Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 31, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 23Csp/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416208267
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416208267.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, právne
zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti
žalovanému Z. E., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.. A. XXX/X, XXX XX Ž. H. D., štátny občan SR, o
zaplatenie sumy 84,94 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 84,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 46,44 Eur od 10.09.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 38,50 Eur od 10.10.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.09.2016 podanou prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá bola
doručená súdu dňa 09.09.2016, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 84,94 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 46,44 Eur od 10.09.2013 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 38,50 Eur od 10.10.2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzavrel so
žalovanou zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Na základe zmluvy

právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej telekomunikačné služby a tieto služby potom žalovanej
vyúčtoval vo faktúrach. Žalovaná riadne a včas neuhradila faktúry, čím porušila zmluvnú povinnosť, preto
sa žalobca domáhal svojho nároku súdnou cestou. Pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou
zo dňa 27.08.2015 v spojení s odovzdávacím protokolom zo dňa 03.09.2015. Ako dôkazy označil
zmluvu o postúpení pohľadávok, odovzdávací protokol, oznámenie o postúpení pohľadávky, zmluvu o
poskytovaní verejných služieb s prílohami a faktúry.

2. Podľa § 167 ods. 1 CSP súd dňa 20.01.2017 doručil žalovanej žalobu s prílohami do vlastných rúk
spolu s uznesením zo dňa 20.12.2016, ktorým súd žalovanú v súlade s § 167 ods. 2 CSP vyzval, aby
sa k doručenej žalobe písomne vyjadrila. Súd žalovanú zároveň poučil o jej procesných právach a
povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Žalovaná sa k doručenej žalobe nevyjadrila.

3. Podľa § 297 písm. b/ CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého

právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000,-Eur. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Súd oznámenímzo dňa 07.03.2017, ktoré bolo vyvesené na úradnej tabuli a webovom sídle súdu dňa 07.03.2017,
oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom vykonal dokazovanie
oboznámením obsahu žaloby, pripojenými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Súd zistil
tento skutkový a právny stav:

5. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že medzi hmotnoprávnym predchodcom žalobcu

ako poskytovateľom na jednej strane a žalovanou ako zákazníkom na strane druhej uzatvorená
Zmluva o pripojení, a to podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách
(ďalej len „zmluva“), ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanej elektronické
telekomunikačné služby a žalovaná sa zaviazala platiť cenu služieb podľa platného cenníka. Dňa
27.05.2010 bol žalovanej aktivovaný zvolený program služieb Podľa seba 3. Dňa 26.01.2012 uzavrela
žalovaná s hmotnoprávnym predchodcom žalobcu dodatok k zmluve o pripojení. Právny predchodca

žalobcu vyúčtoval žalovanej poskytnuté služby v súlade s platným cenníkom celkovou sumou 84,94
Eur, a to faktúrou č.7308825203 sumu 46,44 Eur za obdobie od 22.07.2013 do 21.08.2013 a
faktúrou č.7310025574 sumu 38,50 Eur za obdobie od 22.08.2013 do 21.09.2013. Oznámením o
postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2015 oznámil hmotnoprávny predchodca žalobcu žalovanej, že dňa
27.08.2015 uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou právny predchodca postúpil na žalobcu s

účinnosťou od 04.09.2015 pohľadávky voči žalovanej z vyššie uvedených faktúr v celkovej výške 84,94
Eur.

6. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu založený uzavretou zmluvou o pripojení je
spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť nielen podľa príslušných ustanovení zákona

č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a zákona č. 351/ 2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, ale aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa., a to s prihliadnutím na
právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o pripojení. Právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ
služby konal pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti. Druhou zmluvnou stranou je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti

7. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov,
ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011 (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“), a ktorým bol zrušený
zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov
sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú

dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj s odkazom na tarifu.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú

službu.

Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2 zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo dočasne prerušiť alebo
obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v
lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku

zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po
predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný používať verejnú službu
v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženej faktúry.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných

služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 524 ods. 1,2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

8. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
bola uzavretá zmluva o pripojení podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách, ktorá sa podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách

s účinnosťou od 01.11.2011 považuje za zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 zákona
č. 351/2011 Z.z. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ sprístupnil a
poskytol žalovanej na základe jej žiadosti zvolené služby v rozsahu špecifikovanom v zmluve. Žalovaná
sa zaviazala platiť poskytovateľovi cenu zvolených služieb uvedenú v cenníku. Za poskytované služby
vystavilprávnypredchodcažalobcužalovanejfaktúryvcelkovejvýške84,94Eur.Napriektomu,žepodľa

uzavretej zmluvy a § 43 ods. 1 písm. a), a ods. 12 písm. b) zákona č.351/2011 Z.z. bola žalovaná povinná
uhradiť cenu poskytnutých služieb, žalovaná vyfakturované sumy neuhradila. Aktívnu legitimáciu má
súd preukázanú predloženým oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 04.09.2015, ktorým právny
predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že na žalobcu postúpil pohľadávky z vyššie uvedených faktúr.Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 84,94 Eur, ktorá pozostáva zo sumy 46,44 Eur
vyplývajúcej z faktúry č.7308825203 a sumy 38,50 Eur vyplývajúcej z faktúry č.7310025574. Žalovaná
sa k doručenej žalobe nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela, preto súd podľa § 151 ods. 1

CSP považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné. Súdu nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci
o tom, že by žalovaná sumu, čo i len čiastočne uhradila, ani nebolo predostreté žiadne tvrdenie ani
žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovanej zaplatiť cenu poskytnutých služieb zanikol,
hoci aj iným spôsobom ako splatením. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že
žalovaná využívala služby žalobcu, pričom žalovaná vyfakturované sumy neuhradila, preto má súd za

to, že žaloba o zaplatenie poskytnutých služieb bola podaná dôvodne.

9. Keďže sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, súd aplikoval ustanovenie § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa a posúdil otázku premlčania uplatnených nárokov napriek nečinnosti žalovanej, teda aj
bez návrhu, pričom dospel k záveru, že uplatnený nárok nie je premlčaný, preto zaviazal žalovanú
na zaplatenie žalovanej sumy 84,94 Eur titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté služby. Faktúry

boli splatné dňa 09.09.2013 a 09.10.2013. Premlčacia doba pri najskôr splatnej faktúre (splatnej dňa
09.09.2013) začala plynúť nasledujúcim dňom 10.09.2013, kedy bolo možné právo prvý krát uplatniť
na súde a uplynula by 10.09.2016. Keďže žaloba napadla na súde dňa 09.09.2016, premlčacia doba
podľa § 101 Občianskeho zákonníka ešte neuplynula. Rovnaký záver platí aj pre neskôr splatnú faktúru,
vzhľadom na čo je zrejmé, že celý žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný.

10. Žalobca žalobou okrem žalovanej sumy uplatnil aj príslušenstvo, a to pokračujúce úroky z
omeškania. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok

z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis.
Týmto vykonávajúcim predpisom je Nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorý sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 v spojení s §
10c (s prihliadnutím na dátum uzavretia zmluvy) tohto vládneho nariadenia, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. k 10.09.2013, resp. k 10.10.2013 bola vo výške 0,50 %
ročne. Vzhľadom na uvedené, ako aj s prihliadnutím na viazanosť súdu rozsahom uplatnených úrokov,
súd priznal úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne. Žalovaná je preukázateľne v omeškaní so
zaplatením, pričom toto omeškanie stále trvá, preto žalobca má nárok voči žalovanej aj na zaplatenie

úrokov z omeškania zo súm vyplývajúcich z jednotlivých faktúr, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti
jednotlivých faktúr až do zaplatenia.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie

nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej vecisa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s

prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).