Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Ladislav Duditš
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/185/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810209276
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7810209276.2
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.
Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom
Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700 proti žalovanej Z. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Q.,
E. XX, zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, so sídlom Rožňava, Čučmianska dlhá 45,
o zaplatenie 4.880,60 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z
10.3.2016 č.k. 5C/5/2011-208 takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 3.253,74 eur s príslušenstvom,
ako aj vo výrokoch o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Predmetom konania je žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 4.880,60 eur s príslušenstvom z titulu
náhrady škody, ktorá bola spôsobená žalovanou.
2. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi sumu 3.253,74 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 12.1.2010 až do zaplatenia
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zamietol návrh žalobcu vo výške 1.626,86 eur. Rozhodol, že štát
nemá právo na náhradu trov konania a že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
3. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca mal uzavretú poistnú zmluvu so Stavebným bytovým družstvom
Rožňava. Dňa 1.11.2007 došlo k poistnej udalosti, keď pod vplyvom požiaru v byte č. XX na E. XX v
Q. došlo k poškodeniu bytu, ďalších bytov v obytnom bloku a spoločných priestorov, čím poistenému
vznikla škoda 5.081,19 eur. Za požiar je zodpovedná žalovaná tým, že vo svojom byte nechala otvorený
oheň bez dozoru a zaspala, čo bolo preukázané rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 5.5.2008
sp.zn. 1T/41/2008, ktorým bola uznaná za spáchania prečinu všeobecného ohrozenia a odsúdená na
podmienečný trest. V trestnom konaní bolo žalovanej uložené nahradiť škodu Stavebnému bytovému
družstvu Rožňava 200,59 eur a vo zvyšnej časti bol poškodený odkázaný s nárokom na náhradu škody
na konanie vo veciach občianskoprávnych.
4. Súd prvej inštancie rozhodoval v poradí druhým rozsudkom vo veci samej, pričom predchádzajúci
rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach dňa 25.6.2014 a súdu prvej inštancie
bolo uložené sústrediť pozornosť na preukázanie rozsahu nároku, ktorý prešiel na žalobcu podľa
poskytnutého plnenia v zmysle poistných podmienok, zaoberať sa námietkami žalovanej, ustáliť výšku
preukázanej škody následkom požiaru v byte žalovanej a zaoberať sa aj prípadnou moderáciou výšky
uplatneného regresného nároku podľa § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ). Súd prvej inštancie
vec skutkovo uzavrel tak, že žalovaná v nedbanlivosti spôsobila požiar v obytnom dome, čím spôsobila
škodu pre SBD Rožňava. Zodpovednosť za škodu bola zistená v trestnom konaní. Žalovaná nepopierala
svoju zodpovednosť za škodu, namietala jedine výšku požadovanej škody. Žalobca preukázal uzavretiepoistnej zmluvy s SBD Rožňava na poistenie budovy nachádzajúcej sa vo vlastníctve SBD Rožňava pre
prípadpoškodeniaalebozničeniaživelnouudalosťou.Súčasťoupoistnejzmluvyjeajpripoisteniesúčasti
spojených so stavbou. Žalobca preukázal poskytnutie poistného plnenia pre SBD Rožňava. Pokiaľ ide
o výšku škody žalobca predložil faktúry, ktorými preukázal výšku. Škoda bola zisťovaná komisionálne
za prítomnosti pracovníkov SBD Rožňava a žalobcu a vykonanie prác potvrdili vypočutí svedkovia, ktorí
boli prítomní pri preberaní prác. Súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru
stavebníctva, ale znalec v posudku uviedol, že vzhľadom na odstup času sa dá ťažko zistiť, ktoré práce
boli vykonané. Pri doplnení posudku vychádzal len z výpovedí niektorých obyvateľov bytového domu,
pričom ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil, že by fakturované práce neboli vykonané. Žalovaná
namietala, že uhradila škodu pre p. O., tá však uviedla, že jej žalovaná nič nezaplatila. Žalovaná tiež
namietala, že škodu vo svojom byte hradila sama, ale táto škoda nie je predmetom konania. Súd prvej
inštancie uviedol, že škoda pozostáva z náhrady za poškodené maľby a omietky spoločného schodiska
vo výške 53.710,00 Sk, výmenu PVC podlahoviny na chodbe na 7. poschodí vo výške 4.965,00 Sk,
opravu malieb a omietok siedmich lodžií vo výške 47.142,00 Sk, zasklievanie lodžie p. L. vo výške
4.767,00 Sk, za poškodené rozvody vody, kanalizácie, radiátora, vzduchotechniky, vodomerov a revízie
zemného plynu vo výške 27.945,00 Sk, za výmenu elektrickej rozvodnej skrine u p. O. vo výške 2.920,00
Sk a za výmenu PVC podlahy v byte p. O. 7.400,00 Sk. Žalovaná nepreukázala, že by všetky škody
neboli zapríčinené v dôsledku spôsobeného požiaru. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §
415 a § 420a ods. 1 až 3 OZ. V zmysle § 813 ods. 2 OZ použil aj ust. § 450 OZ a z dôvodov hodných
osobitného zreteľa náhradu škody primerane znížil, a to o 1/3 s prihliadnutím na to, že žalovaná škodu
nespôsobila úmyselne a vzhľadom na jej vek. O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a
rovnako prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa.
5. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, a to proti výroku, ktorým bola zaviazaná zaplatiť
žalobcovi sumu 3.253,74 eur s príslušenstvom a proti výroku o trovách konania. Odvolanie odôvodnila
podľa§205ods.2písm.a/,c/,d/af/O.s.p.anavrhla,abyodvolacísúdzmenilrozsudokanáhraduškody
žalobcovi nepriznal, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.
6. Žalovaná namieta ustálenú výšku škody a zotrváva na svojom stanovisku, že škoda je neprimerane
vysoká a pozostáva z nákladov, ktoré nesúvisia so vzniknutým požiarom. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal opodstatnenosť svojho žalobného návrhu. Žalovaná upriamuje pozornosť na
to, že požiarom bolo zadymené 7. a 8. poschodie domu a čiastočne 6. poschodie. Následne sa
opravárenské práce realizovali iba na 7. a 8. poschodí a v žiadnom prípade sa nerealizovali na rozlohe
200 m2, ako je to uvedené v súpise prác. Neboli zrealizované ani ďalšie práce vytýkané odvolateľkou,
pričom poukazuje aj na znalecký posudok Ing. Dionýza Doboša, ktorý v závere uviedol, že skutočný
rozsah vykonaných prác je pravdepodobne nižší oproti rozsahu fakturovaných prác na základe vizuálnej
ohliadky a vyjadrení spoluvlastníkov. Uvádza tiež, že niektoré práce boli nadhodnotené, čo do rozsahu
a jednotkovej ceny a nesprávne a nadsadene boli použité cenové položky. Ďalej namieta, že niektoré
práce nesúvisia s požiarom, a to zasklievanie balkóna p. L., kde faktúra bola vystavená v júni 2008, čo
je 7 mesiacov po požiari, fakturácia za poškodené rozvody studenej, teplej vody, kanalizácie, radiátora,
vzduchotechniky vodomerov v byte žalovanej (faktúra č. 20070117), ktorá je duplicitná, nepravdivá,
pretože žalovaná tieto práce hradila z vlastných finančných prostriedkov. Výmena PVC podlahy v byte p.
O. je duplicitná, pretože p. O. nahlásila poistnú udalosť prostredníctvom svojej poisťovne a žalovaná túto
sumu už regresne zaplatila. Domáci telefónny aparát nebol žalovanej dodaný. Pokiaľ ide o maľby v byte
p. O., neexistuje doklad o súpise prác a nie je zrejmé, z akých položiek je požadovaná suma vyčíslená.
Žalovaná nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o zníženie výšky škody o 1/3, čo
považuje za nepostačujúce, neodôvodnené a ide len o subjektívny pohľad sudcu na vec. Rozsudok
nedáva odpoveď na skutočnosti plynúce z dokazovania. Súd prvej inštancie neustálil výšku preukázanej
škody a nezaoberal sa ani otázkou duplicitného vyplácania prác. Súd navyše nebral zreteľ na výšku
náhrady, ktorá bola priznaná v trestom konaní. K výpovediam svedkov H., S. B. L. namietala, že títo sú
zamestnancami SBD Rožňava. Napokon sa domnieva, že sú splnené predpoklady pre aplikáciu § 450
OZ a súd môže odstrániť nežiaducu tvrdosť zákona na strane žalovanej berúc do úvahy dobré mravy,
osobné a majetkové pomery žalovanej a skutočnosť, že škoda nebola spôsobená úmyselne.
7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhoval rozsudok potvrdiť ako vecne a skutkovo správny.
Opodstatnenosť žalobného nároku bola preukázaná v trestnom konaní. Žalovaná začala namietať výšku
škody až na základe výzvy na jej zaplatenie titulom plnenia z poistnej zmluvy. Opodstatnenosť nároku
bola preukázaná výsluchom pracovníkov SBD Rožňava, ktorí sa zúčastňovali na odstraňovaní škôdspôsobených požiarom a výsluchom svedkyne O.. Svedkovia potvrdili pravdivosť faktúr. Svedkyňa O.
oznámila, že žiadnu náhradu od žalovanej nedostala. Pokiaľ sa týka aplikácie § 450 OZ domnieva sa,
že došlo k primeranému zníženiu výšky, pričom primeranosť musí v sebe zahrňovať aj výchovný a
preventívny charakter náhrady škody. Žalobca tým, že sa neodvolal proti zamietajúcej časti súhlasí s
primeraným znížením výšky škody a ďalšie zníženie považuje za nedôvodné.
8. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý platí
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona, zostávajú zachované (§ 470
ods. 1, 2 CSP).
9. Odvolateľka podala odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto Krajský súd
ako súd odvolací posudzoval odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a uplatnených odvolacích dôvodov
podľa ustanovení predchádzajúceho procesného predpisu. Po zistení, že boli splnené podmienky
prípustnosti odvolania, prejednal odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nebol
daný dôvod na jeho nariadenie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok
v rozsahu uvedenom v § 379 a § 380 CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej je dôvodné.
10. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že výrok rozsudku, ktorým bol zamietnutý nárok žalobcu vo
výške 1.626,86 eur nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho
prieskumu bol iba výrok, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 3.253,74 eur s
príslušenstvom a súvisiace výroky o trovách konania.
11. Odvolateľka uplatnila v podanom odvolaní odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., v
spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. Tvrdí teda, že je tu dôvod na zrušenie rozhodnutia, pretože súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav. Zároveň uplatňuje aj odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/,
d/ a f/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v jeho napadnutej časti a konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že sú dané odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., teda súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v takom rozsahu, že je naplnený dôvod
na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.
12. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odvolacie námietky žalovanej sú zhodné s odvolacími
námietkami proti prvému rozhodnutiu vo veci v odvolaní žalovanej z 25.1.2013 (č.l. 172-175 spisu). Tieto
odvolacie námietky boli dôvodom na zrušenie predchádzajúceho rozsudku s tým, že odvolací súd v
uznesení z 25.6.2014 č.k. 1Co/77/2013-182 vyslovil svoj záväzný právny názor a vydal záväzné pokyny
pre súd prvej inštancie, ktoré mali byť splnené a rešpektované v ďalšom priebehu konania. Odvolací súd
však zistil, že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil pokynmi odvolacieho súdu, čo viedlo k vydaniu
rozsudku postihnutého vadami v dokazovaní a právnom posúdení, ktoré v odvolacom konaní nie je
možné napraviť.
13.Pokiaľsatýkazistenéhoskutkovéhostavuveci,tentoniejemožnéposudzovaťpreúčelyodvolacieho
konania izolovane od právneho posúdenia veci. Skutkový základ žaloby tvorí regresný nárok žalobcu
proti žalovanej. Tento regresný nárok vyplýva zo škodovej udalosti, ku ktorej došlo následkom požiaru v
byte žalovanej č. 33 na ulici Komenského 17 v Rožňave dňa 1.11.2007. Táto skutková okolnosť medzi
sporovými stranami nie je sporná a vyplýva aj z odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Rožňava
sp.zn. 1T/41/2008, ktorým je súd viazaný. Právny základ nároku spočíva v práve postihu (regres), ktoré
má poisťovňa v rozsahu práva na náhradu škody spôsobeného poistnou udalosťou proti tomu, kto je
za škodu zodpovedný. Toto právo je upravené v ust. § 813 ods. 1 OZ. Odvolací súd už v uznesení z
25.6.2014 podrobne opísal podmienky prechodu práva poisteného na náhradu škody voči škodcovi na
poistiteľa (str. 6 odôvodnenia, č.l. 187 spisu). K týmto záverom odvolací súd nemá čo dodať. Pokiaľ však
ide o rozsah prechodu nároku v prejednávanej veci je potrebné si uvedomiť, že žalovaná zodpovedá za
škoduspôsobenúpoškodenému(SBDRožňava)niepodľaust.§420aOZ,akotentonárokmylneposúdilsúd prvej inštancie, ale podľa § 420 ods. 1 OZ, teda podľa ustanovenia o všeobecnej zodpovednosti za
škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.
14. Ustanovenie § 420a OZ upravuje škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Pri tomto druhu
škody zodpovedným subjektom môže byť iba právnická alebo fyzická osoba, ktorá prevádzkuje určitú
činnosť. Prevádzkovanie činnosti je potrebné chápať ako aktivitu súvisiacu s výkonom podnikateľskej
alebo obchodnej činnosti, ktorú vykonáva fyzická alebo právnická osoba. Ide zároveň o špeciálny druh
objektívnej zodpovednosti za škodu.
15. Naproti tomu pri všeobecnej zodpovednosti za škodu platí, že každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti (§ 420 ods. 1 OZ). Pri tomto druhu zodpovednosti je žalobca
povinný preukázať žalovanému skutkové naplnenie predpokladov zodpovednosti, ktorými sú porušenie
právnej povinnosti, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti
a vznikom škody. Keďže právo poškodeného na náhradu škody prešlo na poisťovňu (žalobcu) je
povinnosťou žalobcu preukázať naplnenie týchto predpokladov.
16. Pre priznanie nároku na náhrady škody je nevyhnutné, aby všetky predpoklady zodpovednosti boli
splnené kumulatívne. To znamená, že konkrétna škoda musí byť bezprostredným právnym následkom
danej škodovej udalosti alebo porušenia právnej povinnosti. Odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k
porušeniu právnej povinnosti žalobca svoje dôkazné bremeno uniesol, základ zodpovednosti vo vzťahu
tak nie je sporný. Súd prvej inštancie sa však nedostatočne venoval otázke výšky škody a príčinnej
súvislosti medzi škodovou udalosťou a výškou škody. Žalovaná ako zodpovedný subjekt zodpovedá
za škodu výlučne v rozsahu, v akom konkrétna ujma v majetkovej sfére poškodeného súvisí s jej
protiprávnym konaním. Povinnosť nahradiť škodu má žalovaná teda jedine v takom rozsahu, v akom boli
odstraňované bezprostredné následky škodovej udalosti. V takomto prípade sú relevantné aj odvolacie
námietky žalovanej, ktoré boli vznášané v priebehu celého konania a s ktorými sa súd prvej inštancie
doposiaľ vôbec nevysporiadal.
17. Žalovaná počas celého konania spochybňuje výšku škody, ktorá síce bola zaplatená poisťovňou
poškodenému,aležalovanánapriektomunemusízaňuzodpovedať.Posúdenietejtootázkyboloúlohou
súdu prvej inštancie, pričom ten iba skonštatoval v odôvodnení rozsudku, v akej výške si poškodený
uplatnil faktúry a v akej výške žalobca škodu uhradil. Nevenoval však pozornosť tomu, či tieto náklady
boli skutočne vzniknuté v dôsledku škodovej udalosti a či jednotlivé fakturované práce s touto udalosťou
súvisia. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal závermi znaleckého posudku znalca Ing. Dionýza
Doboša,ktoréhozáverysícesúvšeobecnejpovahy,aleajtiejepotrebnévyhodnotiťvsúvislostisďalšími
vykonanými dôkazmi. Odvolací súd považuje za potrebné vytknúť súdu prvej inštancie nedôslednosť pri
hodnotení dôkazov. Súd prvej inštancie nerešpektoval pokyny odvolacieho súdu v tom, že je potrebné
vziať do úvahy rozsah náhrady škody uplatnenej v trestnom konaní, vysporiadať sa so skutočnosťou,
že v trestnom konaní bola žalovaná zaviazaná na úhradu určitej časti škody. Ďalej súd prvej inštancie
nevzal do úvahy námietku vo vzťahu k výmene PVC podlahy v byte p. O., pri ktorej žalovaná tvrdí, že
túto náhradu uhradila poisťovni, v ktorej bola poistená p. O. (súd prvej inštancie nesprávne pochopil, že
túto náhradu mala zaplatiť priamo žalovaná p. O., čo v konaní žalovaná netvrdila). Tiež sa nevysporiadal
s námietkou o tej časti fakturácie poškodených rozvodov, ktoré sa vykonávali v byte žalovanej a
ktoré podľa svojich tvrdení uhrádzala sama žalovaná. Za relevantnú je možné považovať aj odvolaciu
námietku vo vzťahu k zasklievaniu balkóna v byte p. L. 7 mesiacov po požiari, kde sa súd prvej inštancie
nevenoval otázke príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.
18. Vzhľadom na existenciu vytýkaných vád konania, vyhodnotenie dôkazov a právneho posúdenia,
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu napadnutom odvolaním vrátane súvisiacich
výrokov o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
19. Úlohou súdu prvej inštancie bude zopakovať vykonané dokazovanie so zameraním na výšku škody,
ktorú si žalobca uplatňuje s prihliadnutím na príčinnú súvislosť medzi uplatneným nárokom na náhradu
škody a škodovou udalosťou s prihliadnutím na námietky žalovanej prezentované v odvolaní aj v konaní
pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd opakuje rovnako ako v predchádzajúcom rozhodnutí, že je
potrebné prihliadnuť aj na priznanie časti náhrady škody poškodenému v trestnom konaní. Pokiaľ ide o
moderáciu uplatneného regresného nároku podľa § 813 ods. 2 OZ s použitím § 450 OZ, ide o zníženienáhrady úvahou súdu, túto úvahu však je potrebné dôsledne odôvodniť konkrétnym myšlienkovým
postupomsúduprvejinštancie.Vnovomrozhodnutírozhodnesúdprvejinštancieajodoterajšíchtrovách
konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha
(dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.