Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 10, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010412
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714010412.3

Rozhodnutie

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 10. 08. 2016 vo Zvolene, v trestnej veci obžalovaných 1/ D. Y., nar. XX.XX.XXXX a spol., pre prečin
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zákona a iné, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný 1) D. Y., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom Q.
E. XXXX/X,

obžalovaný 2) C. D., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, trvale bytom M.,
G. T. XXXX/XX, prechodne bytom N.
XX/X, Q. E.,

s ú v i n n í,

že
obžalovaný 1/ D. Y.

1/
akoštatutárnyorgándaňovéhosubjektuK.-F.E..A..O..sosídlomU.V.XA,Q.,IČO:XXXXXXXXvobdobí
od mesiaca február 2011 do mesiaca marec 2011 v meste Zvolen, okres Zvolen zadržal a neodviedol
splatnú daň z pridanej hodnoty, ktorú priznal v daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty podaných
správcovi dane Daňovému úradu Zvolen dňa 25.02.2011 za mesiac január 2011, dňa 25.03.2011 za
mesiac február 2011 a v dodatočnom daňovom priznaní podanom dňa 25.02.2011 za mesiac júl 2010,

čím spôsobil skrátenie príjmov Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky toho času v zastúpení Daňovým
úradom Banská Bystrica, pobočka Zvolen na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiacov
júl 2010 a január a február 2011 v rozsahu 2.126,93 €,

obžalovaný 2/ C. D.

2/
ako štatutárny orgán daňového subjektu K.-F. E..A..O.. E. E. U. V. XA, Q., IČO: XXXXXXXX v období
od mesiaca apríl 2011 do mesiaca september 2011 a od mesiaca november 2011 do mesiaca jún 2012
v meste Zvolen, okres Zvolen zadržal a neodviedol splatnú daň z pridanej hodnoty, ktorú priznal v
daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty podaných správcovi dane Daňového úradu Zvolen dňa
26.04.2011 za mesiac marec 2011, dňa 25.05.2011 za mesiac apríl 2011, dňa 22.06.2011 za mesiac

máj 2011, dňa 22.07.2011 za mesiac jún 2011, dňa 24.08.2011 za mesiac júl 2011, dňa 26.09.2011 za
mesiac august 2011, dňa 27.12.2011 za mesiac november 2011, dňa 25.01.2012 za mesiac december
2011, dňa 26.02.2011 za mesiac január 2012, dňa 15.03.2012 za mesiac február 2012, dňa 23.04.2012
za mesiac marec 2012, dňa 25.05.2012 za mesiac apríl 2012, dňa 25.06.2012 za mesiac máj 2012 a v
dodatočnom daňovom priznaní podanom dňa 25.10.2011 za mesiac august 2011,čím spôsobil skrátenie príjmov Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky toho času v zastúpení Daňovým
úradom Banská Bystrica, pobočka Zvolen na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiacov
marec 2011 až august 2011 a mesiacov november 2011 až máj 2012 v rozsahu 15.524,64 €,

t e d a

obžalovaný 1/ D. Y. v bode 1/

v malom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň, ktorú vybral podľa zákona v
úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech,

obžalovaný 2/ C. D. v bode 2/

vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň, ktorú vybral podľa zákona
v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po
dlhší čas,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný 1/ D. Y. v bode 1/

prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zákona,

obžalovaný 2/ C. D. v bode 2/

zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. Zákona s použitím
§ 138 písm. b) Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný 1/ D. Y.

Podľa § 277 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona,
na trest odňatia slobody vo výmere 12 ( dvanásť ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne o d k

l a d á a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 12 ( dvanásť ) mesiacov.

Obžalovaný 2/ C. D.

Podľa § 277 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona, na

trest odňatia slobody vo výmere 36 ( tridsaťšesť ) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení s ust. § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, súd výkon uloženého
trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á za súčasného uloženia probačného dohľadu nad
správaním obžalovaného počas skúšobnej doby.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona, súd obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 36
( tridsaťšesť ) mesiacov.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Tr. zákona, súd obžalovanému 2/ u k l a d á aj trest zákazu činnosti
výkonu funkcie štatutárneho orgánu obchodných spoločností vo výmere 6 ( šesť ) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku výsluchom
obžalovaných, svedka-poškodeného, čítaním svedeckých zápisníc, znaleckým posudkom a čítaním
ďalších listinných dôkazov, pričom zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Obžalovaný 1/ D. Y. na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o svojej nevine. V prípravnom konaní

nevypovedal ( 40-43 ). Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dokazoval, že nesúhlasí s právnou
kvalifikáciou uvedenou v obžalobe, pretože nikdy nemal úmysel neodviesť daň. V tomto prípade sa
jednalo len o omeškanie s platbou DPH v trvaní od jedného do troch mesiacov. Poukázal na to, že
predmetná spoločnosť takto konala od počiatku jej fungovania, pričom uvedenú situáciu opakovane riešil
na príslušnom daňovom úrade. Podotkol, že zodpovedná pracovníčka daňového úradu o uvedenom

meškaní vedomosť mala, s takýmto platením DPH súhlasila, pričom ešte dodal, že s takouto omeškanou
úhradou boli spojené i penále, ktoré musel zaplatiť. S daňovým úradom komunikoval tak, že títo mali na
neho telefonický kontakt, pričom sa stalo, že ho touto formou požiadali, aby sa na úrad dostavil, čo aj
urobil a takto spolu komunikovali a to aj ohľadom platenia DPH. K predmetu činnosti spoločnosti uviedol,
že táto mala vo svojej činnosti aj nákup a predaj tovaru, tovar dovážali z Nemecka a tento bol bez DPH.

Tovar spoločnosť uhrádzala vopred na základe objednávok klientmi a medzi doručením tovaru a reálnou
platbou zaň mohla uplynúť doba i 1 až 2 mesiacov. Z tohto dôvodu neodviedol finančné prostriedky štátu,
ale DPH uhrádzal i keď s omeškaním, nemal úmysel daň nezaplatiť. Neskôr sa rozhodol spoločnosť
predať a to svojmu zamestnancovi - obžalovanému 2/. C. D. mal vedomosť o stave spoločnosti. Pokiaľ
sa na hlavnom pojednávaní obžalovaný 1/ vyjadroval k fungovaniu spoločnosti, vypovedal, že z jeho

strany to skôr bolo podnikanie na hranie, bavilo ho to, snažil sa, aby firma fungovala, ale neboli z toho
nejaké veľké výnosy. V prvom rade mu išlo o to, aby boli spokojní klienti ( t.j. vybavoval reklamácie ),
v druhom rade nakupoval tovar, lebo inak by spoločnosť prestala fungovať a až následne si plnil svoje
povinnosti vrátane tých daňových. Poberal minimálnu mzdu. Dodal, že tovar nakupoval prevažne z
Nemecka, nakupoval aj na sklad a to z dôvodu, aby zákazníci mali tovar ihneď k dispozícii, pričom

tento tovar sa dával aj do akcií, ak sa nepredal za prvotne uvádzanú cenu ( išiel do ponuky ako akciový
tovar aj pod cenu nákupu ). On bol zároveň konateľom spoločnosti i zamestnancom a okrem neho v
spoločnosti pracoval aj obžalovaný 2/. Pripustil, že jeden krát bola na spoločnosť vedená exekúcia a
to práve na návrh daňového úradu a z tohto dôvodu mal na 2-3 mesiace zablokovaný účet, kým sa
daňová pohľadávka neuhradila. Spoločnosť odpredal z dôvodu, že po 6 rokoch fungovania ho to už

ďalej neposúvalo, chcel nejakú zmenu, vývoj spoločnosti sa nezlepšoval a preto spoločnosť ponúkol
jeho vtedajšiemu zamestnancovi - obžalovanému 2/, s čím on súhlasil. V čase prevodu spoločnosti bola
jej finančná situácia taká, ako počas celého obdobia jej fungovania, t.j. v pokladni ani na účte spoločnosti
hotové finančné prostriedky neboli a tie, ktoré do spoločnosti prišli boli použité na zaplatenie tovaru. V
tom čase ale spoločnosť bola bez akejkoľvek exekúcie. Spoločnosť odpredal za 9-10 tisíc €. Na záver

dodal, že účtovníctvo firmy viedla pani H. L., ktorej potrebné listiny hádzal do schránky.

Obžalovaný 2/ C. D. rovnako urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o svojej nevine. V prípravnom
konaní nevypovedal ( čl. 35-38 ). Na hlavnom pojednávaní sa obhajoval tým, že predmetnú spoločnosť
odkúpil od obžalovaného 1/ niekedy v máji 2011. V tom čase poznal stav tejto spoločnosti, t.j. vedel o

existujúcich záväzkoch smerom k dodávateľom, vedel aj o dlhu smerom k daňovému úradu. Spoločnosť
poznal, bol v nej zamestnaný, približne vedel o tom, aká hotovosť je v pokladni, na účte spoločnosti v
peňažnom ústave, aké sú zásoby na sklade ( asi v hodnote 10-15 tisíc € ), aktíva sa približne rovnali
pasívam. Tento obchod sa mu javil ako vhodný, spoločnosť mala medzi klientmi vybudovanú dobrú
povesť a zo svojej skúsenosti vedel, že aj daňové nedoplatky sa postupne hradili a takto v podnikaní aj

on chcel pokračovať. I on bol na daňovom úrade jednať ohľadom splátkového kalendára, dlžnú daň sa
snažil hradiť. Podotkol, že po odchode obžalovaného z firmy, zrejme boli klienti na neho naviazaní, preto
spoločnosť začala postupne upadať, klesol obrat a tovar, ktorý nakúpili sa predával menej. Tento mali
naskladnený formou zásob a teda v ňom mali zamrazené množstvo finančných prostriedkov a uvedené
im aj znemožňovalo platenie záväzkov. Snažil sa obrat spoločnosti zvýšiť a to aj formou spropagovania

novou webovou stránkou, zaviedol e-shop, internetový obchod. Potvrdil, že spoločnosť odkúpil za 10tisíc €. Potvrdil, že neskôr musel tovar predávať za akciové ceny, t.j. aj pod cenu nákupu. Podotkol, že ich
i jeho prioritou bolo predovšetkým objednať tovar, dodať ho čo najrýchlejšie zákazníkovi, pritom musel
byť hradený nájom za priestory a iné záväzky. Obdobne ako obžalovaný 1/ aj on mal len minimálnu

mzdu, obaja podnikali preto, že ich to bavilo. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný 2/ dodal, že za
dodaný tovar zákazníci platili, tento bol dodávaný formou dobierky, t.j. zákazníci platili faktúry priamo
kuriérovi. Aj jemu účtovníctvo viedla pani H. L., ktorej potrebné doklady odovzdával. Vedel o daňových
nedoplatkoch. V súčasnej dobe spoločnosť je stále zapísaná v obchodnom registri, on je jej konateľom,
avšak nevykonáva žiadnu činnosť, nemá žiadnych zamestnancov. Obžalovaný 2/ aj mal snahu uviesť

spoločnosť do likvidácie, ale nemá na to dostatočné finančné prostriedky.

Splnomocnenec poškodeného Daňového úradu Zvolen, B.. K. F. na hlavnom pojednávaní vypovedala,
že spoločnosť K.-F. bola platcom DPH od februára 2005 do septembra 2013, kedy bolo posledné
zdaňovacie obdobie. DPH za obdobie od januára 2011 daňový subjekt hradil len čiastočne, pričom
záväzky na DPH pred týmto obdobím sú všetky uhradené, i keď aj tieto boli uhrádzané s miernym

omeškaním. Predmetná spoločnosť bola mesačným platcom DPH. Vo všeobecnosti uviedla, že po
splatnosti dane, teda po 25. dni v mesiaci a v mesiaci po ňom nasledujúcom do 3., 4. maximálne do 5.
dňa v mesiaci, sa vykoná tzv. uzávierka, v rámci ktorej sa vypracuje zostavenie nedoplatkov na DPH,
prehľad subjektov, ktoré DPH nezaplatili a v akej výške. Následne sa takémuto subjektu zasiela výzva
s určením 15-dňovej lehoty na zaplatenie nedoplatku a v prípade jej márneho uplynutia a nezaplatenia

nedoplatku, je vec odstúpená exekútorovi na vymáhanie dane. Ak daňový subjekt vyvinie iniciatívu v
snahe nedoplatok uhradiť s určitým omeškaním ale dobrovoľne, do roku 2014 bolo možné dohodnúť
sa na splátkovom kalendári a to vo fáze odstúpenia veci exekútorovi, pričom možnosť splátkového
kalendára si dohadoval daňový subjekt s exekútorom. Splátkový kalendár po zaslaní prvej výzvy, teda
v konaní pred odstúpením veci exekútorovi, nebol možný. Podotkla, že daňový subjekt má možnosť

požiadať o odklad zaplatenia dane alebo o zaplatenie dane na splátky, avšak o toto musí požiadať pred
riadnousplatnosťoudane. Pozaslanívýzvynazaplatenienedoplatkumádaňovýsubjektužlenmožnosť
daň zaplatiť alebo nezaplatiť. V tejto fáze už nie je možné dohodnúť splátkový kalendár. Svedkyňa
ku predmetnej spoločnosti uviedla, že konkrétne ona nemá vedomosť o tom, že by táto bola žiadala
o odklad dane alebo o splátkový kalendár, je možné to zistiť zo spisu. Potvrdila, že má vedomosť o

tom, že na spoločnosť bola vedená exekúcia odpísaním z účtu, čo sa aj udialo, kedy presne, k tomu
sa vyjadriť nevedela. Vypovedala, že k odobratiu registrácie platiteľa DPH u predmetnej spoločnosti
došlo v septembri 2013, kedy z úradnej moci došlo k zrušeniu platiteľstva DPH. Svedkyňa i na hlavnom
pojednávaní zotrvala na prehľade daňových povinností za zdaňovacie obdobia, i na výške daňového
dlhu tak, ako tieto boli vyčíslené v prípravnom konaní. Uviedla, že v tomto smere nenastala žiadna

zmena, posledná platba vymožená exekučne bola poukázaná na účet daňového úradu dňa 08.08.2011.
Na záver uviedla, že pri zistení nedoplatku na DPH presahujúcom sumu cca 5 tisíc € ( v závislosti od
vnútorných metodických pokynov ), správca dane vypracuje návrh pre orgány činné v trestnom konaní.

V rámci vykonaného dokazovania sa na hlavnom pojednávaní súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi a

to znaleckým posudkom č. 03/2013 ( čl. 85-294 ), jeho doplnkom ( čl. 296-458 ) B.. Y. G., znalkyne z
odboru ekonómia a manažment, odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo.
Zo záverov posudku a jeho doplnku vyplýva, že spoločnosť K.-F. E..A..O.. so sídlom U. V. X/A, Q., IČO:
XXXXXXXX v období od 01-12/2011 a od mesiaca január 2012 do mesiaca máj roku 2012 vrátane a
za mesiac júl 2010 mala k dispozícii na účtoch spoločnosti a v pokladni spoločnosti zostatok finančných

prostriedkov tak, ako to vyplýva z tabuľky č. 14 str. 19-29 znaleckého posudku ( čl. 104-115 spisu ).
Celkový zostatok finančných prostriedkov ku dňu splatnosti DPH za obdobie od 01-12/2011, od mesiaca
január 2012 do mesiaca máj roku 2012 vrátane a za mesiac júl 2010 vrátane znalkyňa uviedla v tabuľke
č. 19 str. 45 znaleckého posudku ( čl. 131 spisu ). V tabuľke č. 20 str. 46 znaleckého posudku ( čl.
132 spisu ) znalkyňa uviedla stav finančných prostriedkov na bankovom účte k jednotlivým dátumom

splatnosti DPH, stav finančných prostriedkov v pokladni k dátumu zúčtovania mesačnej uzávierky z
registračnej pokladne a výšku nedoplatkov na DPH, pričom zároveň uviedla, že s výnimkou mesiaca
02/2011 postačoval zostatok finančných prostriedkov spoločnosti K.-F. E..A..O.. na zaplatenie resp.
odvod DPH za predmetné obdobie. DPH za obdobie 02/2011 predstavovala výšku 1.912,41 €, táto bola
splatná 25.03.2011, kedy spoločnosť disponovala s finančnými prostriedkami len vo výške 1.691,76 €.

Pohľadávky, ktorých úhradu spoločnosť uprednostnila pred pohľadávkami Daňového úradu znalkyňa
rozpísala v časti 2.3., tabuľka č. 15 na str. 30-40 znaleckého posudku ( čl. 116-126 spisu ). Zo záverov
znaleckého posudku ďalej vyplýva, že dňa 05.01.2012 bol zúčtovaný pohyb - prijatá krátkodobá finančná
výpomoc vo výške 5.000,- € od Róberta Školníka, ktorá počas sledovaného obdobia vrátená nebola.Zmluva o pôžičke tvorí prílohu č. 26 znaleckého posudku str. 177-178 ( čl. 239-240 spisu ). Súčasťou
účtovných dokladov je aj upovedomenie súdnej exekútorky C.. M. Z. o začatí exekúcie z titulu tejto
poskytnutejpôžičky(čl.241spisu).Znalkyňanezistilauspoločnostižiadnezáväzky,ktorébyspoločnosť

uhrádzala na základe rozhodnutia súdu alebo štátneho orgánu.
Zo záverov doplnku k znaleckému posudku č. 03/2013 vyplýva, že znalkyňa z účtovníctva spoločnosti
K.-F. E..A..O.. zistila výšku skutočne vybratej DPH v jednotlivých zdaňovacích obdobiach, a podrobný
rozpis dokladov a odberateľov uviedla v časti 2.2. znaleckého posudku a v tabuľke č. 18 na str. 90 ( čl.
385 spisu ). Rovnako znalkyňa uviedla aj zoznam obchodných partnerov, od ktorých spoločnosť A-TS

s.r.o. nevybrala DPH v jednotlivých zdaňovacích obdobiach, a to 01-12/2011, 01-05/2012 a 07/2010 a
to v tabuľke na str. 91 znaleckého posudku ( čl. 386 spisu ). V tabuľke č. 19 str. 92 znaleckého posudku
( čl. 387 spisu ) znalkyňa uvádza vlastnú daňovú povinnosť spoločnosti v jednotlivých zdaňovacích
obdobiach, pričom dodala, že výška DPH, ktorú mala spoločnosť odviesť správcovi dane je totožná s
výškou DPH uvedenou v podaných daňových priznaniach za skúmané zdaňovacie obdobia.
Znalkyňa na hlavnom pojednávaní doplnila, že pri vypracovaní znaleckého posudku okrem podkladov

uvedených v časti 1.5. str. 4-6 znaleckého posudku ( čl. 89-91 spisu ), vychádzala aj z účtovníctva
spoločnosti K.-F. E..A..O.. a to v takom rozsahu, aký bol potrebný. Vypovedala, že obraty spoločnosti
sa v posudzovanom období do novembra 2011 udržiavali približne na rovnakej úrovni a od novembra
2011 už mali klesajúcu tendenciu, obraty sa znižovali, ktorú skutočnosť možno vidieť z doplnku k
znaleckému posudku zo str. 5 ( čl. 300 spisu ). Pokiaľ ide o inventarizáciu, znalkyňa vypovedala, že k

znaleckému dokazovaniu jej bola predložená aj pokladničná kniha a pokiaľ táto bola vedená správne,
tak účtovný stav sa zhoduje s reálnym, fyzickým stavom finančných prostriedkov v pokladni. V danom
prípade však inventarizácia vykonaná nebola, toto jej predložené nebolo a ona sama účtovný a reálny
stav na pokladni neporovnávala. Pri skúmaní stavu pokladne znalkyňa vychádzala z pokladničných
dokladov ( príjmových a výdavkových ) a z pokladničnej knihy. Pokiaľ prebiehala exekúcia, tak exekútor

by predovšetkým exekuoval finančné prostriedky na bankovom účte. Na otázku obhajoby znalkyňa
vypovedala, že nemá vedomosť o žiadnom právnom predpise či obmedzení, ktoré by ukladalo ako
má daňový subjekt naložiť s finančnými prostriedkami vybratými titulom DPH a to od momentu prijatia
platby do splatnosti DPH resp. jej zaplatenia. Za riadne vedenie účtovníctva, i pokladničnej knihy je v
spoločnosti zodpovedný jej konateľ.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj zápisnice o skorších výpovediach svedkov a to H. L. ( čl.
65-66, 70-72 ) a H. E. ( čl. 73-78 ).
Z výpovede svedkyne H. L. vyplýva, že externe vykonávala účtovníctvo pre spoločnosť K.-F. E..A..O.. Q.,
U.V.XA,IČO:XXXXXXXXatood01.09.2007dopoloviceroka2012.PredmetnédaňovépriznaniaDPH

za žalované obdobia vypĺňala ona, aj ich Daňovému úradu Zvolen zasielala. Tieto boli podávané riadne a
včas. Vypĺňala ich na základe faktúr a účtovných dokladov, ktoré jej predkladali konatelia. Spoločnosť sa
venovala najmä predaju tuningových častí na autá, rôznych doplnkov. Vypovedala, že pokiaľ si pamätá,
tak spoločnosti neboli uhradené všetky odberateľské faktúry. V polovici roku 2012 už spoločnosť nebola
na tom finančne dobre, nevykonávala už reálne žiadnu činnosť, na účtoch mala finančné prostriedky

doslova len na doraz, nejednalo sa o vysoké čiastky, k stavu pokladne sa už svedkyňa pri výsluchu
vyjadriť nevedela. Podľa svedkyne spočiatku bola DPH riadne odvádzaná, niekedy so sklzom mesiaca
dvoch. Problém nastal v roku 2010. Svedkyňa vypovedala, že vždy po podaní daňových priznaní k
DPH za jednotlivé obdobia konateľom spoločnosti zasielala príkazy na úhradu. Či k týmto úhradám
DPH aj došlo, to už svedkyňa uviesť nevedela. Vypovedala, že prioritne konatelia spoločnosti finančné

prostriedky používali na splácanie predošlých nedoplatkov na daniach a až potom platili aktuálne daňové
povinnosti. Svedkyňa mala vedomosť a to z výpisov spoločnosti, o pohľadávkach spoločnosti, ktoré
zostali neuhradené.
Z výpovede svedkyne H. E., pracovníčky Daňového úradu Zvolen, vyplýva, že v tomto trestnom konaní
bola poverená na sprístupnenie daňových informácii v súvislosti s daňovým subjektom spoločnosťou

K.-F. E..A..O.. so sídlom Q., U. V. X/A, IČO: XXXXXXXX. Vypovedala, že sa jedná o mesačného plátku
DPH, t.j. podáva daňové priznanie do 25. dňa nasledujúceho mesiaca na daň z pridanej hodnoty.
Na základe podaných daňových priznaní za žalované obdobia priznal daňovú povinnosť tak, ako to
vyplýva z podanej obžaloby, pričom svoju daňovú povinnosť daň uhradiť nesplnil. Podotkla, že u
tohto daňového subjektu daňová kontrola vykonaná nebola, že daňový subjekt s daňovým úradom

spolupracuje, písomnosti preberá, daňové priznania podáva včas a riadne. Svedkyňa uviedla, že má
vedomosť o vedenom exekučnom konaní u tohto subjektu a na záveru dodala, že mu vznikol nedoplatok
na dani z pridanej hodnoty za žalované obdobie v celkovej výške 18.166,60 €.Súd sa ďalej na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s ďalšími listinnými dôkazmi a to spisom Daňového
úradu Banská Bystrica ohľadom daňového subjektu spoločnosti K.-F. E..A..O.. Q., U. X/A, IČO:
XXXXXXXX ( čl. 576-593 ), z ktorých vyplýva rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania,

výzva, príkaz a to na sumu 12.863,03 € a na sumu 4.786,34 €, so žiadosťou o poskytnutie úveru, ktorou
obžalovaný 2/ C. D. žiadal Tatra Banku o poskytnutie BiznisÚveru pre spoločnosť K.-F. E..A..O.. za
účelom zlepšenia finančnej kondície tejto spoločnosti, avšak žiadosti vyhovené nebolo, úver schválený
nebol
( čl. 609-619 ), so zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 12.03.2013 a zo dňa 14.11.2011, ktorými

obžalovaný 2/ C. D. sa snažil riešiť úhrady daňových nedoplatkov vo výške 3.054,97 € a 14.506,06 €
( čl. 607-608 ).
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj so správami ohľadom osôb obžalovaných a to správou o
priestupkoch ( čl. 522-523 ), odpisom z registra trestov ( čl. 659-660 ), výpis z obchodného registra ( čl.
520-521 ) a s ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spisovom materiáli.

Podľa § 277 ods. 1 Tr. zákona, trestného činu neodvedenia dane a poistného sa dopustí ten, kto v malom
rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné
zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa
zákona,
alebo kto neoprávnene v malom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo

spotrebnejdanevúmyslezadovážiťsebealeboinémuneoprávnenýprospech.Zatosapotrestáodňatím
slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa odseku 2 písm. a), písm. b) citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na tri roky až
osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania
a vo väčšom rozsahu.

Podľa § 138 písm. b) Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie aj páchanie trestného
činu po dlhší čas.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zákona, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu

tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú
treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, trest zákazu činnosti možno uložiť na jeden rok až
desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia, ak súd odsudzuje páchateľa okrem iných aj za trestný

čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 2, 3 alebo ods. 4 Tr. zákona, uloží mu trest zákazu
činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.

Podľanázorusúdu,objektívnastránkažalovanéhotrestnéhočinuspočívavtom,žepáchateľvsúladeso
zákonom zrazí, resp. vyberie od určitého subjektu daň, avšak tieto platby zadrží u seba a neodvedie ich

do príslušného zákonom ustanoveného rozpočtu. Daň z pridanej hodnoty ( ďalej len „DPH“ ) predstavuje
tzv.nepriamudaň,tedadoštátnehorozpočtujuodvádzaplatiteľdane(DPH).Neodvedeniedanejestav,
keď páchateľovi bola DPH zaplatená v cene tovarov alebo služieb, ktoré dodával svojim odberateľom
( tzv. daň na výstupe ), avšak túto ( redukovanú o daň na vstupe ) páchateľ neodviedol do štátneho
rozpočtu. Pri tejto forme konania sa prejavuje vlastnosť DPH ako nepriamej dane. Pre prípad, že by

určitému platiteľovi daň na výstupe nebola jeho odberateľmi v cene tovaru zaplatená, potom by mohlo
ísť o trestný čin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Tr. zákona. Rozdiel medzi týmito dvoma
situáciami je tá okolnosť, že kým pri prvom prípade ( § 277 Tr. zákona ), platiteľ dane len odvádza
DPH, ktorú vybral od iných subjektov v cene svojich tovarov, resp. služieb, v druhom prípade ( § 278 Tr.
zákona ), platiteľ DPH nevybral, teda mu nebola zaplatená fakturovaná suma vrátane DPH, a teda musí

DPH zaplatiť z vlastných prostriedkov. Súd poukazuje i na rozsudok NS SR sp. zn. 6Tdo 62/2011 zo
dňa 16. 08. 2012 pojednávajúceho posúdenie neuhradenia DPH a to ako o trestnom čine neodvedenia
dane a poistného.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy každý jednotlivo a následne ich posúdil vo vzájomných súvislostiach

v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom sa riadil zásadami hodnotenia dôkazov.

Je potrebné v danej veci uviesť, že na obžalovaného 1/ bola podaná obžaloba pre trestný čin
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zákona a na obžalovaného 2/ aj podľa ods. 2 písm.a), písm. b) Tr. zákona a to z dôvodu, že obžalovaný 1/ v malom rozsahu zadržal a neodviedol určenému
príjemcovi splatnú daň, ktorú vybral podľa zákona v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a
obžalovaný 2/ vo väčšom rozsahu takto konal a závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

Obžalovaní sa obhajovali tým, že skutok, ktorý im je kladený za vinu nespáchali. Dokazovali, že
žiadny právny predpis nezakazuje platiteľovi dane nakladať s prijatou platbou, pretože záväzok platiteľa
dane voči štátnemu rozpočtu vznikne až z výrazným časovým oneskorením, čo je odlišná situácia ako
napríklad pri platení zdravotných alebo sociálnych odvodov zamestnávateľov. Poukázali na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR ( sp. zn. 6Tdo 62/2011 ), z ktorého právnej vety vyplýva, že samotné nesplnenie si
daňovej povinnosti, resp. spôsobenie daňového dlhu, nenapĺňa znaky žiadneho trestného činu, nakoľko
v trestnom práve sa uplatňuje princíp zodpovednosti za zavinenie. Nestačí preto spôsobiť len následok,
aletentomusíbyťzavinený.LenjednoduchéomeškaniesozaplatenímdaňovéhodlhuztituluDPHsamo
o sebe nie je trestným činom, pretože inak by to znamenalo, že daňový úrad by bol povinný oznamovať
orgánom činným v trestnom konaní každé omeškanie platiteľa dane s platením dane. Obžalovaný 1/

poukázal na to, že v danom konaní je stíhaný za to, že za dve po sebe idúce zdaňovacie obdobia si
nesplnil daňovú povinnosť. Poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že z času
na čas bol v omeškaní so splnením si tejto povinnosti už aj v minulosti, pričom si vždy na základe
dojednaných splátkových kalendárov túto povinnosť splnil. Nevyplynulo z dokazovania, že by bol mal
úmysel daň nezaplatiť. Pokiaľ aj spoločnosť odpredal, nekonal tak s úmyslom vyhnúť sa povinnosti daň

zaplatiť, lebo spoločnosť fungovala, mala zásoby, v hodnote ktorej sumy spoločnosť obžalovanému 2/
odpredal s tým, že obžalovaný 2/ mal vedomosť o omeškaní s platbou DPH. Obžalovaný 2/ poukázal na
komunikáciu s daňovým úradom, na to, že podľa svojich možností daňovú povinnosť aj uhrádzal a preto
ani v jeho konaní nemožno nájsť úmysel smerujúci k vzniku daňového nedoplatku. Zároveň poukázal
na skutočnosti, ktoré nastali neskôr ohľadom obratu spoločnosti, kedy sa znížil počet odberateľov, čím

sa ani u jedného z obžalovaných nejedná o trestný čin.

Vykonaným dokazovaním výsluchmi obžalovaných, svedkyne-poškodenej, čítanými zápisnicami o
výpovediach svedkýň, najmä však závermi znaleckého dokazovania a listinných dôkazov obsiahnutých
v spise, mal súd za preukázané, že obžalovaní ako štatutári spoločnosti K.-F. E..A..O.. Q., U. V. XA,

konajúci za spoločnosť, podali daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
uvedené vo výroku tohto rozsudku, v ktorých uviedli vlastnú daňovú povinnosť spoločnosti za žalované
obdobie a to vo výške vo výroku rozsudku uvedenej, pričom za uvedené zdaňovacie obdobie na DPH
vybrali sumu v zmysle podaného znaleckého posudku, ktorú ale správcovi dane neodviedli.
Obžalovaní teda dostali do svojej dispozície finančné prostriedky predstavujúce DPH, pričom tieto

v zmysle zákona mali odviesť príslušnému daňovému úradu. Obžalovaní, hoci uvedené prostriedky
preukázateľne prijali, takto nekonali. Je potrebné vychádzať z pojmu peňazí ( finančných prostriedkov ),
ako veci určenej druhovo. Daňový subjekt ( platca DPH ) nemusí vybrať určité finančné prostriedky
titulom DPH a totožné prostriedky u seba „držať“ a následne ich odviesť. Skutočnosť, že platiteľ dane
z pridanej hodnoty za ňu majetkovo zodpovedá, znamená, že v čase, kedy finančné prostriedky reálne

vybral, teda prijal platbu vrátane DPH, tieto samozrejme môže použiť, nakladať s nimi, avšak v čase
splatnosti DPH
( v závislosti od toho, či je platcom DPH mesačným alebo kvartálnym ), je povinný zo zákona presne
určenú sumu ( podľa daňového priznania k DPH ) štátu ju odviesť. Na takéto konanie postačuje úmysel
nepriamy, t.j., že páchateľ vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený

zákonom a pre ten prípad bol s tým uzrozumený. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané
a to výpoveďami samotných obžalovaných i ich účtovníčky, že obžalovaní vedeli, že takúto povinnosť
vo výške podaného daňového priznania k DPH majú a napriek tomu, že mali dostatok finančných
prostriedkov na zaplatenie dane a to najmä v pokladni spoločnosti, finančné prostriedky vybraté, prijaté
titulom DPH u seba zadržali a tieto ďalej neodviedli, v úmysle sebe zadovážiť neoprávnený prospech.

Pokiaľ aj obhajoba poukazovala na to, že spoločnosť za uvedené obdobie nemala dostatok finančných
prostriedkov na účte a ani v pokladni, keď podľa obhajoby účtovný stav sa nemal zhodovať s
reálnym stavom a to aj v dôsledku toho, že spoločnosť uhrádzala niektoré položky na jej chod bez
daňových dokladov, súd poukazuje na závery znaleckého dokazovania i výpoveď znalkyne na hlavnom
pojednávaní, ktorá uviedla, že jej bola predložená pokladničná kniha a pokiaľ táto bola vedená správne,

tak účtovný stav sa zhoduje s reálnym, fyzickým stavom finančných prostriedkov v pokladni. Pri skúmaní
stavu pokladne znalkyňa vychádzala z pokladničných dokladov ( príjmových a výdavkových ) a z
pokladničnej knihy. Je potrebné zdôrazniť, že práve konatelia spoločnosti, t.j. obžalovaní, sú zodpovední
za správne vedenie obchodných operácií. V tomto smere súd dáva do pozornosti zistenie znalkyne, že05.06.2012 bol z pokladne spoločnosti realizovaný výber hotovosti 7.000,- € a to ako splátka pôžičky
plus úroky a to bez ďalšej špecifikácie o akú splátku pôžičky sa jednalo, t.j. nevedno, či sa jednalo o
fiktívny výdaj alebo išlo o skutočnú pôžičku a v tomto smere sa natíska otázka, prečo z týchto peňazí

nebola realizovaná úhrada dlhu na daňovej povinnosti v tomto čase už obžalovaným 2/.
Ďalej súd poukazuje na to, že podľa výpovede svedkyne-poškodenej správca dane nemal pokiaľ sa
jedná o obžalovaného 1/ vedomosť o tom, že by v mene predmetnej spoločnosti ako jej konateľ bol
požiadalosplátkovýkalendáralebooodkladzaplateniadaneapokiaľobhajobanahlavnompojednávaní
predložila dve zápisnice z ústneho pojednávania o úhrade daňového nedoplatku, tieto sú datované

dňom 14.11.2011 a 12. 03. 2012 ( čl. 607-608 spisu ), t.j. kedy už konateľom spoločnosti bol obžalovaný
2/. Znalkyňa v znaleckom posudku konštatovala dostatok finančných prostriedkov na účte spoločnosti
i v pokladni spoločnosti, z ktorých bolo možné DPH uhradiť. Súd ďalej poukazuje na fakt, že daňová
exekúcia bola začatá rozhodnutím dňa 25.05.2012, kedy došlo k príkazu ohľadom zablokovania účtu
spoločnosti, ale len do výšky daňového nedoplatku. Ďalšia daňová exekúcia začala prebiehať v auguste
2012. Skutok je ohraničený na určité mesiace v roku 2011 do mája 2012. Tu znalkyňa v posudku

konštatovala a vyplýva to aj z výpovedí obžalovaných, že obraty spoločnosti sa do novembra 2011
pohybovalinarovnakejúrovniaažodtohtoobdobiamaliklesajúcutendenciu.Znalkyňazaceléžalované
obdobie konštatovala, že spoločnosť mala na bankovom účte i v pokladni a to každý mesiac s výnimkou
februára 2011 určité finančné prostriedky k dispozícii, ktorými mohla daň zaplatiť.
Pokiaľ prebiehala exekúcia, tak v zmysle exekučného príkazu exekútor predovšetkým exekuoval

finančné prostriedky na bankovom účte ( pretože tak znel exekučný príkaz ), nie v pokladni.
Ďalej obhajoba poukazovala aj na exekúciu kde oprávneným bola Sociálna poisťovňa a obdobie júl
2012. Súd v tomto smere dáva do pozornosti, že sa jednalo len o rozhodnutie o začatí exekúcie v júli
2012. Z obhajobou predloženého tohto listinného dôkazu však nie je zrejmé, či aj došlo k zablokovaniu
na základe exekučného príkazu účtu v banke, pričom opäť súd poukazuje na závery znaleckého

dokazovania, podľa ktorého v pokladni spoločnosti bolo dostatok finančných prostriedkov v tomto období
( v pokladni okolo 10.000,- € a na účte len cca 100,- € ).
Napokon aj keď obhajoba súdu ako listinný dôkaz predložila aj „Doplňujúcu informáciu k žiadosti o
BusinessÚver“ od Tatra Banky, súd poukazuje na to, že z tejto listiny nevyplýva, z ktorého dňa je,
nie je vôbec parafovaná zmluvnými stranami, je len v určitých bodoch vyplnená a ako taká preto

nemôževtomtokonanípreukazovaťsnahuobžalovaného2/opožiadanieúverunaúhradupredmetného
daňového nedoplatku.
Obhajoba poukazovala na to, že už v minulosti boli obžalovaní, najmä obžalovaný 1/ v omeškaní s
úhradou nedoplatku na dani a to 1-2 mesiace, súd poukazuje na to, že v tomto prípade mala byť
obžalovaným 1/ DPH splatná najneskôr 25.03.2011, pričom do dňa zmeny údajov v obchodnom registri,

t.j. do dňa 28.05.2011 ( zmena konateľa, spoločníka ), nebola táto DPH zaplatená a to už uplynuli ďalšie
dva mesiace od splatnosti DPH. Dlh na dani nebol zaplatený ani do rozhodnutia súdu. Teda obhajoba
obžalovaného 1/ v tom, že už aj v minulosti došlo k omeškaniu s úhradou DPH, pričom spoločnosť bola
odpredaná vrátane záväzkov a preto túto úhradu už mal zaplatiť obžalovaný 2/ neobstojí, lebo v danom
prípade od 25.05.2011 ( splatnosť DPH ) do odpredaja spoločnosti do 28.05.2011 uplynul čas dvoch

mesiacov a k úhrade nedoplatku DPH obžalovaným 1/ nedošlo.

S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že obžalovaný 1/ svojim konaním naplnil zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. Zákona, keď v
malom rozsahu zadržal a neodviedol Daňovému úradu Zvolen splatnú daň, ktorú vybral a zadovážil tak

sebe neoprávnený prospech a obžalovaný 2/ svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty
zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona, keď vo
väčšom rozsahu zadržal a neodviedol Daňovému úradu Zvolen splatnú daň, ktorú vybral a zadovážil tak
sebe neoprávnený prospech a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd kvalifikoval konanie obžalovaného 1/ ako prečin
neodvedenia dane a poistného podľa 277 ods. 1 Tr. zákona a konanie obžalovaného 2/ ako zločin
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona. Obžalovaní
konali minimálne v tzv. nepriamom úmysle, pretože podľa názoru súdu vedeli, že svojím konaním môžu
porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom a pre ten prípad boli s tým uzrozumený.

Obžalovaný 1/ D. Y. je slobodný, bezdetný, zamestnaný s mesačným príjmom okolo 1.200,- €, žije sám
v prenajatom byte. V minulosti nebol priestupkovo prejednávaný, ani súdom potrestaný. Poľahčovalo
mu, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Nepriťažovala mu žiadna okolnosť.Obžalovaný 2/ C. D. je ženatý, žije v spoločnej domácnosti s manželkou a jedným maloletým dieťaťom.
Je zamestnaný s mesačným príjmom okolo 600,- €. Rovnako aj obžalovaný 2/ v minulosti nebol
priestupkovo postihnutý, ani nebol súdom potrestaný. Poľahčovalo mu, že pred spáchaním trestného

činu viedol riadny život, nepriťažovala mu žiadna okolnosť.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce, priťažujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy.

Obžalovanému 1/ D. Y. súd ukladal ako druh trestu trest odňatia slobody. Tento mu uložil vo výmere
jedného roka, t.j. na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby ( trestná sadzba v
rozpätí od 1 roka do 5 rokov, po jej znížení vplyvom prevahy poľahčujúcich okolností v rozpätí od 1 roka
do 3 rokov a 8 mesiacov ), keď prihliadal na osobu obžalovaného 1/ ( doposiaľ netrestaný, nepostihnutý
za priestupok ), jeho osobné pomery, aj na časový faktor, ktorý uplynul od spáchania daného trestného

činu. Jeho výkon podmienečne odložil s určením skúšobnej doby v trvaní jedného roka. Takto uložený
trest s poukazom na výšku neodvedenej dane, súd považoval za zákonný, spravodlivý a primeraný.

Obžalovanému 2/ C. D. súd pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, ukladal ako druh
trestu rovnako trest odňatia slobody. Tento mu uložil vo výmere troch rokov, t.j. tiež na samej spodnej

hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby ( trestná sadzba v rozpätí od 3 rokov do 8 rokov, pri znížení
hornej hranici vplyvom prevahy poľahčujúcich okolností v rozpätí od 3 rokov do 6 rokov 4 mesiace ),
keď aj u tohto obžalovaného súd prihliadal na jeho osobu ( rovnako doposiaľ netrestaný, nepostihnutý
za priestupok, ženatý, má a žije s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti ), časový faktor. Jeho
výkon súd podmienečne odložil s určením skúšobnej doby v trvaní 3 rokov, za súčasného uloženia mu

probačného dohľadu a to bez použitia kontroly technickými prostriedkami i trestu zákazu činnosti výkonu
funkcie štatutára v obchodných spoločnostiach a to vo výmere 6 rokov s poukazom na obligatórnu
povinnosť súdu uvedenú v odseku 6 § 61 Tr. zákona a rovnako takto uložený trest súd považoval za
zákonný, spravodlivý a primeraný.

Pokiaľ sa týka škody - daňového dlhu, súd poukazuje na existujúcu a ustálenú judikatúru ( in concreto,
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo 62/2011 zo dňa 16. 08. 2012 ), ktorou bolo okrem iného
ustálené a vyslovené i to, že „povinnosť uhradiť dlžnú DPH spoločnosti S, nie je možné v žiadnom
prípade takýmto spôsobom zosobniť obvinenému, ako jej bývalému štatutárnemu orgánu. Aj keď s
poukazom na ustanovenie § 128 ods. 8 Tr. zákona možno voči obvinenému vyvodiť trestnoprávnu

zodpovednosť za spáchanie niektorého z v tejto súvislosti do úvahy prichádzajúcich daňových trestných
činov, neznemená to, že aj zákonná povinnosť spoločnosti uhradiť priznanú DPH sa tým automaticky
stáva povinnosťou obvineného ( platiteľom dane je právnická osoba ). V tomto smere je nevyhnuté dodať
zároveň i to, že neuhradenú daňovú povinnosť si pri trestných činoch daňových v zmysle existujúcej
judikatúry nemôže štát zastúpený príslušným daňovým úradom uplatňovať ani v adhéznom konaní ako

škodu, nakoľko nárok štátu na uhradenie dane nie je nárokom na náhradu škody spôsobenej trestným
činom,keďžetentonevznikáakonásledokkonaniapáchateľa,aleideonárokštátuvyplývajúcipriamozo
zákona.Navymoženiedaňovéhonedoplatkumáštátvočipovinnémuinézákonomstanovenémožnosti.“
S poukazom na uvedené preto súd o škode nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.