Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, December 3, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200429
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200429.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Mestská nemocnica
Prof. MUDr. Rudolfa Korca, DrSc., so sídlom Bernolákova 4, Zlaté Moravce, zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7, proti žalovanému: Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. marca 2014 č. ZS 402/00004/2013R, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. marca 2014 č. ZS 402/00004/2013/R podľa § 250j
ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 922,25 eur na účet právneho
zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania postupu a zrušenia rozhodnutia žalovaného
uvedeného v záhlaví rozsudku. Citovaným rozhodnutím žalovaný správny orgán potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, a to pobočky Nitra zo dňa 25. 07. 2013, ktorým podľa § 23 ods. 1
písm. e/ zákona č. 581/2004 Z. z. v spojení s § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, žalobca porušil povinnosť tým, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
pacientovi F. H. počas jeho hospitalizácie na internom oddelení v období od 23. 02. 2013 do 01. 02.
2013neposkytolzdravotnústarostlivosťsprávne.Žalobcadôvodynezákonnostirozhodnutiažalovaného
formuloval v podanej žalobe tak, že vydané rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového
stavu a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Uviedol, že nesúhlasí s
odborným stanoviskom MUDr. Laury Gombošovej v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom,
keďže navrhol doplnenie dokazovania zabezpečením ďalšieho konzultanta z príslušného odboru,

prípadne vykonaním znaleckého dokazovania, čo správny orgán zamietol. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na rozhodnutie NS SR č. 4Sžso/10/2008, ktorý riešil obdobnú situáciu a v ktorom najvyšší súd
neuvádza a nekonštatuje o zbytočnosti znaleckého dokazovania.

Žalovaný správny orgán v rozhodnutí uvádza, že žalobca ako účastník konania navrhol doplniť
dokazovanie ďalším odborníkom, prípadne vykonať znalecké dokazovanie, na čo však správny
orgán nepristúpil z dôvodu, že žalobca ako účastník konania nepredložil žiadne ďalšie skutočnosti

alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali prizvanie ďalšieho odborníka. Vytkol žalovanému, že z takejto
argumentácie správneho orgánu nie je jasné, z čoho odvodzuje správny orgán svoje konštatovanie,
že ak neboli predložené nové dôkazy, nie je ani potrebné prizvanie ďalšieho odborníka. Žalobca však
uvádzal konkrétne skutočnosti, ktoré bolo opätovne odborne posúdiť, čím sa správny orgán odmietolzaoberať. Správny orgán napriek pretrvávajúcemu rozporu v odborných otázkach medzi žalobcom
ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a odborným stanoviskom MUDr. Gombošovej sa žiadnym
spôsobom tieto nesnažil odstrániť. Žalobca zdôraznil, že MUDr. Gombošová nie je súdnou znalkyňou v

odbore a jej názor má rovnakú váhu, ako názor ktoréhokoľvek lekára. Za účelom riadneho posúdenia
prípadu bolo potrebné prizvať ďalšieho odborníka z odboru alebo vykonať znalecké dokazovanie, keďže
práve správnosť spôsobu vedenia zdravotnej starostlivosti bol sporný. Správny orgán sa odvoláva na
zásadu voľného hodnotenia dôkazov, čo však v danom prípade neobstojí, keď takéto jeho konanie je
na úkor správneho zistenia stavu veci.

Žalobca poukázal aj na nesprávne zistenie vo výkone dohľadu, spočívajúce v tvrdení, že pleurálny
punktát nebol vyhodnotený na prítomnosť bielkovín, albumínu glukózy, cholesterolu a leukocytov.
Správny orgán tvrdí, že tejto námietke žalobcu bolo vyhovené, avšak pretrvávajúcou skutočnosťou je, že
v odbornom stanovisku MUDr. Laury Gombošovej sa toto nepravdivé tvrdenie uvádza, a teda z neho aj
vychádzala pri posudzovaní správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Túto skutočnosť nemožno

považovať za správnu a už len z toho dôvodu malo dôjsť k opätovnému posúdeniu zo strany odborného
konzultanta. Opakom je súčasný stav, keď rozhodnutie je vydané na základe odborného stanoviska,
ktorý vychádzal z nepravdivých skutočností, čo neskôr správny orgán aj vo svojich rozhodnutiach
potvrdil. Žalobca ďalej uviedol, že základnou otázkou je určenie „správnosti“ alebo „nesprávnosti“
poskytnutia zdravotnej starostlivosti, je nevyhnutné riadne odborné posúdenie, ktoré v tomto prípade

zo strany správneho orgánu nebolo vykonané. Oba správne orgány uvádzajú, že ani iný postup pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti by nemusel viesť k inému priebehu ochorenia pacienta, keďže sa
jednalo o polymorbídneho pacienta s celkovo závažným zdravotným stavom. Žalobca je toho názoru,
že práve táto skutočnosť je kľúčovou pri určovaní správnosti poskytovaní zdravotnej starostlivosti a
dodal, že v podstate ani samotný správny orgán nie je schopný viesť spôsob liečby, ktorý by viedol

k inému výsledku. Postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa určuje individuálne pri každom
pacientovi, pričom je nevyhnutné prihliadať na komplexný zdravotný stav pacienta a z toho dôvodu
neexistujú zaručené riešenia na zlepšenie zdravotného stavu pacienta. Žalobca opätovne poukázal
na rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, v ktorých je nejasne uvedené,
že porušenie spočívalo aj v tom, že „bolo vhodné uvažovať o ATB liečbe, bolo potrebné uvažovať

o invazívnej pľúcnej ventilácii“. Žalobca rozporuje použitie termínu „uvažovať“, ktoré samo o sebe
neznamená, že takýto zdravotný postup mal byť použitý. Nedostatky vytýkané v rozhodnutí sú v tomto
smere nepreskúmateľné.

Žalobca ďalej uvádza, že na určenie konkrétneho postupu poskytnutia zdravotnej starostlivosti pre

pacienta neexistujú závažné štandardy. Poskytovateľ pri jej určení vychádza z výsledkov vykonaných
vyšetrení, pacientových príznakov, postupu jeho zdravotného stavu, pričom pri jej poskytnutí musí
zvážiť mieru prínosu a rizík pre zdravie pacienta. Žalobca je toho názoru, že v danom prípade nie
je možné posudzovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti za nesprávne, keďže ani s ohľadom na
súčasné poznatky lekárskej vedy nie je určiteľné, či by stavu pacienta pomohlo, ak by poskytovateľ

zdravotnej starostlivosti podstúpil riziko indikovania invazívnej ventilácie, ak by zvýšil dávky furosemidu
alebo by poskytol iný spôsobom zdravotnej starostlivosti. Práve mieru rizík musel vziať poskytovateľ do
úvahy, keď z dôvodu zvyšovania reálnych parametrov nepristúpil k podávaniu vyšší dávok furosemidu.
Žalobcovi nie je zrejmé, prečo by mal postupovať v rozpore s indikáciou lieku, ktorý by vo vyšších
dávkach mohol zhoršiť pacientov stav a bola by to práve vec, ktorú by žalovaný ako správny orgán

pri kontrole namietal. Podobne tak tomu bolo aj pri neindikovaní invazívnej ventilácie privolaným
lekárom OAIM - oddelenia anesteziológie a intenzívnej medicíny dňa 01. 02. 2013, keďže táto by pre
pacienta s pokročilým a závažným kardionálnym ochorením spolu so skutočnosťou, že sa jednalo o
polymorbídneho pacienta s pokročilým vekom predstavovala smrteľné riziko. Nemožno preto súhlasiť so
záverom prvostupňového správneho orgánu, ktorý jej neindikovanie považuje za nesprávne poskytnutú

zdravotnú starostlivosť.

Čo sa týka antibiotickej liečby, táto nebola indikovaná v deň prijatia pacienta na hospitalizáciu vzhľadom
k tomu, že vyšetrenie zápalových parametrov pri prijatí (FW 18/38, CRP 15/54 MG/L) a následný pokles
o 5 dní od prijatia (CRP 9,6 MG/L dňa 28. 01. 2013) tiež po celú dobu hospitalizácie nezaznamenaný

vzostup telesnej teploty nasvedčovalo tomu, že by malo ísť o dyspnoe zápalovej etiológie pri event.
akútnej bronchopneumónii. Vyšetrenie pleurálneho punktátu bolo tiež negatívne v zmysle zápalu tak,
ako to žalobca uvádza aj v námietkach k protokolu č. 258/2013.Žalobca uviedol, že mukolytiká pacientovi podávané neboli vzhľadom na skutočnosť, že pacient
subjektívne udával doma občasný kašeľ s ojedinelou expektoráciou, avšak prvé dni hospitalizácie
žiaden kašeľ, ani expektoráciu spúta neudával. taktiež ani v záznamoch sestier, lekára, ani v zdravotnej

dokumentácii nie je údaj o kašli, prípadne expektorácii. Z toho dôvodu konštatovanie priamo v
rozhodnutí „vzhľadom ku kašľu s vykašliavaním bolo potrebné...“ nie je podložené žiadnymi dôkazmi. K
zdravotnému stavu pacienta uviedol, že pacient sa liečil na viacero závažných ochorení. Rozhodnutie
žalovaného považuje za rozhodnutie vydané na podklade „predpokladu“, čo jednoznačne považuje
za nedostatočne zistený skutkový stav, ako aj nedostatočné vyporiadanie sa s námietkami žalobcu

uvedenými v rozklade.

Celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutia sú zjavne nepreskúmateľné, z ich odôvodnenia
vyplýva, že žalobca, resp. akýkoľvek poskytovateľ je povinný vykonať všetko na zistenie správnej
diagnózy, a to bez ohľadu na skutočnosť, či to pacientovi pomôže alebo nie. Tým sa popiera základný
princíp, a to skutočne pacientovi pomôcť a nielen urobiť výkony, ktoré v konečnom dôsledku pacientovi

nepomôžu, resp. škodia. V tomto smere poukázal na ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. a uviedol, že
zdravotnástarostlivosťtakmábyťposkytovanáscieľomuzdravenia,anieibapreto,abysanaplnilinikým
neštandardizované názory správneho orgánu. Záverom konštatoval, že je zrejmé, že žalobca v konaní
pred správnymi orgánmi riadne zdôvodnil správnosť spôsobu poskytovania zdravotnej starostlivosti
a túto chcel podložiť aj ďalšími dôkazmi. Správny orgán však tieto návrhy bezdôvodne zamietol a

pridržal sa odborného stanoviska, ktoré vychádzalo z nepravdivých skutočností. Rozhodnutia oboch
správnych orgánov tak nemajú podklad v riadnom zistení skutkového stavu a sú nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. žiadal zrušiť obe rozhodnutia a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobca v žalobe podal návrh na odklad vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1 OSP. Tomuto návrhu

súdu vyhovel a uznesením zo dňa 25. 07. 2014 odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného až do
právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Žiadosti bolo vyhovené uznesením zo dňa 25. 07. 2014.

Žalovanýsprávnyorgánžiadalžalobuzamietnuť.Uviedol,žezobsahužalobnéhonávrhuzhľadiskajeho
náležitostí vyplývajúcich z § 249 ods. 2 OSP nevyplýva, v akom rozsahu sa predmetné rozhodnutia a

postupsprávnychorgánovnapáda.Takistoznávrhunevplývatvrdeniežalobcu,žeakoúčastníkkonania
bol rozhodnutím a postupom daného správneho orgánu ukrátený na svojich právach a ak aj by bol, tak
potom na ktorých. Podľa súdnej praxe dôvody nezákonnosti by mal žalobca dostatočne špecifikovať
skutkovo, aj právne, a nie spoliehať sa na súd, že súd bude nahrádzať nedostatky v dôvodoch žaloby.
Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/2/2010. Žalovaný správny orgán je toho názoru, že žaloba

neobsahuje všetky zákonné náležitosti, čo spôsobuje vadnosť žaloby v rozsahu a dôvodoch žaloby.
Nesúhlasí preto s podanou žalobou a tomu zodpovedajúcim konečným návrhom.

Úrad, pobočka Nitra ako prvostupňový správny orgán žalovaného, vydal dňa 25. 07. 2013 rozhodnutie,
ktorým žalobcovi vo výroku svojho rozhodnutia uložil podľa § 50 ods. 2 písm. a/ a § 64 ods. 2 písm.

b/ zák. č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pokutu vo výške 500,- eur za
porušenie § 4 zákona č. 576/2004 Z. z. , ktoré bolo zistené dňa 03. 06. 2013 ukončeným výkonom
dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti p. F. H. počas hospitalizácie pacienta na internom
oddelení žalobcu v období od 23. 01. 2013 do 01. 02. 2013, a to za skutok, ktorý je bližšie popísaný vo

výroku prvostupňového rozhodnutia. K zisteniu uvedeného porušenia vo výroku rozhodnutia, za ktoré
pobočka žalovaného v správnom konaní uložila sankciu, dospela pobočka cestou zákonne vykonaného
dohľadu, na ktorý sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a pri ktorom ako dohliadajúci
orgán postupoval striktne podľa § 43 a nasl. zák. č. 581/2004 Z. z. Pobočka žalovaného výkonom
dohľadu z predloženej zdravotnej dokumentácie pacienta zistila, že pacient sa liečil na ICHS (ischemickú

chorobu srdca) so syndrómom angíny pectoris, prekonal anteroseptálny infarkt miokardu (infarkt
prednej steny srdcovej komory) v roku 2011, po paliatívnej PCI (perkutálnej koronárnej intervencii) so
zavedeným stentom (trubicou), s inplantovaným kardiostimulátorom, s chronickým srdcovým zlyhaním,
so systolickou dysfunkciou EF 45 %, bol diabetik na inzulínotherapii s rozvinutými komplikáciami a
prekonal intersticiálnu pneumóniu bilaterálne (obojstranný zápal pľúc) v marci 2012.

K dôvodom nezákonnosti uvedených v žalobe žalovaný správny orgán uviedol, že v preskúmavanej
veci prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný mali dostatočne preukázaný skutkový stav, z ktorého
vyplynulo porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o poskytovaní zdravotnej starostlivostipacientovižalobcom,ktorébolonáslednedôvodomnauloženiepokuty.Ztohodôvoduneakceptovalaani
pobočka žalovaného, ani žalovaný návrh na doplnenie dokazovania o stanovisko ďalšieho odborníka z
príslušného medicínskeho odboru alebo o znalecký posudok, čo v odôvodnení napadnutých rozhodnutí

oba správne orgány riadne zdôvodnili.

Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že odborníčka so špecializovaného odboru vnútorné
lekárstvo MUDr. Laura Gombošová, PhD. nie je súdnou znalkyňou v odbore, a teda jej názor má
rovnakú váhu ako názor ktoréhokoľvek lekára. prizvaním odborníka z medicínskeho odboru vnútorné

lekárstvo do procesu výkonu dohľadu využila pobočka žalovaného zákonnú možnosť, ktorú jej dáva
ust. § 43 ods. 4 zák. č. 581/2004 Z. z., v zmysle ktorého dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci
žalovaného a prizvané osoby na základe písomného poverenia žalovaného. Prizvanými osobami môžu
byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom. Žalobca nepoukázal
na žiadne konkrétne dôvody, ktorými by spochybnil medicínsku úroveň prizvanej osoby z medicínskeho
odboru vnútorné lekárstvo. Zo strany žalobcu ide len o všeobecné, a žiadnymi relevantnými dôkazmi

nepodložené tvrdenia. Pobočka žalovaného práve v záujme náležitého objasnenia skutkového stavu
veci a v záujme dôkladného posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi
prizvala k výkonu dohľadu MUDr. Gombošovú, PhD., odborníčku z medicínskeho odboru vnútorné
lekárstvo. V záujme zabezpečenia nestrannosti prizvaní odborníci z konkrétnej medicínskej oblasti
nie sú zamestnancami žalovaného a sú ustanovení pre konkrétny prípad posudzovania zdravotnej

starostlivosti a tiež musia spĺňať podmienky stanovené v § 43 ods. 7 zák. č. 581/2004 Z. z., a to
podmienku odbornej spôsobilosti podľa § 33 zák. č. 578/2004 Z. z. v tých pracovných činnostiach, v
ktorých majú vykonávať dohľad a podmienku najmenej 5 ročnej odbornej zdravotníckej praxe v oblasti
poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Žalobca v žalobnom návrhu upozorňuje na rozhodnutie NS SR č. 4Sžso/10/2008 (na ktoré žalovaný
poukazuje v rozhodnutí zo dňa 17. 03. 2014), že k prípadu, ktorý bol predmetom súdneho
preskúmavania, boli prizvaní štyria konzultanti, ktorí konštatovali, že zdravotná starostlivosť v
predmetnom prípade bola poskytnutá nesprávne. Podľa žalovaného to, že všetci štyria konzultanti
dospeli k rovnakým záverom, plne podporuje stanovisko žalovaného, že ak by aj úrad prizval do konania

iného konzultanta alebo znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku, títo by vychádzali iba
z tých istých skutočností, ktoré boli známe aj konzultantovi a ktoré boli podkladom pre vypracovanie
jeho odborného záveru vo veci. Postup žalovaného pri zisťovaní skutkového stavu predpisuje § 43
a nasl. zákona č. 581/2004 Z. z. a vychádzajúc z týchto ustanovení zákon počíta s odbornými
posudkami konzultantov ako dôkaznými prostriedkami v správnom konaní. Žalobca navrhol vo vyjadrení

k upovedomeniu o začatí správneho konania zo dňa 12. 07. 2013 zabezpečenie ďalšieho odborného
stanoviska, čo mu pobočka žalovaného nevyhovela a svoje stanovisko odôvodnila v rozhodnutí, ale v
ďalšom konaní sa doplnenia dokazovania nedomáhal.

Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, týkajúce sa nesprávnych zistení pri výkone dohľadu a

že rozhodnutie pobočky žalovaného bolo vydané na základe odborného stanoviska, ktoré vychádzalo
z nepravdivých skutočností, čo neskôr správny orgán aj vo svojich rozhodnutiach potvrdil. Odborné
stanovisko prizvanej osoby MUDr. Laury Gombošovej, PhD. bolo jedným z podkladov vykonaného
dohľadu nie jediným podkladom. Pobočka žalovaného v protokole č. 258/2013 konštatovala, že žalobca
nevyhodnotil pleurálny punktát, či ide o exsudát alebo transsudát, nebola vyšetrená merná hmotnosť,

ani prítomnosť bielkovín, albumínu glukózy, cholesterolu a leukocytov. Na základe námietok žalobcu k
protokolu, v ktorých žalobca uvádza, že v odobratom pleurálnom punktáte boli realizované vyšetrenia
na LDH, bielkoviny, glukózu CRP, cholesterol, pobočka žalovaného v rámci výkonu dohľadu opätovne
preskúmala zdravotnú dokumentáciu pacienta a námietku žalobcu čiastočne akceptovala a premietla to
aj do zápisne č. 258/2013 o prerokovaní námietok, do upovedomenia o začatí správneho konania, aj

do rozhodnutia o uložení pokuty, v ktorých pobočka žalovaného konštatovala, že žalobca nevyhodnotil
pleurálny punktát v rozsahu, či ide o exsudát alebo transsudát a nebola vyšetrená jeho merná hmotnosť.
Navyše skutočnosť, že vyšetrenie pleurálneho punktátu bolo tiež negatívne v zmysle zápalu, a teda
jednoznačne išlo o transsudát, uvádzal žalobca len v námietkach k protokolu o vykonanom dohľade, v
zdravotnej dokumentácii pacienta sa však takéto námietkové tvrdenie žalobcu, resp. identické tvrdenie

žalobcu uvedené žalobcom aj v jeho žalobnom návrhu nenachádza.

Žalobca v žalobe namieta medicínske zistenia žalovaného, ktoré boli skutkovým základom porušenia
§ 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi, avšak žalovanýuvedené námietky neakceptuje, nakoľko počas výkonu dohľadu tieto námietky pobočka žalovaného
posúdila, vyhodnotila ich a za osobnej účasti žalobcu zápisnične prerokovala dňa 03. 06. 2013. Počas
prvostupňového správneho konania o uložení pokuty boli medicínske námietky ako základ skutkového

stavu veci opakovane preskúmané a posúdené a vo svojom rozhodnutí sa s nimi pobočka žalovaného
vysporiadala. Taktiež žalovaný správny orgán vo svojom druhostupňovom rozhodnutí sa s opakovanými
medicínskymi námietkami žalobcu zaoberal, čo uviedol aj v rozhodnutí.

Žalovaný k námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a pre

nedostatok dôvodov uviedol, že postupoval v správnom konaní striktne podľa ustanovení Správneho
poriadku, ako i pri vydávaní rozhodnutí podľa § 46 Správneho poriadku. Žalovaný má za preukázané, že
zo strany žalobcu došlo k porušeniu ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z., podľa ktorého je poskytovateľ
povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Pri svojom rozhodnutí žalovaný zvážil a vyhodnotil
všetky námietky a pripomienky žalobcu, ktoré však zistený skutkový stav nijako nemenili a žalobca
nepreukázal svoje tvrdenia. Zistenia žalovaného potvrdil aj prizvaný odborník MUDr. Laura Gombošová,

PhD. vo svojom stanovisku. Žalovaný sa pri posudzovaní poskytnutej zdravotnej starostlivosti vo svojich
úvahách riadil, okrem už spomenutých dôvodov aj nasledovnými právnymi predpismi, ktoré určujú, akým
spôsobom sa má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti správať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Poukázal na ust. § 2 ods. 1, 10 zák. č. 576/2004 Z. z., ktoré upravujú zdravotnú starostlivosť, zdravotný
výkon a liečba. Žalovaný je toho názoru, že dôvody uloženia pokuty a jej výška v napadnutom

rozhodnutí žalovaného, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovaného zo dňa 25. 07.
2013 sú dostatočné a preukázané, správny orgán v rozhodnutí uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom
rozhodnutiaaakýmiúvahamisariadilprihodnotenídôkazovapripoužitíprávnychpredpisov,nazáklade
ktorých rozhodol.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na pojednávaní, v rozsahu
dôvodov žaloby a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo potrebné podľa § 250j ods. 2 písm.
c/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa takto rozhodol jednohlasne
pomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004Z.z.osúdochaozmeneadoplneníniektorýchzákonov

v znení neskorších predpisov).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa § 2 zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov:
(1) Zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci,
vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života

fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií;
zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum,
ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.
(2) Zdravotný výkon je ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku
poskytovania zdravotnej starostlivosti.

(3) Neodkladná zdravotná starostlivosť (ďalej len "neodkladná starostlivosť") je zdravotná starostlivosť
poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život
alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti
môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle
zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie.

Neodkladná starostlivosť je aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode. Neodkladná starostlivosť
je aj vyšetrenie osoby označenej za možný zdroj rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy,
diagnostika a liečba osoby s rýchlo sa šíriacou a život ohrozujúcou nákazou. Súčasťou neodkladnej
starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, neodkladná preprava medzi
zdravotníckymi zariadeniami a neodkladná preprava darcov a príjemcov orgánov, tkanív a buniek

určených na transplantáciu; neodkladnú prepravu vykonávajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej
služby. 1)
(9) Diagnostika je zisťovanie a hodnotenie zdravotného stavu osoby a v prípade zistenia poruchy zdravia
alebo choroby určenie závažnosti poruchy zdravia alebo choroby; jej výsledkom je určenie choroby.(10) Liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť
ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky jej choroby.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z., o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytovateľ je povinný poskytovať
zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky
zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom
uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Podľa § 50 ods. 2 cit. zákona, ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti
zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností
ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
a) pokutu (§ 64 ods. 2) .

Podľa § 64 ods. 2 cit. zákona, Úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok
ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky
b) 9 958 eur, ak ide o právnickú osobu.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dňa 23. 01. 2013 bol na internom oddelení žalobkyne
hospitalizovaný pacient Ľ. V. pre zdravotné potiaže, a to dýchavicu, kašeľ s vykašliavaním. Pri prijatí
bol pacient orientovaný bez akrocyanózy. Zmena sfarbenia niektorých častí tela do fialova zapríčinená
ich nedostatočným prekrvovaním, bez dyspnoe (dýchavičnosť), auskultačne vpravo chropky, vľavo
nepopísaná. Akciu srdca mal pacient nepravidelnú, frekvencia 82/min, TK 150/80. Mal edémy v

predkolení. Diagnostický záver pri prijatí bol kongestívne srdcové zlyhanie a ostatné chronické diagnózy.
Vstupná RTG snímka hrudníka bola popísaná ako homogénne zatienenie ľavého dolného a sčasti
stredného pľúcneho poľa difúzne zmnožená bronchovaskulárna kresba, hily (centrálne partie pľúc)
zväčšené. V liečbe mal pacient identickú liečbu ako doma, okrem Furosemidu, ktorý bol podávaný
venózne najprv v dávke 40 mg, neskôr 20 mg. Dňa 29. 01. 2013 bola pacientovi realizovaná pleurálna

punkcia, evakuovaných 900 ml. Materiál bol odoslaný na mikrobiologické vyšetrenie, RTG snímka po
evakuácii bola takmer bez zmeny. Dňa 30. 01. 2013 kontrolný ASTRUP (vyšetrenie krvných plynov):
pH 7,23, sat. 02 pri oxygénotherapii 87,2 %. Dňa 31. 01. 2013 bol vykonaný zápis sestry o 7,15 hod.,
stav pacienta bol zhoršený. V zázname vizity bolo uvedené, že u pacienta sú vymiznuté dýchanie
do polovice pľúc, vpravo chropky. O 13,00 hod. preklad pacienta na JIS oddelenie, bola zmenená

liečba, podávané infúzie so Syntophyllinom, Hydrokortizonom, Ambrobene, Lucetam. Do liečby bolo
pridané antibiotikum Augumentin 2x 1,2 g vnútrožilovo. Dňa 01. 02. 2013 sa stav pacienta zhoršil
a podľa zápisu v dokumentácii bol dezorientovaný, zahlienený, kašľal. Auskultčane vpravo chropky,
vľavo nepočuteľné dýchanie. Opakovane boli odsávané dýchacie cesty, materiál bol odoslaný na
mikrobiologické vyšetrenie, avšak v tento deň o 18,15 h bolo zistené bezvedomie u pacienta, cyanóza,

areflexia a u pacienta bol konštatovaný „exitus letalis“.

Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, v ustanovení § 77 ods. 1 zakotvuje, že na konanie a rozhodovanie úradu
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Z toho vyplýva,

že správne orgány musia v konaní postupovať podľa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) a pri rozhodovaní dodržiavať najmä základné zásady správneho konania (§ 3), ustanovenie
správneho poriadku týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl.), ako aj ustanovenia
správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho konania, t. j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a
nasl.). Jednou zo základných zásad správneho konania je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej

zásadyvyplýva,žesprávneorgánysúvkonaníaprirozhodovanípovinnépostupovaťvsúladesÚstavou
SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah
medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi.

Správny orgán prvého stupňa, s ktorým sa žalovaný stotožnil, v napadnutom rozhodnutí ustálil skutok

tak, že: " ... pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi Ľ.V. v období od 23. 01. do 01. 02. 2013
žalobcovo (ošetrujúci zdravotnícki pracovníci žalobcu) porušenie spočívalo v tom, že u polymorbídneho
pacienta s chronickým srdcovým zlyhaním bol zistený ľavostranný, relatívne rozsiahly fluidothtorax
(prítomnosť tekutiny v pleurálnej dutine). Nakoľko bol pacient symptomatický, bolo potrebné ihneďdávku diuretík z ambulantných 40 mg Furonu na vyššiu dávku. Vzhľadom ku kašľu s vykašliavaním
bolo potrebné aplikovať príslušnú mukolytickú liečbu (liečba znižujúca viskozitu hlienu, čím sa uľahčuje
jeho vykašliavanie), realizovať mikrobiologické vyšetrenie spúta na začiatku hospitalizácie. Bolo vhodné

uvažovať o ATB (antibiotickej liečbe), nakoľko šlo o diabetika s prekonaným infektom dolných lalokov
pľúc v marci 2012. Bolo potrebné včas diferencovať, či ide o transsudát (nezápalová tekutina) alebo
exsudát (zápalová tekutina). Už vstupný ASTRUB (vyšetrenie krvných plynov) vykazoval hypoxémiu
(znížená koncentrácia kyslíka v krvi) a hyposaturáciu (znížené nasýtenie) kyslíkom, čo bola indikácia
na odľahčovaciu pleurálnu punkciu skôr. Pleurálny punktát nebol ´vyhodnotený - či ide o exsudát alebo

transsudát, nebola vyšetrená merná hmotnosť. Dňa 30. 01. 2013 bol kontrolný ASTRUB s nálezom
globálnej respiračnej insufficiencie s acidózou (nedostatočnosť dýchania s prekyslením), preto bolo
potrebné uvažovať o invazívnej pľúcnej ventilácii. nebola tiež indikovaná ďalšia, potrebná odľahčovacia
pleurálna punkcia. ďalší liečebný postup bolo treba konzultovať so špecializovaným pracoviskom“.

V danej veci súd je toho názoru, že medzi účastníkmi konania je spor, ktorý spočíva v skutkovej stránke

veci a následne v právnej kvalifikácii zisteného skutku ako porušenia povinnosti ustanovenej v § 4 ods.
3 zákona č. 576/2004 Z. z., najmä žalobcom namietané medicínske zistenia žalovaného, ktoré boli
skutkovým základom porušenia § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z.

Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie

správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci zakotvená v § 3 ods.
4 Správneho poriadku a premietnutá aj ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu
predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať
dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci
(úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného

dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal

s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta,
času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu,
aby nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho

rozhodnutia, poruší ustanovenie § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej (nález ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
36/2010). Odôvodnenie musí obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie musí byť zrozumiteľné. Je

potrebné navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za
nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa
niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec (nález ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu SR vyplýva, že za porušenie práva na spravodlivé súdne

konanie treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia,
pričomsúčasťouprávanadostatočnéodôvodneniesúdnehorozhodnutiajeajprávoúčastníkovsúdneho
konania, aby sa súd vyrovnal s ich argumentmi a návrhmi (Nález ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
344/2010).

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd je medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná, v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR je postavený na úroveň ústavného zákona a potom
každá fyzická a právnická osoba v Slovenskej republike má zaručené právo na spravodlivý proces v
zmysle čl. 6 Dohovoru. Bolo by v rozpore s princípmi právneho štátu, ak by právo na spravodlivý proces
nebolo dodržané. Zo štrasburskej judikatúry vyplýva, že tieto princípy sa vzťahujú aj na správne konanie

asprávneorgányakoajsúdymusiavychádzaťzDohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd
z roku 1950, ktorý sa stal celoeurópskym meradlom pre akty verejnej moci. Nemožno však nechať ani
bez povšimnutia celý rad dokumentov Rady Európy prijatých vo forme rezolúcie alebo odporúčaní, ktoré
sa týkajú rozhodnej činnosti správnych orgánov.Žalovaný správny orgán, resp. prvostupňový správny orgán, na podnet dcéry hospitalizovaného
pacienta, vykonal v období od 07. 03. do 03. 06. 2013 dohľad na mieste žalobkyne a na posúdení

správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi sa v rámci výkonu dohľadu podieľala ako
prizvaná osoba podľa § 43 ods. 4 zák. č. 581/2004 Z. z. MUDr. Laura Gombošová, Phd., odborníčka v
medicínskom odbore vnútorné lekárstvo. Prvostupňový správny orgán z vykonaného dohľadu na mieste
vyhotovil dňa 14. 05. 2013 Protokol č. 258/2013, ktorý bol doručený žalobkyni ako účastníčke konania
a ktorá podala i námietky.

Žalobkyňa v podaných námietkach, v podanom rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj
v žalobe namieta zistený skutkový stav a závery prizvaného odborného konzultanta MUDr. Lauru
Gombošovú, PhD., odborníčku v medicínskom odbore vnútorné lekárstvo, že tak, ako správny orgán
opísal poskytnutú zdravotnú starostlivosť pacientovi, v danom prípade nemôže súhlasiť, keďže u
pacienta už pri jeho prijatí boli zistené zvýšené hodnoty reálnych parametrov a začal s podávaním

Furosemidu 40 mg, pokračoval v uvedenej dávke pre subjektívne zlepšenie stavu pacienta a následne
bol aj napriek tomu zaznamenaný ďalší vzostup reálnych parametrov (Urea 23. 01. 2013, 28. 01. 2013,
31. 01. 2013), a preto nemohla byť táto dávka zvýšená. Tieto skutočnosti vyplývajú zo záznamov
zdravotnej dokumentácii pacienta. Pokiaľ ide o uvedený kašeľ u pacienta, žalobkyňa udáva, že prvé
dni hospitalizácie pacient žiaden kašeľ nemal a ani expektoráciu spúta neudáva. Takýto údajov v

záznamoch sestier, lekára v zdravotnej dokumentácii nebol, preto neboli podávané mukolytiká. Nebol
realizovaný odber spúta na kultivačné vyšetrenie. Kašeľ s expektoráciou bol zaznamenaný až 31. 01.
2013,kedybolihneďordinovanéodberynamikrobiologickévyšetrenieabolinasadenéširokospektrálne
antibiotiká (augumentin). Antibiotická liečba nebola indikovaná v deň prijatia pacienta na hospitalizáciu,
nakoľko vyšetrenie zápalových parametrov pri prijatí a následný pokles o 5 dní od prijatia a celú dobu

hospitalizácie nebol zaznamenaný zostup telesnej teploty, a toto nenasvedčovalo tomu, že by malo ísť
o dyspnoe zápalovej etiológie pri even. aktuálnej bronchopneumonii. Vyšetrenie pleurálneho punktátu
bolo negatívne v zmysle zápalu a jednoznačne sa jednalo o transsudát, po diuretickej terapii subjektívne
ťažkosti pacienta ustupovali. U pacienta bol urobený kontrolný ASTRUP dňa 31. 01. 2013
pri zhoršení stavu pacienta a dňa 01. 02. 2013 bolo realizované opakované vyšetrenia ASTRUPU

pre nezlepšenie sa stavu pacienta, prehlbovanie globálnej respiračnej insuficiencie a bol privolaný
lekár OAIM, ktorý vzhľadom na pokročilosť a závažnosť kardiálneho ochorenia neindikoval invazívnu
ventiláciu a jej indikáciu považoval za povážlivú. Dňa 01. 20. 2013 žalobkyňa indikovala opakovanú
pleurálnu punkciu, ktorá pre celkovo ťažký stav pacienta, nemožnosť adekvátnej spolupráce (pacient
neobsedel, bol pridržiavaný dvomi sestrami) nepodarilo úspešne realizovať. Žalobkyňa pokračovala

v diuretickej, mukolytickej, nootropnej terapii, oxygenoterapii. Pri večernej vizite o 18,00 hod. pacient
udával subjektívne zlepšenie stavu.

Žalobkyňa zdôrazňuje, že jednoznačne išlo o polymorbídneho pacienta s vážnymi pridruženými
ochoreniami, komplikáciou ktorých došlo bohužiaľ k úmrtiu pacienta. Žalobkyňa navrhovala doplnenie

dokazovania prvostupňového správneho orgánu, ako i v samotnej žalobe, a to prizvaním ďalšieho
konzultantna alebo nariadenia znaleckého dokazovania v zmysle ustálenej judikatúry s uvedením
konkrétnych rozhodnutí najvyššieho súdu, ktoré sú krajskému súdu známe, v obdobných prípadoch.

Aj podľa názoru súdu treba prisvedčiť žalobkyni, že skutok tak, ako ho opísal a špecifikoval správny

orgán, je nedostačujúci na posúdenie porušenia ust. § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti u menovaného pacienta s dôsledkom jej postihu za správny
delikt, keďže neboli odstránené názorové rozpory účastníkov konania a odôvodnenie rozhodnutia nie
je zrozumiteľné, pokiaľ žalovaný správny orgán pri opise skutku používa slová, resp. slovné spojenia
„bolo potrebné“ (napr. ihneď zvýšiť dávku diuretík) bez bližšieho medicínskeho záveru, prečo a aký

dopad to malo na posudzovaný konkrétny prípad, alebo „bolo potrebné aplikovať príslušnú mukolytickú
liečbu ...“, „pleurálny punktát“ nebol vyhodnotený, či sa jedná o exsudát alebo transsudát a podobne.
Ďalej žalovaný správny orgán často používa terminológiu „zotrváva na stanovisku“, avšak chýba
medicínsky záver v spojitosti so zákonnou úpravou v zmysle porušenia povinnosti poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti.

Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným
dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon
hodnota ich pravdivosti. Správny orgán pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti)určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o tieto dôkazy môže oprieť svoje
zistenia ohľadne skutku, t. j. či sú pre zistený skutkový stav upotrebiteľné. Dokazovanie predstavuje aj
verifikačný proces, pri ktorom správny orgán zvažuje, ktorý dôkaz je využiteľný a z hľadiska dokazovania

významný a ktorý je pre rozhodnutie vo veci bezvýznamný.

Súd považuje za potrebné uviesť a zdôrazniť, že voľná úvaha hodnotení dôkazov z hľadiska ich
závažnosti, ako i pri rozhodovaní o výške pokuty za správny delikt, je myšlienkový proces, v rámci
ktorého má správny orgán zvažovať závažnosť porušenia právnych predpisov vo vzťahu ku každému

zisteniu protiprávneho konania, jeho následky, dobu protiprávnosti. Hodnotenie dôkazov v zmysle
zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Podľa názoru súdu môže správny orgán
pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal
všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí aj pre odvolací správny orgán,
keďže v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva sa jednoznačne zastáva právny názor, že
prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok.

Skutkový stav, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie správnych orgánov, nie je podľa názoru súdu
jednoznačný vzhľadom na pretrvávajúce rozporné tvrdenia účastníkov konania, aby na základe neho
mohla byť vyvodená zodpovednosť za správny delikt voči žalobkyni tak, ako je špecifikovaný vo výroku
prvostupňového správneho rozhodnutia, ktoré rozhodnutie žalovaný správny orgán, ako odvolací orgán,

vecne správne potvrdil.

Žalovaný správny orgán konštatuje, že na výkon dohľadu sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb., teda
Správny poriadok, čomu sa prikláňa i krajský súd, keďže ide o vysokoodborné právne otázky na
medicínskom podklade, pre ktorých je úrad ako orgán dohľadu kompetentný vysloviť svoj odborný

právny názor v rámci správnej úvahy, avšak nie všetky zistenia majú za následok porušenie ust. § 4 ods.
3 zákona o zdravotnej starostlivosti, ale iba tie, ktoré sú špecifikované jasne, zrozumiteľne, medicínsky
odôvodnené a podložené listinnými dôkazmi, aby nebolo možné skutok zameniť a aby opísaný skutok
vykazoval znaky správneho deliktu s dopadom na uloženie sankcie.

Pre aplikáciu skutkovej podstaty obsiahnutej v tomto ustanovení, spočívajúcu v tom, že žalobkyňa
nemala vykonať všetky zdravotné úkony, aby splnila postup lege artis, je popri vymedzení subjektu,
subjektívnej stránky a objektu deliktu veľký dôraz kladený na objektívnu stránku tohto deliktu, t.
j. konanie, ktorého dôsledkom je nezvratný právny záver o tom, že zdravotná starostlivosť nebola
poskytnutá hore opísaným spôsobom. V tomto duchu žalovaný správny orgán nevysvetlil podstatu

podmienok ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na zistený skutkový
stav podľa dôkaznej situácie u žalobcu a nepostupoval v súlade s touto judikatúrou.

Úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva však nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov,

ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne
orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a
procesnoprávne predpisy. Súd preto počas súdneho konania v tak odborných otázkach nemôže vysloviť
sám odborný záver o tom, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá v súlade s najnovšími poznatkami
lekárskej vedy v situácii, keď účastníci konania ako odborníci (žalovaný prostredníctvom zamestnancov

alebo prizvaných osôb podľa § 43 zák. č. 581/2004 Z. z.) na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti
dôjdu k celkom opačným záverom, ako znalec, ktorý je štátom aprobovanou osobou na osvedčovanie
odborných skutočností. Takýto záver musí vysloviť správny orgán a súd je podaním správnej žaloby iba
prizvaný do pozície preskúmania zákonnosti, či vyslovené odborné závery o poskytovaní zdravotníckej
starostlivosti boli vyslovené v súlade so zákonom (a to najmä so zásadou voľného hodnotenia dôkazov)

alebo nie, pričom obsah týchto záverov neskúma z hľadiska odborného ale z hľadiska právneho
(rozsudok NS SR č. 1Szd/3/2013).

Žalovaný správny orgán zistené nedostatky, opísané v protokole, vyhodnotil z hľadiska zabezpečenia
včasnosti liečby vo vzťahu k diagnostike a terapii pacienta za postup non lege artis. Žalovaný správny

orgán sa stotožnil so skutkovými zisteniami a uloženou pokutou prvostupňovým správnym orgánom,
ktorý konštatoval, že pri ukladaní pokuty vychádza z toho, že zdravotná starostlivosť pacientovi nebola
poskytnutá správne a účastník konania nevykonal potrebné zdravotné úkony tak, aby zabezpečil
včasnú a účinnú liečbu pacienta. Na druhej strane správny orgán uvádza, že pri určení výškypokuty prihliadol na závažný stav pacienta, na jeho polymorbiditu, ako i na to, že ani adekvátny
postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nemusel viesť k inému priebehu ochorenia pacienta.
Takéto tvrdenia si protirečia a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, ktoré správny orgán doteraz

zabezpečil, a preto žalobkyňa sa právom cíti byť ukrátená na svojich právach žalobou napadnutým
rozhodnutím, pokiaľ nie je jasne a konkrétne špecifikované jej porušenie a zanedbanie zdravotnej
starostlivosti u tohto konkrétneho pacienta, u ktorého po niekoľkodňovej hospitalizácii bol konštatovaný
“exitus letalis“. Pokiaľ ide o následok v podobe smrti pacienta, súd je toho názoru, že táto skutočnosť
nie je z obsahu administratívneho spisu jednoznačne preukázaná podľa skutkového stavu ku dňu

napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP) Žalobkyňa k zdravotnému stavu pacienta uviedla a tvrdí,
že pacient sa liečil na viacero závažných ochorení a je zrejmé, že dlhodobo nebral predpísané lieky a
nekonal v súlade s pokynmi jeho lekárov pred hospitalizáciou.

Súd preto za dôvodnú považoval námietku žalobkyne v podanej žalobe týkajúcim sa nedostatočného
zistenia skutkového stavu. Súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán riadne neodôvodnil svoje

rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom
napr. Ústavného súdu SR I ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú
predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6
ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je
presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté

rozhodnutie v nedostatočnej miere neuvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Súd
dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999 a
zdôrazňuje, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný súd pritom nevyžadujú, aby na každý argument účastníka
konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý má rozhodujúci
význam pre rozhodnutie, otázky, ktoré zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov napr.

prvostupňového rozhodnutia, resp. argument, ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje
sa špecifická odpoveď (napr. aj nález ÚS SR sp. zn. ÚS 78/2005).

Podľa názoru súdu rozhodnutiu žalovaného chýba preskúmateľná úvaha, a preto považuje rozhodnutie
žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a predčasné, keďže zatiaľ nie je možné

postup žalobkyne označiť za „non lege artis“.

V záujme dôkladného posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi bolo
povinnosťou správneho orgánu tieto rozpory odstraňovať a prizvať ďalšieho (prípadne ďalších)
odborníka (odborníkov) z konkrétnej medicínskej oblasti, ktorí nie sú zamestnancami žalovaného, najmä

ak išlo o polymorbídneho pacienta s chronickým srdcovým zlyhaním, a to aj nariadením znaleckého
dokazovania.

Význam zisťovania skutkového stavu pre správne konania prostredníctvom rôznych dôkazných
prostriedkov, vrátane znaleckého posudku, je najmä zdôraznený prostredníctvom základnej zásady

zakotvenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku

Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku
a rozhodnutie žalovaného ako nezákonné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho
poriadku a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, keďže je nepochybné, že presné a úplné zistenie skutkového

stavu je medzi účastníkmi súdneho konania po odbornej stránke sporné a jeho spornosť mal žalovaný
odstrániť dostupnými právnymi prostriedkami.

Právnym názorom súdu je žalovaný viazaný podľa § 250j ods. 7 OSP. Úlohou žalovaného, ktorý podľa §
59 Správneho poriadku má rozsiahle kompetencie, bude v ďalšom konaní odstrániť vytýkané nedostatky

v zistenom skutkovom stave, doplniť dokazovanie vyššie naznačenom smere a opätovne rozhodnúť.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu
účelne vynaložených trov spojených s týmto konaním v sume 70,- eur z titulu zaplateného súdneho
poplatku plus trovy právneho zastúpenia v sume 922,25 eur podľa § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhl. č.

655/2004 Z. z. za päť úkony právnej služby v sume 852,25 eur po 134,- eur (prevzatie a príprava
zastúpenia, spísanie žaloby, podanie na súd dňa 06. 05. 2014, nahliadnutie do spisu 13. 08. 2014,
písomné podanie na súd 21. 08. 2014, účasť na pojednávaní dňa 03. 12. 2014) plus 5x RP po 8,04 eur,plus 5 x 28,41 eur (20 % DPH), ktoré trovy je žalovaný povinný zaplatiť tak , ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu vo H., a.s. č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej
republiky v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného
súdu, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).