Rozsudok Judgement was issued on Friday, June 27, 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8Cb/108/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413202885
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8413202885.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting

s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika,
IČO: 264 29 705, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: R. M., O.. XX.X.XXXX, V. Y. XXX/
XX, XXX XX F. V., občianka SR o zaplatenie 1.040,13 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 1.040,13 eur, zmenkový
úrok vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy 1.040,13 eur od 30.5.2010 do zaplatenia, 6% ročný
úrok zo zmenkovej sumy 1.040,13 eur od 2.9.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške jednej

tretiny percenta zmenkovej sumy vo výške 3,47 eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 62,- eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 236,99 eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ proti odporcovi návrhom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len

Nariadenie) uplatnil právo na zaplatenie pohľadávky.

Právnym titulom návrhu je zmenka so zmenkovou sumou vo výške uvedenej vo výrokovej časti tohto
rozsudku, zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy od 30.5.2010 do zaplatenia,
6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku od 2.9.2010 do
zaplatenia a zákonné právo na zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy.

Navrhovateľ proti odporcovi uplatnil právo na náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho
poplatku za návrh na začatie konania a právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výškach
uvedených vo výrokovej časti rozsudku.

Návrh v ďalšom odôvodnil tvrdením, že ako indosatár je nadobúdateľom práv zo zmenky vystavenej
odporcom 21.10.2009 na zmenkovú sumu uvedenú vo výrokovej časti rozsudku, pričom sa zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 30.5.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou

opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia".

Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu časť dlžnej sumy.
Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu", indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ k návrhu pripojil i originál zmenky a výpis z Obchodného registra.

Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ zmenku previedol na navrhovateľa.

Podľa Čl. 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s Čl. 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od
doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa Čl. 5 ods. 3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa Čl. 5 ods. 4 Nariadenia do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál odošle
navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.

Podľa Čl. 13 ods. 1, 2 Nariadenia dokumenty sa doručujú poštovou službou doložené potvrdením o
prijatí s uvedením dátumu prijatia. Ak nemožno vykonať doručenie v súlade s ods. 1, doručenie sa môže

vykonať akýmkoľvek spôsobom ustanoveným v Čl. 13 alebo 14 Nariadenia.

Podľa Čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Po zaplatení súdneho poplatku za návrh v súlade s Čl. 5 ods. 2 Nariadenia súd doručoval odporcovi
kópiu návrhu na uplatnenie pohľadávky s vyplnenou časťou vzorového tlačiva C na odpoveď.

Podľa Čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v Čl. 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo

protipohľadávke.

Podľa § 156 ods. 1 O. s. p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Navrhovateľ nežiadal, aby bolo nariadené pojednávanie.

Odporca vo svojom vyjadrení k podanému návrhu nevzniesol námietky, iba požiadal o povolenie splátok.

Z prvopisu zmenky mal súd preukázané skutkové tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu.

Zmenka okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané Článkom I. § 75 Zákona č.
191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového. Napriek tomu nie je neplatná, keďže v zmysle Čl. I. § 76
ods.2tejtoprávnejúpravyovlastnejzmenke,vktorejniejeúdajsplatnosti,platí,žejesplatnánavidenie.

Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do 1 roka od dátumu
vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu (Čl. I. § 34 ods. 1 v spojení
s § 77 ods. 1 zmenkového zákona).V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa
vystavenia.

Z návrhu vyplýva, že remitent predložil odporcovi zmenku na platenie. Doložka "bez protestu", ktorá je
na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla
dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané, na odporcu (Čl. I. § 46 ods. 1 a 2 v spojení
s § 77 ods. 1 zmenkového zákona).

Za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde, navyše podľa Čl.
I. § 53 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1 zmenkového zákona zmeškaním lehoty majiteľ nestráca práva
proti vystaviteľovi vlastnej zmenky.

V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle Čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového
zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V danom prípade tak učinil sadzbou 0,25% denne.

Výška úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, zmenkovým zákonom upravená nie je.
Jej určenie sa ponecháva na samotného vystaviteľa.

Podľa prvej vety Čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona o tom, kto má zmenku

v rukách, platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj
vtedy, ak je posledný z nich blankoindosamentom.

Navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom) a aj keď zjavne k indosácii došlo až po
splatnosti zmenky, stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže podľa Čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s §

77 ods. 1 zmenkového zákona postihom žiadať od odporcu zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi, 6%
úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy.

V ďalšom súd zdôrazňuje, že Navrhovateľ vo svojom návrhu uplatnil nárok zo zmenky, predmetom
konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Navrhovateľ predložil originál zmenky.

Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samotné právo navrhovateľa. Vo
vzťahu k navrhovateľovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je
možné ničím iným nahradiť.

Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky

formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový)
dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči
forme a obsahu zmenky zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky.

Navrhovateľ je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek

spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku.
Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či
podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené.

Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou navrhovateľa s poukazom na ust. § 17 ZŠZ, podľa ktorého

cit.: "Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka."

Z uvedeného vyplýva, že odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči

majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. V sporovom konaní
tak nemôže činiť odporca, tým menej súd.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22.
októbra 2008, podľa ktorého cit.: "Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že

majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu preukazovať, že mu odporca
(povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Z ustanovenia § 17 zák. č. 191/1950 Zb. síce vyplýva, že
kto je žalovaný (povinný) zo zmenky, môže vznášať (robiť) proti zmenkovému nároku určité námietky, je
však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na odporcovi(povinnom) a nie na navrhovateľovi (oprávnenom). Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude
nútený podľa zmenky plniť. Pri kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena z
odporcu (povinného) na navrhovateľa (oprávneného)."

Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolnosti uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči
navrhovateľovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany odporcu a predovšetkým odporca v tejto
situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené námietky majú hmotnoprávny
charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený odporcu na nich ani upozorniť

(ust. § 5 ods.1 O.s.p.).

Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby odporca ako spotrebiteľ vzniesol
voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne
námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky, čo by však musel v konaní aj preukázať, a to
napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá sa v § 2 písm. a/ a b/

a v § 4 ods. 6 zák. č. 285/2001 Z. z. cit. zák. v znení účinnom do 11.06.2010 obsahovala zákaz plniť
dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského
úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená
do zmenky presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., v

dôsledku čoho bola vyplnená v rozpore so zákonom, mohla mať za následok len vznik práva na náhradu
škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky.

Vo vzťahu k žiadosti odporcu o povolenie splátok súd uvádza, že povolí splátky peňažného plnenia
napr. v prípade, že by vzhľadom na osobné a majetkové pomery odporcu povinnosť uhradiť dlžnú sumu

jednorazovýmplnenímmohloneprimeranýmspôsobomešteviaczhoršiťjehosituáciuazároveňexistuje
reálna možnosť, že svoj dlh splatí v primeranej dobe v splátkach (zákon výslovne neustanovuje, čo
je v tomto ponímaní primeraná doba, avšak súdna prax ju určila na maximálne jeden rok). Za daných
okolností má súd za to, že na povolenie mesačných splátok nie sú splnené podmienky.

Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd vyhovel návrhu v časti uplatneného práva na
zmenkovú sumu, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy 1.040,13 eur od 30.5.2010
do zaplatenia, 6% ročný úrok z nej a zmenkovú odmenu vo výškach uvedených vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa Čl. 16 Nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana,
ktorá nemala v konaní úspech. Úspešnému navrhovateľovi tak bolo priznané právo na náhradu trov
konania vo výške uvedenej vo výrokovej časti II. tohto rozsudku z titulu zaplateného súdneho poplatku
za návrh na začatie konania. Zároveň mu bolo priznané právo na náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške uvedenej vo výrokovej časti II. tohto rozsudku podľa ust. § 10 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb za úkony právnej služby: 1. Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2.
Písomné podanie na súd (návrh), každý á 61,41 eur + 2 x režijný paušál za rok 2013 v sume 7,81 eur +
20% DPH a 3. Odpoveď na vyjadrenie odporcu 61,41 eur + režijný paušál za rok 2014 v sume 8,04 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.