Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 27, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11C/130/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201979
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7816201979.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v právnej veci žalobcu J. T., narodeného XX. H.N.

XXXX, bytom F. Č.. XX, N., právne zastúpený Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka so sídlom Šafárikova č. 8,
Rožňava proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598 so sídlom Pribinova č.25, Bratislava, o
vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 638,53 Eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne trovy právneho zastúpenia vo
výške 150,24 Eur.

Žalovaná je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 38,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanom návrhu uviedol, že so žalovanou uzavrel Zmluvu o úvere pod č. XXXXXXXXX dňa
30.januára 2013 (ďalej aj ako „zmluva o úvere“), na základe ktorej si požičal od žalovanej sumu vo výške
350,-Eur (istina) a zmluvou sa zaviazal zaplatiť istinu spolu s poplatkom vo výške 346,- Eur a to v 12

mesačných splátkach vo výške 58,- Eur. Zmluvou o úvere sa zaviazal zaplatiť žalovanej celkom sumu
vo výške 696,- Eur. Z predmetnej zmluvy vyplýva, že žalovaná určila splatenie úveru jednou splátkou
s termínom splatnosti do 25.februára 2014. Namietal že zo zmluvy o úvere nevyplýva deň, v ktorý mal
začať splácať požičanú sumu. Poukázal na to že z výpisu „Splátky a pokuty“ zo dňa 24.05.2015 (ďalej
len „výpis“), ktorý mu poskytol zamestnanec žalovanej a potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov
vyplýva, že k predmetnej zmluve zaplatil sumu vo výške 988,53- Eur.

Podľa žalobcu žalovaná porušila ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, o
iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch “) tým, že v zmluve neuviedla podstatné náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a/,b/,
c/, f/, i/, j/, k/, 1/, m/, o/, p/, s/, t/, y/ cit. zákona, a tým sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Žalobca bol preto povinný zaplatiť žalovanej len istinu vo výške 350,- Eur zo
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30. januára 2013 a žalovaná takto získala majetkový prospech
bez právneho dôvodu a bezdôvodne sa obohatila o sumu vo výške 638,53 Eur na jeho úkor.

Žalobcapožadoval,abysúdzaviazalžalovanúmuzaplatiťsumu638,53Eurspolusúrokomzomeškania
vo výške 5,5% ročne odo dňa podania žaloby a nahradiť mu trovy konania.Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Poukázala na skutočnosť, že zmluvu o úvere so
žalobcom nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko bola uzatvorená na základe
ustanovenia§269ods.2Obchodnéhozákonníkaakozmluvanepomenovaná.Zároveňžalovanáuviedla

že žalobca bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru a pri
podpise zmluvy o úvere prehlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy a súhlasí so
Všeobecnýmipodmienkamiposkytnutiaúveru,ktorésúnazadnejstranetejtozmluvy,nemáknimžiadne
výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, preto má za to že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu ale zmluvu
podľa obchodného zákonníka. Ďalej uviedla že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia.

Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere. Žalovaná namietala prekážku res iudicata a
nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla,
aby súd žalobu v celom rozsahu ako neopodstatnenú zamietol.

Súd v konaní vykonal dokazovanie, keď vypočul žalobcu, jeho právnu zástupkyňu, prečítal vyjadrenie
žalovanej, oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:

Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné podmienky
poskytnutiaspotrebiteľskéhoúveru,uzavretejdňa30.januára2013(ďalejlen„Zmluvaoúvere“),vyplýva,
že žalovaný sa zaviazal poskytnúť žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti, v sume 350,00
Eur a žalobca ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 346,00 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 696,00
Eur. Zo zmluvy ďalej vyplýva že žalovaná sa so žalobcom dohodol na úhrade celkovej čiastky vo výške
696,00€nasplateníúverujednousplátkouavšakzlistinnéhodôkazuoznačenéhoako„Splátkyapokuty“
na čl. 6 spisu už rozpočítala dlžnú sumu na 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 58,00 Eur.
Zároveň z potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov je zrejmé, že žalobca žalovanej zaplatil aj sumu

218,00 Eur. Spolu tak zaplatil žalobca žalovanej sumu vo výške 988,53- Eur.

Súd sa ďalej oboznámil aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, so
Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, ako aj s dokladmi o úhradách
realizovaných v prospech žalovanej.

Po oboznámení sa s obsahom zmluvy súd konštatuje, že táto má charakter zmluvy spotrebiteľskej a
v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na čom nemení nič ani tvrdenie žalovanej o tom,

že žalobcovi nemožno takéto postavenie priznať. Súd uvádza, že poskytovateľ úveru určoval obsah
zmluvy bez možnosti akéhokoľvek ovplyvnenia zo strany navrhovateľa sám. Na základe vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
638,53 Eur je dôvodná tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a preto jej v tejto časti vyhovel.

Nárok žalobcu je v súlade s ustanovením § 451 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v
znení účinnom do 30. januára 2013, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“)

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 456 prvej vety Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa
musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu vprávach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Na daný
právny vzťah súd aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Režim Obchodného zákonníka
znevýhodňuje postavenia žalovaného ako spotrebiteľa a v spotrebiteľských vzťahoch nie je možné ho
aplikovať aj napriek dohode zmluvných strán. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený

Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len ,,smernica 93/13“) vychádza
z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah
(rozsudky Súdneho dvora EÚ z 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až
C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421,

bod 25, tiež čl. 37 uznesenia súdneho dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská). Ustanovenie
§ 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o
podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon
sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách
pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z

povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať

sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V
tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju uzatvárala žalovaná ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah

úverových podmienok bol daný žalovanou bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je
potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd
má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k
znevýhodneniu postavenia žalobcu ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. Súd v danej súvislosti
poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky

vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu,
je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. V slovenskom právnom poriadku

existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu
úpravu.VzťahdvochkódexovsúkromnéhoprávaatoObchodnéhozákonníkaaObčianskehozákonníka
je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne -
právnevzťahypodriadenérežimuObchodnéhozákonníkasabudúriadiťObčianskymzákonníkomvtých
otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj

skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné
strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( §
262 Obchodného zákonníka ). Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských
zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ak ide o kogentné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom

nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah
alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí
záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné
normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal dodávateľ zvolením iného zákona, ktorý primárne nieje určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov
a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej
či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv.

typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v
zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa.
Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké
právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, že dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri
zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva

postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných
právnych predpisoch ako napr. zákon o ochrane spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedeného súd
vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu a aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 30. januára
2013,t.j.kudňuuzavretiaZmluvyoúvere(ďalejlen„zákonospotrebiteľskýchúveroch“),spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch:

§ 9

Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere

(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18)
musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.(3) Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ
povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

(4) Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej
zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný

zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky
spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe.

(5) Amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich
úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná

alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka
zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere.

(6) Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

(7) Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých
zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že
sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere,

ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl
spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na
spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že
nemal úmysel obísť tento zákon.

(8) Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o
spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento
zákon.

(9) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú

ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.

(10) Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú
odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu,
na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia

spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí,
ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona 18a) alebo o osobitnú
službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas
spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 31. januára 2013 je v rozpore s ustanovením § 9
ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované
citovaným ustanovením. Žalovaná totiž do zmluvy uviedla celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť

jednotlivé zložky, pričom výšku jednotlivých zložiek mesačnej splátky si priemerný spotrebiteľ nemá
možnosť vypočítať. Žalobca ako spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného
vzťahu nemal vedomosť o tom z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru.Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku, ako to
má na mysli ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Navyše súd poukazuje na ustanovenie §
11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom

úvereneobsahujenáležitostipodľa§9ods.2,okreminýchajpísm.k),atovýšku,početatermínysplátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v Zmluve o úvere, o tom z akých položiek pozostáva navýšenie
úveru, ako aj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a tiež vzhľadom na
to, že žalobca úver čerpal, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi účastníkmi konania
považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm.
b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

Vychádzajúc z uvedeného, súd dospel k záveru, že žalovaná mala v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 a §
11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka nárok len na plnenie, ktoré poskytla žalobcovi, čo v danom prípade predstavuje 350,00 Eur.

Žalobca v konaní preukázal, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, keď pri úvere,

poskytnutom mu vo výške 350,00 Eur, od neho v splátkach prijala sumu spolu vo výške 988,53 Eur, a to
v rozsahu sumy 638,53 € z titulu úrokov a poplatkov poskytnutého úveru, napriek tomu, že poskytnutý
úver sa v zmysle citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch považoval za bezúročný a
bez poplatkov, dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodná,
a preto jej v tejto časti vyhovel.

K žalovanou namietanej prekážke res iudicata súd len poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súd
Slovenskej republiky (R 46/2012) v ktorom bolo konštatované, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný
na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky ak sa táto sa nachádzala vo
Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli,

že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s.; b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde.
Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože neumožňuje spotrebiteľovi samotnému zvoliť

si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, ktorý vopred
vybral rozhodcu, ktorý by mal riešiť prípadné spory. Týmto je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa
brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na ním zvolený
rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva
zo štandardnej zmluvy, je súčasťou úverových zmluvných podmienok žalovanej, a teda vyplýva zo

vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
obchodným podmienkam, a teda aj eventuálnemu rozhodcovskému konaniu. Rozhodca bol pritom
paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej
zmluvy. Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval aj vo veciach pod sp.zn. 1 Cdo 52/2010,

2 Cdo 269/2012, 3 Cdo 210/2011, 4 Cdo 52/2012, 5 Cdo 42/2012, 6 Cdo 135/2012 a 7 Cdo 162/2011).
Rovnaký názor zastáva aj Ústavný súd Slovenskej republiky (viď napríklad sp.zn. I. ÚS 203/2011, II. ÚS
417/2011, IV. ÚS 456/2012).

Vyjadrením sa žalovanej k nepreukázanému naliehavému právnemu záujmu žalobcu na určení

neprijateľnej podmienky sa súd nezaoberal z dôvodu, že žalobca sa vo veci samej domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia.

V prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania súd žalobu zamietol, nakoľko z dokazovania
nevyplynulo, že sa žalovaná dostala do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia, nakoľko

žalobca žalovanej neadresoval kvalifikovanú výzvu k plneniu.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že záväzkovo právne vzťahy pre ktoré je
charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť plniť vznikajú nielen

z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených
podmienok a teda okrem iného i z bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie predstavuje
teda záväzkovo právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne
obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Pokiaľ tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie)
nie je v povinnosti vydať vec, ale v povinnosti platobnej, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, z ktorého

riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania
na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99).

V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovanej vzniklo na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, ktoré je

povinná vydať formou peňažného plnenia. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinností zaplatiť peňažný dlh podľa tejto úpravy je vznik

omeškaniaspojenýsnárokomveriteľanaúrokzomeškania.Rozhodujúcejetedakedynastalasplatnosť
dlhu. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzkovoprávneho vzťahu sa dostáva do omeškania
zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni kedy bola veriteľom o plnenie požiadaná a od toho
dňa môže požadovať úroky z omeškania. Doba splatnosti záväzku z bezdôvodného obohatenia nie je
ustanovená právnym predpisom, ak nebolo ani dohodnuté, platí podľa ustanovenia § 563 Občianskeho

zákonníka, dlžník je povinný splniť dlh v prvý deň po tom, kedy bol o plnenie veriteľom požiadaný.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142. ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi bola
priznaná náhrada trov konania na trovách právneho zastúpenia vo výške 150,24 Eur za 3 úkony právnej
služby ( prevzatie a príprava, písomné podanie na súd zo dňa 14. marca 2016, účasť na pojednávaní

dňa 27. mája 2016, jeden úkon po 41,50 Eur + 3x réžijný paušál 8,58 Eur) podľa vyhlášky č. 655/2004
Z.z.. Keďže žalobca je oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992
Zb. a mal v konaní plný úspech, súd uložil žalovanej v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 citovaného
zákona povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Rožňava súdny poplatok vo výške 38 Eur podľa
položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.