Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/448/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813207872
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813207872.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a

sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu E. W. H., H..Z..A.., Y., E. XX,
IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom
Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., Ž. XXX, o zaplatenie
2.255,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 30.
decembra 2013, č. k. 9C/422/2013-40

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku
o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zaviazal
žalovanéhozaplatiťžalobcovi720,85Eurs5,25%úrokomzomeškaniaročnepočnúcod21.11.2013do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Ďalším výrokom
súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorý sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.255,08 Eur s

úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 29. 09. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania na
tom skutkovom základe, že žalobca uzatvoril 26. augusta 2009 so žalovaným Zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.493,73 Eur.
Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 84,11
Eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný sa
dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1, do uplatnenia práva žalobcu podľa §
565 Občianskeho zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil len sumu 772,88 Eur.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 10 o viac ako tri mesiace, žalobca
si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný
mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 2.255,08 Eur dňa 29.09.2010. Túto sumu neuhradil
ani čiastočne.

3. Súd po vykonanom dokazovaní poukázal na § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“) a zdôraznil, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej aleboinej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ďalej súd
poukázal na ust. § 4 ods. 1 až 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy, ako aj § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vykonaným dokazovaním
vzal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX z 26. augusta 2009, ktorú je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust.
§ 52 Občianskeho zákonníka a Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver v sume 1.493,73
Eur, pričom čerpaný úver mal splácať v mesačných splátkach po 84,11 Eur. V zmluve je vyčíslená ročná
percentuálna miera nákladov vo výške 68,77 %, ako aj ročná úroková sadzba vo výške 68,82 %, avšak
nie sú uvedené údaje podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, t.j. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, zo zmluvy nevyplýva z
akých položiek pozostáva navýšenie úveru, predstavujúce celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom. Vzhľadom na tieto chýbajúce údaje v zmluve a s poukazom na skutočnosť,
že žalovaný úver čerpal, súd predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere považoval za platnú, avšak
považoval ju za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v účinnom znení v čase uzavretia zmluvy.

4. Z prehľadu čerpania a splácania úveru súd prvej inštancie zistil, že žalovaný čerpal úver celkove v
sume 1.493,73 Eur a na úhradu úveru zaplatil 772,88 Eur, čo rovnako vyplýva z prehľadu čerpania a
splácania úveru. Neuhradený zostatok úveru činí 720,85 Eur, preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu
neuhradenejčastiúveruavozvyšnejčastižalobuzamietol.Dlžnúsumusúdzaviazalžalovanéhozaplatiť
s 5,25 % zákonným úrokom z omeškania od 21. 11. 2013 (t.j. odo dňa doručenia žaloby s prílohami

žalovanému) do zaplatenia, keďže žalobca v konaní nepreukázal, že pokus o zmier, resp. inú výzvu na
plnenie, doručil žalovanému pred týmto dátumom, a preto súd vo zvyšnej časti žalobu ohľadom úrokov
z omeškania zamietol.

5. Výrok o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa ustanovenia § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“); žalobca mal v konaní čiastočný úspech a žalovaný, ktorý
by mal právo na pomernú náhradu trov konania, si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to do zamietavého výroku rozsudku a do

výroku o náhrade trov konania, pričom navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti,
návrhu vyhovel a priznal mu trovy prvostupňového i odvolacieho konania. Uplatnil odvolacie dôvody
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. 221 ods. 1 písm. h) a podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
c), d) a f) O.s.p.. Žalobca ohľadom záverov súdu prvej inštancie o nedostatku náležitostí zmluvy o
revolvingovom úvere uviedol, že Zákon o spotrebiteľských úveroch nevyžaduje pri uvádzaní jednotlivých

predpísaných náležitostí, aby boli v rovnakom poradí, ako v spomenutom zákonnom ustanovení, alebo
aby pri ich uvedení zmluvy bolo použité aj zákonom určené označenie. Podľa názoru žalobcu zmluva
o revolvingovom úvere obsahuje určenie počtu splátok, dátum ich splatnosti, ako aj ich výšku, kedy
z nej vyplýva, že počet splátok je 36, ktoré sú splatné k 26. dňu v mesiaci. Oznámenie veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi obsahuje uvedené údaje, a tiež dátum splatnosti prvej a poslednej splátky.

Náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z., teda uzavretá zmluva o revolvingovom
úvere obsahuje. Za nedôvodný považuje aj záver súdu, že zmluva neobsahuje položky, z ktorých mali
pozostávať celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. S poukazom na ust. § 2
písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca v odvolaní uvádza, že v prípade uzavretej zmluvy
o revolvingovom úvere sú tieto náklady tvorené len zmluvnou odmenou. V bode 6 zmluvy sa výslovne

uvádza, že zmluvná odmena predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom v sume 1.534,36 Eur. Z toho teda vyplýva, že ani v tomto smere závery súdu nie sú správne. Za
nesprávne považuje aj závery súdu o nepreukázaní toho, či pokus o zmier, resp. iná výzva na plnenie,
bola žalovanému doručená pred podaním žaloby na súd. Dňa 13.9.2010 bolo žalovanému doručené
oznámenie o zosplatnení, v ktorom bola okrem iného uvedená výška omeškaných splátok, upozornenie

na možnosť zosplatnenia všetkých záväzkov zo zmluvy a tiež to, kedy nastane toto zosplatnenie. Doklad
o tom spolu s predmetnou výzvou žalobca predložil pri podaní žaloby.

7. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací [§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“)] prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,

proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205
ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h)] a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 29. marca 2017 o 12,45 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dv. 215, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. §
219 ods. 1, 3 CSP.

9. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a písm. f) O.s.p. V
zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h), t. j., že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

10. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú preukázané.

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval správne
ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch a tieto aj správne vyložil,
pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto
odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov preskúmavaného rozsudku vo vzťahu k napadnutému
výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje a odkazuje na
tieto dôvody. Odvolanie žalobcu nie je opodstatnené, lebo súd prvého stupňa úplne zistil skutkový
stav veci, uplatnený nárok posúdil podľa správnych ustanovení právnych predpisov, ktoré aj správne
vyložil a zo zistených skutočností vyvodil správne skutkové i právne závery o právach a povinnostiach

účastníkov konania. Súd správne posúdil žalobcom poskytnutý spotrebiteľský úver podľa úverovej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie podstatných
obsahových náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy ustanovených zákonom č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, a rozhodol v súlade so zákonom, pokiaľ žalobou
uplatnený nárok považoval za dôvodný iba v časti zostatku poskytnutého úveru (úverovej istiny) spolu

s úrokmi z omeškania v zákonnej výške, a v časti žiadaných úrokov a poplatkov žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

13. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti umožňujúce prijať iné závery, ani relevantné
argumenty na podporu svojho tvrdenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi

obsahuje vytýkanú podstatnú osobitnú náležitosť ustanovenú zákonom č. 258/2001 Z.z., a preto
odvolanie nie je spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých je
rozhodnutie založené, a vecnú správnosť rozsudku v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti.

14. Odvolanie žalobcu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov preto nemožno považovať za
opodstatnené a z uvedených dôvodov bol rozsudok ako vecne správny potvrdený.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov konania.

Úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421

ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacomalebodovolacomsúde(§427ods.1,2CSP).Vdovolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).