Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 27, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/220/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213876
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1412213876.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou, v právnej veci

žalobcu : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ulica č. 25, Bratislava, IČO: 35807598, zastúpený
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36864421,
proti žalovanej: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie č. 13, Bratislava, o
náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 27.9.2012, sa žalobca domáhal, aby súd medzitýmnym
rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym

úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1233385 dlžníkom S. O., nar. XX.X.XXXX ( kde po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 2859/2011) v zákonom
stanovenej lehote. Rozsudkom žalobca žiadal zaviazať žalovanú zaplatiť mu z titulu majetkovej škody
sumu458,61euraztitulunemajetkovejujmysumu91,72eur,všetko dotrochdníododňaprávoplatnosti
tohto rozsudku.

2. V žalobe tvrdil, že ako veriteľ zo zmluvy o úvere navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu,
ktorá vznikla neplnením záväzku z tejto zmluvy voči povinnej Miroslave O.. Súdny exekútor predložil
jeho návrh na vykonanie exekúcie a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosť
súdu bola rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Žalobca tvrdil, že neexistovala a
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,
že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia rozhodnutím o zamietnutí žiadosti , pričom tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu uplatnil

náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil. Majetková ujma podľa
neho predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov na správu pohľadávky, na udržanie a správu
informačného systému, na administratívne spracovanie textov urgencií. Nemajetkovú ujmu v peniazoch
si žalobca uplatnil za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie a vyčíslil ju na
sumu 91,72 eur.
3. Ako dôkazy označil exekučný spis.

4. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila, žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že
v prejednávanej veci ide o jednu z desaťtisícov súdnych konaní započatej žalobcom proti žalovanej
žalobným návrhom, ktorý sa po skutkovej ani právnej stránke zásadnejšie neodlišuje od ostatných
žalobných návrhov tohto žalobcu. K žalobnému návrhu sa žalovaná vyčerpávajúco vyjadrila svojimipodaniami, v ktorých uviedla všetky rozhodujúce argumenty tak po skutkovej ako aj právnej stránke,
ktoré by mali viesť k zamietnutiu žalobných návrhov v celom rozsahu.

5. Vo všeobecnosti žalovaná poukazovala na to, že nedodržanie zákonom stanovenej lehoty
neznamená automaticky prieťahy v konaní, prieťahy v konaní nepovažuje za preukázané. Posudzovať
prieťahy v konaní nie je oprávnený všeobecný súd. Je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo ku nesprávnemu úradnému postupu, žalobca nepreukázal
vznik, výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, neexistuje ani príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradný postupom súdu a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou ujmou, preto žiadala
žalobu zamietnuť.

6. Žalobca ani žalovaná sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu žiadal o
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania. Uviedol, že žalobca v
tomto štádiu nemá námietky voči tomu, aby sa v tejto veci otvorilo pojednávanie bez jeho účasti,

nežiada o odročenie pojednávania z dôvodu jeho neúčasti a zároveň súhlasí, aby súd rozhodol i v
jeho neprítomnosti. Žalobca si naďalej uplatňuje majetkovú a nemajetkovú škodu vo výške uvedenej
v žalobe, keď má za to, že súdu v konaní bola preukázaná výška vzniknutej majetkovej škody
minimálne vo výške uvedenej v znaleckom posudku, ktorý si dal vypracovať a ktorý je obsahom spisu
vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/223/2012. Žalovaná taktiež žiadala o ospravedlnenie svojej

neúčasti na pojednávaní, ktoré odôvodnila tým, že v prejednávaných veciach ide o jednu z desaťtisícov
súdnych konaní započatých žalobcom proti žalovanej žalobným návrhom. Vyvolanie tak enormného
počtu súdnych konaní žalobcom voči žalovanej, objektívne spôsobilo a spôsobuje, že žalovaná nie
je objektívne schopná zabezpečovať účasť svojho zástupcu na každom z vytýčených pojednávaní.
Uviedla, že má vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax tunajšieho súdu vo veciach POHOTOVOSŤ,

s.r.o.legitímneočakávania,žeajďalšiesporytohtožalobcuzaloženénatotožnomskutkovomaprávnom
základe, budú rozhodované tak, ako doposiaľ, teda budú zamietané v celom rozsahu. V konečnom
dôsledku vecná správnosť zamietavých rozhodnutí súdu je opakovane potvrdzovaná aj odvolacím
súdom a neexistuje dôvod odkloniť sa od tejto rozhodovacej praxe.

7. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16Er 723/2011 a zistil, že dňa 25.02.2011
bola Okresnému súdu Bratislava IV doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598, Bratislava, proti povinnej S. O., nar. XX.X.XXXX, bytom G., Y. L. XXXX/XX, vo veci vymoženia
70,55 eur s príslušenstvom. K žiadosti bola pripojená zápisnica vo veci spísania návrhu na vykonanie

exekúcie zo dňa 07.02.2011, plnomocenstvo pre právneho zástupcu a exekučný titul, rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12017/10, zo dňa 10.12.2010, právoplatný 27.12.2010 a vykonateľný
30.12.2010. Rozhodnutím zo dňa 21.06.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Uznesením zo dňa 07.10.2015 súd exekučné konanie zastavil. Uznesenie o zastavení konania
nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2015.

8. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto predpisom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
9. Podľa ustanovenia § 9 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Nesprávnym úradným postupom

sa zakladá objektívna zodpovednosť štátu, ktorej sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona nemožno
zbaviť. Zodpovednosť predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok a to nesprávny úradný
postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností,
treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu k dosiahnutiu, ktorého postup

štátneho orgánu smeruje (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 60/2003, ZSP
1/2004). K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej
štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradný postupom
môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených aleboprimeranýchlehôtnajehovydanie,leboznakynesprávnehoúradnéhopostupumáajnečinnosťštátneho
orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá
právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 30.júna 2010, sp.zn.5Cdo 126/2009).
10. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) sa exekučné konanie začína na návrh.
11. Podľa§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením

poverenia súdu na jej vykonanie.
12. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.
13. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil majetkovú škodu, ktorá mala vzniknúť tým, súd nerozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti.
14. Žalobca sa domáha od žalovanej zaplatenia majetkovej škody 458,61 eur a nemajetkovej ujmy

91,72 eur.
15. na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.
Žalobca sa domáhal škody a nemajetkovej ujmy výlučne za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k
rozhodnutiu o žiadosti o vydanie poverenia nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote. Súd zisťoval, či došlo
k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká

škoda vznikla.
16. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňoval výlučne podľa § 9 Zákona č. 514/2003 Z.z. , keď podľa neho príslušný súd svojim postupom
porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne

disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd SR či
Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady boli relevantné pre
priznanie náhrady škody.
17. Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov nebola splnená

základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Žalobca tvrdil, že súd oneskorene rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia a to s omeškaním niekoľkých mesiacov. Súd zistil, že žiadosť o udelenie
poverenia bola zamietnutá, avšak v danom prípade neplatila lehota 15 dní, nakoľko žiadosť na udelenie
poverenia bola zamietnutá a to rozhodnutím zo dňa 21.06.2011. Samotné rozhodnutie o zamietnutí

žiadosti na vydanie poverenia nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu, pretože postup
súdu našiel vyjadrenie v rozhodnutí, nebol neefektívny. Výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je,
že súd žiadosti o vydanie poverenia vyhovie alebo žiadosť zamietne. Zo zákona nevyplýva, že
kogentne musí vždy súd žiadosti navrhovateľa vyhovieť. Práve táto rozhodovacia činnosť je podstatou
súdnictva a nemožno ju vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup (uzn. Najvyššieho súdu ČR 25Cdo

1018/07zodňa25.08.2009).Rozhodnutieexekučnéhosúdu,ktorým
zamietol žiadosť na vydanie poverenia súd nevyhodnotil ako nesprávny úradný postup. Ako nesprávny
úradný postup nevyhodnotil súd ani procesný postup exekučného súdu pred vydaním rozhodnutia.
Procesný postup súdu smeroval k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti. Jeho výsledkom bolo
vydané rozhodnutie, preto procesný postup bol efektívny. Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok sa

za exekučný titul považoval podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku svedčí aj komentár k
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 01.06.2011 o zániku 15 dňovej
lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu potreby preskúmavať
písomnosti pre prípad neprípustnosti exekúcie.
18. Novela č. 144/2010 Z.z. sa vzťahuje aj

na konanie začaté pred účinnosťou tohto zákona (komentár k § 44 Exekučného poriadku). K vydávaniu
poverenia na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku dochádzalo a dochádza podľa § 41
ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Zhodný názor vyplýva i z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6CoE/60/2011 Z.z. z 19.05.2011. Prevýklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu - Národnej rady SR prezentovaný v dôvodovej správe
k Novele § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. V podstate podľa zdôvodnenia žalobcu by súd
musel vydávať poverenie na základe rozhodcovského rozsudku v lehote 15 dní s poukazom na § 41

ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku aj v súčasnosti, keď o rozhodcovských rozsudkoch hovorí § 41
ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, čo je judikatúrou vyvrátené. V čase podania návrhu na vydanie
povereniavprípaderozhodcovskéhorozsudkuakoexekučnéhotitululehotaneexistovala.Zákonurčoval
lehotu na vydanie poverenia a nie na vydanie takého rozhodnutia o návrhu na vydanie poverenia. V
prípade, že súd má za to, že nie je zákonný dôvod pre vydanie poverenia návrh zamietne, pričom takéto

rozhodnutie nemožno považovať za jednoduché, pre ktoré bola určená 15 dňová lehota. Pre rozhodnutie
o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia zákonná lehota neexistuje. V rámci exekučného konania
má súd právo preskúmavať dôkazy aj bez návrhu účastníkov ako aj ex offo preskúmavať materiálnu
správnosťrozhodcovskéhorozsudku,nekalúpovahurozhodcovskejdoložky,čipriebehrozhodcovského
konania, pričom ani nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody
(rozhodnutie ÚS SR I ÚS 16/2002).

19. Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd potom preukázané, že Okresný súd Bratislava IV vo
veci exekučného konania vedeného pod sp. zn. 16Er/723/2011 s právoplatnosťou ku dňu 12.07.2011
zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom následne uznesením č.k. 16Er/723/2011-41 s právoplatnosťou ku dňu 02.11.2015
exekučné konanie zastavil. Stalo sa tak práve z dôvodu, že súd zistil, že rozhodcovský súd pri vydaní

rozhodcovského rozsudku v predmetnom právnom vzťahu nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné
podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore
so zákonom ako aj dobrými mravmi a to zmenkový úrok a zákonný úrok, čo taktiež spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa.
Rozhodcovský súd preto nemohol (nemal) povinného zaviazať k takémuto plneniu.

20. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietol. Žalobca proti tomuto uzneseniu odvolanie nepodal a po právoplatnosti tohto uznesenia súd
exekúciu zastavil. Výsledkami vykonaného dokazovania v tejto veci súd nemal preukázané, že by
žalobcovi v dôsledku oneskoreného rozhodnutia súdu vznikla škoda. Samotná exekúcie v dôsledku
zamietnutia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia bola zastavená. Súd má za to, že žalobca

nepreukázal vznik škody, ktorú vyčíslil paušálnou sumou a rovnako nepreukázal príčinnú súvislosť s
oneskorene vydaným rozhodnutím súdu. Škoda nemôže byť uplatnená v paušálnej čiastke, ale musí byť
preukázané,žepráveprenesprávnyúradnýpostupdošlokvýškeškody,ktorámusíbyťvyčíslenápresne
a musí byť preukázaná aj príčinná súvislosť, čo však žalobca nepreukázal a ku škode neprodukoval
ani žiadne dôkazy. Škodu charakterizuje v hypotetickej rovine a v spise sa nenachádza ani jedna

sťažnosť ani urgencia zo strany žalobcu v čase od podania žiadosti o udelenie poverenia do samotného
rozhodnutia súdu.

21. Treba mať za to, že dôvodom pre odmietnutie vydania poverenia v predmetnej exekučnej veci bola
nezákonnosť exekučného titulu. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na
konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto troch zásadných kritérií: zložitosť
veci, správanie účastníka a postup súdu. Súdne konanie nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o
náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003

Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti
na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v
tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Súd má za to,
že tak, ako sú v zákone koncipované, tieto sa vzťahujú na poškodeného - fyzickú osobu okrem písm. b),

podľa ktorého by mal súd prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo.
Nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od
okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre
finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa súdu sa žalobca snaží predmetným podaním
eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia o svojej podnikateľskej

aktivite. O žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi bolo rozhodnuté tak, že súd žiadosť o
udelenie poverenia zamietol. Následne exekúcia bola zastavená pre vyššie uvedené vady exekučného
titulu. Ako už bolo konštatované, žiadny postup, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní
sa nepreukázal. Nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom avznikom škody. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal vznik škody, nepreukázal spojitosť škody ktorú
uvádza s prípadným nedodržaním zákonnej lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia
a nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy. Na základe vyššie uvedeného skutkového a

právneho stavu veci súd návrh ako nedôvodný zamietol, čo sa týka oboch nárokov, tak uplatnenej
náhrady škody ako aj náhrady na nemajetkovú ujmu.
22. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci.
Žalovaná mala vo veci plný úspech, avšak vzhľadom k tomu, že vo vyjadrení k žalobe uviedla, že si

náhradu trov konania neuplatňuje, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v
Bratislave, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal n a súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania.

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.