Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/539/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609214469
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7609214469.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu
JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného INKASO Pohľadávok,
spol. s r.o., so sídlom vo Vranove nad Topľou, Hronského 2712, IČO: 36 039 039, proti povinnej A. Q.D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, pre vymoženie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 9Er/720/2009-16 zo dňa 25.05.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1) Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil.

2) V odôvodnení uviedol, že dňa 23.10.2009 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie pre príslušenstva pohľadávky, na základe zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu
v Košiciach č. k. 12Zm/156/99-4 zo dňa 06.09.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 24.09.1999. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie doplnenie návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v ktorom oprávnený uviedol, že sa nejedná o

vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že nevie predložiť
dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou z dôvodu, že jeho právny predchodca - spoločnosť
TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol
povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v SR preukazovať vlastný vzťah s povinnou.
Mal za to, že vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu platného v čase
podávania návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné od neho v súčasnosti žiadať doplnenie návrhu na

vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania. Súd prvej inštancie s poukazom na
ustanovenie§39ods.4a§243fods.1,4,6Exekučnéhoporiadkuuviedol,žeoprávnenýsinesplnilsvoju
povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou. Odkázal iba na
konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul a nepredložil ani dôkazy na osvedčenie týchto skutočností.
Keďže v konaní nebol preukázaný opak, v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného poriadku uviedol, že platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a preto

exekúciu zastavil.

3) V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie,
ktoré odôvodnil § 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.
Uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne z dôvodu, že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom a súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Uviedol, že v doplnení návrhuna vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp.
zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu, pričom vlastný vzťah s
povinnou vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinnou a spoločnosťou Transinvest, a.s., že sa jednalo

o obchodnoprávny vzťah, čo potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom krajskom súde, ktorý vydal
exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna, že v čase základného súdneho konania neplatila v
Slovenskej republike právna úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladala súdom posudzovať právny
vzťah povinnej a spoločnosti Transinvest, a.s. ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto
opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto exekučnom konaní

do úvahy. Uviedol, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou nevie exekučnému súdu priložiť
z dôvodu, že spoločnosť Transinvest, a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný
charakter zmenky a právny stav platný do 22.12.2015 nemal povinnosť preukazovať vlastný vzťah s
povinnou a nemal taktiež povinnosť zabezpečiť si a zároveň aj opatrovať podklady pre prípadné budúce
preukazovanie vlastného vzťahu s jeho dlžníkom - povinnou. Súd mal podľa jeho názoru vyhodnotiť
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii a to

vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou. V čase základného konania totiž ani neplatila právna úprava spotrebiteľských
zmlúv. Zároveň exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady
zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku,

ktorá je pre neho objektívne nesplniteľná, no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna
úprava od neho do 22.12.2015 nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s oprávneným. Exekučný súd
mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť
splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, so splnením ktorej v súčasnosti
Exekučný poriadok spája možnosť rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. Exekučný súd nemohol a nemal

podľa oprávneného zastaviť exekúciu len na základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného
niečo, čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že predchádzajúca právna úprava,
podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia, sa
na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila. Žiadal, aby odvolací súd prehodnotil právne závery súdu
prvej inštancie, prípadne doplnil dokazovanie o navrhovaný dôkaz - spis základného súdneho konania

a zároveň aj posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s ústavou, pričom
pokiaľ dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s ústavou nech postúpi návrh ústavnému súdu
na zaujatie stanoviska a toto odvolacie konanie do toho času preruší.

4) Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, bol Krajský súd v Košiciach ako
súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

5) Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 - 384 CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6) Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7) Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8) Podľa § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9) Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia príslušenstva pohľadávky, a to na
základe exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach č.
k. 12Zm/156/99-4 zo dňa 06.09.1999. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 23.10.2009. S
poukazom na ustanovenie § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúciev lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný
poriadok.

10) Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že vychádzal z prezumpcie dôvodu na
zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) s odôvodnením, že oprávnený si nesplnil
svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou.

11) Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného

poriadku), v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky
proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje
právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy,
ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

12) Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s
dobrými mravmi alebo so zákonom.

13) Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku

1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

14) V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu Krajského
súdu v Košiciach č. k. 12Zm/156/99-4 zo dňa 06.09.1999, vydaného na základe originálu predloženej
zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle
ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu

na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je
oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie.

15) Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinnou, ale ako dôkaz navrhol pripojiť súdny spis Krajského súdu v Košiciach č. k. 12Zm/156/99-4.

16) K uvedenému odvolací súd konštatuje, že splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá
bez ďalšieho za následok pokračovanie v konaní ako sa oprávnený mylne domnieva. Na podklade
označených skutočností a dôkazov však exekučnému súdu vzniká povinnosť preskúmať, či je daný
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Túto povinnosť si súd

prvej inštancie nesplnil, preto túto vadu odstránil odvolací súd a pripojil zmenkový spis Krajského súdu
v Košiciach č. k. 12Zm/156/99-4 zo dňa 06.09.1999.

17) K námietke, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností odvolací súd uvádza, že vo vykonávacom

štádiu konania súd nevykonáva dokazovanie, ale je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti
dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín, preto
oboznamovanie sa s obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie súd
nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinnej (napr. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 2Cdo 345/2012). Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval za nevyhnutné

nariadiť pojednávanie (§ 9b ods. 3 Exekučného poriadku a contrario) za účelom vykonania dôkazu -
oboznámenia spisu vedeného na Krajskom súde v Košiciach č. k. 12Zm/156/99-4 zo dňa 06.09.1999.18)Zpripojenéhozmenkovéhospisumalodvolacísúdzapreukázané,ževovecisamejrozhodol súdlen
na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na
základe originálu predloženej zmenky. Obsahom tohto spisu nie sú žiadne listinné dôkazy, preukazujúce

vlastný vzťah s povinnou (zmluva), ani iné dôkazy, preukazujúce tvrdenie oprávneného, že v exekučnom
konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zo
spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia
zmenky alebo, že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok, t.j.
v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť

použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

19) Nakoľko sa opak zo žiadneho dôkazu ani po doplnení dokazovania odvolacím súdom nepreukázal
a keďže pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4), neostávala
súdu iná možnosť, než napadnuté uznesenie potvrdiť.

20) Odvolací súd zároveň dopĺňa, že v danom prípade sa nejedná o retroaktivitu, pretože ustanovenie
§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna, t.j. v lehote 30 dní od
účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok (t.j. do 30 dní
odo dňa 23.12.2015) opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného (resp.

vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinnou. Z uvedeného vyplýva, že ani táto námietka
oprávneného neobstojí.

21)Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutéuznesenieakovecnesprávnepodľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22) O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

23) Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 CSP).