Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 2, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/586/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711204368
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2711204368.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a. s., so sídlom
Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený JUDr. Branislavom Zubercom, advokátom,
Michalská 9, Bratislava, proti odporcovi: P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. S. XXXX/XX, M., o zaplatenie
659,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa
5.mája 2014, č.k. 3C/178/2011-95, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkomnapadnutýmodvolanímsúdprvéhostupňazamietolnávrhnavrhovateľaaotrováchkonania
rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 497, § 502 ods. 1 a 2, § 708 ods. 1 a 2,

§ 709 ods. 1, § 710, § 711 ods. 1 a 2, § 712 ods. 1 a 2, § 713 ods. 1 a 2, § 714 ods. 1 a 2, §
715 ods. 1, 2, 3 a 4 Obchodného zákonníka, ako aj ust. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2 a 3, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
keď z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov, ako aj v ich vzájomnej súvislosti
preukázané, že dňa 06.12.2006 bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa v postavení banky
a odporcom v postavení majiteľa účtu, platne uzatvorená zmluva o bežnom účte podľa Obchodného

zákonníka. Zmluva o bežnom účte obsahuje podstatné náležitosti ustanovené zákonom na platné
uzatvorenie zmluvy o bežnom účte, t.j. zmluva obsahovala označenie zmluvných strán, záväzok banky
zriadiť bežný účet pre majiteľa a menu, v akej sa účet zriaďuje. Zmluva o bežnom účte vzniká dohodou
zmluvných strán o celom jej obsahu. V konaní mal súd preukázané, že zmluva o bežnom účte bola
uzatvorená písomne, aj po formálnej stránke ju súd hodnotil ako platnú, uzavretú v súlade s ust. § 708
ods. 2 Obchodného zákonníka. K právnej kvalifikácii navrhovateľa, že právny vzťah vzniknutý medzi

účastníkmi treba podriadiť pod ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009, podľa ktorého účastníci konania
nie sú povinní právny nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia
ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu
právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej
právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či

tu navrhovateľom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti,
ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe /návrhu/ vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti,
z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája
nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec
podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Vychádzajúc zo
záveru, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o bežnom účte, majúca podstatné náležitosti a

v písomnej forme, vyžadovanej zákonom, zaoberal sa súd nárokom navrhovateľa uplatneným v konaní
po odporcovi na zaplatenie (§ 80 písm. b/ O.s.p.) a pod akú hypotézu právnej normy, jej dispozícietreba jeho tvrdenia podriadiť a či možno vyvodiť, že navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie práve
titulom právnej normy, upravujúcej bezdôvodné obohatenie. Súd vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa
v návrhu vyvodil, že má ísť pri nároku na plnenie požadovanom po odporcovi o právny vzťah, ktorý

je upravený v § 710 Obchodného zákonníka, pretože navrhovateľ v návrhu poukazoval a k návrhu na
dôkaz predložil aj zmluvu o bežnom účte a súčasne s tým na dôkaz aj žiadosti odporcu o poskytnutie
debetu na P. najprv z 12.04.2007 na čiastku 8.000 Sk (265,55 eur) a druhú zo dňa 22.04.2009 na čistku
500 eur. Úver v tejto výške mal byť teda poskytnutý v závislosti na zmluve o bežnom účte. V ust. § 710
Obchodného zákonníka sa predpokladá, že majiteľ účtu v zmluve určí, že banka vykoná do určitej sumy

príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte a poskytnutie 500 eur malo
slúžiť na pokrytie tých plnení odporcom daných príkazom na úhradu, na ktoré nepostačovali prostriedky
na účte odporcu a vykonaných bankou, ďalej na zaplatenie nákladov z bežného účtu, poplatkov za
vedenie či bežného účtu alebo úverového vzťahu. Teda v zmysle § 448 OZ jednalo sa podľa tvrdení
navrhovateľa u účastníkov o záväzkový právny vzťah, podľa tvrdení navrhovateľa, z ktorého jeho právny
predchodca má voči odporcovi pohľadávku, ktorú nadobudol navrhovateľ, veriteľ poskytol odporcovi

peňažné plnenie vo výške 500 eur a odporca svoj záväzok nesplnil a nie iný dôvod vzniku záväzku podľa
§ 489 OZ vzniknutý z bezdôvodného obohatenia, pretože súd nezistil žiadny dôvod jeho naplnenia. Z
listinných dôkazov súd vyvodil, že pokiaľ sa týka zmluvy, z ktorej záväzok odporcu vznikol, bola uzavretá
zmluva o úvere, z ktorej veriteľ má právo od dlžníka požadovať po ňom, aby niečo dal, konkrétne z
úveru mu vznikne subjektívne právo na vrátenie požičanej veci, zvyčajne peňazí, ako je toto právo aj

uplatnené v súdenej veci účastníkov. Nárok na vrátenie úveru (peňazí) veriteľovi vznikne v dobe, keď sa
úver stane splatným. Navrhovateľ na dôkaz, že má splatnú a spôsobilú uplatniť v súdnom konaní, teda
žalovateľnú pohľadávku proti odporcovi predložil dôkaz, a to písomnú výzvu odporcovi na splnenie dlhu
a určenie, dokedy požaduje dlh uhradiť, má význam pri príslušenstve pohľadávky, konkrétne u úroku
z omeškania, ktoré je podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky a sankciou za to, že dlžník

nesplní svoj dlh riadne a včas. Na preukázanie tvrdenia, že navrhovateľovi patrí právo na zaplatenie
žalovanej sumy, z úverovej zmluvy však navrhovateľ nepredložil žiadny spôsobilý dôkaz, z ktorého by sa
dalo vyvodiť, do akej výšky banka prijala na bežný účet odporcu od neho peňažné vklady alebo platby
uskutočnené v prospech majiteľa účtu a v akej výške mu vyplatila ním, prípadne odporcom požadovanú
sumu alebo či uskutočnila v jeho mene platby ním určeným osobám, ako platby zúčtovala a nedá sa

ani zistiť, či sa dostal vôbec odporca do povoleného debetu do výšky 500 eur, ktorý by bol povinný
titulom uzavretej zmluvy o úvere navrhovateľovi vrátiť aspoň vo výške 48,78 eur ako debetný zostatok z
povoleného prečerpania. Z návrhu vyplýva, že žalovaná suma má vyplývať z interného predpisu banky,
po oboznámením sa s ktorým súd vyvodil, že je zrejmé, že odporca naposledy čerpal z účtu 12.12.2009
a z ostatných listinných dôkazov nevyplýva ani to, koľko skutočne dlžil z úveru k tomuto dňu, ďalej

je uvedené, že odporca poslednú plnú splátku uhradil 29.11.2009, na úrokoch 6,57 eur + 103,92 eur,
celkom na úrokoch 110,49 eur. Za akú dobu a z akých súm mal vzniknúť dlh na úrokoch z omeškania vo
výške 151,88 eur, čo do súm bolo započítané a za aké služby boli účtované rôzne poplatky v sume 56,42
eur z interného predpisu navrhovateľa (banky) nevyplýva. Budúca splatnosť istiny mala byť 30.11.2009,
z čoho istina pozostáva, tak isto z dôkazu nevyplýva. Z pokusu o zmier vyplynulo, že navrhovateľ sa

v žalovanej sume domáha nesplateného úveru 500 eur, úrokov a poplatkov za úver vo výške 110,49
eur, úrokov z omeškania 151,88 eur, sumy ďalších poplatkov vo výške 56,42 eur a debetného zostatku
vo výške 48,78 eur, odpočítajúc trovy právneho zastúpenia vo výške 70,63 eur a úroky z omeškania
vo výške 151,88 eur vychádza, že zo zmluvy o úvere požadoval navrhovateľ po odporcovi celkom
715,69 eur, z toho na istine 500 eur, úroku a poplatkoch 110,49 eur, na ďalších poplatkoch sumu 56,42

eur a debetný zostatok 48,78 eur a inak zdôvodnené ako skutočnosť, že advokát navrhovateľa pokus
o zmier, čo sa týka istiny, úrokov a ostatného v pokuse o zmier uvedeného nezdôvodnil, iba že sa
jedná o údaje z interného predpisu navrhovateľa tak, ako bolo uvedené aj v návrhu. Súd nezastával
názor vyjadrený navrhovateľom v podaní z 30.08.2011 a to, že zmluva o povolenom prečerpaní nie
je zmluvou spotrebiteľskou. Zmluva o povolenom prečerpaní bola uzavretá v súvislosti so zmluvou o

bežnom účte a oba typy zmlúv sú upravené v Obchodnom zákonníku a podľa § 261 ods. 3 písm. d) tohto
zákonasúabsolútnymiobchodmi.Toalenevylučuje,abyzmluvynemalispotrebiteľskýcharakteraneboli
posudzované podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože zo žiadnych dôkazov
nevyplýva, žeby odporca nekonal pri uzatváraní zmlúv ako spotrebiteľ. Osobou spotrebiteľa je podľa § 3
ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver

na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Niet pochýb o tom, že
veriteľom odporcu bola od počiatku banka, do ktorej predmetu činnosti podľa zákona o bankách parilo a
aj patrí poskytovanie úverov.Postavenie účastníkov v záväzkovom vzťahu zo zmluvy o úvere zodpovedáaj charakteristike podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a zadefinovaniu spotrebiteľskej zmluvy
v § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 28.02.2010 a v čase uzavretia
zmluvy o úvere medzi dodávateľom finančnej služby (bankou) a odporcom (spotrebiteľom). Z daného

vyplýva, že zmluva o úvere, o ktorej navrhovateľ tvrdil, že vznikla na základe žiadosti odporcu o
povolenie debetu v roku 2009 je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko takou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu a ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na zmluvný vzťah účastníkov zo zmluvy o
úvere preto treba použiť zákonnú úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi (žiadosťou odporcu z

22.04.2009,internývýpisbanky)vyplynulo,žeodporcovimalbyťposkytnutýspotrebiteľskýúvervovýške
500 eur, ku ktorému ale na dôkaz nebola pripojená žiadna písomná zmluva o úvere, ako sa predpokladá
v § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských, podľa ktorého sa pre platnosť zmluvy o úvere na rozdiel od §
497 Obchodného zákonníka vyžaduje písomná forma pod následkom neplatnosti zmluvy. Vychádzajúc
z interného výpisu banky mal súd za preukázané, že suma 500 eur (úver) bol aj odporcovi poskytnutý, čo
ani odporca nepopieral a zmluva napriek nedostatku písomnej formy bola podľa § 4 ods. 3 písm. a) ZoSÚ

platná. Zo žiadneho dôkazu ale nebolo preukázané, že medzi účastníkmi zmluvy o úvere bol dohodnutý
úrok a poplatky, ktorých zaplatenia sa navrhovateľ domáhal vo výške 110,49 eur a podľa názoru súdu aj
poplatkov v návrhu neuvedenej výške a napriek tvrdeniu navrhovateľa v celkovej čiastke sú napočítané
aj úroky z omeškania a poplatky za upomienky, pretože inak by žalovaná čiastka na istine tvorila iba
debetný zostatok vo výške 48,49 eur a prípadne úroky, ktoré by patrili navrhovateľovi, ak by zmluva

nemala charakter spotrebiteľského úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy namiesto sankcie neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a z práva na
úroky a poplatky je veriteľ vylúčený podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, Pretože nebola preukázaná žiadna zmluva
o úvere s náležitosťami podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), tieto údaje musí obsahovať priamo

zmluva o spotrebiteľskom úvere už v okamihu jej uzatvárania poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov a spotrebiteľ nemá povinnosť ich platiť. Sadzobník poplatkov súd nepovažuje za zmluvu
z dôvodu, že zmluva je minimálne dvojstranný právny úkon, ktorý je prejavom vôle smerujúcim k vzniku,
zmene, zániku tých práv, s ktorými ich zákon spája a sadzobník takýmto právnym úkonom nie je. Z
dôvodov uvedených v ZoSÚ a pre nepreukázanie, že tieto zmluvné podmienky boli s odporcom v zmysle

§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka individuálne vyjednané ich za také nemožno považovať.
Súd dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť, pretože navrhovateľ síce čiastočne splnil dôkaznú
povinnosť tvrdenia, že odporca má peňažný záväzok, ale nesplnil ju dôsledne. Z listinných dôkazov sa
nedá zistiť, či vzhľadom k tomu, že navrhovateľ uplatňoval jednak nárok na istinu vo výške 500 eur a súd
za istinu považuje iba tú časť úveru, ktorá je dlžníkovi skutočne poskytnutá bez možnosti zistenia, koľko

finančných prostriedkov na účet navrhovateľa (príp. jeho právneho predchodcu) poukázal odporca,
na úhradu čoho boli použité, či nie aj na poplatky a úroky, ktoré navrhovateľovi nepatria neuniesol
navrhovateľ dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že odporca má voči veriteľovi povinnosť zaplatiť dlh
v konkrétne žalovanej sume.

Pri trovách konania súd poukazuje na § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v zásade úspešným účastníkom
sporového konania patrí náhrada ich účelne vynaložených trov, vzniknutých im na úspešné bránenie
práva. Predpokladom rozhodnutia o trovách konania je podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., aby ich účastník
uplatnil za podmienok stanovených v tomto ustanovení. V konaní bol úspešným účastníkom odporca,
pretože návrh bol zamietnutý, ktorý návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodal a zo spisu mu

žiadne nevyplývajú. Neúspešný navrhovateľ podal návrh na rozhodnutie o trovách. Na základe týchto
skutočností súd rozhodol, že sa navrhovateľovi pre jeho procesný neúspech v konaní náhrada trov
konania nepriznáva.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol

napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, že
napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že odporca si u
navrhovateľa otvoril účet na základe Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní P. dňa 06.12.2006, pričom
predmetom zmluvy bolo zriadenie a vedenie bežného účtu. Navrhovateľ súčasne na základe žiadosti o
poskytnutí debetu na P. zo dňa 22.04.2009 poskytol odporcovi peňažné prostriedky formou povoleného

prečerpania do výšky úverového limitu 500 eur. Nakoľko odporca poskytnutý úver nespláca riadne a
včas,adlhnezaplatilanipotom,čomuboladoručenáposlednávýzvanazaplateniedlžnejčiastkyzodňa
01.02.2010, navrhovateľ svojim oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 03.05.2010 vyhlásil celú svoju
pohľadávku z úveru odporcu dňom 30.04.2010 za splatnú a vyzval odporcu na jej zaplatenie. Poukázalna to, že žiadal priznanie nároku na zaplatenie sumy 659,27 eur titulom bezdôvodného obohatenia
práve z dôvodu, že nedisponoval zmluvou o povolenom prečerpaní, len žiadosťou o poskytnutie
povoleného prečerpania, na základe ktorej mala byť predmetná zmluva uzatvorená. Poukázal tiež na

to, že predložil súdu listinný dôkaz, a to delikvenciu úverového účtu, z ktorého vyplýva, že celkový
dlh odporcu predstavoval ku dňu 29.03.2011 sumu 818,79 eur a pozostával z istiny 500 eur, úrokov z
úveru 110,49 eur, úrokov z omeškania 151,88 eur a poplatkov 56,42 eur. Navrhovateľ si však v konaní
uplatnil len nárok na zaplatenie sumy istiny vo výške 500 eur a úrokov z úver vo výške 110,49 eur, teda
sumy vo výške 610,49 eur. Nepovažoval preto za potrebné uvádzať v návrhu výšku alebo špecifikáciu

poplatkov, nakoľko si ich v návrhu neuplatnil. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie súdu, že ním uplatnený
nárok zahŕňa aj úroky z omeškania a poplatky, je neopodstatnený a nepravdivý. Taktiež poukázal na
skutočnosť, že odporca nárok nerozporoval a naopak, svojim vyjadrením pred súdom zjavne svoj dlh
voči navrhovateľovi uznal v celom rozsahu, keď žiadal súd o povolenie splácať dlh v splátkach po 20
eur. Súd súčasne zamietol návrh v časti debetného zostatku a debetného úroku vo výške 25% ročne z
debetného zostatku na účte. Odporca si u navrhovateľa otvoril účet na základe zmluvy o bežnom účte

a poskytnutí P. dňa 06.12.2006. Navrhovateľom uplatnená suma vo výške 48,78 eur predstavuje nárok
titulom nepovoleného prečerpania bežného účtu, zatiaľ čo suma 610,49 eur predstavuje nárok titulom
poskytnutého povoleného prečerpania bežného účtu. Debetný zostatok je odporca povinný zaplatiť na
základe Zmluvy o bežnom účte s poukazom na všeobecné obchodné podmienky ISTROBANKY. Výška
debetnej úrokovej sadzby vyplýva z dokladu, ktorý bol súdu zaslaný podaním zo dňa 24.08.2011. Mal

za to, že debetný úrok nemožno chápať ani ako zmluvnú pokutu, ani ako úrok z omeškania, nakoľko
sa nejedná o úrok z dôvodu omeškania s plnením peňažných záväzkov, ale o úrok za poskytnutie
peňažných prostriedkov z dôvodu a v rozsahu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na
bežnom účte odporcu - debetný úrok. Ide teda o istú formu úroku za poskytnutie peňažných prostriedkov,
tak ako je to v prípade úroku z úveru.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce

v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nie je správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 3C/178/2011 je zaplatenie sumy
659,27 eur spolu s úrokom vo výške 25% ročne zo sumy 48,78 eur od 01.04.2011 až do zaplatenia.

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a
o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa

v celom rozsahu.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Uvedený odvolací dôvod je daný,
keď súd posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, prípadne právnu

normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil alebo nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec i nesprávne právne posúdil.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že medzi účastníkmi, respektíve medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom bola uzatvorená zmluva o bežnom účte v zmysle ust. § 708 a nasl.
Obchodného zákonníka, pričom predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie a vedenia bežného účtu.

Navrhovateľ zároveň na základe žiadosti o poskytnutie debetu na P. zo dňa 22.04.2009 poskytol
odporcovi peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania do výške úverového limitu 500 eur.
Navrhovateľ síce nedoložil zmluvu o povolenom prečerpaní, avšak z dôkazov obsiahnutých v spisovommateriáli vyplynulo, že takýto úverový limit bol odporcovi v uvedenej výške poskytnutý, čo ani odporca
vo svojom podaní nespochybnil.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že prvostupňový súd nerozlišoval
navrhovateľom uplatnený nárok tak, ako ho tento v návrhu na začatie konania špecifikoval, keď
navrhovateľ si jednak uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 500 eur titulom povoleného prečerpania do
výšky úverového limitu vo výške 500 eur, jednak úroky z úveru vo výške 110,49 eur a jednak 48,78
eur titulom nepovoleného prečerpania bežného účtu spolu v tom čase s platným úrokom vo výške 25%

ročne, a to len vo vzťahu k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu.

Prvostupňový súd na predmetnú vec nesprávne aplikoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, keď z ust. § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 22.04.2009,
zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom
účte poskytnutý bankou iným spôsobom, ako kreditnú kartu.

V prejednávanej veci pri uplatňovaní nároku na zaplatenie sumy 500 eur išlo práve o povolené
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte, a teda je vylúčená aplikácia ustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko povolené prečerpanie na bežnom účte sa nepovažuje za
spotrebiteľský úver, a preto ani zmluva o povolenom prečerpaní nemusí obsahovať náležitosti uvedené

v § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Rovnako ani v prípade uplatňovaného nároku vo výške 48,78 eur titulom nepovoleného prečerpania
bežného účtu nejde o nárok uplatňovaný v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ale ide o nárok, ktorý je odporca povinný zaplatiť na základe uzatvorenej zmluvy o bežnom účte s

poukazom na všeobecné obchodné podmienky ISTROBANKY. Navrhovateľ tiež doložil výšku debetnej
úrokovej sadzby, ktorou má byť úročené zaplatenie debetného zostatku.

Zvyššieuvedenéhovyplýva,žepokiaľsúdprvéhostupňaposúdilcelýnavrhovateľomuplatňovanýnárok
v zmysle ust. zákona č. 258/2001 Z.z., nepostupoval správne, a preto odvolací súd v zmysle ust. § 221

ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákona
mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Nesprávnym bol i výrok súdu prvého stupňa o trovách konania, keď v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. bol v
konaní v celom rozsahu úspešný odporca, napriek tomu prvostupňový súd o trovách konania rozhodol

tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, keď v prípade zamietnutia v celom rozsahu bolo
potrebné o trovách konania rozhodnúť tak, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Po vrátení veci súd prvého stupňa vec opätovne posúdi v zmysle vyššie uvedeného opätovne vo veci
rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. riadne odôvodní.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne tak o trovách prvostupňového, ako aj odvolacieho
konania.

Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.