Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615000116
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615000116.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a sudcov
JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému A. I., nar. XX.XX.XXXX v
U., trvale bytom J., D., S. XXX/XX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku Okresného
súdu Partizánske zo dňa 20.01.2016, sp. zn. 0T/34/2015-60, na verejnom zasadnutí konanom dňa

27.októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie p r o k u r á to r a
z a m i e t a,
pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 20.01.2016, sp. zn.: 0T/34/2015-60 bol

obžalovaný A. I. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 28.11.2015 v čase o 08:46 hod. viedol v Z., časť K. I. po ceste č. I/XX v smere do Z. svoje osobné
motorové vozidlo zn. J. W. ev. č. J pričom bol pri reštaurácii X. zastavený hliadkou ODI Partizánske, ktorá
ho podrobila dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu, ktorou bolo zistené, že viedol vozidlo pod

vplyvom alkoholu, nakoľko mu bola nameraná hodnota 1,18 mg/l alkoholu v dychu.

Za to mu bol podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák.,
§ 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák. uložený peňažný trest vo výmere 1000,- €. Podľa § 57 ods. 3
Tr. zák. súd prvého stupňa obžalovanému uložil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov. Zároveň podľa § 61 ods. 1,

ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu
v cestnej premávke na dobu 12 mesiacov.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení vo vzťahu k výroku
o treste zákazu činnosti napadol odvolaním v neprospech obžalovaného prokurátor. V dôvodoch
odvolania poukázal na to, že uložený trest zákazu činnosti považuje za nesprávny, nezákonný a

nedostatočný. Obžalovaný viedol motorové vozidlo z Trenčína do Partizánskeho, teda pomerne veľkú
vzdialenosť. Dychovou skúškou bola u neho zistená stúpajúca tendencia alkoholu v dychu. Nešlo teda
o tzv. „zostatkový“ alkohol. Nemožno preto očakávať že mierny trest zákazu činnosti vytvorí podmienky
na výchovu obžalovaného a odradí iných páchateľov od páchania trestných činov. Hodnota alkoholu v
dychu je podľa neho nepochybne významnou okolnosťou spáchania skutku.Vzhľadom na uvedené potom prokurátor navrhol, aby krajský súd v odvolacom konaní rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku o treste zrušil a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží prísnejší trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v prvej polovici trestnej sadzby.

Obžalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedol, že uložený trest považuje za
dostatočný.

Verejné zasadnutie na rozhodnutie o odvolaní sa uskutočnilo v neprítomnosti obžalovaného, ktorý o

takýto postup požiadal.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že na podanom
odvolaní zotrváva a plne sa pridržiava jeho dôvodov. Navrhol napadnutý rozsudok vo výroku o treste
odňatia slobody zrušiť a uložiť obžalovanému prísnejší trest zákazu činnosti.

Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
prokurátora nie je dôvodné.

Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného
konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods.7 Tr. por., práva

na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods.12 Tr. por., i rovnosti strán
(kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa dospel
k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými
ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Keďže odvolanie bolo podané výlučne vo vzťahu k výroku o treste, pričom výrok o vine je právoplatný,
k skutkovým zisteniam sa krajský súd nepovažuje za nutné vyjadriť.

Prokurátor v odvolaní spochybnil len výmeru uloženého trestu zákazu činnosti. Dôvodil, že uložený trest
je príliš nízky a nespĺňa podmienky individuálnej i generálnej prevencie.

Krajský súd poukazuje na to, že pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní nie je
v zásade oprávnený „vnucovať“ súdu prvého stupňa svoj názor a svoju predstavu, ak argumenty použité
v odôvodnení napadnutého nie sú zjavne neudržateľné a nespôsobujú arbitrárnosť tohto rozhodnutia.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasne uviedol, akými úvahami bol vedený pri
ukladaní trestu zákazu činnosti. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, bola zohľadnená
najmä skutočnosť, že v prípade obžalovaného ide o bezúhonnú osobu, u ktorej je možné konštatovať, že
už samotné trestné konanie vedené voči nemu a prejednanie veci pred súdom by u neho v dostatočnej
miere napĺňalo zložku individuálnej prevencie trestu. Bolo preto možné uložiť trest zákazu činnosti na

samotnej dolnej hranici. V danom prípade je i táto minimálna výmera trestu pre obžalovaného z hľadiska
represívnej zložky trestu, citeľná a významná, keďže tento má maloleté dieťa (dcéru), s ktorou nežije
v jednej domácnosti, pričom má záujem sa s ňou stretávať pravidelne a zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá ho v tomto smere významne postihne.

Možnosúhlasiťsprokurátorom,žezistenémnožstvoalkoholuvorganizmepredstavujedôležitúokolnosť
spáchania skutku. Avšak aj túto okolnosť je potrebné zohľadniť vo väzbe na ostatné vykonané dôkazy
a zistené skutočnosti. U obžalovaného sa v danom prípade skutočne jednalo o zatiaľ jednorazové
vybočené z bežného spôsobu jeho života. Pri ukladaní trestu treba súhrnne prihliadnuť na spôsobspáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Vzhľadom na to by potom nebolo správne, ak by súd
vychádzal pri výške uloženého trestu zákazu činnosti len z nameranej hodnoty alkoholu v dychu u

postihovanej osoby a túto by považoval za kľúčovú pre rozhodnutie o výmere trestu, bez náležitého
zhodnotenia aj ďalších vyššie uvedených okolností. Možno súhlasiť preto s názorom okresného súdu,
že obžalovaný je osobou, ktorá dáva dostatočnú záruku svojim doterajším životom, že viac deliktné
správanie nebude opakovať a že uložená výška trestu zákazu činnosti na dolnej hranici bude pre
nápravu páchateľa postačujúca.

Krajský súd poukazuje tiež na skutočnosť, že ak by sme výšku trestu v tomto prípade odvíjali od dĺžky
trasy, po ktorej jazdil obžalovaný a na ktorej mohol spôsobiť škodlivý následok, dostali by sme sa do
sledu hypotetických úvah a špekulácií, ktoré nie sú celkom zlučiteľné so zásadou zákonnosti ukladania
trestov.

Na tieto okolnosti súd prvého stupňa nakoniec vo vzťahu k ukladaniu trestu riadne poukázal a aplikoval
ich v súlade so zákonom. Jeho argumentáciu považuje krajský súd za presvedčivú a v podrobnostiach
na ňu odkazuje.

S poukazom na uvedené skutočnosti potom vo vzťahu k výroku o treste v napadnutom rozsudku potom

krajský súd konštatuje, že pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a
zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.
Správne zistil i pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

S prihliadnutím na okolnosti prípadu, spôsobený následok, osobu obžalovaného, a možnosti nápravy
dospel preto odvolací súd k záveru, že uložený trest zákazu činnosti uložený súdom prvého stupňa v
trvaní 1 rok je zákonný, nie je neprimeraný a takto uloženým trestom bude splnený jeho účel.

Z týchto dôvodov odvolanie prokurátora odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 319

Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.