Rozsudok Judgement was issued on Friday, June 2, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115202627
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115202627.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária

poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, právne zastúpený: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovaným: 1./ P. U., A.. XX.X.XXXX, W. F., F.
XXXX/XX, právne zastúpená: JUDr. Peter Rak, advokát so sídlom Prešov, Masarykova 13, 2./ F. H., A..
XX.X.XXXX, W. F., H. X, o zaplatenie 2.194,44 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie 10,- Eur zastavuje.

II. V prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanej v 1. rade zamieta.

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 3.2.2015 sa žalobca domáhal, aby súd žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal
spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 2.194,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z
dlžnej sumy od 16.5.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že
ako právnická osoba zriadená zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu
uhradila z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Škoda bola spôsobená žalovaným v 2. rade ako vodičom motorového vozidla PEUGEOT, EČV:

PO-606DE, ktorého držiteľom bola žalovaná v 1. rade. Vzhľadom k tomu, že k dátumu 3.1.2014, kedy v
dôsledku dopravnej nehody vznikla škoda na motorovom vozidle RENAULT, EČV: BJ-464BG nebolo na
vozidlo PEUGEOT, EČV: PO-606DE uzavreté povinné zmluvné poistenie postupuje žalobca v súlade s
ust. § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.. Napriek tomu, že žalobca si u žalovaných listami zo dňa 15.4.2014
uplatnil právo na náhradu poistného plnenia a vyzval na úhradu dlžnej sumy, zo strany žalovaných k
dobrovoľnému plneniu nedošlo. Žalobca poukázal aj na zodpovednosť žalovanej v 1. rade podľa § 427
a nasl. OZ a žalovaného v 2. rade podľa § 420 ods. 1 OZ.

2. Žalovaná v 1. rade nárok žalobcu neuznala. Namietala pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Žalovaný
v 2. rade uznal nárok v plnom rozsahu nárok žalobcu.

3. Okresný súd v Prešove rozhodol čiastočným rozsudkom pre uznanie dňa 8.12.2016 tak, že uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.194,44 Eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne z dlžnej
sumy od 16.5.2014 do zaplatenia v splátkach po 50,- Eur mesačne, splatných k 25-temu dňu v mesiaci

počnú c právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna, pod následkom straty výhody splátok do
vyrovnania dlhu a zároveň ho zaviazal na náhradu trov konania žalobcu v rozsahu 100 %. O nároku voči
žalovanej si vymienul rozhodnúť v konečnom rozhodnutí.4. Súd nariadil dokazovanie výsluchom žalovaných, listinnými dôkazmi výpisom z evidencie vozidiel,
reláciou dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody, oznámením o vzniku škodovej udalosti
z havarijného poistenia, faktúrou č. 1410005, oznámením o poistnom plnení, listom z 24.2.2014,

fotodokumentáciou, výzvami na náhradu poistného plnenia pre žalovaných, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil:

5. Dňa 3.1.2014 o 16:00 hod. došlo k dopravnej nehode - zrážke dvoch motorových vozidiel, keď podľa
relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody z 4.1.2014, vodič Peter Rozkoš viedol osobné

motorové vozidlo po komunikácii ul. Vranovskej v Prešove v smere od Kapušan do centra mesta, kde
sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v CP, následkom čoho prednou časťou vozidla
narazil do pred ním stojaceho vozidla, ktorého vodič s vozidlom stál v ľavom jazdnom pruhu, nakoľko na
svetelnom signalizačnom zariadení svietilo červené kruhové svetlo. Po zrážke vodič Rozkoš pokračoval
v jazde. Podľa záznamu z evidencie vozidiel bola v rozhodnom období držiteľkou motorového vozidla
Mária Jonerová. Z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že Mikulášovi Prokopovi bolo poskytnuté

na základe predložených dokladov poistné plnenie v sume 2.028,44 Eur podľa oznámenia zo dňa
14.2.2014. Ďalšia suma poistného plnenia, ako to vyplýva zo zoznamu poštových poukazov na výplatu
prijatých dňa 31.3.2014, bolo adresátovi Mikulášovi Prokopovi vyplatená suma 167,20 Eur. Listom
zo dňa 15.4.2014 vyzval žalobca oboch žalovaných na úhradu poistného plnenia v sume 2.194,44
Eur. Výzva bola žalovanej v 1. rade doručená 23.4.2014, žalovaný v 2. rade bol na adrese doručenia

neznámy.

6. Žalovaná v 1. rade v písomnom stanovisku doručenom 6.5.2015 uviedla, že nárok neuznáva a
navrhuje žalobu zamietnuť. Namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Dôvodila, že motorové
vozidlo značky PEUGEOT, EČV: F.-XXXDE kupovala len z nevyhnutnosti, a to pre chorobu jej dcéry.

Nie je majiteľkou vodičského oprávnenia, vodičské oprávnenie nemá a nikdy ho nemala. Po vážnom
ochorení dcéry žalovanej v 1. rade bolo nevyhnutné zaobstarať motorové vozidlo na prevozy do
zdravotníckeho zariadenia, ktoré realizoval žalovaný v 2. rade na základe splnomocnenia udeleného
mu 12.11.2012 na dobu neurčitú. Nakoľko motorové vozidlo používal žalovaný v 2. rade po celú dobu,
bolo v jeho kompetencii zabezpečovať drobné opravy, kontroly a tiež zabezpečiť uzatvorenie povinného

zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čo však
neurobil. O uvedenom žalovaná v 1. rade nemala vedomosť, dozvedela sa to až po škodovej udalosti.
Žalovaná v 1. rade sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že zodpovedá za škodu podľa § 427 a nasl.
OZ ako prevádzateľ motorového vozidla, nakoľko na základe udeleného splnomocnenia na používanie
motorového vozidla bol jeho prevádzateľom žalovaný v 2. rade. Žalovaná v 1. rade má vedomosť, že

žalovaný v 2. rade si v plnom rozsahu uvedomuje svoju zodpovednosť, z vyjadrenia je zrejmé, že uznáva
dlh voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky, preto navrhla súdu rozhodnúť na základe uznania žalovaným
v 2. rade a žalobu voči nej zamietnuť.

7. Žalobca zotrval na opodstatnenosti podanej žaloby voči obom žalovaným, zodpovednosť žalovanej

v 1. rade vyplýva zo zákona č. 381/2001 ust. § 3 ods. 1 z dôvodu, že žalovaná v 1. rade si nesplnila
zákonnú povinnosť neuhradením povinného zmluvného poistenia.

8. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom

motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten,
kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, /6a/
v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na
motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť
poistnú zmluvu má nájomca.

9. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

10. Podľa § 24 ods. 2, 7 zák. č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
(2) Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodua) na zdraví a náklady pri usmrtení spôsobené prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú
zodpovedá nezistená osoba,
b) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti,

c) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto
škodu je poistená u poisťovateľa, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže túto škodu
uhradiť,
d) spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej
zodpovednosť za túto škodu je poistená podľa § 16 ods. 1,

e) spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla vodičom, ktorému nevzniká pri
prevádzke tohto motorového vozidla na území Slovenskej republiky povinnosť uzavrieť hraničné
poistenie, s výnimkou cudzozemského motorového vozidla, ktoré sa spravidla nachádza na území iného
členského štátu; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 24a a 24b,
f) vzniknutú poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci a spôsobenú prevádzkou
nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, ak bola súčasne týmto

motorovým vozidlom spôsobená ťažká ujma na zdraví26a) alebo usmrtenie,
g) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo do Slovenskej republiky odoslané z iného
členského štátu, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:
1. na toto motorové vozidlo nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti,
2. nebolo tomuto motorovému vozidlu v Slovenskej republike pridelené evidenčné číslo, 6aa) osobitné

evidenčné číslo6ab) alebo zvláštne evidenčné číslo, 6ac)
3. ku škodovej udalosti došlo v lehote 30 dní odo dňa prevzatia motorového vozidla kupujúcim.
(7) Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na
náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za
poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. a písm. a). Kancelária je povinná požadovať od

príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).

11. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

12. Podľa § 427 ods. 1 OZ,

(1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou
povahou tejto prevádzky.
(2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.

13. Z dikcie ust. § 3 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov nepochybne
vyplýva, že povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako
držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný
ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom

motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Súd súhlasí s argumentáciou právneho zástupcu za
žalovanú, že za prevádzkovateľa motorového vozidla možno považovať osobu fyzickú alebo právnickú,
ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom, kto ho organizovane
užíva. Ide o organizované a dlhodobejšie používanie dopravného prostriedku na účel, na ktorý je
dopravný prostriedok určený, pričom užívajúca osoba je oprávnená dopravný prostriedok na ten účel

požívať. Pojem prevádzateľ nemožno zamieňal s pojmom držiteľ. Prevádzateľom motorového vozidla
sa stane osoba, ktorej vlastník prenechal motorového vozidlo za tým účelom, aby vozidlo používala,
o neho sa starala a hradila všetky náklady súvisiace s jeho prevádzkou. V konaní nebolo sporné, že
žalovaná v 1. rade na základe splnomocnenia na používanie motorového vozidla na dobu neurčitú toto
udelila žalovanému v 2. rade, ktorý zodpovednosť za škodu v plnom rozsahu uznal. Žalovaný v 2. rade

bol tak nepochybne aj prevádzateľom motorového vozidla a jeho povinnosťou bolo aj uzavrieť poistnú
zmluvu. Obdobný právny názor vyslovil aj Najvyšší súd ČR v rozhodnutí 31Cdo/4134/2011 vo vzťahu
k regresnému nároku Českej kancelárie poisťovateľov na náhradu čiastok, ktoré plnila zo škodovej
udalostinamiestopoisťovne.„RegresnýnárokČeskejkanceláriepoisťovateľovnanáhradučiastok,ktoré
plnila zo škodovej udalosti namiesto poisťovne, s ktorou mal mať vlastník vozidla zmluvu uzavretú,

nie je nárokom na náhradu škody v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 420
ods. 1 OZ) ani nárokov vyplývajúcich z osobitnej zodpovednosti za prevádzkovanie vozidla (§ 427 OZ),
ale originálnym nárokom majúcim pôvod v príslušných ustanoveniach osobitného zákona (§ 24 ods.
7 PZP), ktorý je možné uplatniť voči tomu, kto povinnosť plniť z garančného fondu vyvolal. Osobou,ktorá povinnosť plniť z garančného fondu vyvolala je vodič vozidla alebo jeho prevádzkovateľ, v žiadnom
prípade nie vlastník, ktorý vozidlo nepoistil.“ Rovnaký právny názor vyslovil aj Ústavný súd ČR (III ÚS
1758/2010). Z uvedeného dôvodu súd akceptuje obranu žalovanej v tom význame, že v konaní nie je

pasívne vecne legitimovaná a žaloba voči nej je nedôvodná. Súd preto konanie v časti o zaplatenie 10,-
Eur uhradených žalovaným v 1. rade zastavil a vo zvyšku žalobu voči žalovanej v 1. rade zamietol.

14. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

15. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.,
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17.Onárokunanáhradutrovkonaniamedzižalobcomažalovanýmv1.raderozhodolsúdpodľapomeru
úspechu, keď plne úspešnej žalovanej v 1. rade priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.