Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/459/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114225255
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114225255.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a členiek senátu

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne M. A., A.. XX.X.XXXX, W.
O., W. XXXX/X, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO:
35792752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16,
IČO: 47233516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaniach žalobkyne a žalovaného proti
rozsudku 17C/252/2014-49 z 2.4.2015 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej zamietavej časti vo veci samej.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a tiež
rozhodol, že žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria v Žiline sp.zn. RK-PC-968/14-LP zo dňa 15.8.2014 namietajúc, že
rozhodcovská doložka bola dohodnutá neplatne. Vzal do úvahy obranu žalovaného, ktorý žalobu žiadal

zamietnuť a považoval rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, keď aj v rámci celého procesu
predchádzajúceho vydaniu rozhodcovského rozsudku boli dodržiavané všetky predpisy na ochranu
spotrebiteľa. Zistil, že účastníci uzavreli 7.10.2011 Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej
žalobkyni bola poskytnutá čiastka úveru 1.500,- eur pri ročnej úrokovej sadzbe 80,98%. Na osobitnej
listine v ten istý deň účastníci uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu. Zistil ďalej, že dňa 15.8.2014 Stály
rozhodcovský súd Victoria v Žiline vydal pod sp.zn. RK-PC-968/14-LP rozhodcovský rozsudok, v ktorom
zaviazal žalovanú zaplatiť 1.650,98 eur so zmluvnou pokutou a úrokmi z omeškania a proti tomuto

žalovaná rozhodcovskému súdu dňa 19.9.2014 doručila žalobnú odpoveď, v ktorej poukazovala okrem
iného na neplatnosť rozhodcovskej doložky. Následne rozhodcovský súd vydal nový rozhodcovský
rozsudok pod tou istou sp.zn. zo dňa 22.12.2014, z ktorého vyplýva, že v zmysle článku 15 ods.
3 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu došlo žalobnou odpoveďou k zrušeniu pôvodného
rozsudku zo dňa 15.8.2014. Právne vec posúdil podľa § 18 ods. 4, § 40 ods. 1, 4 a § 54b zák. č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní a bol toho názoru, že napadnutý rozhodcovský rozsudok zo dňa 15.8.2014
už bol v celom rozsahu zrušený a preto výrokom rozsudku je už nadbytočné ho zrušovať. Vzhľadom

na uvedené žalobu ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 150
O.s.p. Mimoriadne dôvody pre použitie výnimočného ustanovenia o nepriznaní náhrady trov konania
úspešnému účastníkovi videl predovšetkým v charaktere sporu, kde žalobkyňa sa ako spotrebiteľka
domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku a pritom už v rozhodcovskom konaní bola zaviazaná knáhrade trov konania v nemalej výške - 369,21 eur. Aj s prihliadnutím na výšku skutočne čerpanej sumy
od veriteľa a výšky sumy mu vrátenej považoval za neprimerane tvrdé, aby žalobkyňa znášala ešte
ďalšie trovy.

3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa a doplnila ho ešte podaním z 3.8.2015,
keď navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a napadnutý rozsudok rozhodcovského súdu zrušiť.
Zdôraznila, že o zrušení prvého rozhodcovského rozsudku sa dozvedela až z ďalšieho vydaného
rozhodcovského rozsudku zo dňa 22.12.2014 a ďalej navrhla zrušenie aj tohto druhého rozsudku, vo

výsledku tak podala dve žaloby, o ktorých podľa nej bolo možné rozhodnúť aj v jednom konaní. Obsiahlo
ďalej rozvádzala dôvody, pre ktoré podľa nej napadnutý rozhodcovský rozsudok by mal byť zrušený, a
to počnúc neplatnou rozhodcovskou zmluvou. Aj pri vydaní v poradí druhého rozhodcovského rozsudku
boli porušené jej práva, keď jej nebolo umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní a objasniť
nezákonný spôsob uzavretia rozhodcovskej zmluvy.

4. Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním aj žalovaný, navrhol ho
zmeniť a priznať mu náhradu trov konania, alebo v tejto časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru nedal odpovede na
základnú otázku, ako a prečo pristúpil k použitiu absolútneho moderačného práva, ktoré je obsahom
§ 150 O.s.p., na základe akých skutočností boli prítomné výnimočné okolnosti a dôvody osobitného

zreteľa. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR o aplikácii § 150 O.s.p.
mal za to, že súd prvej inštancie sa intenzitou dôvodov hodných osobitného zreteľa nezaoberal, pretože
neuviedol, v čom samotná intenzita dôvodov spočíva, aký je jej rozsah a ktoré dôvody sú tými, ktoré je
možné považovať za dôvody osobitného zreteľa.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 1.7.2016, ďalej len CSP) prejednal
odvolanie žalobkyne a žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario
v rozsahu danom ust. § 379 a 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2
písm. d/, f/ O.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 vety prvej CSP - v CSP odvolacie dôvody v zmysle § 365

ods. 1 písm. f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

6. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. septembra 2016 o 9.45 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené 23.9.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP.

7. Žalobkyňa v odvolaní namietala odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. účinného v
čase podania odvolania, t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. f/ a h/.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je v súdnej praxi
vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil

po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP
(do 30.6.2016 ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas

konania najavo.

9. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré
vyplynulizprednesovstrán alebo,ktorévyšlinajavoinak,zhľadiskazávažnosti(dôležitosti),zákonnosti,

pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. § 133 až
135 O.s.p.)10. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový. Nesprávnym právnym posúdením je

omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikáciu práva ide vtedy, ak
súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

12. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že
by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli ani nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až 135

účinných v čase jeho rozhodovania alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy hodnotil podľa § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania

z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

14. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani odvolacie námietky žalobkyne nemali vplyv

na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu.

15. Súd prvej inštancie žalobu zamietol predovšetkým z toho podstatného dôvodu, že žalobkyňou
spochybňovaný rozhodcovský rozsudok sp.zn. RK-PC-968/14-LP z 15.8.2014 bol už v dôsledku jej
žalobnej odpovede, v súlade s rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu zrušený a na tomto závere

niet dôvodu nič meniť ani z pohľadu odvolacieho súdu.

16. Je nesporné, že Stály rozhodcovský súd Victoria, rozhodcovský súd v Žiline dňa 15.8.2014 vydal
žalobkyňou namietaný rozhodcovský rozsudok v zrýchlenom konaní a zároveň žalobkyňu (tu v pozícii
žalovanej) poučil, že do 15 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku môže proti nemu podať žalobnú

odpoveď.KrozsudkurozhodcovskýsúdvŽilinepripojilajosobitnúvýzvunapodaniežalobnejodpovede,
v ktorej žalobkyňu obsiahlo informoval o podmienkach rozhodcovského konania a zvlášť ju ešte poučil,
že ak podá žalobnú odpoveď riadne a včas, podľa článku 15 ods. 2 Rokovacieho poriadku rozhodcovský
súd rozhodcovský rozsudok zruší a vykoná rozhodcovské konanie a vydá nový rozsudok.

17. V podaní z 19.9.2014 žalobkyňa rozhodcovskému súdu adresovala žalobnú odpoveď, v dôsledku
ktorej sa rozhodcovský rozsudok RK-PC-968/14-LP z 15.8.2014 zrušil v súlade s článkom 15 ods.
3 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu a tak Stály rozhodcovský súd Victoria, rozhodcovský
súd v Žiline dňa 22.12.2014 vydal vo veci nový rozhodcovský rozsudok. Je tak zrejmé, že chýbajú
podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku z 15.8.2014, keďže tento nevyvoláva žiadne právne

účinky a súdu prvej inštancie nezostávalo iné, ako žalobu zamietnuť. Tým však nebol v žiadnom
prípade žalobkyni odopreté možnosti zákonom prezumovaným postupom sa brániť aj proti rozsudku
rozhodcovského súdu z 22.12.2014.

18. Neboli však splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti trov účastníkov.

Súd prvej inštancie nepriznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania, aplikujúc § 150 O.s.p.,
pokladajúc za významnú okolnosť charakter sporu, keď podľa neho žalobkyňa už aj tak bola poškodená
v dôsledku povinnosti hradiť trovy konania v rozhodcovskom konaní. Odhliadnuc od toho, že žalobkyňa
sa domáhala aj zrušenia rozhodcovského rozsudku z 22.12.2014, sa úvaha súdu prvej inštancie javí
ako nedostatočne odôvodnená a arbitrárna.

19. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde
k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčastineprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.
Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov
konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,

zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu
práva na súde a ich postoj v konaní a tiež na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada
trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, pokiaľ ich mohol uplatniť.
Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči

účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

20. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. nie je možné považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo
voľnú možnosť jeho aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný
skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je
potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150

O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné
zásady rozhodovania o trovách konania.

21. Keďže súd prvej inštancie sa v nie vyčerpávajúcom rozsahu vyporiadal so všetkými okolnosťami
významnýmipriuplatnenímoderačnéhopráva,rozhodneopätovneotrováchkonaniaúčastníkovasvoje

rozhodnutie aj riadne odôvodní. Vezme pritom do úvahy už aktuálnu procesnú úpravu (§ 257 CSP) a
vyporiada sa tiež s odvolacími námietkami žalovaného.

22. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní v zmysle ust. § 255 CSP. Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu

trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý v rozhodnutí
je potrebné aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach u strán sporu,
ale aj v okolnostiach danej veci. Ustanovenie § 257 CSP v zmysle zaužívanej judikatúry nie je možné

považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle súdu, ale ide
o také ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť (uznesenie NS SR z 28.1.2010 sp.zn. 2MCdo/17/2009).

23. Účelom ustanovenia § 257 CSP je teda umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života,
právo sa dotvára práve sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu inému záveru o náhrade

trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Výnimočné okolnosti
a dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajú teda buď zo sociálneho aspektu, kedy povinná strana
sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť
len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery oboch strán, prihliada sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže teda súd

dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu
preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8.12.2011 sp.zn.
II. ÚS 563/2001-14 po prispôsobení novej úprave).

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí (§ 396 ods.

2 CSP).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začkonanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( §
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).