Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 2, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 19C/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316209339
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Buchvaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1316209339.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr.Tatiany Buchvaldovej v sporovej veci

žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, Praha,
IČO: 649 48 242, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky
zahraničnej osoby: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky,
Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpeného: ALTER IURIS, s.r.o., Tolstého 9, Bratislava,
IČO: 36 708 771 proti žalovanému: J. O., G.. XX.XX.XXXX, O. XXX/XX, K. o zaplatenie 2 622,54 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 622,54 eur s úrokom z omeškania vo výške

5,05% ročne z istiny vo výške 2 162,93 eur od 28.11.2015 do zaplatenia a s úrokom vo výške 8,00
% ročne z istiny vo výške 2 162,93 eur od 28.11.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.05.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 622,54 eur s príslušenstvom a nahradiť žalobcovi
trovy konania.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že ako veriteľ dňa 26.06.2013 uzavrel so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o

úvere č. N.-R.-XXXXXXXX-XXXX-K.-A. (ďalej ako „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 2 336 eur s úrokovou sadzbou 8,00 % ročne. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver
v 84 mesačných splátkach vo výške 36,37 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru,
preto ho žalobca listom zo dňa 21.05.2014 vyzval na úhradu záväzku. Keďže žalovaný aj napriek výzve
dlžnú sumu žalobcovi neuhradil, žalobca listom zo dňa 21.07.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru
ku dňu 21.07.2014 a vyzval žalovaného k úhrade celého zostatku úveru.
3. Zostatok pohľadávky žalobcu ku dňu vyčíslenia pohľadávky, t.j. k 27.11.2015 predstavuje sumu 2

622,54 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 2 162,93 eur, riadnych úrokov vo výške 295,75 eur a úrokov
z omeškania vo výške 163,86 eur.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 02.05.2017, pričom súd rozhodol, že vec
prejedná vec v neprítomnosti strán sporu (§ 180 C.s.p.). Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil a
žiadal vec prejednať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti. Žalovaný mal vykázané doručenie predvolania,
žaloby a poučenia o procesných právach a povinnostiach dňa 30.03.2017 (§ 106 CSP), svoju neúčasť
neospravedlnil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 183 C.s.p.).

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: výpisom z knihy účtov, zmluvou o úvere
zo dňa 26.06.2013, obchodnými podmienkami, výzvou na úhradu záväzku zo dňa 21.05.2014 a na
základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový stav: Žalobca ako veriteľ dňa 26.06.2013
uzavrel so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. J..- N.-R.-XXXXXXXX-XXXX-K.-A., na základektorej poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 2 336,00 eur s úrokovou sadzbou 8,00 % ročne.
Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 84 mesačných splátkach vo výške 36,37 eur. Žalovaný sa dostal
do omeškania so splácaním úveru. Žalobca listom zo dňa 25.04.2014, 22.05.2014, 23.06.2014 vyzval

žalovaného na úhradu splatného záväzku. Keďže žalovaný dlžnú sumu neuhradil, žalobca listom zo dňa
21.07.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 21.07.2014 a vyzval žalovaného k úhrade celého
zostatku úveru. Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil. Podľa výpisu z úverového účtu žalovaného
mal súd preukázané, že žalovaný nárok predstavuje sumu 2 622,54 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške
2 162,93 eur, riadnych úrokov vo výške 295,75 eur a úrokov z omeškania vo výške 163,86 eur.

6. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

8. Podľa § 2 písm. a) zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
9. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej
zmluvy o úvere) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy

zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o
tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
10. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na všeobecné

obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
13. Podľa § 501 ods. 1 Obchodného zákonníka je veriteľ povinný dlžníkovi peňažné prostriedky
poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez
zbytočného odkladu.

14. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.
15. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

16. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
17. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

18. Podľa § 504 Obchodného zákonníka je dlžník povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
19. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

20. Podľa § 365 Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.21. Je nesporné, že uzatvorením predmetnej úverovej zmluvy vznikol medzi účastníkmi konania
záväzkovo-právny vzťah, ktorý sa v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka
vždy riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu zmluvných strán.

22. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi žalobcom ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola v písomnej forme uzavretá platná Zmluva o úvere podľa §
497 až § 507 Obchodného zákonníka, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvorili Obchodné podmienky žalobcu.
Žalobcu ako veriteľ si riadne splnil svoju zmluvnú povinnosť a poskytol žalovanému finančné prostriedky
dohodnuté v úverovej zmluve vo výške 2 336,00 eur, avšak naproti tomu žalovaný si nesplnil riadne a

včas svoje zmluvné povinnosti dlžníka v dohodnutých termínoch splatnosti splácať poskytnutý úver, v
dôsledku čoho vzniklo žalobcovi v zmysle uzavretej zmluvy právo na vrátenie celej dlžnej sumy úveru,
ktorá suma predstavuje sumu 2 622,54 eur.
23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení súd kvalifikoval žalobcom uplatnený nárok ako skutkovo i právne opodstatnený, a preto
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

24. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 121 ods. 3,
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..
25. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu

možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z
rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods.
1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie
označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis

alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).