Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 26, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/435/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215206655
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8215206655.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu APS FUND ALPHA

uzavřený investiční fond, a.s., Celetná 988/38, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 01 596 039
zastúpený JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249
650 proti žalovanej I. N., nar. XX.XX.XXXX, R. X, XXX XX R., o zaplatenie 120,94 Eur s prísl., dňa
26.9.2016 bez nariadenia pojednávania takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n ázaplatiť žalobcovi 81,34 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo
sumy 19,99 Eur od 10.11.2012 do jej zaplatenia a zo sumy 61,35 Eur od 10.12.2012 do jej zaplatenia,
v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobcovi voči žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 42 % skutočných trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 120,94 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 19,99 Eur od 10.11.2012 do
zaplatenia a vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 100,95 Eur od 10.12.2012 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 19.10.2012 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzatvorila so žalovanou
zmluvu o pripojení, resp. poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bol okrem iného aj záväzok
spoločnosti Slovak Telekom, a.s. poskytovať žalovanej program služieb uvedený v zmluve, resp. jej
dodatkoch a záväzok žalovanej riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a
dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami a cenníkom služieb.

3.SpoločnosťSlovakTelekom,a.s.nazákladezmluvyvyúčtovalažalovanejaakoneuhradenéevidovala

pohľadávky v celkovej výške 120,94 Eur, konkrétne sumu 19,99 Eur variabilný symbol 7211188428 s
dátumom splatnosti 9.11.2012 a sumu 100,95 Eur variabilný symbol 7212294375 s dátumom splatnosti
9.12.2012.

4. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 9.6.2014 postúpila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako
postupca skôr uvedené pohľadávky v celkovej výške 120,94 Eur spolu s príslušenstvom evidované
voči žalovanej na žalobcu. Postúpenie pohľadávok spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanej oznámila

listom zo dňa 1.7.2014.

5. Žalovaná od postúpenia pohľadávky na žalobcu nerealizovala žiadnu platbu za účelom uspokojenia
pohľadávky žalobcu.6. Žalovaná sa s úhradou pohľadávok dostala do omeškania. Žalobca sa voči žalovanej domáha
zaplatenia úrokov z omeškania vyplývajúcich z predpisov občianskeho práva vo výške 8,75 % p.a. zo

sumy 19,99 Eur od 10.11.2012 do zaplatenia a vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 100,95 Eur od 10.12.2012
do zaplatenia.

7. Žalovaná na výzvu súdu a po doručení žaloby žalobcu, sa k jej obsahu nevyjadrila.

8. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

9. Konanie vo veci začalo doručením žaloby súdu dňa 12.10.2015, teda za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. (Občiansky súdny poriadok), ktorý bol zákonom č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) zrušený
a dňom 1.7.2016 vstúpil do účinnosti tento nový procesný predpis. V zmysle citovaného zákonného
ustanovenia na konanie o žalobe žalobcu je tak treba použiť tento nový procesný poriadok upravený

zákonom č. 160/2015 Z.z. s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 1.7.2016, teda pred
účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

11. Hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- Eur. Skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe medzi stranami nie sú

sporné, keď žalovaná napriek výzve súdu sa k žalobe žalobcu nevyjadrila. Vzhľadom na predmet sporu
a okolnosti prípadu, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, preto súd o žalobe žalobcu
rozhodol bez nariadenia pojednávania.

12. Po predchádzajúcom oznámení miesta a času na úradnej tabuli súdu a jeho webovej stránke dňa

14.9.2016, rozsudok súd verejne vyhlásil dňa 26.9.2016 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

13. Dňa 19.10.2012 uzatvorila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so žalovanou zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie SIM karty umožňujúcej žalovanej prijímať služby
elektronickej komunikácie poskytovaných spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a toho istého dňa aj

dodatok k tejto zmluve.

14. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., podľa žalobcu svoj záväzok žalovanej poskytovať služby
elektronickej komunikácie, podľa ňou zvoleného programu riadne plnila. Cenu poskytovaných služieb
žalovanej Slovak Telekom, a.s. vyúčtovala faktúrami.

15. Žalovaná nesplnila svoj záväzok zo zmluvy, resp. v jej dodatku, riadne a včas platiť cenu služieb
podľa zvoleného programu služieb, v dôsledku čoho spoločnosť Slovak Telekom, a.s. evidovala voči
žalovanej neuhradené pohľadávky v celkovej výške 120,94 Eur, konkrétne pohľadávku vo výške 19,99
Eur s variabilným symbolom 7211188428 s dátumom splatnosti 9.11.2012 a vo výške 100,95 Eur s

variabilným symbolom 7212294375 s dátumom splatnosti 9.12.2012.

16. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 9.6.2014 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. svoju
pohľadávku voči žalovanej postúpila na žalobcu, preto podľa žalobcu, žalovaná svoju povinnosť zaplatiť
cenu poskytnutých služieb, ktorú mala voči Slovak Telekom, a.s., je povinná splniť v prospech žalobcu.

17. Zmluvný vzťah založený zmluvou uzavretou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. so žalovanou dňa
19.10.2012, je právne upravený zákonom číslo 351/2011 Z.z., na ktorý sa zmluvné strany v zmluve aj
odvolávajú.18. Podľa § 44 zák. č. 351/2011 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, t. j. ku dňu 19.10.2012,
zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k

verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,
ktorésúsúčasťouzmluvy.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebjepísomná;toneplatíprepredplatené
služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných
prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako
písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa

Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní

služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo
iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace

so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,

poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných
služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne

uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o
poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení
účastníkovi,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,

f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého
minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej
služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriťzmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu
na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť,
aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa

služieb. Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany účastníka nesmie podnik
viazať na písomnú formu.
Účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak
a) neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od
oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik

neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch
mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od
zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná
zmenou všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo
orgánu Európskej únie,

b) podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej
reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva,
c) podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 , účastník má právo odstúpiť od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na oznámenie
výsledku vybavenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 .
Ak sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytuje viac verejných služieb, je účastník

oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 6 len vo vzťahu k tej verejnej službe
alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie
je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenia priamo dotýka.
Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej

osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov,20) alebo používa také zariadenie v
rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z
akéhokoľvekdôvodualebobezudaniadôvodu.Podnikmôževypovedaťzmluvuoposkytovaníverejných
služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite

z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak
podnik vypovie zmluvu o poskytovaní verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb,
s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky
a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením. Výpovedná lehota je rovnaká pre obe

zmluvné strany. Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s
týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je
v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo
meniť bez súhlasu druhej strany.

19. Podľa § 43 citovaného zákona podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky

neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením
neprimerane vysokých nákladov,2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,

3. Záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných

služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní

verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).
Podnik je povinný
a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,

ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane
účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa §
56 ods. 3 písm. a) ,
c) písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi

najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho
práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;
oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
Podnik, ktorý poskytuje verejnú telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup k

informačnej službe o telefónnych číslach.
Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g) , je podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu
povinný poskytovať
a) tónovú voľbu alebo dvojtónovú viacfrekvenčnú prevádzku, ak je to technicky a ekonomicky

uskutočniteľné, a službu prezentácie identifikácie volajúceho v súlade s § 60 ,
b) bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr,
c) bez poplatku selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní, SMS, služieb multimediálnych správ
(MMS) so zvýšenou cenou, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, selektívne blokovanie iných druhov

podobných aplikácií,
d) možnosť predplatenia pripojenia k verejnej sieti a využívanie verejných telefónnych služieb,
e) možnosť platby za pripojenie k verejnej sieti v splátkach,
f) informácie o primeraných a nediskriminačných postupoch podniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré
umožnia, aby po náležitom a včasnom upozornení mohlo dôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka,

okrem podvodu, trvalého oneskorenia platenia alebo neplatenia,
g) cenové poradenstvo,
h) nástroj na kontrolu nákladov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia užívateľov
pri neobvyklých alebo neprimeraných výdavkoch,
i) ak je to primerané, rovnocenný prístup k verejným službám pre užívateľov so zdravotným postihnutím,

aký majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov,
j) bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným
postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia
k internetu.
Úrad pri určovaní rozsahu povinností podľa odseku 4 prihliada najmä na všeobecnú dostupnosť

jednotlivých nástrojov, ktoré môžu byť predmetom týchto povinností. Podnik počas krízovej situácie
zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej siete a
verejnej služby podľa osobitného predpisu. Pri mimoriadnej udalosti je podnik povinný zabezpečiť v
nevyhnutnom rozsahu prednostné volania pre orgány krízového riadenia a pre ostatných účastníkovzaradených do systému prednostného spojenia a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území.
Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať prípravu sietí a služieb na obdobie krízových
situácií a mimoriadnych udalostí na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia.

Koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb s jedným alebo
viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej
odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
Účastník má právo na
a) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil,

b) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo
musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej
služby.
Účastník verejnej telefónnej služby má právo
a) zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu podľa § 50 ods. 2 písm. c) a na sprístupnenie svojich údajov poskytovateľom

informačných služieb o telefónnych číslach alebo telefónnych zoznamov,
b) na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach,
c) bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania
„112“; to sa vzťahuje aj na užívateľov verejných telefónnych automatov.
Účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so

splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.
Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik
povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla

postúpená pohľadávka.

20. Zmluva o poskytovaní verejných služieb, z ktorej žalobca odvodzuje právny vzťah, v rámci
ktorého na strane žalovanej mala vzniknúť povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca v konaní domáha,
na jednej strane uzavrela právnická osoba Slovak Telekom, a.s. a na strane druhej fyzická osoba -

nepodnikateľ. Napriek tomu, že právny vzťah založený zmluvou je upravený osobitným zákonom (v
čase uzavretia zmluvy citovaným už zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách), ide o
vzťah občianskoprávny, aj keď v Občianskom zákonníku výslovne neupravený ako typ zmluvy (podľa
§ 51 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť aj inú zmluvu, než
len výslovne upravenú v tomto zákone).

21. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 19.10.2012, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

22. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 19.10.2012 na strane jednej uzatvárala spoločnosť
Slovak Telekom, a.s. (zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka
číslo 2081/B), ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti, ako o tom svedčí jej zápis v obchodnom registri a preto v zmluvnom vzťahu vystupovala

ako dodávateľ (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a na strane druhej ju uzatvárala žalovaná ako
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), preto zmluvu uzatvárala akospotrebiteľ. Zmluva o poskytovaní verejných služieb dňa 19.10.2012 uzavretá medzi Slovak Telekom,
a.s. a žalovanou, je tak zmluvou spotrebiteľskou.

23. Pri posudzovaní obsahových náležitostí zmluvy, ale tiež podmienok, za ktorých zmluva bola
uzatváraná,jepretonutnévychádzaťokremzákonačíslo351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciách,
ako špeciálneho právneho predpisu upravujúceho daný typ zmluvných vzťahov, aj z právnej úpravy
spotrebiteľských vzťahov, najmä ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka i ustanovení zákona
číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov. Nemožno ale opomenúť ani Smernicu Rady č. 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá do právneho poriadku
Slovenskej republiky bola prevzatá zákonom číslo 150/2004 Z.z.

24. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, t. j. k 19.10.2012,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa

nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu

s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovaťodplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a
mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu
práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi
plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené
sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa
plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak

spotrebiteľvýslovneotakétoplnenienepožiadal.Akdodávateľnepreukážeopak,považujesaopakujúce
sa plnenie vždy za nevyžiadané. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky
a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré

bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa
osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia
výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4

písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť
a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o
vypovedaníadôvodevypovedaniatejtozmluvybezzbytočnéhoodkladupísomneinformujespotrebiteľa.
Ustanoveniaodseku4písm.g)ai)oneprijateľnýchpodmienkachsanepoužijúnaspotrebiteľskúzmluvu,
ktorej predmetom je

a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné
príkazy vystavené v cudzej mene.

Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si
a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho
dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa
osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže
bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne

informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto
zmluvu,
b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne
podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o
možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa,

a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.
Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu,
ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré

dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných
príkazov vystavených v cudzej mene,
c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob
úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.

25. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka, rovnako v znení platnom k už uvedenému dňu, ak je
spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako
iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s
týmto ustanovením je neplatná.

26. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba Smernica) zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery,spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

27. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že niektoré aspekty podmienky alebo jedna špecifická
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje aplikáciu tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové

hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď
predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá,
musí o tom podať dôkaz.

28. Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom

zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia
priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v
článku 7 (2).

29. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli
záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je
jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

30. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich

existovaliadekvátneaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

31. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

32. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 ,

c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

33. Podľa § 4 ods. 3 rovnakého zákona Predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať
zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní výrobkov a služieb ustanovenú osobitným predpisom.
Predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený

na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach. Nesmie
viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len „viazanie predaja“) na predaj iného výrobku
alebo na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa osobitných
predpisov.
Za viazanie predaja sa nepovažuje, ak

a) predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne,
b) viazanie predaja je podmienené technickou nemožnosťou samostatného predaja výrobkov alebo
poskytovania služieb.

34. Podľa § 4 ods. 6 toho istého zákona ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára

písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať
zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok
so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

35. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom
spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v
ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.36. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v ustanovení § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že nejde o výpočet taxatívny a ako

neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania.

37. Neprijateľnou podmienkou v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky pritom
môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale tiež
spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé praktiky dodávateľa v

proceseuzatváraniaspotrebiteľskejzmluvy.Inýmislovami,neprijateľnýmisúajtakézmluvnépodmienky,
ktoré sú bezprostredným dôsledkom nekalej praktiky dodávateľa pri uzatváraní zmluvného vzťahu so
spotrebiteľom.

38. Zmluva o poskytovaní verejných služieb, včítane jej dodatku, na základe ktorej vznikol medzi Slovak
Telekom, a.s. a žalovanou právny vzťah, obsahom ktorého bolo poskytovanie služieb elektronickej

komunikácie spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. žalovanej oproti záväzku žalovanej dodávateľovi
služieb zaplatiť cenu týchto služieb vo výške podľa príslušného cenníka a na základe žalobcom
vykonanej fakturácie je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou, ktorej obsah bol spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. dopredu pripravený ako formulár. Zmluvné podmienky tejto zmluvy a jej dodatku neboli tak
individuálne dojednané zmluvnými stranami, ale išlo o podmienky určené spoločnosťou Slovak Telekom,

a.s. ako dodávateľom pre široký okruh užívateľov jej služieb, bez možnosti týchto užívateľov obsah
zmluvnýchpodmienokovplyvniť.Skutočnosť,žeurčitéúdaje(zvolenýprogramapod.)bolipriuzatváraní
zmluvy spísané do vopred pripravenej kolónky nevylučuje zmluvu hodnotiť ako individuálne dojednanú,
lebo celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu (článok
3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS). Súd preto zmluvu a jej dodatok v zmysle zásad citovaných

zákonných ustanovení podrobil kontrole, či neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky.

39. Žalobca na dôkaz uzavretia zmluvy medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovanou dňa
19.10.2012 predložil spolu so žalobou predbežne pripravený formulár, prostredníctvom ktorého zmluva
bola uzavretá. Na výzvu súdu žalobca predložil originál formulára, lebo spolu so žalobou predložená

fotokópia bola nečitateľná. Súd zistil, že aj originálny text formulára, na ktorom zmluva medzi Slovak
Telekom, a.s. a žalovanou dňa 19.10.2012 i jej dodatok z toho istého dňa sú vytlačené takými drobnými
písmenami, pre ktoré je text takmer nečitateľný. Veľkosť písmen textu zmluvy a jej dodatku reálne
neumožňuje priemernému spotrebiteľovi sa čo i len oboznámiť s týmto textom a vyhodnotiť dôsledky
zmluvných podmienok.

40. Spoločnosti Slovak Telekom, a.s. ako dodávateľovi pritom nič nebránilo formulár zmluvy i jej dodatku
pripraviť tak, aby žalovaná ako spotrebiteľka získala reálnu možnosť oboznámiť sa s celým textom
zmluvy a tým aj s rozsahom povinnosti vznikajúcich jej uzavretím zmluvy.

41. Podľa názvu súdu Slovak Telekom, a.s. takýto typ formulárovej zmluvy so žalovanou použil zámerne,
v snahe odradiť žalovanú ako spotrebiteľku od možnosti reálne sa oboznámiť s obsahom zmluvy a tým
získať kvalifikovaný obraz o podmienkach, za ktorých chcel žalovanej poskytovať služby a žalovanej tak
znemožnil vyhodnotiť ich dôsledky na ňu ako spotrebiteľku.

42. Takýto postup spoločnosti Slovak Telekom, a.s. ako dodávateľa vo vzťahu so žalovanou ako
spotrebiteľkou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v
dôsledku čoho zmluva o poskytovaní verejných služieb a jej dodatok, dňa 19.10.2012 uzavretá medzi
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovanou, ktorou mal byť založený právny vzťah tvoriaci základ
uplatňovaného žalobcom nároku, je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neplatná.

43. Na tomto právnom závere nič nemení skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy medzi Slovak Telekom,
a.s. a žalovanou ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka nebola ešte stanovená veľkosť písma
textu spotrebiteľskej zmluvy, keď k tomu explicitne došlo až zákonom číslo 106/2014 Z.z., ktorým došlo
k novele niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka, okrem iného aj ustanovenia § 53c (článok I.

bod 6 zákona) s účinnosťou od 1.1.2015 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo
všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.44. Na podporu svojho záveru súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 10.1.2012 č.k.
13C 69/2011-13 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 20.6.2013 sp. zn. 6Co 176/2013,

ajkeďvovzťahukinémudodávateľovi,alenajmänarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzo
dňa24.11.2015sp.zn.1Cdo320/2013,vydanývkonaníodovolaníproticitovanémurozsudkuKrajského
súdu v Žiline.

45. Vzhľadom na uvedené, súd potom ustálil, že zmluva o poskytovaní verejných služieb dňa

19.10.2012 uzavretá medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovanou, tvoriaca základ žalobcom
uplatňovaného peňažného nároku, je z dôvodov podľa § 53 ods. 4, 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Ide pritom o absolútnu neplatnosť, lebo ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka nie je zahrnuté
medzi dôvody tzv. relatívnej neplatnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka.

46. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

47. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

48. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada

49. Pri absolútnej neplatnosti zmluvy (právneho úkonu) zmluva je neplatná od počiatku. Ak napriek tomu
zmluvné strany na základe takejto zmluvy poskytli plnenie, každá z nich je povinná v zmysle § 451 a
násl. Občianskeho zákonníka plnenie vrátiť tej zmluvnej strane, ktorá plnenie poskytla.

50. Medzi stranami nebolo sporu, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanej na základe zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, ktorú spolu uzavreli dňa 19.10.2012 a ktorú
súd vyslovil za absolútne neplatnú, poskytoval služby v zhode s predmetom zmluvy a to služby
elektronickej komunikácie. Žalobca pritom tvrdí, že tieto služby spoločnosť Slovak Telekom, a.s.
žalovanej poskytovala aj v období od 22.9.2012 do 21.10.2012 a potom od 22.10.2012 do 21.11.2012,

pričom žalovaná cenu týchto služieb neuhradila doposiaľ.

51. Žalovaná poskytovanie služieb elektronickej komunikácie spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. v
období od 22.9.2012 do 21.11.2012 nepoprela. Rovnako tak nepoprela ani tvrdenie žalobcu, že za ich
poskytovanie nezaplatila cenu, k úhrade ktorej sa zaviazala.

52. Žalobca na dôkaz svojho tvrdenia, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. mala voči žalovanej z ich
zmluvného vzťahu pohľadávku, ktorú zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 9.6.2014 postúpila na
žalobcu, spolu so žalobou predložil faktúry spoločnosti Slovak Telekom, a.s.

53. Z faktúry Slovak Telekom, a.s. číslo 7211188428 vyhotovenej dňa 22.10.2012 a k nej pripojenému
podrobnému mesačnému výpisu vyplýva, že žalovanej spoločnosť Slovak Telekom, a.s. fakturovala
sumu 19,99 Eur za obdobie 22.9.2012 - 21.10.2012, z toho na mesačných poplatkoch 12,4992 Eur a na
inýchpoplatkochaslužbách4,1583Eur(podľaprehľadupoplatkovsuma4,1583Eurfakturovanáakoiné
poplatky a služby bola fakturovaná ako poplatok za identifikáciu volajúceho). Z faktúry Slovak Telekom,

a.s. číslo 7212294375 a k nej pripojenému podrobnému mesačnému výpisu vyplýva, že žalovanej
spoločnosť Slovak Telekom, a.s. fakturovala sumu 100,95 Eur za obdobie 22.10.2012 - 21.11.2012, z
toho na mesačných poplatkoch 33,3793 Eur, na hlasových službách 4,4148 Eur, na iných poplatkoch a
službách 40,50 Eur a na iných platbách 7,- Eur. Z pripojeného prehľadu poplatkov a prevádzky vyplýva,
že sumu 40,50 Eur by žalovaná mala zaplatiť ako poplatok za prerušenie služby - neplatenie vo výške

16,50 Eur, ako poplatok za obmedzenie služby - neplatenie a 7,50 Eur za dobitie jednorazové. Suma
7,- Eur bola žalovanej fakturovaná za cestovný lístok do Bratislavy.54. Predmetom plnenia poskytnutého spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. žalovanej na základe zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, ktorú súd vyhlásil za absolútne neplatnú a ktoré je žalovaná povinná
vrátiť Slovak Telekom, a.s. z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia, sú tak služby elektronickej

komunikácie. Spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. poskytnuté služby ale nie je možné vydať, preto
žalovaná v súlade s ustanovením § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka je za tieto služby povinná
poskytnúť peňažnú náhradu.

55. Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach o vydaní bezdôvodného obohatenia (§ 451 a násl.)

neupravuje výšku peňažnej náhrady, ktorú by mal poskytnúť povinný subjekt v prípade, ak plnenie nie je
možné, vzhľadom na jeho charakter, vydať. Nemôže byť však sporu v tom, že výška peňažnej náhrady
by sa mala rovnať cene plnenia, na ktorej sa zmluvné strany dohodli pre prípad, ak by nimi uzavretá
zmluva bola platná.

56. V prípade platne uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom,

a.s. by vzniklo právo na zaplatenie ceny touto spoločnosťou poskytovaných služieb žalovanej vo výške
podľa cenníka. Vychádzajúc zo žalobcom predložených faktúr spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. boli
v období 22.9.2012 - 21.10.2012 žalovanej poskytnuté služby v cene 19,99 Eur a v období 22.10.2012
- 21.11.2012 služby v cene 61,35
Eur. Za plnenie poskytnuté Slovak Telekom, a.s., ktoré by žalovaná mala z dôvodu vydania

bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a násl. Občianskeho zákonníka vrátiť, nemožno totiž považovať
faktúrou číslo 7212294375 fakturované prerušenie služby a obmedzenie služby pre neplatenie v cene,
po pripočítaní 20 % DPH, 39,60 Eur.

57. Vzhľadom na uvedené súd ustálil, že žalovaná je povinná z dôvodu peňažnej náhrady plnenia, ktoré

reálne nemôže vrátiť Slovak Telekom, a.s. a ktoré jej bolo poskytnuté na základe absolútne neplatnej
zmluvy, zaplatiť 81,34 Eur.

58. Plnenie, ktoré na základe absolútne neplatnej zmluvy je žalovaná povinná vrátiť, bolo žalovanej
poskytnuté spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., preto peňažnú náhradu žalolvaná je povinná zaplatiť

tejto spoločnosti.

59. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené

60. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania

zmluvy o postúpení.

61. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou dňa 9.6.2014 medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.
a žalobcom, spoločnosť Slovak Telekom, a.s. svoju pohľadávku voči žalovanej zo zmluvy o poskytovaní
verejných služieb v časti zaplatenia ceny poskytovaných služieb za obdobie od 22.9.2012 do 21.11.2012

podľa faktúr Slovak Telekom, a.s. číslo 7211188428 a číslo 7212294375 postúpila na žalobcu.

62. Predmetom postúpenia bola pohľadávka, ktorej právnym dôvodom bolo zaplatenie ceny služieb
elektronickej komunikácie a poplatky. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy zakladajúcej povinnosť žalovanej
zaplatiť cenu služieb poskytnutých Slovak Telekom, a.s. prípadne aj poplatky podľa už uvedených

faktúr, pohľadávka s daným skutkovým a právnym dôvodom nie je daná. Podľa názoru súdu, na
základe uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok, na žalobcu prešlo aj právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré by ináč patrilo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Súd preto povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie žalovanou vo forme peňažnej náhrady priznal žalobcovi. Iný výklad by bol v
rozpore s legitímnym očakávaním, ktoré žalobca mal pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávok

i podávaní žaloby. Súd pritom dodáva, že právne účinky žalobcom podanej žaloby je nutné v súlade
s ustanovením § 470 ods. 2 C.s.p. posudzovať podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. platného
do 1.7.2016 a nie podľa zákona č. 160/2015 Z.z., v zmysle ktorého uplatňovanie iného práva alebopodstatná zmena skutočností tvrdených v žalobe je zmenou žaloby (§ 140 C.s.p.), ktorá ale v
spotrebiteľských sporoch je neprípustná (§ 294 C.s.p.)

63. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

64. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

65. Žalovanej povinnosť poskytnúť peňažnú náhradu za plnenie, ktoré bola povinná vydať vznikla
momentom prijatia tohto plnenia. Peňažnú náhradu za plnenie, ktoré jej bolo poskytnuté v období od
22.9.2012 do 21.10.2012 vo výške 19,99 Eur bola tak povinná zaplatiť najneskôr dňa 22.10.2012 a

peňažnú náhradu za plnenie, ktoré jej bolo poskytnuté v období od 22.10.2012 do 21.11.2012 vo výške
61,35 Eur najneskôr dňa 22.11.2012. Žalovaná ale peňažnú náhradu neposkytla doposiaľ, v dôsledku
čoho dňom 23.10.2012 sa dostala do omeškania so zaplatením sumy 19,99 Eur a dňom 23.11.2012 so
zaplatením sumy 61,35 Eur.

66. Podľa § 216 ods. 1 C.s.p. súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

67. Žalobca omeškanie žalovanej so zaplatením sumy 19,99 Eur určil dňom 10.11.2012 a so zaplatením
sumy 100,95 Eur, v ktorej je zahrnutá aj suma 61,35 Eur ako cena poskytnutých služieb elektronickej
komunikácie, dňom 10.12.2012. Súd takto žalobcom určený počiatok omeškania žalovanej nemohol

prekročiť, preto ustálil, že žalovaná je so zaplatením sumy 19,99 Eur v omeškaní od 10.11.2012 a so
zaplatením sumy 61,35 Eur dňom 10.12.2012.

68. Podľa § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu 10.11.2012, t. j. ku dňu počiatku
omeškania žalovanej, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas

celého tohto polroka.

69. Ku dňu počiatku omeškania žalovanej základná úroková sadzba ECB bola vo výške 0,75 % ročne,
preto žalovaná je povinná zaplatiť úroky z omeškania vo výške žiadanej žalobcom, teda vo výške 8,75
% ročne.

70. Vzhľadom na uvedené súd žalovanej uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť 81,34 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 19,99 Eur od 10.11.2012 do jej zaplatenia a zo sumy 61,35
Eur od 10.12.2012 do jej zaplatenia s tým, že v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.

71. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalobca podanou žalobou sa domáhal, po
započítaní úrokov z omeškania do rozhodnutia súdu, peňažného plnenia v celkovej výške 161,24 Eur
(120,94 Eur na istine a 40,30 Eur na úrokoch z omeškania) a súd mu priznal, opäť po započítaní úrokov
z omeškania, peňažné plnenie v celkovej výške 115,12 Eur. Úspech žalobcu v konaní tak bol v rozsahu
71 % a úspech žalovanej v rozsahu 29 %. Pri

danom pomere úspechu v spore, žalobcovi voči žalovanej patrí náhrada trov konania v rozsahu 42 %.

72. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté súdom prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a

odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo

o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa

odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.