Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 4, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/415/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313223955
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4313223955.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou, v právnej veci žalobkyne: J. I., G..

XX.X.XXXX, K. G. XX, L., v konaní zastúpená: JUDr. Ivan Cambel, advokát, so sídlom Kpt. Nálepku 34,
Želiezovce, proti žalovanému: Obec Kalná nad Hronom, Červenej armády 55, Kalná nad Hronom, IČO:
307131, zast. JUDr. Ildikó Osvaldová, advokátka, so sídlom Štúrova 19, Levice, o zaplatenie 1.869,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.511,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 1.511,52 eur od 02.01.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,74 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa v žalobnom návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 25.11.2013 žiadala prostredníctvom
svojho právneho zástupcu súd, aby súd uložil žalovanému zaplatiť (vydať bezdôvodné obohatenie
za obdobie od 25.11.2011 do 1.1.2013) žalobkyni sumu 1.869,- €, s ročným úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % zo žalovanej sumy od 2.1.2013 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľke trovy

konania. Ako uviedla, žalobkyňa bola vlastníčkou pozemkovej nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom
Levice, katastrálny odbor na LV č. XXX k.ú. C. pod parc. č. XXX/X o výmere 1925 m2- zastavané
plochy a nádvoria. Žalobkyňa predala uvedenú nehnuteľnosť odporcovi na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 29.11.2012. Vlastníctvo prešlo na kupujúceho na základe rozhodnutia Správy katastra L. dňa
2.1.2013. Vyššie uvedený pozemok v časti 679 m2 ako je označený zameraním geodeta Viliama
Kúcsa sa nachádza v bezprostrednom susedstve Obecného úradu v Kalnej nad Hronom a pozostáva z
prístupového chodníka na obecný úrad a miestnej cestnej komunikácie

v užívaní odporcu. Žalobkyňa listom zo dňa 12.3.2013 vyzvala žalovaného na platenie ročného
nájomného za užívanie jej pozemkov odporcom v sume 2.302,- €. Pri výpočte žalovanej sumy
vychádzala zo sumy, ktorú žalovaný zaplatil v podobnom prípade obyvateľke obce T. P., K. A. XXX/XX,
C. G. I.. Podľa pripojenej nájomnej zmluvy žalovaný zaplatil za užívanie je pozemkov o výmere 170 m2,
na ktorej je vybudovaná miestna komunikácia 400 € ročne na 10 rokov vopred, tj. jednorázovo 4.000 €.
Žalobkyňa žiada vzhľadom na polohu užívaného pozemku od žalovaného zaplatenie sumy 2,50 € za
m2 za 365 dní z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Z celkovej výmery 679 m2 požaduje zaplatiť

ku dňu podania žaloby za obdobie od 25.11.2011 do 2.1.2013 sumu 2,50 € x 679 m2 : 365 dní x 402 dní =
1.869 €. Pretože sa dlžník dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, vznikol žalobkyni nárok
na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo žalovanej sumy od 2.1.2013 do zaplatenia.
Zároveň si uplatňuje náhradu trov konania.2. Súd vydal dňa 10.12.2013 platobný rozkaz pod č.k. 9C/415/2013-18, proti ktorému podal žalovaný
v zákonnej lehote odôvodnený odpor, vzhľadom k čomu súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré

predvolal a vypočul žalobkyňu, právnych zástupcov a po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný
skutkový a právny stav:

3. Právny zástupca žalobkyne sa na pojednávaní v celom rozsahu pridržiaval dôvodov a argumentov
uvádzaných v žalobe. Ďalej uviedol, že pozemky, ktoré boli využívané vo verejnom záujme a ktoré v

tom období patrili žalobkyni, sú na pripojenom plániku (čl. 14 spisu) vyznačené zelenou. Celý tento
priestor bol vo vlastníctve žalobkyne, ovšem bol využívaný občanmi a teda vo verejnom záujme napr.
ten priestor, ktorý sa nachádza medzi dvomi nehnuteľnosťami - dvomi budovami je síce z jednej strany
zahradený tak, že z tej strany nemôžu napr. chodiť autá, ovšem z druhej strany kľudne môže vojsť
na ten priestor auto, čo skutočne občania aj využívali. Tam si odstavovali svoje autá obyčajne vtedy,
keď bola na OU svadba. Okrem toho je prechod zriadený oproti tomu priestoru a peši občania stade

aj prechádzali, využívali tento priestor na prechod. Pred domom žalobkyne sa nachádza chodník, tento
chodník vybudoval OU, ovšem na pozemku žalobkyne. Vedľa domu, v špici pozemku, sa nachádza
cesta, ktorá sa bežne používa. Žalobkyňa si žiada nájomné za to určité obdobie, pričom pri stanovení
výšky nájomného vychádzala zo sumy, ktorú žalovaný OU platil inému občanovi (T. P.). Právny zástupca
do spisu predložil fotografie (čl. 81, 82 spisu) pozemku T. P., na ktoré uzavrel odporca s T. P. nájomnú

zmluvu zo dňa 6.10.2011. Pozemok tvorí slepá ulica medzi rodinnými domami, ktorá ústi k ďalšiemu
rodinnému domu. Predmetom nájmu podľa tejto zmluvy je pozemok, na ktorom je vybudovaná miestna
komunikácia o výmere 170 m2 a účelom nájmu je využitie pozemku ako miestnej komunikácie na prístup
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa pred a za týmto prenajatým pozemkom a pre potreby Obce C. G. I..

4. Žalobkyňa vypovedala, že predmetná sporná nehnuteľnosť patrila do roku 2005 jej rodičom, jej mama
tútonehnuteľnosťvydražilaavyužívalijuakonebytovýpriestornapodnikateľskúčinnosť.Mamazomrela
v roku 2004 a navrhovateľka po nej tieto nehnuteľnosti zdedila. Domovú nehnuteľnosť využívala na
podnikateľské účely a asi v roku 2011 začala rokovať s OU o platbe nájomného za tie pozemky, ktoré sa
využívali ako verejné priestranstvo. Obec nesúhlasila s nájomným, tak začali rokovať o kúpnej zmluve

a nakoniec
sa koncom roka 2012 dohodli a celú nehnuteľnosť predala Obci. Keďže Obec využívala pozemok
žalobkyne, žiada si za obdobie uvedené v žalobe nájomné.

5. Z LV č. XXX vyhotoveného dňa 26.9.2008 pre k.ú. C., U. C. G. I. je zrejmé, že žalobkyňa bola výlučnou

vlastníčkou pozemku s parc. č. XXX/X o výmere 1025 m2 - zastavané plochy a nádvoria a budovy so
súp. č. XXX na parc. č. XXX/X. Dňom 2.1.2013 prešlo vlastníckeho právo k uvedeným nehnuteľnostiam
na odporcu a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2012 a rozhodnutia o vklade zo dňa 2.1.2013.

6. Ešte pre uzavretím kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam, žalobkyňa žiadala žalovaného, a

to listami zo dňa 30.12.2011 a 12.3.2012, o nájomné za užívanie predmetného pozemku pre potreby
obce v časti výmery 679 m2 v sume 2.302 € za rok.

7. Právna zástupkyňa žalovaného sa v celom rozsahu pridržiavala svojich tvrdení uvádzaných v
odpore proti platobnému rozkazu, návrh považuje za nedôvodný. Nesúhlasí s tvrdením, že na pozemku

žalobkyne bola vybudovaná miestna komunikácia. Už pred nadobudnutím vlastníctva žalobkyňou
obec dávno predtým spevnila povrch medzi budovami vo vlastníctve obce a vo vlastníctve právnej
predchodkyne žalobkyne za súhlasu oboch strán na pozemkoch medzi budovami, ktorý bol vtedy vo
vlastníctve právnej predchodkyne žalobkyne. Obec na svoje náklady umiestnila na tomto pozemku
železné stĺpy (fotografie na čl. 76, 77), aby tak zabránila prechodu motorových vozidiel cez tento

pozemok, pretože nebol miestnou komunikáciou a tak sa postarala o bezdôvodné užívanie pozemku
neznámymi osobami. Sama vlastníčka však neurobila žiadne opatrenia, aby zabránila užívaniu
pozemku inými subjektmi. Ak na jej pozemku niekedy parkovalo nejaké auto alebo prechádzalo cez
pozemok nejaká osoba, žalovaný tomu nemohol nijakým spôsobom zabrániť, pretože vlastník sám
nekonal. Žalobkyňa uvádza, že dňa 13.3.2012 vyzvala žalovaného na platenie nájomného za užívanie

jej pozemku vo výške 2.302 € ročne. Žalovaný jej listom zo dňa 20.3.2012 oznámil, že obecné
zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 14.3.2012 neschválilo nájom, ale obec ponúkla žalobkyni
odkúpenie nehnuteľnosti za sumu 60.000 € aj napriek tomu, že podľa znaleckého posudku č. 04/2012
vyhotoveným dňa 28.2.2012 súdnym znalcom Ing. Ladislavom Kiselym, Palárikova 25, Levice bolanehnuteľnosť ohodnotená na 44.900 €. Obec touto ponukou vykompenzovala žalobkyni užívanie časti
chodníka vo verejnom záujme vybudovaného na náklady obce na pozemku žalobkyne, ktorým však
sprístupnila ja jej budovu - predajňu na podnikateľské účely žalobkyne. Žalobkyňa poukázala na zmluvu

o nájme nehnuteľnosti uzavretú s T. P., A. XX, C. G. I.. Žalovaný túto zmluvu ako dôkaz neuznáva, lebo
nie je možné porovnať opodstatnenosť tejto nájomnej zmluvy s akoukoľvek inou nájomnou zmluvou.
Žalobkyňa do dňa uzavretia kúpnej zmluvy svojvoľne užívala pozemok žalovaného o výmere 23 m2 a
tento mala ohradený tak, že bol súčasťou jej pozemku a žalovaný nemohol túto časť pozemku riadne
užívať. Výpočet denného nájmu vo výške 2,50 € za m2 žalovaný takisto neuznáva z dôvodu, že nikdy

takúto výšku nájmu žalobkyňa nepožiadala. Vypočítanú výšku z nedohodnutého nájmu určila ako sumu
za bezdôvodné obohatenie sa žalovaného. V žalobe však nedokázala, akú škodu spôsobil žalovaný
žalobkyni, ktorá by mohla byť bezdôvodným obohatením. Žalovaný má za to, že sa žiadnym spôsobom
z majetku žalobkyne neobohatil, nespôsobil jej žiadnu škodu, žalobkyňa nepreukázala, že medzi ňou
a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, ani nedokázala, v akej výške žalovaný
bezdôvodné obohatenie získal a najmä, že jej vznikla jeho obohatením majetková ujma a tiež nedokázal

príčinnú súvislosť medzi prípadným získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy.
Žalovaný sa nikdy na úkor žalobkyne neobohatil, nevznikol mu žiaden majetkový prospech a ani svojim
konaním nezmenšil majetok žalobkyne. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobu zamietnuť. Zároveň
právna zástupkyňa žalovaného vzniesla námietku premlčania uplatňovaného nároku, a to z dôvodu, že
žalobkyňa sa o tom, že vzniklo bezdôvodné obohatenie a kto zaň zodpovedá, dozvedela už 28.10.2011,

kedy adresovala OU jeden list, v ktorom žiadala nájom za užívanie pozemku. Svoj nárok si mohla
uplatniť v dvojročnej premlčacej lehote, čo neurobila a teda podľa názoru právnej zástupkyne je jej nárok
premlčaný.

8. Právny zástupca žalobkyne k námietke premlčania uviedol, že pohľadávka nie je premlčaná, pretože

žalobkyňa nežiada nájomné od 28.10.2011, tak ako to v tom liste písala, ale za ďalšie obdobie. Ten stav
pretrvával a tak za určité obdobie si uplatňuje svoj nárok. Nárok si uplatňuje odo dňa podania žaloby
až do prevodu vlastníctva zavkladovaním v katastri nehnuteľností.

9. Dňa 18.9.2014 bola súdom vykonaná obhliadka na mieste samom za účasti oboch právnych

zástupcov, pričom bolo zistené, že medzi budovou Obecného úradu a veľkým zatrávneným pozemkom,
na ktorom v minulosti údajne stála už zbúraná budova, prebieha jeden pozemok, ktorý je vybetónovaný.
Z jednej strany sú postavené stĺpy, ktoré bránia prechodu autom, peší chodci môžu voľne prechádzať.
Tento pozemok leží kolmo na druhý sporný pozemok, v súčasnosti chodník. Druhý sporný pozemok
tvorí upravený chodník, tiahnuci sa od začiatku ulice až k obecnému úradu. Tento chodník slúži peším

chodcom, ktorí inak museli chodiť po frekventovanej ceste. Vzhľadom na polohu oboch pozemkov je
celkom zrejmé, že ich občania využívajú na prechod.

10. Ohľadne výšky nájmu za sporné pozemky súd žiadal vyjadrenie realitných kancelárií s tým, aby
uviedli, aká je priemerná výška nájomného za 1 m2/rok pozemkov v okolí Levíc využívaných na verejné

účely ako komunikácia, či už cesta, chodník, parkovisko. Z niekoľkých dopytovaných kancelárií sa vedeli
vyjadriť dve, pričom uvádzaná cena bola 0,80 €/m2/rok a 0,17 €/m2/rok. Vyjadrenia realitných kancelárií
považoval právny zástupca za irelevantné, znalecké dokazovanie ohľadne výšky nájmu nepovažoval
za nevyhnutné, nakoľko podľa jeho názoru treba vychádzať z toho, čo už raz bolo zaplatené. Právna
zástupkyňa žalovaného vzhľadom na uvedené bola za to, aby súd vykonal dokazovanie ohľadne výšky

nájmu. Právny zástupca žalobkyne navrhol ešte pred tým, ako súd nariadi vykonať odborné vyjadrenie
resp. znalecké dokazovanie, vyžiadať od U. C. G. I. oznámenie o spôsobe výpočtu nájomného za
pozemok Ireny Rafaelovej ako aj kritériách, podľa ktorých postupoval pri výpočte.
K uvedenej žiadosti Obec C. G. I. uviedla, že výška nájomného bola určená dohodou v súlade s VZN
č. X/XXXX o nájme a prenájme nebytových priestorov v jeho znení platnom v roku 2011. Podľa § 6

tohto VZN, ak predmet nájmu nespĺňa parametre štandardných podmienok, táto sa určuje dohodou. Pri
určení nájomného sa prihliada na výhodnosť polohy, lokality, obmedzenej možnosti užívania a pod. Na
predmetnom pozemku bola vybudovaná miestna komunikácia - ul. Krátka. Nakoľko takýto prípad VZN
neupravovalo, predmet nájmu nespĺňal parametre štandardných podmienok, pristúpila Obec k určeniu
výšky nájmu na základe dohody. S prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä fakt, že predmetná ulica by

bola neprístupná ostatným občanom, obec považovala cenu nájmu za primeranú. Po oboznámení tohto
oznámenia obce právni zástupcovia návrhy na doplnenie dokazovania nemali.

11. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá cit. zákona, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal.

12. Bezdôvodné obohatenie vzniká na základe objektívnej skutočnosti, a to získaním bezdôvodného
obohatenia na úkor niekoho iného. Na vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia
sa preto nevyžaduje existencia zavinenia ani existencia protiprávneho úkonu (bezdôvodné obohatenie
vznikne na základe objektívnej skutočnosti uvedenej v zákone). Jednou zo skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia je plnenie bez právneho dôvodu. Dochádza k nemu tým, že jeden z
účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiaden

dôvod, teda právny dôvod v okamihu plnenia neexistoval. Plnením bez právneho dôvodu je aj užívanie
cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Takýto užívateľ
niejeschopnývrátiťspotrebovanéplnenievpodobevýkonuprávaužívaniacudzejveciajepretopovinný
nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného
užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste

a čase i s prihliadnutím na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom
na jeho rozsah a spôsob; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výške náhrady porovnáva s
obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec
užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.

13. Uvažovať o posúdení nároku na zaplatenie peňažného plnenia uplatneného z dôvodu užívania
cudzej veci podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení možno až vtedy, pokiaľ dôvod plnenia nemožno
oprieť o platnú nájomnú zmluvu. Ak existuje medzi účastníkmi záväzkový vzťah, z ktorého vyplýva
pre jednu zo strán na peňažné plnenie, nemožno vyvodiť povinnosť tej isté strany na ďalšie plnenie
z titulu bezdôvodného obohatenia. Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu s povinnosťou

vydať bezdôvodné obohatenie predstavuje všeobecné poňatie právneho princípu, ktorý je potrebné
aplikovať na vopred bližšie neurčené prípady. Pri posudzovaní veci je potrebné vždy vychádzať
zo všeobecnejšieho poňatia vlastníckeho práva ako práva, ktoré možno obmedziť len so súhlasom
vlastníka, inak len základe zákona.

14. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

15. Podstata premlčania spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú premlčaciu dobu
nevykonáva alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde či u príslušného orgánu, nemôže

už byť po jej uplynutí veriteľovi priznané. V dôsledku premlčania právo nezaniká a trvá ďalej, ale do
značnej miery sa oslabuje zmenšením možností jeho úspešného uplatnenia. Dovolanie sa premlčania
pred súdom má za následok spočívanie nároku, ktorý síce naďalej existuje, je však oslabený do takej
miery, že právo vyplývajúce z tohto nároku súd nemôže veriteľovi priznať. Súd je tak povinný na
vznesenú námietku premlčania vždy prihliadať a ak je námietka vznesená úspešne, nesmie veriteľovi

právo priznať.

16. Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 11.1.2016 majúc za preukázané, že žalobkyňa bola výlučnou
vlastníčkou pozemkovej nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom L., katastrálny odbor na L. Č.. XXXC..Ú.. C. pod parc. č. XXX/X o výmere 1925 m2- zastavané plochy a nádvoria, ktorá nehnuteľnosť
sa nachádza v priamom susedstve Obecného úradu. Časť tohto pozemku o výmere 679 m2 tvorí
chodník a miestna cestná komunikácia, ktorá bola v užívaní odporcu resp. jeho obyvateľov. Z vykonanej

obhliadky, predložených fotografií, výpovede žalobkyne aj oboch právnych zástupcov je zrejmé, že
pozemok v tejto časti bol evidentne využívaný na prechod peších občanov a teda bol využívaný vo
verejnom záujme. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že k Obecnému úradu vedie aj iný chodník
a dá sa k nemu dostať aj inak ako cez pozemok žalobkyne. Žalobkyňa vyzvala žalovaného listom zo
dňa 28.10.2011 a 12.3.2012 na platenie nájomného za užívanie tohto pozemku, avšak bezvýsledne.

Jej návrh nájomného Obecné zastupiteľstvo Obce Kalná nad Hronom ani raz neschválilo, ponúkli jej
však odkúpenie nehnuteľnosti za kúpnu cenu 60.000 €, čo sa aj napokon stalo a od 2.1.2013 je táto
nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovaného na základe kúpnej zmluvy, ktorú dňa 29.11.2012
žalobkyňa s žalovaným uzavrela. Pred prevodom vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti na žalovaného
nemali účastníci uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu a teda žalovaný užíval pozemok žalobkyne bez
právneho dôvodu a na úkor žalobkyne sa bezdôvodne obohatil. Bezdôvodné obohatenie v tomto

prípade nespočíva v typickom zvýšení majetku obohateného resp. získaní majetkového prospechu,
ale v tom, že nedošlo k zmenšeniu majetku obohateného, hoci by inak v prípade riadneho uzavretia
a plnenia nájomnej zmluvy k zmenšeniu dôjsť malo. V tomto smere súd považuje nárok žalobkyne
za dôvodný. Tvrdenie právnej zástupkyne žalovaného, že si mala žalobkyňa svoj pozemok oplotiť,
aby tade ľudia nechodila, je irelevantné. Nikoho nemožno nútiť, aby si svoj pozemok oplotil, ani takto

povinnosť neukladá zákon. Tým, že žalovaný dokonca na predmetný chodník položil dlažbu, síce
pozemok žalobkyne zveľadil, ale zároveň aj potvrdil, že pozemok je využívaný vo verejnom záujme aj
inými obyvateľmi obce. Z akého iného dôvodu by inak žalovaný zveľaďoval pozemok, ktorý mu nepatrí.

17. Čo sa týka výšky nájmu, žalobkyňa vychádzala z porovnateľného prípadu, keď žalovaný uzavrel

nájomnú zmluvu s inou obyvateľkou obce, T. P., predmetom ktorej bol pozemok, na ktorom je tiež
vybudovaná cestná komunikácia, slepá ulica vedúca k domu pani P. pomedzi dva iné rodinné domy.
Cena nájmu za 170 m2 tohto pozemku bola určená dohodou vo výške 400 € ročne, čo predstavuje
2,353 € za m2/rok. Cenu nájmu vo výške 2,50 € za m2/rok, ktorú požaduje žalobkyňa, považuje súd
za absolútne primeranú prihliadnuc na polohu pozemku, ktorý sa nachádza v centre obce v priamom

susedstve obecného úradu a zjavne ho obyvatelia obce využívajú častejšie a vo väčšej miere ako
slepú ulicu T. P. vedúcu len k jednému domu. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že sám žalovaný
mal nakoniec záujem na odkúpení predmetného pozemku. Z tohto dôvodu súd považoval vykonanie
znaleckého dokazovania ohľadne zistenia výšky nájmu za nadbytočné a nehospodárne.

18. Žalobkyňa požaduje zaplatiť žalovanú sumu za obdobie od 25.11.2011 do 1.1.2013, pričom návrh
podala dňa 25.11.2013. Právna zástupkyňa žalovaného v tejto súvislosti vzniesla námietku premlčania
dôvodiac, že žalobkyňa bola vlastníčkou sporného pozemku už od roku 2005 a teda už vtedy mala
možnosť podať žalobu na súd a žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže žalobu podala až
v roku 2013, uplynula jej dvojročná subjektívna premlčacia doba (teda doba plynúca odo dňa, keď sa

žalobkyňa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil). S týmto
tvrdením žalovaného sa súd nestotožnil a vznesenú námietku premlčania považoval za nedôvodnú. Je
pravdou, že žalobkyňa mohla žiadať nájomné už v roku 2005, avšak to, že tak neučinila, jej nemôže
byť na ujmu. Vlastník nehnuteľnosti sa môže sám rozhodnúť, či prenechá svoj pozemok na bezplatné
užívanie, prípadne či bude za užívanie žiadať nájom a kedy resp. za aké obdobie. Žalobkyňa žiada

nájomné až od 25.11.2011 a keďže žalobu podala 25.11.2013, dvojročná premlčacia doba jej zostala
zachovaná.

19. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému
zaplatiť žalobkyni sumu 1.869 € (tj. 2,50 €/m2/rok x 679 m2 : 365 x 402 dní od 25.11.2011 do 1.1.2013)

spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa nadobudnutia vlastníctva k spornému pozemku
žalovaným, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 160 ods.1 O.s.p..

20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, na základe čoho
Krajský súd v Nitre ako odvolací rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č.k. 8Co/264/2016-143 zo

dňa 29.9.2016 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia sa odvolací
stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti námietky premlčania vznesenej žalovaným,
rovnako tak s požadovanou výškou bezdôvodného obohatenia vo výške 2,50 € za m2, avšak nestotožnil
sa s výmerou pozemku, za ktorý žalobkyni prináleží bezdôvodné obohatenie. Odvolací súd má za to,že žalobkyni môže prináležať (prináleží) bezdôvodné obohatenie získané žalovaným len za užívanie
tej časti jej pôvodne patriacej parc. č. XXX/X, ktorá bola reálne zastavaná miestnou komunikáciou
- cestou alebo chodníkom, nie teda za tú časť pozemku medzi stavbami účastníkov - strán sporu,

o ktorej časti nebolo doposiaľ v konaní preukázané, že by sa malo jednať o miestnu komunikáciu.
Užívaniečastipozemkužalobkyne,ktoráhonemalaohradený,občanmiobcenerobíbezďalšiehozčasti
pozemku verejné priestranstvo, teda verejným (priestranstvom) možno považovať len to, čo je reálne
zastavané stavboužalovaného-miestnoukomunikáciou,ktorémiestnekomunikácieporoku1990prešli
do majetku a správy obcí. Z tohto pohľadu okolnosti vybudovania miestnych komunikácií v minulosti nie

sú právne významné (pre túto vec), keď túto časť pozemku nesporne pre svoj prístup k stavbe vo svojom
vlastníctve využívala i samotná žalobkyňa. V ďalšom konaní preto súd prvej inštancie v zmysle právne
záväzného názoru odvolacieho súdu, pokiaľ nepríde k dohode strán sporu, mal zabezpečiť zistenie
výmery plochy predmetného pozemku, ktorý je reálne zastavaný miestnymi komunikáciami (stavbami
vo vlastníctve žalovaného).

21. Súd prvej inštancie pojednával dňa 4.5.2017 za účasti právnych zástupcov a žalobkyne, na ktorom
pojednávaní právni zástupcovi strán sporu pridŕžajúc sa názoru odvolacieho súdu zhodne uviedli, že
výmera pozemkov, za užívanie ktorých žalobkyňa žiada vydať bezdôvodné obohatenie, je 549 m2.

22. Vzhľadom na uvedené súd žalobkyni priznal sumu 1.511,52 € (tj. 2,50 €/m2/rok x 549 m2 : 365 dní

= 3,76 € na deň x 402 dní od 25.11.2011 do 1.1.2013) spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa
nadobudnutia vlastníctva k spornému pozemku žalovaným.

23.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka Slovenskej republiky v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania, tj. 2.1.2013 bola
vo výške 0,75 %.

Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Žalobkyňa mala vo veci úspech v časti priznanej sumy 1511,52 €, čo predstavuje
80,87%zožalovanejsumyažalovanýmalúspechvzamietajúcejčasti,čopredstavujeúspechvrozsahu
19,13 %. Súd tak žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,74 % (ako rozdiel
medzi úspechom žalobkyne a úspechom žalovaného), pričom o konkrétnej výške trov konania bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice,
v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a

datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.