Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 4, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/266/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615208598
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615208598.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu R. B., I.. XX.X.XXXX, bytom W., T. XXX/
XX, zastúpeného JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 7,
proti žalovanej Y. V., I.. XX.X.XXXX, bytom K. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš
Tomčovčík, s.r.o., Košice, Nerudova 14, IČO: 50001949, o vrátenie daru, o odvolaniach strán proti
rozsudku 9C/226/2015-82 z 10.3.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok vo veci samej, t.j. vo výroku, ktorým žaloba bola zamietnutá.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie tak, že žalobcu zaväzuje
nahradiť žalovanej trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 533,99 €, na účet
jej právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Priznáva žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 467,99 Eur na účet jej právneho zástupcu v lehote
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej vrátenia daru - vydania nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. 382 katastrálneho územia W. a to rodinného domu súpisné číslo XXX
postaveného na parcele registra C č. 580/8, parcely registra C č. 580/8 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 275 m2, parcely registra c č. 580/49 záhrady o výmere 490 m2 a to v podiele 1/4 tvrdiac, že
žalovaná sa k nemu a členom jeho rodiny správala tak, že hrubo porušovala dobré mravy, že jemu a jeho
matke opakovane nadávala, keď jeho matku a sestru navyše aj fyzicky napádala, kvôli čomu ju ústne a

neskôrajpísomnevyzvalnavráteniedaru.Vzaldoúvahyobranužalovanej,ktoránamietala,žeužvroku
2010 medzi ňou a žalobcom boli konflikty, že v tomto roku ju žalobca fyzicky napadol, a preto sa 1.4.2011
zo spoločnej domácnosti natrvalo odsťahovala. Zistil, že účastníci manželstvo uzavreli dňa 16.4.2005 a
dňa 28.11.2007 bola uzatvorená formou notárskej zápisnice darovacia zmluva, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie W. a to rodinný dom súpisné číslo
XXX s príslušenstvom postavený na parcele č. 580/8 a pozemky - parcela č. 580/8 zastavené plochy
a nádvoria o výmere 275 m2, parcela č. 580/49 záhrady o výmere 490 m2, keď tieto nehnuteľnosti

žalobca v podiele každej 1/4 daroval žalovanej a svojej sestre F. B.. Listom z dňa 28.4.2015 vyzval
žalobca žalovanú na vrátenie daru z dôvodu jej správania sa k nemu, k jeho matke a sestre, ktoré
opakovane fyzicky napadala a vulgárne im nadávala. Z lekárskeho potvrdenia a správy predloženej
žalovanou mu vyplynulo, že podľa nich žalovaná bola dňa 29.5.2010 napadnutá manželom a podľasprávy z 21.7.2011 pri hádke s ním utrpela ďalšie poranenie. Reprodukoval obsah výpovedi svedkov
F. B.Í., F. B., W. G., W. Q., B. Z. F. R.. V. I.. Podľa lekárskej správy predloženej žalobcom F. B. dňa
5.1.2011 pri vyšetrení uviedla, že bola fyzicky napadnutá nevestou. Právne posúdil podľa § 100 ods.

1, § 101 a § 630 Obč.zákonníka a vo všeobecnosti charakterizoval podmienky, za ktorých možno
žiadať vrátenie daru. Zo strany žalobcu bolo podľa neho preukázané, že najneskôr 28.4.2015 vyzval
žalovanú na vrátenie daru z dôvodu jej správania sa k nemu, jeho matke a sestre. Nakoľko žalovaná
v konaní uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na vrátenie daru, zaoberal sa tým, kedy malo
dôjsť ku konaniu vykazujúcemu znaky hrubo porušujúceho dobré mravy zo strany žalovanej k blízkym

príbuznýmžalobcu. Prihliadolnato,žesanemalojednaťojednonapadnutie,alenegatívnesprávaniesa
žalovanej k menovaným opakovaného charakteru a trvajúcemu dlhší čas. Z dokazovania mu vyplynulo,
že koncom roka 2011 boli na dome, ktorý bol predmetom darovania, vymenené zámky a aj z výpovede
žalobcu je zrejmé, že následne žalovaná už nebola v kontakte s jeho matkou a sestrou, čo sa zhoduje
aj s výpoveďou samotnej žalovanej. Ak teda dochádzalo k útokom zo strany žalovanej voči príbuzným
žalobcu, dochádzalo k nim maximálne do konca roku 2011, a teda najneskôr od 1.1.2012 začala plynúť

všeobecná 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na vrátenie daru. Keďže návrh na začatie
konania bol žalobcom podaný na súde dňa 6.5.2015, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby, ktorá
uplynula dňom 1.1.2015. Taktiež výzva žalobcu na vrátenie daru adresovaná žalovanej bola daná po
uplynutí uvedenej premlčacej doby a z jeho strany nebolo preukázané, aby pred touto písomnou výzvou
žiadal žalovanú o vrátenie daru. Vo vzťahu k výpovediam svedkýň F. B.N. F. F. B., týkajúcim sa roku

2013 poukázal na ich rozpornosť, keď oproti uvádzaným časom posledných útokov voči nim svedkyne
sa nevedeli vôbec rozpamätať ani na približné časové údaje týkajúce sa napr. odchodu žalovanej
z ich domácnosti a podobne. Pokiaľ aj došlo zo strany žalovanej k nevhodnému správaniu sa voči
príbuzným žalobcu v roku 2013, nemožno tieto považovať za pokračovanie skutkov, ku ktorým malo
dochádzať najneskôr do roku 2011 a to vzhľadom na uplynulý čas, keď v konaní nebolo ani uvádzané,

aby dochádzalo k útokom v roku 2012 a v jarných mesiacoch roku 2013. Dospel tiež k názoru, že skutky,
ku ktorým malo dôjsť v roku 2013, neboli ani dostatočne preukázané. Tvrdenie žalobcu, že o skutkoch,
ku ktorým malo dôjsť v roku 2013 sa dozvedel od matky až po prvom pojednávaní v prejednávanej veci
označil za účelové. Vzhľadom na uvedené žalobu zamietol a o trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p.. Pri určení hodnoty jedného úkonu právnej služby vychádzal z 1/13-iny výpočtového základu a

trovy priznal za prevzatie a prípravu zastúpenia a za účasti na pojednávaniach 9.2.2016 a 10.3.2016.
Spolu trovy právneho zastúpenia žalovanej, vrátane cestovného a náhrady za stratu času predstavovali
467,99 €.

3.Rozsudokvovýrokuotrováchkonanianapadlavčaspodanýmodvolanímžalovaná,navrhlahozmeniť

a priznať jej trovy právneho zastúpenia vo výške 1.353,62 €. Nakoľko predmetom konania bol spor
o vrátenie daru - vydanie nehnuteľnosti, mal okresný súd pri určení výšky základnej sadzby tarifnej
hodnoty 1 úkonu právnej služby vychádzať z § 10 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z. a brať do úvahy výšku
spoluvlastníckeho podielu žalovanej v hodnote 10.000 €. Keďže pojednávanie dňa 10.3.2016 trvalo v
čase od 8.30 hod. do 10.55 hod., mala byť priznaná odmena za 2 úkony právnej služby.

4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním aj žalobca, navrhol ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Použil pritom odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.
a nesúhlasil s tým ako sa súd vysporiadal s námietkou premlčania. Citoval vybrané časti výpovedí
žalovanej, svojej matky a sestry a nesúhlasil so záverom súdu ohľadom nevhodného správania sa

žalovanej voči jeho príbuzným v roku 2013, ktoré podľa súdu nemožno považovať za pokračovanie
skutkov, ku ktorým malo dochádzať najneskôr do konca roka 2011. Mal za to, že povinnosťou súdu
bolo prednostne posúdiť premlčanie nároku a vyjadriť v tomto smere aj svoj predbežný právny názor
a umožniť mu tak preukázať tvrdenia týkajúce sa plynutia premlčacích lehôt. Ak bolo úmyslom súdu
zamietnuť návrh len z dôvodu premlčania, mal mu tento fakt oznámiť a nechať na ňom, či doplní

dokazovanie v tomto smere a či navrhne ďalšie dôkazy ohľadom časového posúdenia konania v rozpore
s dobrými mravmi.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu bola toho názoru, že prvostupňový súd úplne zistil skutkový
stav a správne aplikoval príslušné ustanovenia a vyvodil z nich správny právny záver a navrhol preto

rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.6. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)

7. Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

8. Krajský súd v Košiciach na základe podaných odvolaní vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania,
t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami strán
uvedenými v odvolaniach) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok v jeho zamietavej časti potvrdil podľa § 387 ods.

1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

12. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., účinného v čase
podania odvolania (účinného do 30.6.2016), ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v § 365
ods. 1 CSP (účinného od 1.7.2016) písm. f/ že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h/ že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci

13. Ani jeden z týchto uplatnených dôvodov nie je daný.

14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. účinného

do 30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli
alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať
aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo
inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení

dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd
vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1, 2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.
§ 192,193 a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe

ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.

15. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nebol naplnený ,
keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po
preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súduprvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

16.Kodvolaciemudôvodupodľaust.§365ods.1písm.h/CSP(ust.§205ods.2písm.f/O.s.p.účinného
do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav,
ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce

správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

17. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy
a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvej inštancie
dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o

uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania (teda aj námietok žalobcu,
na ktoré žalobca opakovane poukazoval aj v odvolaní). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku a odkazuje naň.

18. Súd prvej inštancie reagujúc na námietku premlčania vznesenú žalovanou sa správne zaoberal

povahou namietaných úkonov obdarovanej, ktoré mohli byť dôvodom pre vrátenie daru a možno súhlasiť
s jeho záverom, že k relevantným prípadom závadného správania sa žalovanej dochádzalo maximálne
do konca roku 2011 a vzhľadom na dátum podania žaloby (6.5.2015) sa nárok žalobcu už premlčal.

19. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný

správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

20. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3
Občianskeho zákonníka).

21. Občiansky zákonník a ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Napriek tomu je
nimi možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji
osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnostiamajúpovahunoriemzákladných.Knaplneniuskutkovejpodstatyprevráteniedarusmeruje

len také závadné konanie obdarovaného voči darcovi, alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho
rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom
úspešného uplatnenia práva darcu taktiež nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale
také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné,

a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a podobne. Nie každé
chovanie,ktoréniejevsúladesospoločenskyuznávanýmipravidlamislušnéhochovaniavovzájomných
vzťahoch medzi ľuďmi naplňuje znaky ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Predpokladom aplikácie
tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného,
ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií, a nielen podľa subjektívneho názoru

darcu.

22. Účinky právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru nastávajú jeho doručením
obdarovanému. V prípade, že tento právny úkon je obsiahnutý v žalobe, nastávajú účinky okamihom,
kedy bola žaloby doručená obdarovanému. Občiansky zákonník nestanovuje žiadne náležitosti výzvy

k vráteniu daru, ani jej obsah. Výzvu na vrátenie daru je nutné posudzovať z hľadiska všeobecných
náležitostí právneho úkonu ako prejavu vôle podľa ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.

23. Keďže žalovaná už vo vyjadrení sa k žalobe (č.l. 44 spisu) namietala aj premlčanie jednostranného
úkonu darcu (žalobcu) voči nej, správne sa súd prvej inštancie zaoberal prioritne premlčaním nároku

žalobcu.

24. Darca sa môže domáhať vrátenia daru v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia darovacej
zmluvy. Dĺžka doby medzi darovaním a závadným správaním sa obdarovaného nie je nijak obmedzená.Trojročná premlčacia lehota podľa § 101 Obč.zákonníka pre uplatnenie práva na vrátenie daru začína
bežať od okamihu, kedy správanie sa obdarovaného naplnilo znaky uvedené v § 630 Obč.zákonníka,
teda od okamihu, kedy právo darcu mohlo byť vykonané po prvýkrát. Premlčacia lehota plynie odlišne v

situácii,kedykhrubémuporušeniudobrýchmravovzakladajúcemuprávonavráteniedarudošlojediným
konaním obdarovaného, dosahujúcim značnú intenzitu (napr. aj fyzickým napadnutím), a odlišne je tomu
v prípade sústavného (opakovaného porušovania dobrých mravov). Podľa § 101 Obč.zákonníka plynie
premlčacia lehota odo dňa, kedy právo mohlo byť vykonané po prvýkrát podaním návrhu (žaloby) na
súde, čo v prípade jediného správania sa intenzívne narušujúceho dobré mravy zo strany obdarovaného

znamená, že začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom k takémuto závadnému konaniu
došlo. Ak ku správaniu sa obdarovaného dosahujúcemu intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov
dochádzalo v dlhšom časovom období, je pre záver o dôvodoch pre vrátenie daru určujúci okamih
posledného konania obdarovaného, pri ktorom je už možné jeho správanie považovať za hrubo
porušujúce dobré mravy.

25. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že ku konaniu obdarovanej, ktoré by mohlo zakladať právo
navráteniedarudochádzalomaximálnedoroku2011atentozávermáoporuvovykonanomdokazovaní.

26.Samotnýžalobcavosvojejvýpovedi(viď.zápisnicuopojednávaníz8.12.2015nač.l.45-49)výslovne
uviedol, že po útokoch žalovanej na jeho mamu koncom roka 2011 vymenil zámok na dome a odvtedy

žalovaná už v dobe nebola. V roku 2015 podľa neho žalovaná podala návrh na rozvod manželstva a už
si len bola v dome po posledné veci, k čomu došlo v jeho prítomnosti a vtedy už na matku neútočila.
Nakoľko žalobca už v tej dobe mal vyzývať žalovanú na vrátenie daru, na nejaké ďalšie útoky, ku ktorým
malo dôjsť v neskoršom období (v roku 2013), o ktorých ani nevedel, už ako na dôvody pre vrátenie
daru nemohol ani pomýšľať a v roku 2011 už útoky nepochybne považoval za uzavreté. Možno súhlasiť

aj s tým, ako súd prvej inštancie vyhodnotil výpovede svedkýň F. F. F. B. a jeho úvahe nemožno nič
vyčítať. Správne súd prvej inštancie posúdil aj charakter a trvanie skutku, hodnoteného žalobcom ako
porušovanie dobrých mravov, berúc do úvahy jeho časový priebeh, jednotu skutku a vedomosť darcu o
tom - ktorom údajnom správaní sa žalovanej. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné rozsudok súdu prvej
inštancie vo veci samej, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby potvrdiť ako vecne správny.

27. Len sčasti boli dôvodné odvolacie námietky žalovanej, namietajúcej výšku priznaných trov právneho
zastúpenia. Pojednávanie dňa 10.3.2016 trvalo skutočne viac ako 2 hodiny (od 8.30 hod. do 10.55 hod.)
a patrí zaň tak už odmena ako za 2 úkony právnej služby. Pokiaľ však ide o výšku základnej sadzby
tarifnejodmeny,odvolacienámietkyžalovanejniesúdôvodné,keďževdanejveciišlootzv.neoceniteľný

predmet konania. Okamihom doručenia výzvy na vrátenie daru nastávajú totiž vo všeobecnosti účinky
právnehoúkonudarcu(obnovenievlastníckehopráva)apredmetomnáslednéhosporuje užlenvrátenie
- vydanie predmetu daru.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP, keďže žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešnej žalovanej tak bol priznaný nárok
na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).

29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).