Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 22, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/376/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114232097
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114232097.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa: E. W., G.. XX.XX.XXXX, K. C., L. X, proti odporcom:
1) Ž. B., G.. XX.XX.XXXX, K. L. XXX, 2) mal. A. W., G.. XX.XX.XXXX, K. L. XXX, v konaní zastúpená
kolíznym opatrovníkom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny O., v konaní o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

návrh zamieta,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby určil, že nie
je otcom mal. A. W., G.. XX.XX.XXXX, pochádzajúcej z matky Ž. B.. Zároveň žiadal priznať náhradu
trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že síce dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom Mestskej časti
C. - A. M. vyhlásil, že je otcom počatého, ale ešte nenarodeného dieťaťa, avšak neskôr získal dôverné
informácie, že v čase rozhodujúcom pre počatie dieťaťa mala odporkyňa intímny styk aj s iným mužom.

Odporkyňa v 1. rade s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že nie je pravdou, že mala iného partnera. Po
rozchode s navrhovateľom sa odsťahovala k rodičom do L., kde žije doteraz. Odporkyňa uviedla, že
návrh na zapretie otcovstva prišiel v čase, keď dala na navrhovateľa trestné oznámenie ako aj návrh na
vykonanie exekúcie pre neplatenie výživného. V rovnakom čase podal navrhovateľ aj návrh na zníženie
výživného.

Opatrovník maloletého dieťaťa s návrhom nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením s návrhom zo dňa
XX.XX.XXXX, zápisom o určení otcovstva zo dňa XX.XX.XXXX, rodným listom mal. A., ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil tento stav:

Navrhovateľ a odporkyňa v 1. rade spolu žili ako partneri v spoločnej domácnosti. Počas tohto
spolužitia došlo k splodeniu maloletého dieťaťa, pričom navrhovateľ spolu s odporkyňou v 1. rade dňa
XX.XX.XXXX súhlasne vyhlásili, že otcom maloletej je navrhovateľ, pričom išlo o súhlasné vyhlásenie
k počatému a ešte nenarodenému dieťaťu. Zároveň sa dohodli na mene a priezvisku dieťaťa. Dieťa
sa narodilo XX.XX.XXXX a ako otec bol v rodnom liste mal. A. zapísaný navrhovateľ. Navrhovateľ a
odporkyňa v 1. rade prestali spolu žiť niekedy koncom roka XXXX, pričom navrhovateľ uviedol, že už
vtedy mal podozrenie že nie je otcom maloletej. Podľa jeho výpovede neskôr zistil, že odporkyňa mala

pomer s iným mužom. Navrhovateľ uviedol, že vzhľadom k skutočnosti, že tieto informácie sú dôverné,
osoby, ktoré mu ich poskytli, nechceli v konaní vystupovať ako svedkovia.

Podľa § 90 zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,
možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 91 ods. 1 zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov.

Podľa § 91 ods. 2 zákona o rodine, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným
úradom alebo pred súdom.

Podľa § 92 zákona o rodine, súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcovstvo k dieťaťu ešte
nenarodenému, ak je už počaté.

Podľa § 93 ods. 1 zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov,
môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol
byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

V predmetnom konaní mal súd za preukázané, že otcovstvo k maloletému dieťaťu bolo určené na
základe súhlasného vyhlásenia navrhovateľa a odporkyne v 1. rade. Toto súhlasné vyhlásenie bolo
urobené k počatému, ale ešte nenarodenému dieťaťu, a to dňa XX.XX.XXXX. Maloletá sa narodila
XX.XX.XXXX. V súlade s § 93 ods. 1 zákona o rodine potom navrhovateľovi uplynula lehota na podanie
návrhu na zapretie otcovstva dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľ teda podaním tohto návrhu po lehote, teda
dňa XX.XX.XXXX, nemôže zvrátiť svoj zápis na mieste otca v rodnom liste maloletej. Súd preto návrh
ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Súd už len na záver uvádza, že vyhlásenie budúcich rodičov pred orgánom matriky bolo urobené
slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu mu zákon pripisuje značnú dôležitosť. Určenie
lehoty na podanie prípadného návrhu na zapretie otcovstva do troch rokov nebolo ústavným súdom
spochybnené a nemožno ho zamieňať s vyhlásením nesúladu § 86 ods. 1 zákona o rodine s čl. 6 ods. 1 a
čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý sa vzťahuje k manželovi matky.
Tento rozdiel vychádza z toho, že domnienka otcovstva manžela matky mu svedčí zo zákona, teda bez
ohľadu na to, či sa manžel dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, bude zapísaný v rodnom liste
ako otec dieťaťa. K nadobudnutiu statusu otcovstva tu postačuje ak nastane zákonom predpokladaná
skutočnosť - narodenie dieťaťa v zákonom určenom čase.

Naproti tomu pri súhlasnom vyhlásení účastníci tohto vyhlásenia, teda rodičia, sa slobodne rozhodujú,
či toto vyhlásenie urobia. Vychádza sa tu z vedomého prijatia rodičovstva obidvoma rodičmi, ktorí majú
bezprostrednú vedomosť o tom, že dieťa je počaté, resp. už narodené.

Keďže návrh bol podaný po lehote, súd ho zamietol z tohto formálneho dôvodu bez toho, aby bolo
potrebné vykonávať akékoľvek ďalšie dokazovanie vo veci samej. Súd preto zamietol návrhy na
dokazovanie zo strany navrhovateľa.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V predmetnom konaní bol navrhovateľ neúspešný, teda trovy konania mu nepatria. Úspešným
odporkyniam trovy konania nevznikli. Súd teda nepriznal náhradu trov konania ani jednému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.