Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 12Sp/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202047
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014202047.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevkonanípredsudcomJUDr.ĽubomíromŠramkomvprávnejvecinavrhovateľky:

S. K. S., trvale bytom K. XXX/X, A. C., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci so sídlom Námestie
slobody 12, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 26.11.2014 proti rozhodnutiu
odporcu sp.zn. 6518/2013 (9250/2014), č.k. KaHC-/6518/2013-66922/2014 zo dňa 7.11.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu sp.zn. 6518/2013 (9250/2014), č.k.
KaHC-/6518/2013-66922/2014 zo dňa 7.11.2014 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm.
a) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím sp.zn. 6518/2013 (9250/2014), č.k. KaHC-/6518/2013-66922/2014 zo dňa
7.11.2014 odporca v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej
pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o
zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov
platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“)
rozhodol, že navrhovateľke odníma nárok na poskytovanie právnej pomoci, v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odporca uviedol, že po preskúmaní priložených listinných

dokladov preukazujúcich príjmovú situáciu navrhovateľky zistil, že priemerný započítateľný príjem
navrhovateľky v rozhodnom období od septembra 2013 do augusta 2014 bol 505,86 eur a teda presiahol
výšku 1,6 násobku životného minima 461,62 eur ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom
minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o životnom minime“). Odporca
v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľka v období 12 mesiacov presiahla hranicu
materiálnej núdze o 44,24 eur a tak jej nárok na poskytovanie právnej pomoci odňal. Ďalej v napadnutom
rozhodnutí uviedol, že s prihliadnutím na povahu sporu, aplikáciu § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní

právnej pomoci nezvažoval.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
26.11.2014, ktorým sa domáhala jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie
konanie. Uviedla v ňom, že rozhodnutie odporcu považuje za nesprávne právne posúdené, nakoľko
vyživuje a výživné platí na obe nezaopatrené dcéry. K odvolaniu navrhovateľka priložila aj výpis
mesačných výdavkov. Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že odporca správne vyhodnotil, že jej

priemerný mesačný zárobok spolu s vyplateným výživným presahuje hornú hranicu príjmu materiálnej
núdze, avšak nezohľadnil vyživovaciu povinnosť voči jej dcéram. Avšak nakoľko je jedna dcéra v jej
osobnej starostlivosti a druhá v starostlivosti otca, navrhovateľka dostáva vyplatené výživné vo výške
100 eur na dcéru Patríciu, a zároveň platí výživné na dcéru Magdalénu (ktorá je v opatere otca) vo výške80 eur plus 20 eur spätné výživné v splátkach. To znamená, že ako jej príde výživné na mladšiu dcéru,
ona vyplatí následne výživné na staršiu dcéru, ktorá je zverená do opatery otca.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 8.12.2014 uviedol, že navrhuje napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch
napadnutého rozhodnutia pričom k námietkam navrhovateľky uviedol, že predmetom sporu, v ktorom
navrhovateľka žiada poskytnutie právnej pomoci je vyporiadanie BSM. V takom konaní účastník nemusí
byť zastúpený advokátom, a preto odporca dospel k názoru, že v takomto prípade by odňatie nároku

nemalo vážne následky a nespôsobilo by navrhovateľke vážnu ujmu na právach a oprávnených
záujmoch.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd
(§ 246a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“) za prítomnosti
navrhovateľky a neprítomnosti odporcu, ktorý mal doručenie predvolania vykázané dňom 9.6.2016 a

dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) a vec vrátiť
odporcovi na ďalšie konanie.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, oboznámil sa však s obsahom pripojeného
administratívneho spisu odporcu č.9250/2014, z ktorého zistil, že odporca

priznalnavrhovateľkenároknaposkytovanieprávnejpomociasúčasnejejustanoviladvokátaMgr.Petra
Odehnala rozhodnutím sp.zn. 6518/2013 zo dňa 5.9.2013. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 4 zákona
o poskytovaní právnej pomoci odporca zaslal navrhovateľke výzvu na doplnenie údajov za účelom
prehodnotenia jej príjmovej situácie, ktorú navrhovateľka zodpovedala a ako spoločne posudzovanú
osobu označila jej svoje maloleté deti - Z. B. S. X.. Odporca na základe predložených údajov vyhodnotil,

že navrhovateľka mala za vyhodnocované obdobie priemerný mesačný príjem 505,86 eur (príjem zo
závislej činnosti + výživné), že nespĺňa zákonnú podmienku na poskytovanie právnej pomoci a z toho
dôvodu jej ju v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) odňal. Pri výpočte hranice materiálnej núdze vychádzal
z premisy existencie jednej posudzovanej fyzickej osoby (navrhovateľky) a jednej jej nezaopatrenej
neplnoletej dcéry (S. X.).

Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie
právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného
minimaustanovenéhoosobitnýmpredpisomanemôžesivyužívanieprávnychslužiebzabezpečiťsvojím
majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej

mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa ust. § 2 zákona o životnom minime za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb,
ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,

b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c) 90,42 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany
zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní
rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili
okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.

Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby
dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ako to je zrejmé tak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu administratívneho spisu
odporcu, odporca pre potreby určenia 1,4, resp. 1,6 násobku životného minima započítal jednu plnoletú
fyzickú osobu - navrhovateľku a jedno jej nezaopatrené neplnoleté dieťa - Z.. S. X.. V zmysle cit. § 2zákona oživotnomminimetedavychádzalzosumy288,51eur(198,09eur+90,42eur).Vychádzajúc
z uvedeného predstavuje 1,6 násobok sumy životného minima 461,62 eur, pričom priemerný príjem
navrhovateľky (505,86 eur) je vyšší ako uvedený 1,6 násobok sumy životného minima. Tento výpočet

odporca zohľadnil vydaním napadnutého - negatívneho rozhodnutia.

Podľa názoru súdu však odporca pri určení sumy životného minima postupoval nesprávne, ak pri určení
sumyživotnéhominimanezohľadnilskutočnosť,ženavrhovateľkajematkouajdruhéhonezaopatreného
neplnoletého dieťaťa - mal. Z. A to bez ohľadu na skutočnosť, že táto jej dcéra je zverená do osobnej

starostlivosti jej otca, teda že nežije s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti. I napriek tejto skutočnosti
je totižto navrhovateľka ako matka mal. Magdalény povinná poskytovať jej výživu - bez ohľadu či ju má
alebo nemá v osobnej starostlivosti.

Ako to vyplýva zo samotného účelu vymedzenia sumy životného minima v zmysle zákona o životnom
minime, suma životného minima predstavuje minimálnu hranicu príjmu (príjmov) fyzickej osoby, pod

ktorou nastáva stav hmotnej núdze (§ 1 zákona o životnom minime). Zákonodarca v ust. § 2 zákona
o životnom minime určuje jednak výšku a jednak spôsob určenia tejto sumy. Z jeho znenia je zrejmé,
suma životného minima je určovaná podľa písm. a) tohto ustanovenia podľa toho, či ide o jednu plnoletú
osobu (v tomto prípade ide o sumu 198,09 eur), resp. podľa písm. b) tohto ustanovenia či existuje ďalšia
spoločneposudzovanáplnoletáfyzickáosoba-spravidlamanžel (vtomtoprípadeideosumu138,19

eur), resp. podľa písm. c) tohto ustanovenia či existuje zaopatrené neplnoleté, alebo nezaopatrené dieťa
(v tomto prípade ide o sumu 90,42 eur). V tomto poslednom prípade (§ 2 písm. c) citovaného zákona)
zákon o životnom minime nerozlišuje, či tam uvedené deti žijú v spoločnej domácnosti s posudzovanou
osobou, alebo nie. Pokiaľ teda posudzovaná osoba - navrhovateľka - je rozvedená a má dve maloleté
nezaopatrené deti - mal. S. X. a mal. Z. X., bolo podľa názoru súdu povinnosťou odporcu pri určení

sumy jej životného minima (ktorá tvorí základ určenia jej 1,4 či 1,6 násobku sumy životného minima)
vychádzať zo sumy spolu 378,93 eur, ktorá je tvorená ako úhrn súm: 198,09 eur (§ 2 písm. a) zákona
o životnom minime) a 90,42 eur + 90,42 eur = 180,84 eur (dve nezaopatrené deti - § 2 písm. c) bod 2.
zákona o životnom minime).

Pretože odporca pri určení sumy životného minima nezohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka je matkou
dvoch nezaopatrených detí, ale z dôvodu že jedno z nich je v osobnej starostlivosti otca zohľadnil iba
existenciu jedného dieťaťa, ktoré je v osobnej starostlivosti navrhovateľky (matky) súd dospel k názoru,
že odporca túto okolnosť nesprávne právne posúdil. Preto súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
odporcovi na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporcu v rámci postupu podľa § 6 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej
pomoci zohľadniť pri určení sumy životného minima (rozhodnej pre určenie 1,4 a 1,6 násobku sumy
životného minima) jednak osobu navrhovateľky, ako aj existenciu dvoch nezaopatrených detí.

O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. . Navrhovateľka bola v konaní úspešná, trovy konania si však neuplatnila, a preto súd rozhodol
tak, že navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal.

Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je ako štátna rozpočtová

organizácia zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch) a preto ho súd k povinnosti zaplatiť súdny poplatok nezaviazal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akomrozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).