Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 7, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/253/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811210424
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8811210424.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Home
Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 zast. AK Goliašová Gabriela,
s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679 proti žalovanej: Ľ. Š., X.. XX.XX.XXXX,
V. L. XXX XX R. Č.. X, zast. E.. Y. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. R.. E. XXXX/XX, XXX XX Y. X. V., za
účasti vedľajšieho účastník na strane žalovanej: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS,

Petzwalova 12, 949 12 Nitra, IČO: 42 205 735, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK Sov.
Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník o protižalobe žalovanej , t a k t o

r o z h o d o l :

U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. platných ku dňu 29.9.2008 v Hlave 2., § 2 v znení: ,,Klient udeľuje spoločnosti
súhlas k tomu, aby sama zisťovala a overovala od tretích osôb údaje potrebné k osvedčeniu pravdivosti
údajov uvedených v návrhu a k osvedčeniu finančnej situácie klienta.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. platných ku dňu 29.9.2008 v Hlave 4., § 2 v znení: ,,Klient je povinný platiť
úroky z poskytnutého úveru od doby, kedy spoločnosť poskytne klientovi úver, až do úplného vrátenia
poskytnutého úveru s príslušenstvom, ak nie na lícnej strane úverovej zmluvy uvedené inak.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
CreditSlovakia,a.s.platnýchkudňu29.9.2008vHlave5.,§11vznení: ,,Vprípadevznikupreplatkuvráti
spoločnosť preplatok klientovi na základe písomnej žiadosti. Spoločnosť je oprávnená účtovať klientovi v
takom prípade poplatok za vrátenie preplatku pričom aktuálna výška tohto poplatku bude oznámená na
webových stránkach spoločnosti a klient s týmto oznámením takto súhlasí.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. platných ku dňu 29.9.2008 v Hlave 8., § 1 v znení: ,,Zmluvné strany klient
a spoločnosť sa popri úverovej zmluve dohodli aj na uzatvorení zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru, čiže zmluvy o revolvingovom úvere I. Na základe takto uzatvorenej zmluvy o revolvingovom
úvere I. vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru a spoločnosti povinnosť revolvingový

úver I. za dohodnutých podmienok poskytnúť klientovi. Klient je oprávnený čerpať revolvingový úver I.
opakovane prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v týchto úverových podmienkach
a to vždy maximálne vo výške nevyčerpaného zostatku dohodnutého úverového rámca revolvingového
úveru I. Spoločnosť a klient si dohodli úverový rámec revolvingového úveru I. vo výške 15 000,-
Sk/497,91 EUR. Klient sa uzatvorením tejto zmluvy o revolvingovom úvere I. zaväzuje poskytnutý
revolvingový I. spoločnosti vrátiť a zaplatiť za jej poskytnutie revolvingového úveru I. a úroky.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. platných ku dňu 29.9.2008 v Hlave 14., § 15 v znení: ,,Klient súhlasí s nahrávaním
jeho telefonickej komunikácie so spoločnosťou prostredníctvom telefónnych čísel spoločnosti a s

použitím tejto nahrávky ako dôkazného materiálu v prípade riešení reklamácií klienta alebo v prípade
konania v rozpore so zákonom. Spoločnosť a klient vyhlasujú, že použitie telefónnych čísel spoločnosti
pre vykonávanie činností v rámci uzatvorenej ÚZ má povahu právneho úkonu a je rovnocenné bežne
používanému styku.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou

U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. platných ku dňu 29.9.2008 v Hlave 14., § 16 - v znení : ,,Spoločnosť je oprávnená
v prípade, že klient poruší svoje zmluvné povinnosti s následkom existencie peňažnej pohľadávky vo
výške dvoch splátok alebo existencie akejkoľvek pohľadávky spoločnosti voči klientovi v lehote dlhšej
ako 30 dní po splatnosti, poskytnúť jeho osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, adresa,
vrátane ďalších údajov o klientovej bonite, dôveryhodnosti a platobnej morálke, povahe tohto porušenia

zmluvnej povinnosti záujmovému združenia právnických osôb SOLUS, sídlo Panenská 7, Bratislava,
ktorého je spoločnosť členom a ktoré vedie databázu osôb, ktoré porušili zmluvný záväzok riadne
platiť za poskytnutú službu (najmä úver, leasing, poistenie, kreditné karty, predaj na splátky) alebo za
inú službu, ktorej cena má byť uhradená vo viacerých platbách, splátkach, prípadne jeho právnemu
nástupcovi a ktoré bude ďalej spracúvať a poskytovať tieto osobné údaje (s výnimkou adresy) členom

združenia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou

U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. platných ku dňu 29.9.2008 v Hlave 12., § 2 v znení: “ V priebehu trvania tohto
záväzkového vzťahu môže spoločnosť za osobitných výhodných podmienok oproti iným klientom bez

VIČ ponúknuť klientovi úverové produkty alebo iné produkty a služby poskytované klientom a to na
základe zmlúv uzatvorených v jednotlivých prípadoch medzi spoločnosťou a klientom. Uvedený súhlas
klienta v citovanom rozsahu sa rovnako vzťahuje aj na oslovovanie klienta spoločnosťou telefonicky
prostredníctvom GMS technológií a internetu. V priebehu trvania tohto záväzkového vzťahu VIČ môže
spoločnosť klienta oslovovať aj neadresnou ponukou produktov a služieb iných osôb. Klient sa zároveň

zaväzuje, že akékoľvek zmeny týkajúce sa jeho účastníckych telefónnych staníc v pevnej alebo mobilnej
sieti vždy bezodkladne oznámi spoločnosti.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. platných ku dňu 29.9.2008 v Hlave 12., § 4 v znení: ,,Za trvania záväzkového

vzťahu je spoločnosť oprávnená používať a spracovávať osobné údaje klienta v rozsahu a za podmienok
tak ako je uvedené v hlave 14. § 9 týchto úverových podmienok. Vzhľadom na to podpisom na tejto
zmluve klient zároveň dáva súhlas na takéto použitie a spracovanie jeho osobných údajov sa trvania
záväzkového vzťahu z právneho dôvodu VIČ. Klient zároveň súhlasí, aby jeho telefonicky rozhovor so
spoločnosťou podľa § 2 tohto ustanovenia bol spoločnosťou nahratý a zaznamenaný a to za účelom

ochrany práv spoločnosti. Spoločnosť bude nahratý záznam telefonického rozhovoru uchovávať po
dobu platnosti dohody o VIČ po uplynutí tejto doby bude možné obsah využiť len za účelom použitia
predmetného záznamu v správnom v súdnom a rozhodcovskom konaní. Klient súhlasí s tým, že jeho
osobné údaje, ktoré poskytol spoločnosti a ktoré sú obsiahnuté na zázname telefonického rozhovoru
budú spoločnosťou uchované po dobu a za účelom uchovávania záznamu.“ je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou

Protižalobu v prevyšujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v sume
2.769,72 eur z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej zaplatiť mu
sumu 2.769,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne z uvedenej sumy od 26.5.2009

do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že dňa 23.9.2008 uzatvorilso žalovanou úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške
1.825,67 eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť úver v 84 mesačných splátkach po 39,24 eur, teda spolu sa
zaviazala zaplatiť sumu 3.296,16 eur. Nakoľko žalovaná nesplácala úver podľa dohodnutých podmienok

žalobca jej dňa 25.5.2009 zaslal výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 3.021,30 eur. Žalovaná po
zosplatnení úveru žalobcovi uhradila ešte sumu 251,58 eur a preto dlh žalovanej predstavuje sumu.2
769,72 eur.

Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Podala protižalobu o určenie neprijateľných zmluvných

dojednaní a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 2.769,72 eur.

Rozsudkom zo dňa 23.07.2012, č.k. 11C/253/2011-100 súd vo veci žaloby ako aj protižaloby rozhodol.
Ohľadom podanej žaloby zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.594,90 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 0,024 % denne z dlžnej sumy 1 594,90 eur od 26.5.2009 do zaplatenia. Žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol.

Určil neprijateľné zmluvné podmienky a to podmienky uvedené v Úverových zmluvných podmienkach
spoločnostiHomeCreditSlovakia,a.s.platnýchkudňu29.9.2008vHlave6.,§6,vHlave14.,§3vHlave
14., § 4, a v Hlave 14., § 19. Protižalobu v prevyšujúcej časti zamietol. O trovách konania rozhodol tak,
že o nich bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto

rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal vedľajší účastník odvolanie. Na základe podaného odvolania Krajský súd
v Prešove rozsudkom zo dňa 27.05.2015 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo žalobe
vyhovené potvrdil, zrušil rozsudkom vo výroku o zamietnutí protižaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu

zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení poukázal na to, že v
podanej protižalobe zo dňa 27.5.2012 sa žalovaná zároveň domáhala určenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok uvedených v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.,
platných ku dňu 29.9.2008 a v tejto súvislosti konkrétne namietala § 2 hlavy II., § 2 hlavy IV, § 11 hlavy V.,
§ 1 hlavy VIII., § 15, § 16 a § 19 hlavy XIV. (súd prvého stupňa určil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,

konkrétne v § 19 hlavy XIV.) a napokon v § 2 a § 4 hlavy XII. spomínaných Úverových zmluvných
podmienok spoločnosti žalobcu. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej
podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie
záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného

ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa Nariadenia vlády
č. 87/1995 Zb.). Za neprijateľnú podmienku sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plneniu, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami
v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

Súd prvého stupňa vo vzťahu k protižalobe žalovanej stroho skonštatoval, že ďalšie zmluvné podmienky
žalovanou označené nie sú spôsobilé privodiť ujmu takej intenzity a rozsahu, že by to malo za
následok vznik vážnej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami účastníkov zmluvného vzťahu.
Takéto zdôvodnenie rozhodnutia s ohľadom na koncepciu protižaloby žalovanej rozhodne postačujúce

nie je, keď súd prvého stupňa sa evidentne jednotlivo namietanými zmluvnými podmienkami bližšie
nezaoberal. Nie je tak zrejmé na základe čoho súd prvého stupňa vyhodnotil, že nie sú spôsobilé mať
za následok vznik vážnej nerovnováhy vo vzťahu medzi účastníkmi daného zmluvného vzťahu. Ako
sa s takto uplatneným nárokom zo strany žalovanej súd prvého stupňa vyporiadal z preskúmavaného
rozhodnutia zistiteľné nie je.

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne
určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je

naplnené reálnym obsahom. Tieto požiadavky rozsudok v časti zamietnutia protižaloby v prevyšujúcej
časti dostatočným spôsobom nespĺňa v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné, čo je dôvodom
pre zrušenie veci postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pretože v dôsledku nepreskúmateľnostirozhodnutia sa odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom za situácie, že nie je transparentne jasné
na čom je založené rozhodnutie súdu.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude predovšetkým dôsledne sa vyporiadať s nárokmi
uplatnenými žalovanou v protižalobe pokiaľ ide o určenie neprijateľnosti namietaných zmluvných
podmienok. Už teraz pritom možno konštatovať, že sú tu zmluvné podmienky, ktoré sa odkláňajú od
záväzných noriem určených v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa (porov. napr. zmluvnú
podmienku v prípade vrátenia preplatku, ktorého vrátenie dodávateľ podmieňuje písomnou žiadosťou s

ust. § 451 Občianskeho zákonníka „Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať“).
Sporná zmluvná podmienka sa evidentne odkláňa od tohto ustanovenia v neprospech spotrebiteľa.
Odklon aj od dispozitívnej normy v neprospech spotrebiteľa môže znamenať dôvod neprijateľnosti
klauzuly (rozsudok SD vo veci C-415/11 Aziz cit.: „2. Článok 3 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať
v tom zmysle, že:-pojem ,,značná nerovnováha" ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe
analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými

stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo
zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa
zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska
prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu
nekalýchpodmienok,-naúčelyurčenia,čidôjdeknerovnováhe„napriekpožiadavkedôvery[dobrejviery

- neoficiálny preklad]", treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom
čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou
po individuálnom dojednaní. Článok 3 ods. 3 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že príloha, na
ktorú odkazuje toto ustanovenie, obsahuje len orientačný a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
možno považovať za nekalé. " Sporná zmluvná podmienka je v rozpore aj s citovaným ust. § 54 ods. 1

v spojení s § 39 OZ (porov. rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co 161/2011 „Spotrebitelia môžu právom
očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú,
pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty,
dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v
záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy,

Vydavatelství Aleš Čenék). Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber programu a podpis, tak
spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť
pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 OZ.
Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré
rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25,26,27).

"Prvostupňový súd nepodrobil súdnej kontrole zmluvné podmienky ani z pohľadu ich prípadného rozporu
s kogentnými ustanoveniami zákona najmä upravujúcimi ochranu v osobnostných právnych vzťahoch
(porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co 109/2011). Prvostupňový súd nevykonal súdnu
kontrolu ani z pohľadu kritéria dostatočnej transparentnosti zmluvných podmienok. Netransparentná
zmluvná podmienka je neprijateľná, a to dokonca aj keby išlo o hlavný predmet plnenia alebo jeho cenu

(§ 53 ods. 1 OZ a contrario ...„ak sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne..."

Zmluvná podmienka môže byť síce gramaticky určitá, ale z hľadiska ekonomického dopadu na
spotrebiteľa môže byť nedostatočne transparentná (porov. bod 73, 74 rozsudku SD C-143/13 vo veci
Matei B. proti SC Volksbank Romania SA cit.: „V tejto súvislosti treba pripomenúť, že požiadavka,

transparentnosti zmluvných podmienok stanovená v článku 4 ods. 2 a článku 5 smernice 93/13,
ktoré majú inak zhodný dosah, nemôže byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a
gramatického hľadiska (pozri v tomto zmysle rozsudok Kásler a Káslerné Rábai, EU:C:2014:282, body
69 a 71). "Ide o zásadné rozhodnutie súdneho dvora s ktorým sa prvostupňový súd musí vyrovnať
najmä vo vzťahu k ustanoveniam o revolvingu. Konečne súd nevykonal súdnu kontrolu inkorporačnej

doložky , jej transparentnosti s dopadom na neprijateľnosť všeobecných obchodných podmienok (porov.
aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 2Cdo 245/2010). Odvolací súd pre platnosť
takéhoto záväzku vyžaduje jeho transparentné dojednanie priamo v zmluve. Za netransparentnú
inkorporačnú doložku tunajší súd už v iných prípadoch posúdil doložku, ktorá je písaná menším písmom,
v spodnej časti zmluvy pod hlavným textom uvedeným podstatne väčším písmom, (porov. rozsudky

KrajskéhosúduvPrešovevoveci6Co135/2012,21Co28/2012).Podľabodu27nálezuÚstavnéhosúdu
ČR I. ÚS 3512/2011, cit.: „Ústavní soud připomína, že již několikrát zásadu „poctivosti" v oblasti ochrany
spotřebitele aplikoval, a to ve forme tzv. princípu důvěry. Konkrétne v nálezu ze dne 6. 11. 2007, sp. zn.
II. ÚS 3/06 (N 185/47 SbNU 429) Ústavní soud uvedl: „Ten, kdo vyvolal určité jednaní, se nesmi ex postdovolávat vad jednotlivých úkonů, které sám způsobil. Uplatňovaní princípu důvěry v úkony dalších osob
při veškerém sociálním styku s nimi je základním předpokladem pro fungovaní komplexní společnosti
(Luhmann, N.: Vetrauen. Ein Mechanismus der Reduktion socialer Komplexität. Stuttgart 1989, str. 1).

Důvěru je třeba pokládat za elementárni kategórii sociálního života. Jednak vyjadruje vnitřní postoj
odrážející eticky odůvodněné představy a očekávání jednotlivých členů společnosti a z druhé strany je
výrazem princípu právni jistoty, který představuje jednu z fáze materiálně, t. j. hodnotově, chápaného
právního štátu, jehož ústavně normatívni výraz je obsažen v čl. 1 odst. 1 Ústavy ČR. Naznačená
konkretizace princípu právního štátu je oním principem, který působí na strane stěžovatele a proti

princípu autonómie vůle, kterého se dovolávají obecné soudy. Je pak primárně úkolem obecných soudů
najít praktickou konkordanci mezi oběma protikladně půúsobícími princípy tak, aby zůstalo zachováno
maximum z obou, a tak, aby výsledek byl slučitelný s obecnou představou spravedlnosti." [obdobně
nález Ústavního soudu ze dne 15. 6. 2009, sp. zn. I. ÚS 342/09 (N 144/53 SbNU 765)]."

Súd prvého stupňa tiež nevyhodnotil správnym spôsobom nárok žalobkyne požadujúcej primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Zb. v znení platnom k 29.9.2008,
proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav.
Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi. Ako bolo vyššie uvádzané v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy
(v užšom ponímaní) nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné podmienky. Podmienky,

ktoré zákon označuje ako neprijateľné, ak by boli zakotvené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Citované ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Zb. v znení neskorších predpisov predpokladá,
že osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má bez ďalšieho právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť

ujmu spotrebiteľovi. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto smere je postačujúce úspešné uplatnenie
porušenia povinností dodávateľom, ktoré je objektívne spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi, keď výška
tohto zadosťučinenia je vecou úvahy konajúceho súdu a má byť určená so zreteľom na okolnosti
konkrétnej veci so zohľadnením, že musí byť primeraná a plní v tejto súvislosti aj satisfakčnú funkciu.
Odvolací súd zdôrazňuje, že v tejto súvislosti žalovaná požaduje uhradiť finančné zadosťučinenie v

rozsahu 500,- Eur (č. l. 125), a preto súd prvého stupňa v ďalšom konaní, a to aj s ohľadom na výsledok
rozhodnutia o veci - podanej protižalobe zo strany žalovanej, opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí
o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Na základe uvedeného súd vec opätovne v zmysle pokynu Krajského súdu prejednal.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Úverovou
zmluvou č. XXXXXXXXXX, úverovými zmluvnými podmienkami žalobcu, splátkovým kalendárom k
úverovej zmluve, výzvou k úhrade zo dňa 25.5.2009, vyjadrením žalobcu zo dňa 12.1.2012, vyjadrením
žalovanej zo dňa 16.1.2012, vyjadrenie žalobcu zo dňa 2.2.2012, protižalobou zo dňa 27.5.2012,

výsluchom účastníkov konania a ich a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný
skutkový stav veci:

Žalobca ako spoločnosť a žalovaná ako klient uzavreli dňa 29.9.2008 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 1 825,67 eur. Žalovaná sa zaviazala

tento úver splatiť v 84 mesačných splátkach vo výške 39,24 eur mesačne. Medzi zmluvnými stranami
bola dohodnutá ročná úroková sadzba 18,61 % a bezúročné obdobie podľa hlavy 5 § 7 úverových
zmluvných podmienok žalobcu, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť tejto úverovej zmluvy. Žalovaná
podpisom úverovej zmluvy potvrdila, že je s týmito podmienkami oboznámená, že sú jej všetky ich
ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaná týmito

podmienkami.

Podľa Hlavy 1., § 1 a § 2 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
( ďalej len ,, Úverové podmienky“), tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle§ 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ),
ktorej znenie je uvedené na prednej strane tejto listiny. Úverové podmienky vymedzujú a zakotvujú

práva a povinností medzi spoločnosťou a klientom, ktorému spoločnosť poskytuje úver na základe
úverovej zmluvy a súčasne práva a povinnosti vyplývajúce z zmuvy o poskytnutí RÚ I., ktorá je medzi
klientom a spoločnosťou dohodnutá v obsahu Hlavy 8 týchto ÚP, kedy úver bude bude po splnení
stanovených podmienok klientom čerpaný prostredníctvom úverovej karty a ďalej zmluvu o poskytnutí
RÚ II dohodnutú v obsahu Hlavy 13 týchto ÚP kedy úver bude čerpaný prostredníctvom kreditnej karty.

Podľa Hlavy 1, § 3 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver, pričom po
poskytnutí úveru sa stáva spoločnosť veriteľom z úverovej zmluvy a klient ako dlžník z úverovej zmluvy
sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa Hlavy 2., § 2 Úverových podmienok, klient v prípade, že je o to požiadaný je spoločnosti povinný
predložiť dokumenty, ktoré vierohodne preukazujú pravdivosť údajov uvedených v návrhu. Klient udeľuje
spoločnosti súhlas k tomu, aby sama zisťovala a overovala u tretích osôb údaje potrebné k osvedčeniu
pravdivosti údajov uvedených v návrhu a k osvedčeniu finančnej situácie klienta.

Podľa Hlavy 4., § 2 Úverových podmienok, klient je povinný platiť úroky z poskytnutého úveru od doby
kedy spoločnosť poskytne klientovi úver až do úplného vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvo ak
nie na lícnej strane úverovej zmluvy uvedené inak.

Podľa Hlavy 5., § 1 Úverových podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a

to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej
zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie účtu vo výške
uvedenej v ÚZ. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý do splátok
úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie
úverového účtu a úhrada za poistenie, ktoré je klient povinný platiť ( ďalej iba splátka ), ak z údajov na

lícnej strane nevyplýva inak. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej
o výšku poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistenia o výšku úhrady za poistenie a počtu
splátok a výšky poskytnutého úveru.

V zmysle Hlavy 5., § 8 Úverových podmienok, sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosť nie je viazaná

tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na
pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného
titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku,
na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy. Platba sa započíta v uvedenom poradí
vždy na pohľadávku najskôr splatnú. Spoločnosť je oprávnená použiť platbu klienta na úhradu svojich

pohľadávok i v inom ako vyššie uvedenom poradí.

PodľaHlavy5.,§11Úverovýchpodmienokvprípadevznikupreplatkuvrátispoločnosťpreplatokklientovi
na základe písomnej žiadosti. Spoločnosť je oprávnená účtovať klientovi v takom prípade poplatok
za vrátenie preplatku pričom aktuálna výška tohto poplatku bude oznámená na webových stránkach

spoločnosti a klient s týmto oznámením takto súhlasí.

Podľa Hlavy 6., § 3 písm. a) Úverových podmienok, klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na
požiadanie spoločnosti v prípade, ak klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa
oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V tomto prípade je spoločnosť

oprávnená jednostranne od ÚZ odstúpiť.

Podľa Hlavy 6., § 6 Úverových podmienok, v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených v § 3
tejto hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient
povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na

ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch po zosplatnení neúročiť.Podľa Hlavy 8., § 1 Úverových podmienok zmluvné strany klient a spoločnosť sa popri úverovej zmluve
dohodli aj na uzatvorení zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, čiže zmluvy o revolvingovom úvere
I. Na základe takto uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere I. vzniká klientovi právo na poskytnutie

revolvingovéhoúveruaspoločnostipovinnosťrevolvingovýúverI.zadohodnutýchpodmienokposkytnúť
klientovi. Klient je oprávnený čerpať revolvingový úver I. opakovane prostredníctvom úverovej karty za
podmienok stanovených v týchto úverových podmienkach a to vždy maximálne vo výške nevyčerpaného
zostatku dohodnutého úverového rámca revolvingového úveru I. Spoločnosť a klient si dohodli úverový
rámec revolvingového úveru I. vo výške 15 000,- Sk/497,91 EUR. Klient sa uzatvorením tejto zmluvy o

revolvingovom úvere I. zaväzuje poskytnutý revolvingový I. spoločnosti vrátiť a zaplatiť za jej poskytnutie
revolvingového úveru I. a úroky.

Podľa Hlavy 12., § 1 Úverových podmienok, v prípade, že si klient riadne a včas splnil svoje zmluvné
zákonné a povinnosti vyplývajúce zo záväzkových vzťahov medzi spoločnosťou a klientom a nemá
spoločnosťou pridelené vernostné identifikačné číslo (ďalej lev ,,VIČ“), spoločnosť je oprávnená na znak

prejavu spoľahlivosti a vierohodnosti klienta prideliť klientovi VIČ. Spoločnosť a klient podpismi na tejto
zmluve zároveň potvrdzujú uzatvorenie záväzkového vzťahu z dôvodu VIČ. Pridelenie VIČ klientovi
je odkladacou podmienkou na nadobudnutie právoplatných účinkov záväzkového vzťahu z dôvodu
VIČ. Právne účinky tohto vzťahu nastávajú doručením písomného oznámenia klientovi o pridelení VIČ,
v prípade pochybností 5. dňom odo dňa podania písomnosti na poštu, ak bolo písomné oznámenie

spoločnosťou odoslané na dohodnutú kontaktnú adresu.

Podľa Hlavy 12., § 2 Úverových podmienok v priebehu trvania tohto záväzkového vzťahu môže
spoločnosť za osobitných výhodných podmienok oproti iným klientom bez VIČ ponúknuť klientovi
úverové produkty alebo iné produkty a služby poskytované klientom a to na základe zmlúv uzatvorených

vjednotlivýchprípadochmedzispoločnosťouaklientom.Uvedenýsúhlasklientavcitovanomrozsahusa
rovnako vzťahuje aj na oslovovanie klienta spoločnosťou telefonicky prostredníctvom GMS technológií
a internetu. V priebehu trvania tohto záväzkového vzťahu VIČ môže spoločnosť klienta oslovovať aj
neadresnou ponukou produktov a služieb iných osôb. Klient sa zároveň zaväzuje, že akékoľvek zmeny
týkajúce sa jeho účastníckych telefónnych staníc v pevnej alebo mobilnej sieti vždy bezodkladne oznámi

spoločnosti.

Podľa Hlavy 12., § 4 Úverových podmienok za trvania záväzkového vzťahu je spoločnosť oprávnená
používať a spracovávať osobné údaje klienta v rozsahu a za podmienok tak ako je uvedené v hlave 14. §
9 týchto úverových podmienok. Vzhľadom na to podpisom na tejto zmluve klient zároveň dáva súhlas na

takéto použitie a spracovanie jeho osobných údajov sa trvania záväzkového vzťahu z právneho dôvodu
VIČ. Klient zároveň súhlasí, aby jeho telefonicky rozhovor so spoločnosťou podľa § 2 tohto ustanovenia
bol spoločnosťou nahratý a zaznamenaný a to za účelom ochrany práv spoločnosti. Spoločnosť bude
nahratý záznam telefonického rozhovoru uchovávať po dobu platnosti dohody o VIČ po uplynutí tejto
doby bude možné obsah využiť len za účelom použitia predmetného záznamu v správnom v súdnom a

rozhodcovskom konaní. Klient súhlasí s tým, že jeho osobné údaje, ktoré poskytol spoločnosti a ktoré
sú obsiahnuté na zázname telefonického rozhovoru budú spoločnosťou uchované po dobu a za účelom
uchovávania záznamu.

Podľa Hlavy 14. § 3 a § 4 Úverových podmienok, v prípade omeškania úhrady splátky RÚ I, či RÚ II,

alebo ich častí alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa Hlavy 6 § 6 týchto úverových podmienok
je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania,
najmenej však 300,- Sk/ 9,96 eur. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru, príp. splátky RÚ I., či
RÚ II, alebo ich častí dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo
výške 8% z čiastky s ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute v týchto ÚP nie

sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri
zmluvnej pokute. Spoločnosť je oprávnená zmluvnú pokutu alebo úrok z omeškania klientovi celkom
alebo čiastočne odpustiť. V prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, príp. splátky RÚ I alebo
RÚ II. či ich častí dlhšieho ako 6 mesiacov je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu
vo výške 5% z úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní.

V zmysle Hlavy 14. § 12 Úverových podmienok, úverová zmluva, úverové podmienky, metodická
príručka, metodická príručka KK a zabezpečovacie vzťahy ako aj vzťahy vzniknuté následne na základeuvedených zmluvných vzťahov sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení
neskorších predpisov, ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Podľa Hlavy 14., § 15 Úverových podmienok, klient súhlasí s nahrávaním jeho telefonickej komunikácie
so spoločnosťou prostredníctvom telefónnych čísel spoločnosti a s použitím tejto nahrávky ako
dôkazného materiálu v prípade riešenie reklamácií klienta alebo v prípade konania v rozpore so
zákonom. Spoločnosť a klient vyhlasujú, že použitie telefónnych číslach spoločnosti pre vykonávanie
činnosti v rámci uzatvorenej úverovej zmluvy má povahu právneho úkonu a je rovnocenné bežne

používanému styku.

Podľa Hlavy 14., § 16 Úverových podmienok, spoločnosť je oprávnená v prípade, že klient poruší
svoje zmluvné povinnosti s následkom existencie peňažnej pohľadávky vo výške dvoch splátok alebo
existencie akejkoľvek pohľadávky spoločnosti voči klientovi v lehote dlhšej ako 30 dní po splatnosti,
poskytnúť jeho osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, adresa, vrátane ďalších údajov

o klientovej bonite, dôveryhodnosti a platobnej morálke, povahe tohto porušenia zmluvnej povinnosti
záujmovému združenia právnických osôb SOLUS, sídlo Panenská 7, Bratislava, ktorého je spoločnosť
členom a ktoré vedie databázu osôb, ktoré porušili zmluvný záväzok riadne platiť za poskytnutú službu
(najmä úver, leasing, poistenie, kreditné karty, predaj na splátky) alebo za inú službu, ktorej cena má
byť uhradená vo viacerých platbách, splátkach, prípadne jeho právnemu nástupcovi a ktoré bude ďalej

spracúvať a poskytovať tieto osobné údaje (s výnimkou adresy) členom združenia.

Podľa Hlavy 14., § 19 Úverových podmienok, zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory vzniknuté
z tejto zmluve alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude
určený E.. K. F., narodeným XX.X.XXXX, so sídlom R. XX, P. a to zo zoznamu rozhodcov vedeného

E.. K. F., ktorý je v zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba.
E.. K. F. je oprávnený bez súhlasu strán meniť svoje sídlo a v takom prípade nie je potrebné uzatvárať
dodatok k rozhodcovskej doložke. E.. K. F. je povinný prípadnú zmenu sídla zverejniť bez zbytočného
na nižšie uvedenej internetovej stránke.

Podľa splátkového kalendára k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX, výška poskytnutého úveru bola 1
825,67 eur a žalovaná sa zaviazala úver splácať splátkami vo výške 39,24 eur mesačne. Splatnosť
1. splátky bola dňa 12.11.2008 a následne boli splátky splatné k 12. dňu príslušného kalendárneho
mesiaca. Dňa 25.5.2009 došlo k predčasnému zosplatneniu celého úveru. Pokuta za predčasnú
splatnosť bola zo strany žalobcu vyčíslená vo výške 1 055,83 eur a zosplatnená istina k uvedenému dňu

bola vo výške 1 753,13 eur. Žalobca si uplatnil voči žalovanej dňa 27.3.2009 zmluvnú pokutu II. vo výške
9,68 eur, dňa 20.4.2009 zmluvnú pokutu II. vo výške 3,14 eur a dňa 18.11.2008, dňa 18.12.2008 a dňa
19.1.2009 za upomienku sumu 3,32 eur. Žalovaná v prospech žalobcu uhradila celkovo sumu 336,69 eur
a žalobca zaplatenú sumu vo výške 22,78 eur zaúčtoval na vyúčtované zmluvné pokuty a upomienky,
zvyšnú sumu 313,91 eur zaúčtoval na splátky úveru a to až na splátku č.7. splatnú dňa 12.5.2009.

Žalobca písomným podaním zo dňa 25.5.2009 k uvedenému dňu zosplatnil celý úver a zároveň vyzval
žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 3 021,30 eur.

Žalovaná v podanom odpore zo dňa 16.1.2012 uviedla, že so žalobou nesúhlasí a z uplatneného

nároku uznáva iba nezaplatenie doteraz nesplatených splátok s 9 % ročným úrokom z omeškania odo
dňa splatnosti splátky do zaplatenia. Vo zvyšku navrhla žalobu zamietnuť. Uviedla, že dňa 29.9.2008
uzavrela písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a táto zmluva bola spracovaná akú formulárová
zmluva, v jej predtlači bolo uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú úverové podmienky
žalobcu a že klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol oboznámený s týmito podmienkami a že

prehlasuje že tým prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Podľa tejto zmluvy jej žalobca
poskytol pôžičku vo výške 1 825,67 eur a ona sa zaviazala splatiť pôžičku v 84 splátkach po 39,24 eur
mesačne. V čase uzatvárania tejto zmluvy nutne potrebovala peniaze, aj keď robí, jej čistý zárobok v
tom čase bol iba 10 200,- Sk mesačne. Jej manžel v tom čase zarábal v čistom 8 100,- Sk a ona má
vyživovaciu povinnosť voči dvom nezaopatreným deťom a to E. narodenom v roku XXXX a Z. narodenej

v roku XXXX. Ďalej uviedla, že manžel od roku 2009 bol nezamestnaný a je nezamestnaný aj dodnes.
Okrem toho 18.4.2009 manžela postihla prvá mozgová príhoda a 26.3.2010 druhá mozgová príhoda,
následkom čoho jej invalidom. Jej dcéra Z. má tiež zdravotné postihnutie - psoriázu, čo znamená veľké
finančné výdavky. Vzhľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu prestala túto pôžičku splácať. Doterazz pôžičky splatila asi 251,58 eur. Žalobca jej listom zo dňa 25.9.2009 oznámil, že podľa uzavretej
zmluvy si uplatňuje právo na zaplatenie celkovej sumy 3 021,30 eura. Ďalej uviedla, že takto uzavretá
spotrebiteľská zmluva obsahuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej

neprospech a to v ustanovení Hlavy 6., § 6, kde je uvedené, že ak klient neuhradí splátku, respektíve
splátky podľa § 3 Hlavy 6., klient je povinný uhradiť spoločnosti celý úver súčasne s úverom aj zmluvnú
pokutu vo výške ušlého úrok, takisto je neprijateľná podmienka v Hlave 14., § 3, kde je uvedené,
že v prípade omeškania úhrady splátky, splátky revolvingového úveru I., či revolvingového úveru II.,
alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa Hlavy 6., § 6 týchto úverových podmienok, je klient povinný

zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, najmenej však
300,- Sk. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky revolvingového úveru I., či
revolvingového úveru II, alebo ich časti dlhšie ako 7 dní, je klient povinní zaplatiť spoločnosti zmluvnú
pokutu vo výške 8 % z čiastky s ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute v
týchto úverových podmienkach nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na
náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokuty. Ďalej sa jedná o podmienky obsiahnuté v Hlave

14. § 4, kde je uvedené, že v prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, prípadne splátky
revolvingového úveru I., revolvingového úveru II., či ich časti dlhšie ako 6 mesiacov je klient ďalej
povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5 % z úveru, z ktorého vrátením v spoločnosti
je v omeškaní. Poukázala na znenie § 53 Občianskeho zákonníka ohľadom neprijateľných zmluvných
podmienok obsiahnutých v spotrebiteľských zmluvách a preto sa domáha vylovenia neplatnosti vyššie

uvedených ustanovení úverových podmienok. Uviedla, že ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka,
upravuje všeobecné pravidlá pre dojednávanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie bude konať profesionálne oproti spotrebiteľovi, so znalosťou
ponúkaných služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od

spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinnosti a táto je v nepomere k jeho plneniu, je
neplatná. Ustanovenie § 53 ods. 1, veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa.
Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti o inom, ako hlavnom predmete zmluvy, sa rovná absolútnej
neplatnosti zmluvy v uvedenom rozsahu. Ide o podmienky, ktoré sú hrubo poškodzujúce spotrebiteľa
a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Z neplatnej zmluvnej podmienky

nevzniká žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 2.2.2012 uviedol, že zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX zo
dňa 23.9.2008 neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach tak, ako uvádza odporkyňa. Podstatou právnej úpravy vymedzenej smernicou

rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je ochrana spotrebiteľa pred
ustanoveniami tzv. spotrebiteľských zmlúv, ktorých obsah spotrebiteľ pred ich uzatvorením nemôže
individuálne dohodnúť a tým ovplyvniť, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Rovnako i národná právna úprava zakotvila
v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v tzv. generálnej klauzule obdobné znenie, že

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatným znakom neprijateľnej podmienky
je skutočnosť, že zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
a to takej kvality, ktorá musí byť značná, nie malá či nepatrná, v neprospech spotrebiteľa. Ochrana
spotrebiteľavychádzazmyšlienkyvyrovnaniarovnováhyvzmluvnýchvzťahochvprospechspotrebiteľa.

Predpokladá, že s ohľadom na hospodársku silu je spotrebiteľ v značne nevýhodnom postavení voči
dodávateľovi a štát ako vykonávateľ štátnej moci vhodným spôsobom vyrovná pomer síl. Nemožno
si však túto podporu zamieňať s nevhodným paternalizmom štátnej moci v súkromných vzťahov. V
trhovom prostredí, ktoré je v zmysle ústavy základom nášho štátu, je každý z účastníkov trhu už zo
samotnej podstaty konfrontovaný s rôznymi ponukami, lákadlami v podobe reklamy a marketingu. Štát

prostredníctvom súdnej moci, nemôže za spotrebiteľa suplovať jeho rozhodovací proces a rozhodovať,
ktoréponukysamôžudostaťdojehodispozícieaktoréniesúvhodnézhľadiskaichdomnelejvýhodnosti
z pohľadu neosobného štátu. Spotrebiteľ má právo sám sa rozhodnúť, či daný produkt alebo ponuku
využije a v prípade že áno, je zodpovedný za svoje konanie. Poukázal na § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v znení účinnosť v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a uviedol, že predmetom plnenia z

úverovej zmluvy je peňažná suma a výšku úrokov považuje ako cenu plnenia. Toto svoje tvrdenie
odvodzuje aj z § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ďalej poukázal aj na znenie § 2 písm. b) zákona
č. 28/2001 Z,z, spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa spotrebiteľ zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Z týchto ustanovenívyplýva, že výška úrokov sa v danom zmluvnom vzťahu považuje za cenu plnenia. Na základe vyššie
uvedeného zastáva názor, že výšku úrokov, ktorá je cenou plnenia, nie je možné považovať za
neprijateľnú podmienku. V nadväznosti na tvrdenia odporkyne tiež nesúhlasil s jej posúdením dotknutej

úverovej zmluvy, v ktorom je ako neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy uvedené ustanovenie
požadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V dôsledku nesplnenia si zmluvnej povinnosti riadne a
včas platiť dohodnuté splátky úveru navrhovateľ odporkyni v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok
vzal výhodu zaplatiť úver formou splátok a vyúčtoval dojednanú zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta, ktorá

bola odporkyni účtovaná, bola presne definovaná v úverových podmienkach, ktoré boli neoddeliteľnou
súčasťou úverovej zmluvy a odporkyňa podpisom predmetnej zmluvy, t. j. vyhlásením urobeným nie v
tiesni,slobodneavážnevčase,keďnutnepotrebovalapeniaze,súhlasila.Dojednanieozmluvnejpokute
je právne relevantným dojednaním v rámci existujúceho záväzkového vzťahu, pretože ide o dojednanie
úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, to znamená, že
je platným a rovnocenným dojednaní s ostatnými zmluvnými dojednania a ako také majú ich ustanovenia

rovnakú právnu moc a váhu, ako majú dojednania uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy. Nie je
možné odlišne posudzovať a hodnotiť jednotlivé dojednané ustanovenia, pretože aj keď sú úverové
zmluvné podmienky tzv. typovými, ich platnosť a právnu vymožiteľnosť prejudikujú právne predpisy
upravujúce danú oblasť záväzkových zmluvných vzťahov. Ďalej uviedol, že si uplatňuje aj nárok na úrok
z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po zosplatnení a to vo výške 8,76 % ročne, teda vo výške

nižšej ako bola výška zákonného úroku z omeškania k uvedenému dňu. Ešte uviedol, že je pravdou,
že odporkyňa, ako spotrebiteľ, nemohla podstatnejším spôsobom ovplyvniť obsah úverovej zmluvy a
úverových podmienok, na druhej strane je ale pravdou aj to, že pokiaľ odporkyňa nesúhlasila s obsahom
úverovej zmluvy a úverovými podmienkami, mohla sa rozhodnúť, že úverovú zmluvu nepodpíše, čo
evidentne neurobila. V neposlednom rade je zrejmé i to, že odporkyňa podpisovala príslušnú úverovú

zmluvu a uzatvárala tak predmetný úverový vzťah s navrhovateľom v rozhodnom období ako osoba
plne spôsobilá na právne úkony, zmluvu podpisovala dobrovoľne, nikto ju k tomu podpisu nenútil, to
znamená, že plne si uvedomovala svoj záväzok voči navrhovateľovi v zmysle tejto úverovej zmluvy.
Vzhľadom na uvedené žalobca trvá na celom podanom žalobnom návrhu.

Vedľajší účastník na strane žalovanej písomným podaním zo dňa 27.5.2012 podal protižalobu a uviedol,
že v úverovej zmluve uzatvorenej so žalovanou sa vyskytujú neprijateľné podmienky a to
v Hlave 2., § 2 - ,,Klient udeľuje spoločnosti súhlas k tomu, aby sama zisťovala a overovala od tretích
osôb údaje potrebné k osvedčeniu pravdivosti údajov uvedených v návrhu ako osvedčenie finančnej
situácie klienta.“ V danom smere ide o závažný zásah do súkromia spotrebiteľa. Dotazovanie nevylučuje

napríklad zamestnávateľa a iné osoby, čím môže vzniknúť neprimeraný tlak na spotrebiteľa, aby plnil.
Bez osobitného vyjednávania je také ustanovenie neprijať.
v Hlave 4., § 2 - ,,Klient je povinný platiť úroky z poskytnutého úveru od doby, kedy spoločnosť poskytne
klientovi úver, až do úplného vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvom, ak nie na lícnej strane
úverovej zmluvy uvedené inak.“ Úroky sa majú platiť len počas doby, na ktorú bol úver poskytnutý. Po

splatnosti nastupujú sankcie a nie odplatné úroky. Je absurdné naviac, aby spotrebiteľ platil úroky aj z
úrokov z omeškania, ktoré sú tiež príslušenstvom podľa občianskeho zákonníka.
v Hlave 5., § 11 - ,,V prípade vzniku preplatku vráti spoločnosť preplatok klientovi na základe písomnej
žiadosti.“ Niet akceptovateľného dôvodu na to, aby nemal dodávateľ vrátiť poplatok bez formálnej
žiadosť. Spotrebiteľ môže opomenúť a dodávateľ sa sporným ustanovením kryje pred nečestným

zadržiavaním toho, čo mu nepatrí.
v Hlave 9., § 1 - ,, Zmluvné strany klient a spoločnosť sa popri úverovej zmluve dohodli aj na
uzatvorení zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, čiže zmluvy o revolvingovom úvere I. Na základe
takto uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového
úveru a spoločnosti povinnosť revolvingový úver za dohodnutých podmienok poskytnúť klientovi.

Klient je oprávnený čerpať revolvingový úver opakovane prostredníctvom úverovej karty za podmienok
stanovených v týchto úverových podmienkach a to vždy maximálne vo výške nevyčerpaného zostatku
dohodnutého úverového rámca revolvingového úveru. Spoločnosť a klient si dohodli úverový rámec
revolvingového úveru vo výške 15 000,- Sk. Klient sa uzatvorením tejto zmluvy o revolvingovom úvere
zaväzuje poskytnutý červovi nových úver spoločnosti vrátiť a zaplatiť jej za poskytnutý revolvingový úver

a úroky.“ Revolving je neprijateľnou podmienkou, pretože ide o úverový vzťah, ktorý vznikne s odstupom
časuoduzavretiaúverovejzmluvysananeskoršíúverovývzťahdopadajúzmluvnépodmienkyuzavretej
s výrazným časovým odstupom pred revolvingovom. Niekedy sa za obdobie od uzavretia úverovej
zmluvy do revolvingu zmení aj zákon a na to revolving už nepamätá. Úver by nemal byť podmieňovanýinou službou, vrátane ďalšieho revolvingu. Podľa úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home
Credit Slovakia ide o Hlavu 8 § 1.
v Hlave 15., § 14 - ,, Príjem z zároveň súhlasí, aby jeho telefonicky rozhovor so spoločnosťou,

ktorý bol vykonaný sa účelom určenia úverového rámca podľa Hlavy 8 bol spoločnosťou nahratý
a zaznamenaní, ako za účelom preukázania dohodnutej výšky úverového rámca.“ Bez osobitného
vyjednania je táto podmienka neprijateľná. Ide o súkromie spotrebiteľa. Podľa úverových zmluvných
podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia ide o Hlavu 14 § 15.
v Hlave 15., § 15 - ,, Spoločnosť je oprávnená v prípade, že klient poruší svoje zmluvné povinnosti

s následkom existencie peňažnej pohľadávky vo výške dvoch splátok alebo existencie akejkoľvek
pohľadávky spoločnosti voči klientovi v lehote dlhšej ako 30 dní po splatnosti, poskytnúť jeho osobné
údaje v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, adresa, vrátane ďalších údajovou o klientovej bonite,
dôveryhodnosti, platobnej morálke, povahe tohto porušenia zmluvnej povinnosti záujmovému zúženiu
právnických osôb SOLUS, sídlo Panenská číslo 7, Bratislava, ktorého je spoločnosť členom a ktoré
vedie databázu osôb, ktoré porušili zmluvný záväzok riadne platiť za poskytnutú službu alebo za inú

službu, ktorej cena má byť uhradená vo viacerých platbách, prípadne jeho právnemu nástupcovi a ktoré
bude ďalej spracovávať a poskytovať tieto údaje členom združenia.“ Ide o hrubý zásah do súkromia,
ktorý sa bez osobitného objednania nedá akceptovať. Pre meškanie 30 môže žalovanému spôsobiť
nenapraviteľné následky a poškodiť spotrebiteľa, napr. z databázy vychádzajú aj iní dodávatelia a
neposkytnú mu už službu. Ďalší úver tak dostane veľmi ťažko, a tak žalobca spôsobí, že nakoniec príde

o byt. Podľa úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia ide o Hlavu 14 § 16.
v Hlave 15., § 18 - ,, Zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo
v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený E.. K. F.,
X. XX.X.XXXX, R. R. R.K. XX, P. a to zo zoznamu rozhodcov vedeného E.. F., ktorý je v zozname
rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. E.. F. je oprávnený bez súhlasu

strán meniť svoje sídlo a v takom prípade nie je potrebné uzatvárať dodatok k rozhodcovskej doložke.
E.. K. F. je povinný prípadnú zmenu sídla zverejniť bez zbytočného na nižšie uvedenej internetovej
stránke. Osoba rozhodujúca o námietkach proti rozhodcovi, resp. spôsob jej určenia je uvedený v nižšie
uvedených Rozhodcovských pravidlách.“ Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podmienka vyžaduje,
aby žalovaná spory riešila pred rozhodcov vždy ak konanie vyvolal žalobca. To je v spotrebiteľských

vzťahoch takmer pravidlom. Fakticky žalovanú rozhodcovskou doložkou zbavil možnosti uplatniť vec
na všeobecnom súde. Taktiež je rozhodcovská doložka neplatná z dôvodu tzv. neprijateľného miesta
rozhodcovského konania, pretože je vo vzdialenosti cca 500 kilometrov a to výrazne odrádza od toho,
aby žalovaná v pokročilom veku riešila vec pred rozhodcom. Podľa úverových zmluvných podmienok
spoločnosti Home Credit Slovakia ide o Hlavu 14 § 19.

v Hlave 13., § 2 - ,, V priebehu trvania tohto záväzkového vzťahu môže spoločnosť za osobitných
výhodných podmienok oproti iným klientom bez VIČ ponúknuť klientovi úverové produkty alebo iné
produkty a služby poskytované klientom a to na základe zmlúv uzatvorených v jednotlivých prípadoch
medzi spoločnosťou a klientom. Uvedený súhlas klienta v citovanom rozsahu sa rovnako vzťahuje aj na
oslovovanie klienta spoločnosťou telefonicky prostredníctvom GMS technológií a internetu. V priebehu

trvania tohto záväzkového vzťahu VIČ môže spoločnosť oslovovať aj neadresnou ponukou produktov
a služieb iných osôb. Klient sa zároveň zaväzuje, že akékoľvek zmeny týkajúce sa jeho účastníckych
telefónnych staníc pevnej alebo mobilnej sieti vždy bezodkladne oznámi spoločnosti.“ Podľa úverových
zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia ide o Hlavu 12 § 2.

v Hlave 13., § 4 - ,, Za trvania záväzkového vzťahu je spoločnosť oprávnená používať a spracovávať
osobné údaje klienta v rozsahu a za podmienok tak ako je uvedené v hlave 14. § 9 týchto úverových
podmienok. Vzhľadom na to podpisom na tejto zmluve klient zároveň dáva súhlas na takéto použitie
a spracovanie jeho osobných údajov sa trvania záväzkového vzťahu správneho dôvodu VIČ. Klient
zároveň súhlasí, aby jeho telefonicky rozhovor so spoločnosťou podľa § 2 tohto ustanovenia bol

spoločnosťou nahratý a zaznamenaný a to za účelom ochrany práv spoločnosti.“ Vernostné identifikačný
sú číslo slúži na zastretie nekalej obchodnej praktiky a teda v skutočnosti nejde o výhru pre
spotrebiteľa, ale o to ako udržiavať obchodný vzťah so spotrebiteľom a to za súčasného pôsobenia
nekalých praktík akými sú telefonické a elektronické kontaktovanie, starosti ohľadne bezodkladného
informovania o zmene telefónnej siete, predloženie spracovávania osobných údajov, nahrávanie

rozhovorov. Ide o sofistikované zastretí nevhodného ponúkania služby. Podľa úverových zmluvných
podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia ide o Hlavu 12 § 4.Vedľajší účastník ďalej na podporu svojich tvrdení poukázal na znenie § 2. písm. u), § 3 ods. 5, § 7.
ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, judikatúru Súdneho dvora, Smernicu Rady
93/13/EHS. Vzhľadom na uvedené žiadal historicky a prelomovo zamietnuť žalobu z dôvodu, že súd

by nemal poskytnúť ochranu výkonu takého práva, ktoré sa prieči drobný mravom. Súd by mal uznať,
že miniatúrne písmo nie je v súlade s etikou, morálkou a čestnou obchodnou praxou. Žalobkyňa má
vážny problém zmluvu čítať aj doma v pohodlí. To by súdy nemali prehliadať. Jedinou definíciou konaní v
rozpore s dobrými mravmi v právnom poriadku Slovenskej republiky je definícia obsiahnutá v ustanovení
§ 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa: „ Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. “ Miniatúrne písmom nezodpovedá čestnej
obchodnej praxi a preto už len z tohto dôvodu žiada neposkytnúť žalobcovi ochranu. Ďalej uviedol,

že trvajú aj na premlčaní tých splátok, ktoré sú spred 3 rokov od dátumu podania žaloby. Primerané
finančné zadosťučinenie je právo, ktoré priznáva zákon a to tak za neprijateľné zmluvné podmienky, tak
aj za nekalé obchodné praktiky. Podľa zákona postačuje hrozba ujmy. Všetko je to v zmysle dosiahnutia
vyššej kvality života ľudí a zmoralizovania trhu, pretože je v úžerno nekalom katastrofálnom stave. V
prípade žalovanej nešlo o hrozbu, ale aj naplnenie hrozby nekalej obchodnej praxe. Miniatúrne písmo,

rozhodcovské konanie na základe neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy, neprijateľné zmluvné podmienky,
opodstatňujú priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Jeho výška nie je stanovená žiadnym
vzorcom a závisí len od úvahy súdu. V záujme odrádzajúcich účinkov preto navrhuje takú výšku
primeraného finančného zadosťučinenia, ktorá by bola aspoň polovicou sumy, ktorú od žalovanej
vymáha žalobca. Naliehavý právny záujem riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením číslo 1

M Cdo 1/09. Vzhľadom na vyššie uvedené sa v tomto súdnom konaní domáha vyslovenia neplatnosti
zmluvných podmienok, tak ako boli vyššie uvedené a zároveň požaduje, aby bol žalobca zaviazaný
zaplatiť žalovanej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2769,70 eur a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na podanom žalobnom návrhu v celom rozsahu trvá. Pokiaľ
sa jedná o práceneschopnosť manžela žalovanej, tak ten bol nezamestnaný až od 1.1.2009, čo je
irelevantné, nakoľko zmluva bola uzatvorená dňa 29.9.2008. V danej veci išlo o osobnú pôžičku. Táto
spočíva v tom, že klient, ktorý mal už predtým úvery a tieto riadne splácal, dostane ponuku uzavrieť
ďalší úver a v prípade, že má záujem a zmluvu podpíše, ktorá je mu zasielaná poštou, následne ju

odošle naspäť žalobcovi. Žalovaná sa mohla rozhodnúť, či túto ponuku príjme alebo nie. Nemala žiadnu
časovú ani inú tieseň pri uzatváraní zmluvy a vzhľadom na to, že sa ona tak rozhodla, táto zmluva bola
schválená. Pokiaľ sa jedná o príjmy na základe ktorých sa odvoláva na finančnú tieseň, príjmy boli v
zmluveuvedenéataktouvedenéúdajevzmluvevzhľadomnato,žezmluvajeprišladomovužvyplnená,
mohla namietať, pokiaľ to nebola pravda. Na žalovanú nikto nevyvíjal nátlak, aby zmluvu podpísala.

Zmluva bola uzatvorená na obdobie 84 mesiacov, čo je dosť dlhá doba a preto aj náklady žalovanej
vzrástli. Zmluva bola uzavretá platne a v súlade s legislatívou v tomto období.

Žalovanávosvojejvýpovediuviedla,žespodanoužalobounesúhlasíažalobunavrhujevcelomrozsahu
zamietnuť.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že o nároku čo sa týka žaloby žalobcu bolo právoplatne v spojení s
rozsudkom Krajského súdu rozhodnuté. Čiastočne bolo právoplatne rozhodnuté aj o protižalobe, čo
sa určenia niektorých neprijateľných zmluvných podmienok. Právoplatne bolo rozhodnuté o tom, že
neprijateľné súd zmluvné podmienky a to uvedené v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti

Home Credit Slovakia, a.s. platných ku dňu 29.9.2008 v Hlave 6., § 6 , v Hlave 14., § 3 v Hlave 14., §
4, a v Hlave 14., § 19. Protižalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Premetom tohto konania je tak posúdenie nároku žalovanej a určenie neprijateľných zmluvných
podmienok uvedených v Hlave 2., § 2, Hlave 4. § 2, Hlave 5. § 11, Hlave 9. § 1, Hlave 15. § 14,

15, 18, Hlave 13. §2 , Hlave 12. § 4 a to podľa ich obsahové znenia, pretože žalovaná tieto podmienky
označila nesprávnym číslom hlavy a §.Hlava 2. § 2, Hlava 4. § 2 a Hlava 5. § 11 boli označené správne. Hlava 8., § 1 bola označená žalovanou
ako Hlava 9. Hlava 14. § 15 a Hlava 14., § 16 boli označené žalovanou ako Hlavy 15 § 14, 15. Hlava
12. §2, §4 boli označené ako hlava 13, §2, §4.

Žalovaná uviedla, že s podanou protižalobou zo strany vedľajšieho účastníka konania na jej strane sa
plne stotožňuje, pripája s ak nej a v tomto znení podáva aj ona protižalobu. Vo veci uviedla, že predmetnú
zmluvu o úvere uzatvorila v čase keď mala finančné problémy, ale myslela si, že sa z toho dostane.
Potom jej ochorela dcéra, má psoriázu a na jej liečbu vynakladala nemalé finančné prostriedky. Preto

následne už nevládala splácať úvery. Z Home Creditu mala 4 a 3 už splatila. Jeden jej zostal nesplatený.
Mala úvery aj z iných bánk. S nimi sa však dohodla a postupne ich spláca a to na základe uzatvorených
splátkových kalendárov. Predmetná zmluva jej prišla poštou domov na podpis a ona sama sa rozhodla,
že ju podpíše. Keď túto zmluvu žalobcovi odoslala, následne mal manžel porážku a prišiel o prácu. Keby
to bola vedela v čase, keď zmluvu uzatvárala, tak by ju nikdy neuzatvorila. V čase od uzavretia zmluvy
až po dobu kým prišli peniaze, tak v tom čase jej manžel ochorel. Ešte raz poukázala, že keby to vedela

skôr, tak takúto zmluvu by neuzatvárala.

Zástupkyňa žalovanej v danej veci vo svojej výpovedi uviedla, že navrhuje žalobu v celom rozsahu
zamietnuť z dôvodu neplatnosti, pričom poukázala na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorý hovorí o tom, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým právom. Podľa ustanovenia § 4
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi, konanie v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je

v rozpore s obžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytované služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe využívanej na omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných vzťahov a porušovanie zmluvnej slobody. Žalobca pri poskytovaní úveru žalovanej
postupoval s hrubou nedbanlivosťou a poskytol úver žalovanej bez náležitého posúdenia, či bude

žalovaná schopná tento úver splácať. Na základe toho navrhla predmetnú úverovú zmluvu vyhodnotiť
ako absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom s
poukazom na príslušné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, ale aj dobrými mravmi a vyhlásiť,
že zmluva je od začiatku neplatná.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsahzmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom
období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku
poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom
najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty
za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa
rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,

ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúrokyvyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,

v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 153 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.), súd môže
v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka
používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Podľa názoru súdu uvedeného v prvom rozhodnutí mala žalovaná žalobcovi uhradiť celkovo sumu 1
931,59 eur pozostávajúcu z istiny úveru vo výške 1 825,67 eur a úroku z úveru ku dňu zosplatnenia vo
výške105,92eur(priprepočte8,86%ročnýmúrokomzosumy1825,67eurod29.9.2008do25.5.2009).
Súd mal za preukázané, že žalovaná v prospech žalobcu realizovala úhrady celkovo vo výške 336,69

eur. Nakoľko postup žalobcu ohľadom započítania úhrad zo strany žalovanej na príslušenstvo istiny -
zmluvné pokuty a upomienky, považoval súd za rozpor z dobrými mravmi, započítal celú uhradenú sumu
na dlžnú sumu 1 931,59 eur a teda je žalovaná povinná žalobcovi uhradiť ešte sumu 1 594,90 eur.
V tejto časti 1.594,90 eur považoval súd nárok žalobcu za dôvodný. O možnosť uhradiť dlžnú sumu v
splátkach žalovaná nepožiadala.)

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom

brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Pokiaľ sa jedná o zvyšnú časť podanej rotižaloby súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora (ES) vo
veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38,

podľa ktorého, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/
ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo
nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom
a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú
podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje

právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je
súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy. Ak tomuto kritériu
zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa teda slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnostiotom,žetakátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Zároveňtýmtovznikázáklad

pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a
dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

Po opätovnom preskúmaní veci súd dospel k záveru, že aj ďalšie žalovanou uvádzané zmluvné

dojednania uvedené v Hlave 2. § 2, Hlave 4. § 2, Hlave 5. § 11, Hlave 8. § 1, Hlave 14. § 15,16,
Hlave 12. § 2, Hlave 12. § 4 a to podľa ich obsahové znenia, pretože žalovaná tieto podmienky označila
nesprávnym číslom hlavy a § ( Hlava 2. § 2, Hlava 4. § 2 a Hlava 5. § 11 boli označené správne. Hlava
8. § 1 bola označená žalovanou ako hlava 9. Hlava 14. § 15 a Hlava 14. § 16 boli označené žalovanou
ako Hlavy 15 §14,15. Hlava 12. § 2, § 4 boli označené ako Hlava 13 § 2, 4 sú neprijateľné pretože

sú v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany v právnym vzťahu. Ide o nižšie
uvedené neprijateľné zmluvné podmienky a dôvody pre ktoré mal súd za to, že tieto zmluvné podmienky
sú neprijateľné.

Podľa Hlavy 2., § 2 - ,,Klient udeľuje spoločnosti súhlas k tomu, aby sama zisťovala a overovala od tretích

osôb údaje potrebné k osvedčeniu pravdivosti údajov uvedených v návrhu ako osvedčenie finančnej
situácie klienta.“ Ide o závažný zásah do súkromia spotrebiteľa a možnosť vzniku neprimeraného tlaku
na spotrebiteľa, aby plnil. Je zrejmé, že klient si takéto dojednanie osobitne neželal.Podľa Hlavy 4., § 2 - ,,Klient je povinný platiť úroky z poskytnutého úveru od doby, kedy spoločnosť
poskytne klientovi úver, až do úplného vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvom, ak nie na lícnej
strane úverovej zmluvy uvedené inak.“ Nárok žalobcu v tomto smere a dojednanie je v priamom rozpore

s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou. Úroky sa majú platiť len počas doby, na ktorú bol úver
poskytnutý. Po splatnosti nastupujú sankcie a nie odplatné úroky. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ platil
úroky aj z úrokov z omeškania, ktoré sú tiež príslušenstvom podľa občianskeho zákonníka.

Podľa Hlavy 5., § 11 - ,,V prípade vzniku preplatku vráti spoločnosť preplatok klientovi na základe

písomnej žiadosti.“ Niet akceptovateľného dôvodu na to, aby nemal dodávateľ vrátiť poplatok bez
formálnej žiadosť. Spotrebiteľ môže opomenúť a dodávateľ sa sporným ustanovením kryje pred
nečestným zadržiavaním toho, čo mu nepatrí.

Podľa Hlavy 9., § 1 - ,, Zmluvné strany klient a spoločnosť sa popri úverovej zmluve dohodli aj na
uzatvorení zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, čiže zmluvy o revolvingovom úvere I. Na základe

takto uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového
úveru a spoločnosti povinnosť revolvingový úver za dohodnutých podmienok poskytnúť klientovi.
Klient je oprávnený čerpať revolvingový úver opakovane prostredníctvom úverovej karty za podmienok
stanovených v týchto úverových podmienkach a to vždy maximálne vo výške nevyčerpaného zostatku
dohodnutého úverového rámca revolvingového úveru. Spoločnosť a klient si dohodli úverový rámec

revolvingového úveru vo výške 15 000,- Sk. Klient sa uzatvorením tejto zmluvy o revolvingovom úvere
zaväzuje poskytnutý červovi nových úver spoločnosti vrátiť a zaplatiť jej za poskytnutý revolvingový úver
aúroky.“ Revolvingjeneprijateľnoupodmienkou,pretožeideoúverovývzťah, ktorývzniknesodstupom
časuoduzavretiaúverovejzmluvysananeskoršíúverovývzťahdopadajúzmluvnépodmienkyuzavretej
s výrazným časovým odstupom pred revolvingovom. Niekedy sa za obdobie od uzavretia úverovej

zmluvy do revolvingu zmení aj zákon a na to revolving už nepamätá. Úver by nemal byť podmieňovaný
inouslužbou,vrátaneďalšiehorevolvingu.Súdužvmnohýchprípadochrozhodlioabsolútnejneplatnosti
takejto revolvingovej zmluvy ktorá bola súčasťou inej úverovej zmluvy. Podľa úverových zmluvných
podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia ide o Hlavu 8 § 1.

Podľa Hlavy 15., § 14 - ,, Klient zároveň súhlasí, aby jeho telefonicky rozhovor so spoločnosťou, ktorý bol
vykonaný sa účelom určenia úverového rámca podľa Hlavy 8 bol spoločnosťou nahratý a zaznamenaní,
ako za účelom preukázania dohodnutej výšky úverového rámca.“ Bez osobitného vyjednania je táto
podmienka neprijateľná a zasahuje do sféry ochrany osobnosti. Ide o súkromie spotrebiteľa. Podľa
úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia ide o Hlavu 14 § 15.

Podľa Hlavy 15., § 15 - ,, Spoločnosť je oprávnená v prípade, že klient poruší svoje zmluvné povinnosti
s následkom existencie peňažnej pohľadávky vo výške dvoch splátok alebo existencie akejkoľvek
pohľadávky spoločnosti voči klientovi v lehote dlhšej ako 30 dní po splatnosti, poskytnúť jeho osobné
údaje v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, adresa, vrátane ďalších údajovou o klientovej bonite,

dôveryhodnosti, platobnej morálke, povahe tohto porušenia zmluvnej povinnosti záujmovému zúženiu
právnických osôb SOLUS, sídlo Panenská číslo 7, Bratislava, ktorého je spoločnosť členom a ktoré
vedie databázu osôb, ktoré porušili zmluvný záväzok riadne platiť za poskytnutú službu alebo za inú
službu, ktorej cena má byť uhradená vo viacerých platbách, prípadne jeho právnemu nástupcovi a ktoré
bude ďalej spracovávať a poskytovať tieto údaje členom združenia.“ Súd je taktiež toho názoru, že ide o

hrubý zásah do súkromia, ktorý sa bez osobitného objednania nedá akceptovať. Pre meškanie 30 môže
žalovanému spôsobiť nenapraviteľné následky a poškodiť spotrebiteľa, napr. z databázy vychádzajú aj
iní dodávatelia a neposkytnú mu už službu. Ďalší úver tak dostane veľmi ťažko, a tak žalobca spôsobí,
že nakoniec príde o byt. Podľa úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia ide
o Hlavu 14 § 16.

Podľa hlavy 13., § 2 - ,, V priebehu trvania tohto záväzkového vzťahu môže spoločnosť za osobitných
výhodných podmienok oproti iným klientom bez VIČ ponúknuť klientovi úverové produkty alebo iné
produkty a služby poskytované klientom a to na základe zmlúv uzatvorených v jednotlivých prípadoch
medzi spoločnosťou a klientom. Uvedený súhlas klienta v citovanom rozsahu sa rovnako vzťahuje aj na

oslovovanie klienta spoločnosťou telefonicky prostredníctvom GMS technológií a internetu. V priebehu
trvania tohto záväzkového vzťahu VIČ môže spoločnosť oslovovať aj neadresnou ponukou produktov
a služieb iných osôb. Klient sa zároveň zaväzuje, že akékoľvek zmeny týkajúce sa jeho účastníckychtelefónnych staníc pevnej alebo mobilnej sieti vždy bezodkladne oznámi spoločnosti.“ Žalovaná ju
označila ako Hlava 12 § 2.

Podľa hlavy 13., § 4 - ,, Za trvania záväzkového vzťahu je spoločnosť oprávnená používať a spracovávať
osobné údaje klienta v rozsahu a za podmienok tak ako je uvedené v hlave 14. § 9 týchto úverových
podmienok. Vzhľadom na to podpisom na tejto zmluve klient zároveň dáva súhlas na takéto použitie a
spracovaniejehoosobnýchúdajovsatrvaniazáväzkovéhovzťahusprávnehodôvoduVIČ.Klienzároveň
súhlasí, aby jeho telefonicky rozhovor so spoločnosťou podľa § 2 tohto ustanovenia bol spoločnosťou

nahratý a zaznamenaný a to za účelom ochrany práv spoločnosti.“ Vernostné identifikačný sú číslo
slúži na zastretie nekalej obchodnej praktiky a teda v skutočnosti nejde o výhru pre spotrebiteľa, ale
o to ako udržiavať obchodný vzťah so spotrebiteľom a to za súčasného pôsobenia nekalých praktík
akými sú telefonické a elektronické kontaktovanie, starosti ohľadne bezodkladného informovania o
zmene telefónnej siete, predloženie spracovávania osobných údajov, nahrávanie rozhovorov. Ide o
sofistikované zastretí nevhodného ponúkania služby. Žalovaná ju označila ako Hlava 12 § 4.

Čo sa týka nároku žalovanej na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, má súd za to, že
tento nárok žalovanej nie je dôvodný a nepreukázaný.

Je pravou, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení zákon priznáva osobe, ktorá na súde úspešne

uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, že
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Priznané finančné zadosťučinenie má byť vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním

žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a
je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal.

Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa
priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy ale už vtedy, keď mu ujma v

nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany
svojich práv.

V konaní bolo preukázané, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1.825,67 eur ktorý čerpala.
Uhradila len časť dlhu vo výške 336,69 eur ako to vyplýva z obsahu spisu. Súd právoplatne rozhodol o

tom, že je povinná uhradiť žalobcovi ešte sumu 1.594,90 eur zohľadnení úhrad (1.931,59 eur - 336,69
eur). Ani doposiaľ tento svoj dlh ktorý má voči žalobcovi a ktorého si musí byť vedomá neuhradila. To,
z akých dôvodov si uplatnila primerané finančné zadosťučinenia v sume 2.769,72 eur, pričom ide o
značne vysokú sumu neuviedla. Taktiež neuviedla, akú ujmu, utrpela, a akej oblasti v čom táto ujma
má pozostávať, od čoho pri vyčísľovaní sumy vychádzala a pod a to ani pri svojej výpovedi. Ani v tomto

smere podľa jej zástupkyne iné návrhy na dokazovania prípadne ich zopakovanie nemala.

Žalobca bol v konaní, čo týka žaloby o zaplatenia dlžnej sumy bol z väčšej časti úspešný. Žalovaná
finančné zadosťučinenie požadovala v podanej protižalobe, ktorej podanie súviselo s podanou žalobou
žalobcu. Preto je potrebné pri posudzovaní úspechu žalovanej túto skutočnosť zohľadniť a to aj pri

posudzovaní nároku žalovanej o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Preto nemožno
povedať, že žalobkyňa bola úspešná v konaní. Bolo preukázané, že je žalobcovi je dlžná a doteraz
svoj dlh neuhradila.

Žalobkyňa v tomto konaní ničím nepreukázala, že by bola vystavenú psychickému vypätiu v sfére

rodinného, súkromného a spoločenského života. Preto v tomto smere jej žalobca ujmu nemohol
spôsobiť. O tom, koľko je povinná žalovaná zaplatiť žalobcu bolo rozhodnuté až v tomto konaní. Nebolo
vydané napríklad rozhodnutie v rozhodcovskom konaní, kde by bolo rozhodnuté o jej povinnosti zaplatiť
neprimerane vysokú sumu, ktoré je v rozpore so spotrebiteľským právom. Je absolútne nedôvodné a
scestné tvrdenie žalovanej, že nie je žalobcovi nič dlžná. Každý spotrebiteľ si musí byť vedomý tohto,

že ak mu bol poskytnutý úver, musí túto sumu vrátane zákonných nárok veriteľa minimálne na úroky
a úroky z omeškania vrátiť. Žalovaná žiadne takéto konanie vrátane nejakého nátlaku, ktorému mala
byť žalobcom vystavená v konaní nepreukázala. Rozhodnutie, že si vezme úver bolo jej slobodnýmrozhodnutím a preto jej tvrdenie o tom, že ak by vedela o problémoch manžela (ktoré nastali až po
podpise úverovej zmluvy), úver by nevzala je zavádzajúce a bezpredmetné.

V zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a nemožno ju objektívne preukázať.
Súd pri jej určovaní zohľadňuje rôzne kritéria a to jej intenzita, časové trvanie závadného konania,
satisfakčnú a sankčnú funkciu a podobne.

V danom prípade má súd za to, že žalobkyňou požadované finančné zadosťučinenie v sume 2.769,72
eur je podľa súdu neprimerané utrpenej ujme, ktorá navyše nebola v konaní preukázaná a nebolo

absolútne ničím nepodložené a zdôvodnené a zasahovalo by to tak do rozporu s dobrými mravmi.

Zo strany žalobcu okrem toho, že si svoj nárok uplatnil súdnou cestou, neboli voči žalovanej realizované
žiadne úkony, ktoré by mohli nepriaznivo zasiahnuť do jej práv a oprávnených záujmom, ktoré by jej
spôsobili nejakú ujmu a podľa názoru súdu nedošlo ani k vzniku hrozby takejto ujmy, tak ako je to vyššie

uvedené a preto žalovanej nemohol vznikol ani nárok na priznanie primeraného zadosťučinenia.

Za situácie, tak ako bola súdom zistená a ako je vyššie uvedená žiadať zo strany žalovanej od žalobcu s
podstate sumu, ktorú on požadoval voči žalovanej v tomto konaní a týmto si vlastne vyriešiť dlh, zaplatiť
dlh voči žalobcovi požadovaným finančným zadosťučinením, dokonca žiadať ešte viac je pomýlenou

predstavou a ničím nezdôvodneným. Žalovaná svoj dlh doposiaľ však neuhradila. Určite takéto konanie
nemal ani na mysli zákon č. 250/2007 Z.z. v § 3 ods. 5, ktorý takýto nárok spotrebiteľovi priznáva a ktorý
ako taký ani súd ani v tomto prípade nespochybňuje. Súd nemôže tento nárok len tak bez preukázania
určitých zákonných skutočnosti svojvoľne priznať.

Súd však poukazuje, že výkon práv a povinnosti podľa ust. § 3 ods. 1 OZ vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, pričom treba mať na zreteli nielen jedného účastníka
zmluvného vzťahu, teda nielen spotrebiteľa ale aj dodávateľa, nesmie dôjsť k obohateniu sa jedného
( aj spotrebiteľa ) na úkor druhého.

Rozhodnutím vo veci či už ohľadom žaloby ako aj protižaloby o určenie neprijateľných zmluvných
podmienok boli spravodlivo usporiadané všetky vzťahy medzi účastníkmi konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto súd

protižalobu v prevyšujúcej časti týkajúcej sa požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia v
sume 2.769,72 eur ako nedôvodnú z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania

rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovení a tým, že pojednávanie bolo odročené za

vyhlásením rozhodnutia vo veci samej rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote,
možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.