Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 20, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7C/123/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211215754
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1211215754.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci

navrhovateľa: X. C., B.. XX.XX.XXXX, X. Č. S. X, X., proti odporcovi: Y.. Y. T., B.. XX.X.XXXX, X. XX,
X., o zaplatenie 2.933,40 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2.600,40 eur s 9,25 %-ným úrokom z omeškania ročne
zo sumy 2.270,40 eur od 21.6.2011 do zaplatenia a trovy konania 175,50 eur, všetko do 10 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným na súd dňa 27.6.2011, sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia

2.603,40 eur s príslušenstvom (0,05%-ným úrokom z omeškania za každý deň omeškania zo sumy
2.603,40 od 21.6.2011) z titulu náhrady škody a tiež žiadal zaplatiť sumu 330,- eur z titulu vrátenia
preddavku. Uviedol, že dňa 18.7.2009 uzatvoril s odporcom zmluvu o poskytnutí právnej pomoci.
Viackrát rokovali o veci a preberali rôzne alternatívy riešenia. Odporca mu navrhol, aby boli aj s jeho
tetou P. C. navrhovateľmi v konaní s čím, on nesúhlasil. Odporca mu teda povedal, že by bolo najlepšie,
keby vystupoval sám ako navrhovateľ a bolo by dobré, keby mu teta svoj podiel predala alebo darovala
s tým, že odporca pripraví jednu alebo druhú zmluvu. Keďže sa mu 4 mesiace odporca neozýval a

on dostal výzvu zo súdu, aby predložil znalecký posudok o cene nehnuteľnosti, vyzval odporcu, aby
mu predložil, aký návrh vlastne podal na súd. Odporca mu výslovne nepovedal, že v konaniach o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musia byť v konaní všetci spoluvlastníci veci, len
mu bolo povedané, že sú traja spoluvlastníci a treba to nejako vyriešiť, ale že by to bolo bezpodmienečne
nutné nebolo povedané, lebo tam bola tá alternatíva kúpnej alebo darovacej zmluvy, ktoré mal pripraviť
odporca, čo však neurobil a nakoniec sa navrhovateľ dozvedel, že odporca podal návrh. Dňa 12.1.2010
teda podal odporca návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde na strane

navrhovateľa bol označený navrhovateľ a na strane odporcu J. C.. Dňa 23.11.2010 súd návrh zamietol
z dôvodu, že v návrhu mali byť označení všetci účastníci zúčastnení na právnom vzťahu tak, aby
bol rozsudok právne účinný voči všetkým zúčastneným a dotknutým subjektom. Postup pri podávaní
odvolania navrhol odporca, navrhol mu, že je potrebné zabezpečiť plnú moc od jeho tety, aby vstúpila
do konania. Navrhovateľ na takom niečom netrval, a ani nevedel, že je taká možnosť. Práve odporca ho
presvedčil, že to je jediná možnosť, ako to zvrátiť, že sa podá odvolanie a návrh na vstup jeho tety do
konania.Nepoučilho,ževodvolacomkonanívstupďalšiehoúčastníkaniejemožný. Krajskýsúdpotvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa a s rozšírením účastníka na strane navrhovateľa nesúhlasil. Okresný súd
ani krajský súd neposudzovali podstatu veci, nakoľko návrh mal základné procesné nedostatky, ktoré sa
nedali napraviť v odvolaní. Pochybením odporcu tak musel navrhovateľ vynaložiť finančné prostriedky,
a to súdny poplatok za podanie návrhu v sume 477,- eur, súdny poplatok za podanie odvolania v sume477,- eur, trovy konania odporkyne v sume 1.316,40 eur a úhrada znaleckého posudku v sume 333,-
eur. Keďže navrhovateľ mal za to, že odporca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, neinformoval ho
o všetkých skutočnostiach, ktoré súviseli s prípadom a teda nemal dostatočný záujem o navrhovateľa,

ako svojho klienta, odporcovi nepatrí odmena, preto žiada vrátiť aj preddavok vo výške 330,- eur.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že s navrhovateľom uzatvorili zmluvu o právnej pomoci v júli
2009 a až do konca roka 2009 spolu komunikovali o týchto veciach, stretávali sa u neho v kancelárii. On
navrhovateľovi opakovane vysvetľoval, že jeho teta by mala byť účastníčka konania ako navrhovateľka
spolu s ním, čo však navrhovateľ kategoricky odmietal s tým, že ona je stará, a že nepôjde. Na základe

tohto mu odporca navrhoval, aby ona previedla na navrhovateľa svoj podiel, a to buď formálnou kúpnou
zmluvou alebo darovacou zmluvou. Bola taká dohoda, že keby teta navrhovateľa súhlasila s tým
prevodom, odporca vypracuje návrh kúpnej alebo darovacej zmluvy. Aj z tohto dôvodu sa to ťahalo až
do konca roku 2009, pretože najprv bolo povinnosťou navrhovateľa presvedčiť tetu, aby podiel na neho
previedla. Odporca teda vypracoval žalobu tak, ako mohol a musel, nakoľko navrhovateľa na neho tlačil,
lebo tam boli problémy s bývalou manželkou a chcel to vyriešiť. Odporca predpokladal, že kým budú

čakať na stanovenie pojednávania, dôjde k vyriešeniu veci, či už v jednej alebo druhej alternatíve a
nebol by potom problém rozšíriť žalobu. Na otázku súdu, či odporca poučil navrhovateľa, že účastníkmi
konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musia byť všetci vlastníci veci, odporca
uviedol, že nevie presne povedať, či použil túto formuláciu zo zákona, ale vysvetľoval mu, že buď budú
účastníkmi konania všetci vlastníci nehnuteľnosti, alebo dôjde k prevodu podielu tety na navrhovateľa.

Na ďalšiu otázku, prečo keď k prevodu podielu nedošlo, podal žalobu tak, že bol iba navrhovateľ a
odporkyňa jeho manželka, odporca uviedol, že jednak preto, že bol povinný riadiť sa pokynmi klienta
aj keď sú nesprávne, pričom navrhovateľ mal možnosť zrušiť zmluvu s ním a ďalším dôvodom bolo,
že predpokladal, že za to časové obdobie od podania návrhu do vytýčenia termínu pojednávania dôjde
k zmene názorov resp. že sa to vyrieši dohodou. Navrhovateľ jednoducho povedal, že sa s bývalou

manželkou chce vyporiadať a že to nebude riešiť cez tetu ani prevodom a trval na tom, že odporca
musí vypracovať žalobu. Na ďalšiu otázku, či odporca upozornil navrhovateľa, že pokiaľ bude podaná
žaloba v takejto podobe, že súd takýto návrh zamietne, odporca uviedol, že takto to neformuloval, lebo
čakal, že sa to vyrieši. Vo veci bolo niekoľko pojednávaní. O tomto probléme sa bavili aj so sudkyňou na
pojednávaniach, on naozaj nepredpokladal, že to súd zamietne, takže niečo také navrhovateľovi priamo

nehovoril.

Odporca navrhol, aby do konania vstúpila Kooperativa poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group ako
vedľajší účastník na strane odporcu. Táto poisťovňa však na výzvu súdu oznámila, že nesúhlasí so
vstupom do konania.

Odporca sa na pojednávanie nariadené na 20.6.2012 nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, svoju
neúčasť neospravedlnil, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedka I. T. a obsahom pripojených

spisov Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 21C 3/2010 a 19C 97/2011 a listinných dôkazov tvoriacich
obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Dňa 18.7.2009 uzatvorili navrhovateľ a odporca zmluvu o poskytnutí právnej pomoci, ktorou sa
odporca zaviazal poskytnúť navrhovateľovi právnu pomoc vo veci zrušenia spoluvlastníckeho vzťahu
k nehnuteľnosti. Podľa zmluvy požiadavkou navrhovateľa bolo vyporiadať podiel bývalej manželky na

nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXXX, kat. úz. P., ktorého spoluvlastníkmi boli navrhovateľ v podiele
9/20, jeho teta P. C. v podiele 10/20 a bývalá manželka J. C. v podiele 1/20, prípadne vyporiadať
všetky podiely tak, aby sa navrhovateľ stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Podľa zmluvy odporca
zodpovedá navrhovateľovi za škodu, ktorú spôsobil v súvislosti s poskytnutím právnej pomoci. Odporca
sa zbaví zodpovednosti za škodu ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia,

ktoré od neho možno spravodlivo požadovať. Navrhovateľ sa zaviazal zaplatiť odporcovi zmluvnú fixnú
odmenu v sume 664,- eur za predpokladu, že dôjde k vyporiadaniu dohodou a v prípade, že nedôjde
k dohode, ale zrušenie a vyporiadanie vykoná na základe žaloby súd, navrhovateľ sa zaviazal zaplatiť
odporcovi zmluvnú fixnú odmenu v sume 900,- eur. Navrhovateľ sa zaviazal zaplatiť odporcovi pri
podpise zmluvy zálohu vo výške 330,- eur, ktorú odporca od navrhovateľa prevzal. Účastníci zmluvy

sa dohodli, že navrhovateľ môže zmluvu vypovedať v písomnej forme bez uvedenia dôvodu, resp.
ukončiť spoluprácu s právnikom akýmkoľvek iným spôsobom s tým, že v prípade výpovede zo strany
navrhovateľa sa zaplatená záloha nevracia.
Dňa 10.2.2010 si znalec N.. H.. P. W. vyúčtoval za vyhotovenie znaleckého posudku sumu 333,- eur.E-mailom zo dňa 20.12.2010 odporca žiadal navrhovateľa vo veci odvolania proti prvostupňovému
rozsudku, aby zariadil podpísanie splnomocnenia od jeho tety P. C., ktorá by mala pristúpiť do konania
na strane navrhovateľa. Aj od jej rozhodnutia záleží úspešnosť odvolania. Rovnako to žiadal aj e-mailom

zo dňa 21.12.2010.
Dňa 12.5.2011 zaplatil navrhovateľ Y.. Š. Č. sumu 1.316,- eur.
Listom zo dňa 21.5.2011 navrhovateľ oznámil odporcovi, že s okamžitou platnosťou ukončuje právne
zastúpenie z dôvodu, že sa dopustil hrubej profesionálnej chyby. Zároveň navrhovateľ odporcu vyzval,
aby mu vrátil finančné prostriedky, ktoré musel jeho pochybením vynaložiť, a to súdny poplatok za

podanie návrhu v sume 477,- eur, súdny poplatok za podanie odvolania v sume 477,- eur, trovy konania
odporkyne v sume 1.316,40 eur a úhrada znaleckého posudku v sume 333,- eur. Zároveň žiadal, aby
mu vrátil preddavok vo výške 330,- eur, a to všetko do 20.6.2011.
Listom zo dňa 2.6.2011 oznámil odporca navrhovateľovi, že rešpektuje jeho rozhodnutie ukončiť ich
právny vzťah, neakceptoval však jeho požiadavku na náhradu škody.
Zo spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 21C 3/2010 súd zistil, že odporca, ako právny zástupca

navrhovateľa, podal dňa 12.1.2010 na uvedený súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXXX, vybudovaný na parc. č. XXX, kat. úz. P., C.
X. - T.. Č.. P., C. X. N., vedný na LV č. XXXX. V návrhu označil ako navrhovateľa X. C., B.. XX.XX.XXXX
a ako odporkyňu J. C., B.. XX.X.XXXX. Dňa 17.2.2010 založil odporca do spisu znalecký posudok č.
5/2010 vypracovaný znalcom N.. H.. P. W.Š. dňa 10.2.2010, ktorým bola určená všeobecná hodnota

nehnuteľnosti. Zadávateľom znaleckého posudku bol navrhovateľ. Dňa 31.3.2010 zaplatil navrhovateľ
súdny poplatok za návrh v sume 477,- eur. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 23.11.2010, č.
k. 21C 3/2010 - 109 návrh v celom rozsahu zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporkyni náhradu
trov konania vo výške 1.316,40 eur k rukám jej právneho Z. (Y.. Š. Č.). Dôvodom zamietnutia návrhu
bolo, že účastníkmi konania neboli všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti, konkrétne, že nebola označená

za účastníka konania, či už na strane navrhovateľa alebo odporcu, ďalšia spoluvlastníčka nehnuteľnosti
P. C.. Dňa 22.12.2010 podal odporca, ako právny zástupca navrhovateľa, vo veci odvolanie, v ktorom
navrhol, aby súd pripustil P. C. do konania na strane navrhovateľa. Dňa 17.1.2010 zaplatil navrhovateľ
súdny poplatok za odvolanie v sume 477,- eur. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 16.3.2011,
č. k. 15Co 22/2011-126 návrh navrhovateľa na pristúpenie ďalšieho účastníka na strane odporkyne

nepripustil (s poukazom na ust. § 216 ods. 1 O.s.p.) a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odporkyni
náhradu trov konania nepriznal.
Zo spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 19C 97/2011 súd zistil, že dňa 30.6.2011 bol podaný
návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde ako navrhovateľka v 1. rade bola označená P.
C., navrhovateľ v 2. rade X. C. a odporkyňa J. C.. V návrhu bol uvedený odkaz na znalecký posudok

č. 5/2010 vypracovaný znalcom N.. H.. P. W. v súvislosti so všeobecnou hodnotu nehnuteľnosti. K
návrhu bol ako príloha pripojený návrh dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
ktorý takisto odkazoval na predmetný znalecký posudok v súvislosti s cenou nehnuteľnosti a hodnotou
podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Uznesením zo dňa 10.1.2012, č. k. 19C 97/2011-43, právoplatným
dňa 18.2.2012 Okresný súd Bratislava III schválil súdny zmier.

Svedok I. T., brat odporcu, uviedol, že počas jeho štúdií v Trnave, pracoval v kancelárii odporcu,
robil administratívne práce, takže sa denne zdržiaval v jeho kancelárii na X. D.. XX P. X.. Niekedy
v polovici roka 2009 sa zoznámil s navrhovateľom, ktorý bol klientom odporcu. Zúčastnil sa väčšiny
ich rokovaní, ktoré prebiehali do leta 2010. Bol buď priamo v miestnosti, v ktorej rokovali alebo bol
vo vedľajšej miestnosti, ktorá však bola spojená s miestnosťou, v ktorej rokovali otvorenými dverami,

takže počul každé slovo. Tých stretnutí navrhovateľa a odporcu bolo asi 10 až 15. Išlo o spor o
rodinný doma a o vyporiadanie vzťahov medzi navrhovateľom a jeho bývalou manželkou, ktorá vznášala
neúmerné požiadavky na finančné vyporiadanie. Odporca navrhoval niekoľko riešení. Navrhovateľ stále
trval na tom, že to nie je dobré a nesúhlasil s tým, aby teta previedla na neho darom svoj podiel na
nehnuteľnosti, alebo aby pristúpila do konania ako spolunavrhovateľ. Odporca navrhovateľa poučil o

okruhu účastníkov konania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ale svedok si nepamätal akými
slovami to navrhovateľovi odporca povedal. Tiež ho poučil, že pokiaľ bude podaná žaloba tak, že
navrhovateľ bude jediný navrhovateľ a jeho manželka jediná odporkyňa, súd návrh zamietne, nakoľko
sa odporca stále snažil dosiahnuť, aby sa buď navrhovateľ stal spoluvlastníkom majoritného podielu,
alebo aby jeho teta bola spoluúčastníčkou konania na strane navrhovateľa.

Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.Podľa § 18 ods. 2 cit. zák. advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou
starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne
využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia

považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
Podľa § 18 ods. 5 cit. zák. odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou
starostlivosťou.
Podľa § 22 ods. 2 cit. zák. advokát je oprávnený odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ak
klient napriek poučeniu advokátom trvá na tom, aby advokát postupoval podľa jeho pokynu.

Podľa § 26 ods. 1 cit. zák. advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s
výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom
alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto
zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.
Podľa § 26 ods. 4 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa
odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od

neho žiadať.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

S poukazom na cit. zák. ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru,

že návrhu je potrebné z väčšej časti vyhovieť.

Podľa § 26 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z. advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil
v súvislosti s výkonom advokácie. Táto zodpovednosť má objektívny charakter a advokát sa tejto
zodpovednosti zbaví len, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia,

ktoré možno od neho žiadať. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo k zmenšeniu majetku
navrhovateľa tým, že musel zaplatiť súdny poplatok za podanie návrhu na súd, súdny poplatok za
odvolanie, ako aj trovy konania odporkyne, a to v dôsledku toho, že bol v konaní neúspešný, a to tak
pred súdom prvého stupňa ako aj pred odvolacím súdom.
Dôvodom zamietnutia návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo, že

účastníkmi konania neboli všetci tí, ktorí nimi mali byť, teda všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti. Ide o
právnu otázku, ktorú má advokát pri poskytovaní právnej pomoci klientovi vysvetliť a pri podávaní návrhu
na súd v takomto prípade zohľadniť. Je síce pravdou, že odporca upozorňoval navrhovateľa na to, že je
potrebnénejakovyriešiťskutočnosť,žesútrajaspoluvlastnícinehnuteľnostianavrhovalmu,abytoriešili
tak, že buď bude teta navrhovateľa (tretia spoluvlastníčka nehnuteľnosti) tiež navrhovateľkou v konaní

alebo, že by bolo vhodné, keby teta previedla na navrhovateľa svoj spoluvlastnícky podiel, a to buď
kúpnou alebo darovacou zmluvou. Toto nepopieral ani navrhovateľ. Avšak odporca nepreukázal, že by
navrhovateľa vhodným spôsobom poučil o tom, že účastníkmi konania o vyporiadanie spoluvlastníctva
musia byť všetci spoluvlastníci veci, a že pokiaľ to tak nebude, že navrhovateľ v konaní úspešný
nebude, teda že takýto návrh bude zamietnutý, a že navrhovateľ napriek tomuto poučeniu trval na

podaní návrhu v takej podobe, ako bol na súd napokon podaný. To, že takto odporca navrhovateľa
nepoučil, vyplýva aj z jeho vyššie citovaných odpovedí na otázky súdu. Pokiaľ svedok I. T. vo
svojej výpovedi uvádzal, že odporca navrhovateľa poučil o okruhu účastníkov konania o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, ako aj o následkoch podania návrhu v takej podobe, že navrhovateľ budejediný navrhovateľ a jeho manželka jediná odporkyňa, súd jeho výpovedi neuveril, jednak z dôvodu,
že vzhľadom na jeho príbuzenský vzťah k odporcovi je zrejmé, že sa snažil svojou výpoveďou pomôcť
odporcovi, keď uvádzal skutočnosti, ktoré netvrdil ani samotný odporca, ako aj vzhľadom na to, že

svedokuvádzal,žepodrobnostisinepamätá,nevedelpovedať,akýmislovamitoodporcanavrhovateľovi
povedal a skutočnosť, že odporca poučil navrhovateľa o následkoch podania návrhu v takej podobe,
že navrhovateľ bude jediný navrhovateľ a jeho manželka jediná odporkyňa, vyvodzoval svedok z
toho, že odporca sa stále snažil dosiahnuť, aby sa buď navrhovateľ stal spoluvlastníkom majoritného
podielu, alebo aby jeho teta bola spoluúčastníčkou konania na strane navrhovateľa, z čoho to však

jednoznačne nevyplýva. Pokiaľ odporca tvrdil, že postupoval podľa pokynov klienta, teda navrhovateľa,
aj keď nesprávnych (toto však nepreukázal), pričom navrhovateľ mal možnosť zrušiť zmluvu, tu súd
poukazuje na to, že to bol práve odporca, ktorý mal a mohol odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych
služieb, ak klient napriek poučeniu advokátom trval na tom, aby advokát postupoval podľa jeho pokynu,
a to v súlade s § 22 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že odporca ako advokát porušil
pri podávaní návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva za navrhovateľa svoje

povinnosti pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, čím spôsobil navrhovateľovi
škodu, keďže tento bol v dôsledku nedostatku podaného návrh v konaní neúspešný, pričom musel
zaplatiť súdny poplatok za návrh (477,- eur) a trovy konania úspešnej odporkyne (1.316,40 eur).
Následne odporca presvedčil navrhovateľa, že je potrebné podať odvolanie proti rozsudku a tiež návrh
na vstup jeho tety do konania na strane navrhovateľa, čo odporca nepopieral a jeho iniciatíva tiež vyplýva

z vyššie citovaných e-mailov zo dňa 20.12.2010 a 21.12.2010. Takýto postup bol pritom v rozpore s § 216
ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ustanovenia § 92 ods. 1 (toto ustanovenie práve upravuje vstup ďalšieho
účastníka do konania) a 4, § 97 a 98 pre odvolacie konanie neplatia, čo musel odporca vedieť. Odporca
opätovne nepreukázal, že by o tomto poučil navrhovateľa a ten, že by napriek takémuto poučeniu
trval na tomto postupe. Odvolací súd vstup ďalšieho účastníka do konania nepripustil a rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil, teda navrhovateľ bol neúspešný aj v odvolacom konaní. V dôsledku nesprávneho
a neodborného postupu odporcu teda navrhovateľovi vznikla ďalšia škoda, a to zaplatením súdneho
poplatku za odvolanie (477,- eur). V oboch prípadoch odporca nijako nepreukázal, že škode nemohol
zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.
Pokiaľ si navrhovateľ uplatňoval v rámci náhrady škody aj náhradu za úhradu za znalecký posudok

v sume 333,- eur, v tejto časti súd návrh zamietol, jednak z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal, že
túto sumu naozaj znalcovi zaplatil (predložil iba vyúčtovanie odmeny znalcom, avšak nie doklad o tom,
že vyúčtovanú sumu naozaj zaplatil), avšak pokiaľ by aj preukázal zaplatenie, súd mal za to, že nejde
o škodu navrhovateľa, nakoľko tento by bol povinný aj v prípade, že by bol podaný správny a riadny
návrh na začatie konania predložiť znalecký posudok o cene nehnuteľnosti. Naviac sám navrhovateľ

tento znalecký posudok použil v ďalšom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19C 97/2011, kde sa v návrhu na tento znalecký
posudok odvolával, a tiež v návrhu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorú
pripojil k návrhu. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ aj navrhovateľ zaplatiť znalcovi za vypracovanie
znaleckého posudku sumu 333,- eur, nepredstavuje táto suma škodu, ktorá by vznikla na jeho majetku.

Navrhovateľ sa napokon domáhal zaplatenia preddavku v sume 330,- eur, ktorý zaplatil odporcovi pri
podpise zmluvy o právnej pomoci. Súd mal za to, že návrh navrhovateľa je v tejto časti opodstatnený.
Prevzatie sumy 330,- eur od navrhovateľa potvrdil odporca podpisom na zmluve o poskytnutí právnej
pomoci, pričom podľa obsahu zmluvy sa malo jednať o zálohu, ktorá sa započíta do dohodnutej odmeny.
V zmluve mali účastníci dohodnutú fixnú zmluvnú odmenu v sume 664,- eur za predpokladu, že dôjde

k vyporiadaniu dohodou a v prípade, že nedôjde k dohode, ale zrušenie a vyporiadanie vykoná na
základe žaloby súd, navrhovateľ sa zaviazal zaplatiť odporcovi zmluvnú fixnú odmenu v sume 900,- eur.
Listom zo dňa 21.5.2011, ktorý bol odporcovi doručený najneskôr dňa 2.6.2011, navrhovateľ vypovedal
zmluvu o poskytnutí právnej pomoci, pričom ani k jednému z vyššie uvedeným spôsobov vyriešenia
sporu nedošlo. Odporca teda nemal nárok na zmluvne dohodnutú fixnú odmenu za poskytovanie právnej

pomoci. Je síce pravdou, že v zmluve je uvedené, že v prípade výpovede zmluvy zo strany klienta
(navrhovateľa) sa zaplatená záloha nevracia, avšak vzhľadom na to, že k ukončeniu zastupovania
navrhovateľa odporcom došlo v dôsledku toho, že odporca nepostupoval pri poskytovaní právnej pomoci
navrhovateľovi s odbornou starostlivosťou, aplikácia tohto ustanovenia v danom prípade by bola v
rozpore s dobrými mravmi. Odporca je teda povinný vrátiť navrhovateľovi zaplatenú zálohu v sume 333,-

eur, nakoľko ide o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
Z uvedených dôvodov súd rozhodol v časti istiny tak, ako je uvedené vo výrovej časti tohto rozsudku.
Keďže odporca sa so zaplatením dostal do omeškania, keďže navrhovateľ ho na zaplatenie žalovanej
sumy vyzval listom dňa 21.5.2011, ktorý bol odporcovi doručený najneskôr dňa 2.6.2011 (kedy odporcana tento list odpovedal), pričom mu stanovil lehotu na plnenie do 20.6.2011, je povinný zaplatiť
navrhovateľov aj úroky z omeškania. Dňa 21.6.2011 sa odporca dostal do omeškania, preto súd priznal
navrhovateľovi úroky z omeškania od 21.6.2011, avšak nie v navrhovateľom požadovanej výške (0,05

% denne). Vzhľadom k tomu, že ide o občianskoprávny vzťah, výšku úrokov z omeškania upravuje nar.
vl. č. 87/1995 Z. z. V súlade s § 3 ods. 1 cit. nar. vl. výška úrokov z omeškania bola ku dňu 21.6.2011
9,25% ročne, v ktorej výške súd navrhovateľovi úroky z omeškania priznal zo sumy priznanej náhrady
škody (2.270,40 eur; zo sumy preddavku 330,- eur navrhovateľ úroky z omeškania nepožadoval) a vo
zvyšku jeho návrh v časti príslušenstva zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Keďže navrhovateľ bol neúspešný iba v
pomerne nepatrnej časti, súd mu priznal plnú náhradu trov konania, ktoré tvorí súdny poplatok zaplatený
za návrh v sume 175,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,

písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.