Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Zuzana Pribulová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/19/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116216283
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116216283.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: Intrum Justitia
Slovakias.r.o.,IČO:35831154,Karadžičova8,82108Bratislava,zastúpený:JUDr.JánŠoltés,advokát,
Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: F. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.
XXX, o zaplatenie sumy 868,47 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca (pôvodne Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou zo dňa 13.07.2016, doručenou
tunajšiemu súdu dňa 15.07.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 868,47 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od
29.07.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o
pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 5.640,- eur.
Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume
94,- eur. Do dňa spísania žaloby žalovaný uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 4.740,20 eura.
Vzhľadomnato,žežalovanýporušilsvojupovinnosťsplácaťposkytnutúpôžičkuresp.jednotlivépovinné
splátky riadne a včas, žalobca dňa 20.07.2013 listom vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých
splátok jednorazovo. Do dňa spísania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného
ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 868,47 eura. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z
omeškania. Žalobca si v konaní neuplatnil zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade
splátok a úhrad. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním
pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 25,61 eura (označené na konci výpisu
ako stĺpec „MP3“), a to podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedeného
celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania žaloby tvorí istina plus náklady na vymáhanie
pohľadávkymínusprijatéúhrady(5.553,06eura+25,61eura-4.740,20eura=868,47eura).Akodôkazy
žalobca označil a predložil Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7052580 zo dňa 05.02.2009,
Všeobecné obchodné podmienky (VOP), Predžalobnú upomienku zo dňa 20.07.2013, Prehľad splátok
a úhrad č.l. 6-7, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.09.2016, Podací hárok.
3. Uznesením č.k. 11Csp/19/2016-22 zo dňa 16.03.2017 tunajší súd pripustil zmenu subjektu konania na
strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.
a na jeho miesto vstúpila ako žalobca spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.04.2017.4. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 16.11.2016, k tejto sa nevyjadril.
5. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.
6. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa
jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd
vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia
na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu
spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX
Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť
žalovanému bezúčelovú pôžičku v sume 3.000,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 60-tich
mesačných splátkach vo výške 94,- eur. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 32,31%,
priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 19,29%, RPMN v zmluve uvedená nebola. Termín
konečnej splatnosti je uvedený spôsobom „60 mesiacov“. Z článku 6 ods. 6.2 VOP vyplýva, že splátky
sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a z článku 6 ods. 6.4 podmienok vyplýva, že
prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. Z článku 12 ods. 12.2 VOP vyplýva,
že klient ako aj spoločnosť sú oprávnení zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Žalovaný
na uvedenú zmluvu zaplatil, vychádzajúc z Prehľadu splátok a úhrad, celkom sumu 4.740,20 eura.
Predžalobnou upomienkou zo dňa 20.07.2013 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného, aby do
3 dní od doručenia upomienky uhradil istinu vo výške 1.222,58 eura. Žalobca doručenie upomienky
žalovanému nepreukázal. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. postúpila pohľadávku voči
žalovanému na spoločnosť žalobcu ku dňu 19.09.2016.
9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.
10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
11. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
12. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
13. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
14. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.15. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
16. Podľa § 4 ods. 3 posledná veta ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak však zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
17. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.
19. Právny vzťah založený zmluvou o poskytnutí pôžičky je právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka (§ 657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 258/2001 Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z.), keďže právny
predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí pôžičky vystupoval ako veriteľ s poukazom na
predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bola poskytnutá pôžička za
iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie
uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna
úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou,
súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
20. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná v celom rozsahu
nedôvodne.
21. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. b) ZoSÚ, na základe ktorej zmluvy právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 3.000,- eur a žalovaný sa
zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom. Nakoľko zmluva, ktorá je predmetom konania, má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle
ustanovenia § 2 písm. b) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových
náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. i)
ZoSÚ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška
splátky 94,- eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku
splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a
uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa
dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval
aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú
jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok
a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené
pritomnemožnonahradiťuvedenímcelkovejvýškysplátky,anikebyzinýchustanovenízmluvyvyplývala
výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí uvedeného ustanovenia je teda informovanie spotrebiteľa,
aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je
dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na
úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluva neobsahuje, ide pritom o absenciu
podstatnej náležitosti zmluvy. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 4 ods. 2písm. g) ZoSÚ, a síce termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená
iba počtom mesiacov, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom
§ 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako
dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené
ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikácia konečnej splatnosti úverov. Ďalej v zmluve
chýba náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a síce údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom, keď takýto údaj sa v zmluve nenachádza, pričom pretože nie
je zrejmé, ktorý z viacerých uvádzaných údajov tomuto zodpovedá. V zmluve tiež nie je uvedený údaj
o RPMN v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, pričom tento musí byť uvedený priamo v zmluve, a nie v
podmienkach k zmluve, ktoré ani neboli spotrebiteľom podpísané.
22. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu
žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 veta posledná ZoSÚ za bezúročný a bez
poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý je v konaní aktívne legitimovaným z dôvodu
postúpenia pohľadávky od právneho predchodcu, nemá nárok na zaplatenie úroku z pôžičky, ani
žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky po odrátaní plnenia zo strany
žalovaného.Keďžežalovanýzaplatilzvyplatenejpôžičkyvovýške3.000,-eursumu4.740,20eura,vrátil
viac, ako mu bolo poskytnuté, a preto súd žalobu ako nedôvodnú vo výroku I. zamietol. Z uvedeného
dôvodu zamietol súd žalobu aj v časti požadovaných úrokov z omeškania, nakoľko žalovaný sa v spojení
s vyššie uvedeným do omeškania nedostal. Žalobu súd zamietol tiež v časti nákladov na vymáhanie
pohľadávky, nakoľko žalobca nepreukázal, že mu náklady v takejto výške skutočne vznikli, z čoho
pozostávajú, keď zároveň v konaní ani nebolo preukázané, že žalobca má voči žalovanému pohľadávku
na vymáhanie.
23. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd
nevytýkallenabsenciuvýšky,počtuatermínovsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,aleajneuvedenie
termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, údaju o celkových nákladoch spotrebiteľa, a údaju
o RPMN, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať
v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v
prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva
sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie termínu konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, neuvedenie údaju o celkových nákladoch spotrebiteľa, a údaju o
RPMN,môžespochybniťmožnosťspotrebiteľaposúdiťrozsahsvojhozáväzku,pretoajvzmyslevýkladu
článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov
a poplatkov.
24. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)
27. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)28. Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.
29. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl.
4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovanému, ktorý by inak na náhradu trov konania mal nárok, nakoľko
bol v konaní plne úspešný, nárok na náhradu trov konania vo výroku II. nepriznal, nakoľko mu v konaní
žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade
s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov
žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j.
za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m)).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.