v

neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.