Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 12, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 23Csp/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416895059
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416895059.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769,
zastúpeného: JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému 1/
F. O., Z..XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, proti žalovanému 2/ M. O.,
Z..XX.XX.XXXX, trvale bytom G. A. XXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 530,75
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 321,75 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 105,05 Eur od 12.08.2014 do zaplatenia,

úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 54,175 Eur od 07.09.2014 do zaplatenia, úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 54,175 Eur od 07.10.2014 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 54,175 Eur od 06.11.2014 do zaplatenia a úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 54,175 Eur od 06.12.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovaným právo na náhradu trov konania v rozsahu 21,24 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.03.2016 podanou prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá bola
doručená súdu dňa 04.07.2016, domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 530,75 Eur spolu s 5,15 %-
ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 530,75 Eur od 12.08.2014 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 30.11.2013 uzavrel so žalovaným 1/ ako dlžníkom a
žalovaným 2/ ako spoludlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.420133712 (ďalej len „zmluva o
úvere“), na základe ktorej poskytol žalovaným úver vo výške 550,-Eur za celkový úrok vo výške 110,-

Eur a servisný poplatok vo výške 99,-Eur. Žalovaní sa zaviazali celkovú čiastku vo výške 759,-Eur
uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,75 Eur ako splátky
úroku a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 75,08 Eur. Prvá splátka bola splatná
v 10. deň po uzavretí zmluvy o úvere a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná
v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa
nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdili žalovaní podpisom na zmluve

o úvere. Žalovaní celkovo do podania žaloby uhradili sumu 228,25 Eur, pričom posledná uhradená
suma vo výške 50,-Eur bola uhradená dňa 22.07.2014. V súlade s článkom II zmluvy o úvere boli
žalovaní povinní splatiť úver v 13 mesačných splátkach. Vzhľadom na to, že žalovaní neplnili riadne a
včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca oznámil žalovaným v zmysle § 53 ods. 8 Občianskehozákonníka stratu výhody splátok. V predžalobnej upomienke zo dňa 28.08.2014 upozornil žalobca
žalovaných na uplatnenie práva žalobcu žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení
záväzku zo dňa 21.05.2015 oznámil žalobca žalovaným, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 11.08.2014.

Dlžnú čiastku ku dňu vypracovania žaloby žalobca vyčíslil sumou 530,75 Eur, ktorá predstavuje rozdiel
medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 759,-Eur a čiastkou vo výške 228,25
Eur, ktorú žalovaní uhradili. Žalobca zároveň požaduje zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15
% ročne zo žalovanej sumy od 12.08.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania, ktorá spočíva v
náhrade súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia vo výške 104,26 Eur. K návrhu žalobca pripojil

zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predžalobné upomienky s poštovým podacími hárkami a oznámenia
o zosplatnení záväzku s poštovými podacími hárkami.

2. Súd dňa 12.12.2016 a dňa 29.03.2017 doručil žalovaným žalobu s prílohami a uznesením podľa
§ 167 ods. 2 zákona č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ktorým im uložil, aby sa k doručenej žalobe písomne vyjadrili. Súd žalovaných zároveň poučil o ich

procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaní sa k doručenej žalobe nevyjadrili.

3. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

4. Podľa § 297 písm. b/ CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000,-Eur. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a

na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Súd oznámením
zo dňa 19.04.2017, ktoré bolo vyvesené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 19.04.2017,
oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.

5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom vykonal dokazovanie

oboznámením obsahu žaloby, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, obchodnými podmienkami na rube
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, predžalobnými upomienkami s poštovými podacími hárkami,
oznámeniami o zosplatnení záväzku s poštovými podacími hárkami a v súlade s ust. § 151 ods. 1 CSP
rozhodol na základe nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov založených v súdnom spise.
Súd zistil tento skutkový a právny stav.

6. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 30.11.2013 uzavrel žalobca so žalovaným
1/ ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako spoludlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.420133712. Na
základe tejto zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovaným bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver
vo výške istiny 550,-Eur. Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 110,-Eur a servisný poplatok

vo výške 99,-Eur. Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20% z istiny. Za poskytnutie úveru si
veriteľ účtoval odmenu vo výške 18% z istiny. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 67,70%. Žalovaní
prevzatie istiny v hotovosti pri podpise tejto zmluvy potvrdili svojimi podpismi a zaviazali sa zaplatiť
žalobcovi celkovú sumu 759,-Eur v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo
výške 2,75 Eur ako splátok úrokov a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 75,08 Eur.

Z každej jednotlivej splátky predstavovalo 73,26 % splátku istiny, 13,55 % splátku úroku a 13,19 %
splátku servisného poplatku. Prvá splátka bola splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy o úvere, z čoho
súd ustálil, že táto bola splatná dňa 10.12.2013. Každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola
splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, z čoho súd ustálil, že nasledovné splátky č.
2 až 13 boli splatné dňa 09.01.2014, 08.02.2014, 10.03.2014, 09.04.2014, 09.05.2014, 08.06.2014,

08.07.2014, 07.08.2014, 06.09.2014, 06.10.2014, 05.11.2014 a 05.12.2014. Z bodu 1 obchodných
podmienok podpísaných žalovanými na rube zmluvy o úvere súd zistil, že žalobca a žalovaní sa v
zmluve o úvere dohodli, že žalobca ako veriteľ je oprávnený žiadať od žalovaných ako dlžníkov vrátenie
celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej
plnej výške. V zmysle bodu 2 obchodných podmienok, termín poslednej splátky úveru, t.j. konečná

splatnosťou úveru je 370. deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia
zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru. Zmluvné strany, teda žalobca a žalovaní, sa dohodli, že
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú obchodné podmienky, ktoré sú prílohou zmluvy o úvere a
sú žalovanými na znak súhlasu s ich obsahom vlastnoručne podpísané.7. Žalobca predložil súdu predžalobné upomienky zo dňa 28.08.2014, ktorými boli žalovaní vyzvaní
na zaplatenie dlžnej čiastky po splatnosti vo výške 530,75 Eur v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy

a boli upozornení, že ak svoj záväzok po splatnosti neuhradia, uplatní žalobca po uplynutí 15 dňovej
lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky. Dôkaz
preukazujúci doručenie týchto výziev žalovaným žalobca súdu nepredložil. Z predloženého poštového
podacieho hárka súd zistil, že predmetné výzvy boli odoslané na adresu žalovaných dňa 28.08.2014.

8. Žalobca predložil súdu oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 21.05.2015, ktorým podľa tvrdenia
žalobcu malo dôjsť k zosplatneniu celého záväzku. Ako termín zosplatnenia záväzku žalobca uviedol
v oznámeniach o zosplatnení záväzku dátum 11.08.2014. Súd zistil, že žalobca v oznámeniach o
zosplatnení záväzku vyzval žalovaných na zaplatenie celého dlhu, a to v celkovej výške 822,25 Eur,
z čoho suma vo výške 181,50 Eur predstavuje zmluvnú pokutu 3,3% z istiny za každý začatý mesiac
omeškania podľa bodu 3 obchodných podmienok, suma 110,- Eur predstavuje náklady spojené s

vymáhaním a suma vo výške 530,75 Eur zostatok nesplateného úveru. Ani v tomto prípade žalobca
nepredložil dôkaz preukazujúci doručenie týchto výziev žalovaným. Z predložených poštových podacích
hárkov súd zistil, že predmetné oznámenia o zosplatnení záväzku boli odoslané na adresu žalovaných
dňa 22.05.2015.

9. Aj keď uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere je vo svojej podstate zmluvou o úvere podľa § 497
a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) a predstavuje tzv. absolútny
obchodný záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObchZ, je zrejmé, že predmetná zmluva je
súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaných je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože pri
jejuzavieranínekonalivrámcipredmetusvojejobchodnejalebopodnikateľskejčinnosti.Súdmázato,že

právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o úvere, je spotrebiteľským vzťahom,
preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o

úvere. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú
osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je
potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či
ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho

účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli
sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to
vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ. Súd na právny vzťah aplikoval aj zákon č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

10. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 497 ObchZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou ospotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru
dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých
medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným

použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky
úrokovésadzbyspotrebiteľskéhoúveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúiba
na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím
fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných

prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) ažk), r) a y), alebo ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 45 ods. 1 OZ, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátkyakeďsúčasneupozornilspotrebiteľavlehoteniekratšejako15dnínauplatnenietohtoprávaOZ.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky

Podľa § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovaným je
dôvodnálenčiastočne,pretosúdpodanejžalobevyhovelvrozsahuakojeuvedenévovýrokurozsudkua
zaviazal žalované na zaplatenie súdom priznanej sumy. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

12. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že dňa 30.11.2013 bola medzi žalobcom ako
veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy
žalobca poskytol žalovaným bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške istiny 550,-Eur.
Tvrdenie žalobcu o zaplatení sumy 228,25 Eur súd vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní toto skutkové
tvrdenie nepopreli, považoval podľa § 151 ods. 1 CSP za nesporné.

13. Súd podrobil uzavretú zmluvu jej prieskumu z hľadiska súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv, a to
bez ohľadu na to, že žalovaní boli v súdnom konaní nečinní a na výzvu súdu, ktoré im boli doručené
dňa 12.12.2016, resp. 29.03.2017 nereagovali. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvnýchvzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z
neho pre spotrebiteľa vyplývajú.

14. Po preskúmaní obsahu zmluvy má súd za to, že uzavretá zmluva o úvere nespĺňa všetky zákonom
predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. Uzavretá
zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré patrí aj údaj
o finančnom agentovi, prostredníctvom ktorého bola zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená a
to v rozsahu meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresa trvalého pobytu a identifikačné číslo.

Vzhľadom k tomu, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje len meno a priezvisko
finančného agenta a neobsahuje jeho ostatné zákonom vyžadované identifikačné údaje, možno vyvodiť
záver, že uvedená zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. b) zákona
č. 129/2010 Z.z., ktorá slúži na jednoznačnú identifikáciu účastníkov uvedeného právneho úkonu.
Predovšetkým však táto spotrebiteľská zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2010 Z.z. Už z tohto dôvodu

možno s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že poskytnutý
spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V obchodných podmienkach
na rube zmluvy o úvere je v bode 2 uvedená len dohodnutá definícia pojmu „termín poslednej
splátky úveru, t.j. konečná splatnosť úveru“, ktorou sa je „370. deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba
trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru.“ Súd má za to, že takto

uvedený a formulovaný údaj o termíne konečnej splatnosti úveru nespĺňa náležitosti vyžadované v §
9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2010 Z.z. Súd pri výklade tejto zákonom stanovenej náležitosti použil
tzv. legálny výklad. V dôvodovej správe k predmetnému ustanoveniu zákonodarca jasne uviedol, že
zmyslom určenia konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v
akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce z o

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmyslom a účelom tohto ustanovenia je stanoviť jednoznačný časový
okamih, termín konečnej splatnosti, a to v jasnej, určitej a jednoznačnej forme. Opisné stanovenie tejto
náležitosti, tak ako je uvedené v uzavretej zmluve o úvere nepostačuje, nakoľko z takéhoto opisného
stanovenia spotrebiteľ nemá reálnu predstavu o termíne konečnej splatnosti poskytovaného úveru.
Tento legálny výklad možno podporiť aj gramatickým výkladom predmetného zákonného ustanovenia,

nakoľko právna norma výslovne uvádza požiadavku na stanovenie „termínu konečnej splatnosti“. Ako
opakovane dovodil odvolací súd (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17Co/151/2012)
„Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom
určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť
prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné

údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaja, ktorý
bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať.“ Súd je toho názoru, že uzavretá zmluva
neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, a preto považuje predmetný úver s odkazom na § 11
ods. 1 písm. b) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
Z rovnakých dôvodov má súd za preukázané, že zmluva o úvere neobsahuje ani termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.129/2010 Z.z. Aj z tohto ďalšieho dôvodu
možno s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že
poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o úvere

neobsahuje ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. i)
zákona č.129/2010 Z.z., ktorou sa podľa § 2 písm. j/ zákona č.129/2010 Z.z. rozumie úroková sadzba
stanovená na ročnej báze. Zmluva obsahuje len tzv. fixnú úrokovú sadzbu (v zmluve uvedená sumou
20 % z istiny) definovanú § 2 písm. k/ zákona č.129/2010 Z.z., ktorá však nie je podstatnou náležitosťou
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona. Podstatnou zákonnou náležitosťou a

rozhodujúcim ukazovateľom pre spotrebiteľa je práve úroková sadzba úveru definovaná v § 2 písm. j/
zákona č.129/2010 Z.z. ako úroková sadzba stanovená na ročnej báze, ktorá má pre spotrebiteľa oveľa
väčšiu vypovedaciu (a porovnávaciu) hodnotu ako tzv. fixná sadzba, ktorá je stanovená za celé obdobie
predpokladaného trvania záväzku. Aj z tohto ďalšieho dôvodu súd dospel k záveru, že poskytnutý úver
treba pokladať za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko žalovaní z poskytnutého úveru vo výške 550,-

Eur doteraz uhradili žalobcovi sumu 228,25 Eur, súd ich zaviazal na zaplatenie sumy 321,75 Eur, ktorá
predstavuje rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a sumou uskutočnených úhrad (550-228,25). V
prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie 209,-Eur, ktorá predstavuje dojednanú odplatu za poskytnutieúveru, t.j. úroky a poplatky (čo zároveň predstavuje aj rozdiel medzi sumou uplatnenou žalobou 530,75
Eur a súdom priznanou sumou 321,75 Eur) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

15. Okrem žalovanej sumy žalobca požadoval priznať aj úroky z omeškania, a to odo dňa 12.08.2014 do
zaplatenia. Žalobca požadoval priznať úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia
úveru, ku ktorému malo dôjsť podľa tvrdenia žalobcu oznámením zo dňa 21.05.2015, v ktorom žalobca
ako termín zosplatnenia úveru uviedol dátum 11.08.2014. Súd z predložených dôkazov nemá za
preukázané, že predmetným oznámením došlo k zosplatneniu úveru, a už vôbec nie, že by k nemu

došlo k dátumu 11.08.2014. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tohto svojho tvrdenia, keďže
nepredložil dôkaz o doručení oznámenia o zosplatnení záväzku. Predložený poštový podací hárok
nedokazuje žalobcom tvrdenú skutočnosť, ale je len dôkazom o odoslaní oznámenia žalovaným.
Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Zároveň
súd poukazuje na skutočnosť, že aj keby žalobca súdu predložil dôkaz o doručení predloženého
oznámenia o zosplatnení záväzku, súd by na spätné zosplatnenie nemohol prihliadať, nakoľko termín

zosplatnenia úveru nie je možné v doručenom oznámení určiť spätne, ako to urobil žalobca. Hoci v
právnych vzťahoch možno dojednať aj tzv. automatické zosplatnenie záväzku, ku ktorému dochádza
po splnení dohodnutých podmienok, takéto automatické zosplatnenie záväzkov však v spotrebiteľských
veciach vôbec neprichádza do úvahy, nakoľko by odporovalo § 53 ods. 9 OZ, ktoré uplatnenie práva
veriteľa na zosplatnenie záväzku viaže na kumulatívne splnenie dvoch zákonných predpokladov,

ktorými sú omeškanie dlžníka so zaplatením splátky o viac ako 3 mesiace a upozornenie dlžníka
veriteľom na možnosť uplatnenia zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní. Práve táto druhá
podmienka v spotrebiteľských vzťahoch bráni automatickému zosplatneniu záväzku, nakoľko právo na
zosplatnenie možno uplatniť až po upozornení na možnosť jeho uplatnenia, pričom až po márnom
uplynutí zákonom stanovenej lehoty môže veriteľ právo na zosplatnenie voči dlžníkovi aj uplatniť. Podľa

súdu termín zosplatnenia úveru možno v spotrebiteľských vzťahoch určiť len dátumom, ktorý nasleduje
po doručení tohto jednostranného právneho úkonu jeho adresátovi. Tvrdenie žalobcu o možnosti
spätného zosplatnenia úveru k dátumu, ktorý by predchádzal dňu doručenia tohto jednostranného úkonu
jeho adresátovi by znamenalo, že termín zosplatnenia by bolo možné určiť aj kedykoľvek spätne, čo
by viedlo k absurdnému záveru, podľa ktorého by po splnení zákonných predpokladov a uskutočnení

jednostranného právneho úkonu zosplatnenia bolo možné vyhlásiť zosplatnenie úveru spätne, hoci aj
k dátumu, keď tento jednostranný právny úkon nebol ani uskutočnený, resp. k dátumu, keď neboli
na zosplatnenie splnené zákonné predpoklady. To by zároveň znamenalo priznať právnemu úkonu
účinky v rozpore s § 45 ods.1 OZ ešte skôr ako bol tento právny úkon uskutočnený. Takýto absurdný
záver vyplýva z tvrdenia žalobcu, ktorý k zosplatneniu záväzku pristúpil oznámením zo dňa 21.05.2015,

odoslaným 22.05.2015, avšak účinky tohto zosplatnenia mali podľa tvrdenia žalobcu nastať už ku
dňu 11.08.2014. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že predmetným oznámením o zosplatnení úveru
zo dňa 21.05.2015 už nemohlo po jeho doručení žalovaným dôjsť k zosplatneniu úveru, nakoľko
posledná 13.splátka bola splatná dňa 05.12.2014. Žalobca teda svoje právo zosplatniť úver nevyužil,
keďže oznámenie o zosplatnení je datované až po tom, čo nastala splatnosť celého úveru. Z tohto

dôvodu súd nemal za preukázané tvrdenie žalobcu, že oznámením zo dňa 21.05.2015 došlo k
zosplatneniu poskytnutého úveru ku dňu 11.08.2014. Súd preto pri posudzovaní dôvodnosti žaloby
ohľadne príslušenstva posudzoval úver ako nezosplatnený, a rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti rozhodnutia.

16. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že plnenie bolo dohodnuté v 13 mesačných splátkach, pričom žalovaní
sa v zmysle zmluvy zaviazali zaplatiť žalobcovi celkovú sumu v prvých 3 mesačných splátkach vo výške
2,75 Eur ako splátky úrokov a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach po 75,08 Eur. Prvá splátka
bolasplatnáv10.deňpouzavretízmluvyoúvere,zčohosúdustálil,žetátobolasplatnádňa10.12.2013.
Každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej

splátky, z čoho súd ustálil, že nasledovné splátky č. 2 a 3 boli splatné dňa 09.01.2014 a 08.02.2014.
Na prvých troch splátkach sa žalovaní zaviazali zaplatiť žalobcovi spolu 8,25 Eur (3x2,75). Ďalších 10
pravidelných mesačných splátok č. 4-13 malo byť splatných postupne dňa 10.03.2014, 09.04.2014,
09.05.2014,08.06.2014,08.07.2014,07.08.2014,06.09.2014,06.10.2014,05.11.2014a05.12.2014.Zo
skutočnosti, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a po zohľadnení

sumy prvých troch splátok, vyplýva, že suma každej ďalšej splátky (splátky č. 4 až 13) mala byť vo výške
54,175 Eur ((550 - 8,25/10). Žalovaní na splátky úveru uhradili sumu 228,25 Eur, čo znamená, že uhradili
prvé tri splátky po 2,75 Eurá, v celkovej výške 8,25 Eur a splátky č. 4 až 7, každú po 54,175 Eur, v
celkovej výške 216,70 Eur. Z nasledujúcej 8. splátky, splatnej 08.07.2014, bola uhradená suma 3,30 Eura neuhradená zostala čiastka 50,875 Eur (zistená ako rozdiel medzi celkovo uhradenou sumou 228,25
Eur a sumou pripadajúcou na splátky č. 1 - 7 vo výške 224,95 Eur). Táto neuhradená časť 8. splátky,
bola splatná dňa 08.07.2014. Vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa posúdil

súd, napriek nečinnosti žalovaných, teda aj bez návrhu otázku premlčania uplatneného nároku a dospel
k záveru, že uplatnený nárok nie je premlčaný. Premlčacia doba tejto prvej časti neuhradenej splátky
v zmysle ustanovenia § 101 v spojení s § 103 OZ by sa premlčala až dňom 09.07.2017. Žaloba bola
podaná na súd dňa 04.07.2016, teda pred uplynutím premlčacej doby. Rovnaký záver, t.j. o nepremlčaní
platí aj pre nasledovné splátky. Z vykovaného dokazovania po právnom posúdení veci má súd za

preukázané, že celý žalobou dôvodne uplatnený nárok nie je premlčaný, preto súd podanej žalobe, v
rozsahu, ktorý súd posúdil ako dôvodný, vyhovel.

17. Súd je rozsahom žaloby viazaný a nemôže prisúdiť viac, než žalobca požaduje, preto hoci má
žalobca nárok na úroky z omeškania už z neuhradenej časti 8. splátky, a to počnúc dňom 09.07.2014
(dňom nasledujúcim po jej splatnosti), vzhľadom na to, že žalobca požadoval priznať úroky z omeškania

až od 12.08.2014 do zaplatenia, súd priznal žalobcovi uplatnený nárok na úroky z omeškania len od
12.08.2014 do zaplatenia, a to zo sumy 105,05 Eur, pričom táto suma predstavuje neuhradenú časť
8.splátky vo výške 50,875 Eur, splatnú dňa 08.07.2014 a 9. splátku vo výške 54,175 Eur, splatnú dňa
07.08.2014. Za dôvodne uplatnený považuje súd aj nárok na úroky z omeškania prislúchajúci na splátky
č.10 až 13, splatné dňa 06.09.2014, 06.10.2014, 05.11.2014 a 05.12.2014, pri ktorých sa žalovaní

dostali do omeškania dňom nasledujúcim po ich splatnosti. Toto omeškanie stále trvá, preto má žalobca
zo súm neuhradených splátok nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho
po splatnosti jednotlivých splátok až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu ohľadne úrokov z
omeškania ako nedôvodnú zamietol.

18. Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej

podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci
predpis. Týmto vykonávajúcim predpisom je Nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorý sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 tohto
vládneho nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 09.07.2014, k 08.08.2014 a k 07.09.2014,
bola 0,15 % ročne, k 07.10.2014, 06.11.2014 a 06.12.2014 bola vo výške 0,05 % ročne. Vzhľadom na

uvedené, a viazanosť súdu podanou žalobou (žalobca požadoval úroky vo výške 5,15 % ročne) súd
priznal úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne, resp. 5,05 % ročne, a to počnúc dňom nasledujúcim
po splatnosti jednotlivých splátok úveru až do ich zaplatenia.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa

ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný na 60,62 % (321,75/530,75). Žalovaní
boli úspešní na 39,38 % (100-60,62). Právo na náhradu trov konania tak vzniklo žalobcovi v rozsahu
21,24 % (60,62 - 39,38), ktorý mal v konaní úspech vo väčšej miere než žalovaní. Podľa § 262 ods. 2

CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej

značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).