Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by JUDr. Ľubica Krišková
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/194/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214224117
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214224117.3
Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej, v právnej veci žalobcu: AUTO EXPERT
s.r.o., Pečnianska 6, 851 01 Bratislava, IČO: 31 350 178, práv. zast.: JUDr. Alexandrom Schwartzom,
advokátom, Kresánkova 20, 841 05 Bratislava, proti žalovanému: Záchranná služba Bratislava, s.r.o.,
Galvaniho 24, 821 04 Bratislava, IČO: 36 780 600, o zaplatenie 5.392,85 Eur s prísl. a o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/131/2015-45 zo dňa 19.10.2015 a
uzneseniam č.k. 22Cb/131/2015-51 zo dňa 23.11.2015 a č.k 22Cb/131/2015-70 zo dňa 11.04.2016 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/131/2015-45 zo dňa
19.10.2015 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/131/2015-51 zo dňa
23.11.2015 a uznesenie č.k. 22Cb/131/2015-70 zo dňa 11.04.2016 p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
5.392,85 Eur s 5,75 % ročným úrokom z omeškania od 01.03.2014 až do zaplatenia, trovy konania
za zaplatený súdny poplatok vo výške 323,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 594,90 Eur k
rukám právneho zástupcu žalobcu, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že účastníci konania uzavreli ústnu zmluvu o dielo, na základe ktorej vykonal žalobca
pre žalovaného opravu motorového vozidla, za ktorú vystavil odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX
zo dňa 14.02.2014, splatnú dňa 28.02.2014, vo výške 5.392,85 Eur. Žalovaný vykonanie diela v
priebehu konania nerozporoval, len namietal, že o tomto záväzku spoločnosti ho bývalí konatelia riadne
neinformovali, preto listom zo dňa 26.09.2014 žiadal žalobcu o doručenie faktúry, o informáciu o stave
predmetného vozidla a zároveň navrhol vyriešenie situácie k obojstrannej spokojnosti aj na základe
splátkového kalendára. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že vozidlo je opravené a že
došlo k viacerým osobným stretnutiam s konateľom žalovaného, pričom sa aj dohodli, že celá záležitosť
bude vyriešená mimosúdne dohodou o urovnaní. Dodal, že podklady už aj boli odoslané notárovi za
účelom vypracovania dohody o urovnaní a uznaní záväzku s exekučným titulom. Žalovaný však neustále
odkladal termín stretnutia, sľuboval uhradenie záväzku, avšak do dnešného dňa sa tak nestalo. Na
základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca má právo na zaplatenie
predmetnejsumyvyplývajúcejzfaktúryč.XXXXXXXXXXzodňa14.02.2014,nakoľkožalovanýnepoprel
vykonanie diela, ani nerozporoval výšku žalovanej sumy, snažil sa vec vyriešiť formou splátkového
kalendára, pričom neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali, že došlo k splateniu
žalovanej sumy, či podpísaniu dohody o mimosúdnom vyriešení sporu. Tvrdenia žalovaného v podanomodpore, že ho žalobca o záväzku neinformoval, nedoručil mu faktúry a neodpovedal mu na emailové
správy súd považuje za účelové v snahe oddialiť plnenie záväzku. Žalovaný ani napriek poučeniu v
zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. súdu prvej inštancie nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by žalovaný
nárok žalobcu spochybnil. Žalovaný svoju zmluvnú povinnosť uhradiť cenu za opravu vozidla nesplnil
riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a žalobcovi popri práve na zaplatenie dlžnej istiny vzniklo
aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške. Nakoľko si žalobca uplatnil nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške nižšej ako vyplýva z ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR
č. 21/2013 Z. z. (9,25 % ročne), súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania v uplatnenej
výške 5,75 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti predmetnej faktúry, t. j. od
01.03.2014 až do zaplatenia.
3. Súd prvej inštancie posudzoval vec podľa ust. § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2, § 536 ods. 1, 2
Obchodného zákonníka, § 120 ods. 1 O.s.p.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že pojednávania dňa
19.10.2015 o 8,15 hod. sa nemohol zúčastniť kvôli dopravnej situácii a do pojednávacej miestnosti
vstúpil o 8,25 hod., pričom súd odmietol zapísať do zápisnice túto skutočnosť. Ďalej uviedol, že motorové
vozidlo, ktoré bolo predmetom opravy síce bolo vo vlastníctve žalobcu, avšak bolo v dlhodobom
prenájme, tak ako vyplýva zo zmluvy o prenájme motorových vozidiel zo dňa 01.03.2012. Uvedený
dôkaz nemohol žalovaný súdu predložiť, nakoľko v čase podania odporu ho neevidoval, tak isto ako
neeviduje faktúru č. XXXXXXXXXX, nakoľko v prebratej účtovnej evidencii zistil zmluvu o prenájme a
túto mienil predložiť na pojednávaní dňa 19.10.2015. Žalovaný uvádza, že predmetné motorové vozidlo
od 01.03.2012 do 01.03.2017 má v držbe a v užívaní spoločnosť Dopravný záchranný systém - Prima
Taxi s.r.o., IČO: 35 933 186, a preto nemohol žalovaný zadať predmetné motorové vozidlo do opravy,
nakoľko vozidlo neužíval žalovaný a vozidlo do opravy odovzdal nájomca, a teda nemohlo dôjsť medzi
žalobcomažalovanýmkuzavretiuústnejdohodyodielo.Vkonanížalobcazrejmepredložilfaktúru,ktorá
bola podľa názoru žalovaného vystavená na nesprávny subjekt. Podľa dohody o splátkovom kalendáre
je zrejmé, že v čase vyhotovenia dohody t.j. 26.09.2014 motorové vozidlo ešte nebolo opravené, čo
žalobca nerozporoval, avšak faktúru č. XXXXXXXXXX dňa 14.02.2014 za opravu vozidla už vystavil,
čo súd vôbec neskúmal.
6. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.
7. Uznesením č.k. 22Cb/131/2015-51 zo dňa 23.11.2015 súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie
vo výške 323,50 Eur.
8. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu nesprávneho právneho
posúdeniaveci,navrholnapadnutéuzneseniezrušiť,pričompožiadalooslobodenieodplateniasúdnych
poplatkov.
9. Uznesením č.k. 22Cb/131/2015-70 zo dňa 11.04.2016 súd prvej inštancie nepriznal žalovanému
oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení uviedol, že vyzval žalovaného na doloženie daňového
priznania, výpisov z bankových účtov a iných dokladov, ktoré však súdu neposkytol. Z obsahu spisu súd
prvej inštancie zistil, že žalovaný je vlastníkom 8 motorových vozidiel, ktoré sú v premávke a ktorých
údržba by nebola možná bez existencie dostatočného množstva finančných prostriedkov. Uvedenú
skutočnosť žalovaný zamlčal v tlačive pre dokladovanie pomerov, nakoľko v ňom uvádza, že vlastní len
jedno motorové vozidlo a ostatné sú vo vlastníctve leasingových spoločností. Vzhľadom na uvedené súd
prvej inštancie dospel k záveru, že majetkové pomery žalovaného neodôvodňujú priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov, a to aj napriek existencii peňažných záväzkov voči tretím osobám.
10. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie voči uzneseniu č.k. 22Cb/131/2015-70, ktoré odôvodnil
ust. § 205 ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Žalovaný uviedol, že doložil
súdu vyžiadané dokumenty, a to daňové priznanie, výpisy z bankových účtov a iné doklady.11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 04.04.2017. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru,
že odvolaniu proti rozsudku súdu prvej inštancie ako aj uzneseniam nie je možné vyhovieť.
12. Podľa ust. § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú
ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto
neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom
súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
13. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
14. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy
5 392,85 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že mu žalovaný nezaplatil za opravu motorového vozidla.
Obranou žalovaného, tak ako to vyplýva z podaného odporu, bolo tvrdenie, že o záväzku vzhľadom
na zmenu majiteľa nevedel a navrhol uzatvoriť dohodu o splátkovom kalendári. Podľa zápisnice z
pojednávania zo dňa 19.10.2015 sa žalovaný bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie, preto súd
pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Pojednávanie sa začalo o 8,05 hod a skončilo o 8,20
hod. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s procesným predpisom účinným v čase rozhodnutia, po
prednese právneho zástupcu žalobcu a výsluchu žalobcu poučil prítomných podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
oboznámil listinné dôkazy a vyhlásil dokazovanie za skončené.
15. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam
žalovaného uvádza nasledovné. K odvolacej námietke žalovaného, ktorou spochybňuje priebeh
pojednávania, odvolací súd uvádza, že nezistil žiadne pochybenie a napokon sám žalovaný uvádza,
že do pojednávanej miestnosti vstúpil až o 8,25 hod, t.j. po skončení pojednávania. Ak teda žalovaný
nestihol prísť včas na pojednávanie z dôvodu dopravnej situácie, ide o skutočnosť, ktorú nemožno
pokladať za ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní. Žalovaný teda sám zavinil, že sa
nezúčastnil pojednávania e nemal možnosť označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Je potrebné tiež uviesť, že nič nebránilo žalovanému poslať listinné dôkazy ešte pred
pojednávaním, z ničoho totiž nevyplýva, že ak aj s nimi nedisponoval, nemal možnosť ich použiť v
doterajšom priebehu konania bez svojej viny. Žalovaný sa teda sám diskvalifikoval z ďalších dôkazov a
odvolací súd v súlade s § 366 CSP nemôže na nový dôkaz predložený v odvolacom konaní prihliadnuť.
16. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie mal splnené podmienky na konanie a jeho postupom
nedošlo k odňatiu možnosti sporovej strany konať pred súdom. Žalovaný svoju obranu v konaní pred
súdom prvej inštancie nepreukázal. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnemu záveru, že medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo podľa § 536
Obchodného zákonníka. Odvolací súd nesúhlasí s odvolateľom, že súd prvej inštancie neúplne zistil
skutkový stav, pretože do podania odvolania nič nenasvedčovalo tomu, že žalovaný spochybňuje svoju
pasívnu legitimáciu. Žalovaný v priebehu konania nespochybnil objednanie opravy, ani cenu, súd prvej
inštancie preto vychádzal z tejto skutočnosti ako nespornej.
17. Žalovaný bol povinný označiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností do vyhlásenia
uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa vyhlasuje dokazovanie za skončené. Keďže žalovaný sa
bez ospravedlniteľného dôvodu pojednávania nezúčastnil a do vyhlásenia uznesenia za skončenéneboli navrhnuté iné dôkazy, súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov založených v spise a z
vykonaného dokazovania a vo veci správne rozhodol.
18. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255
ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania, pretože mu nevznikli.
20. Odvolací súd prejednal aj odvolanie žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie č.k.
22Cb/131/2015-51 zo dňa 23.11.2015, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok
za odvolanie v sume 323,50 Eur a dospel k záveru, že rozhodnutie je vecne správne. Odvolateľ svoje
odvolanie odôvodnil tým, že požiadal o oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Uvedená námietka
nie je relevantným odvolacím dôvodom, pretože v prípade, ak by bol žalovaný od platenia od súdneho
poplatku oslobodený, súd by svoje rozhodnutie autoremedúrou zrušil.
21. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v znení neskorších predpisov a súdny poplatok bol vyrubený správne podľa položky č. 1
písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona.
22. Odvolací súd prejednal aj odvolanie žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie č.k.
22Cb/131/2015-70 zo dňa 11.04.2016, ktorým súd nepriznal žalovanému oslobodenie od súdnych
poplatkov a dospel k záveru, že rozhodnutie je vecne správne. Súd prvej inštancie nepriznal žalovanému
oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že nedoložil daňové priznanie, výpisy z bankových účtov,
ani iné doklady ako aj z dôvodu, že zistil, že žalovaný je vlastníkom 8 motorových vozidiel, čo v tlačive
pre dokladovanie pomerov zamlčal.
23. K odvolacej námietke žalovaného, že vyžiadané dokumenty a to daňové priznanie, výpisy bankových
účtov a iné doklady do spisu založil, odvolací súd uvádza, že takéto doklady nie sú obsahom spisu, preto
nie je možné na tieto doklady prihliadnuť. Žalovaný v odvolaní nepreukázal, kedy a akým spôsobom
doklady súdu zaslal, obmedzil sa iba na tvrdenie, že boli zaslané. Odvolací súd teda pri hodnotení
majetkových pomerov vychádzal iba z tlačiva pre dokladovanie pomerov a z oznámenia Krajského
riaditeľstva policajného zboru v Bratislave, ktoré súdu oznámilo, že žalovaný je držiteľom 8 motorových
vozidiel, ktorých zoznam a evidenčné karty pripojilo. Z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že
žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť a aj napriek skutočnosti, že nie je majiteľom týchto vozidiel,
niesúznámežiadneokolnosti,ktorémubránilivriadnomchodespoločnostiatedaajdosahovaniuzisku.
Žalovaný podľa odvolacieho súdu nepreukázal také nepriaznivé majetkové pomery, ktoré by mu bránili
zaplatenie súdneho poplatku v sume 323, 50 Eur. Žalovaný ako podnikateľ podstupuje pri svojej činnosti
podnikateľské riziko, že sa môže dostať aj do druhotnej platobnej neschopnosti, toto podnikateľské riziko
však nemôže prenášať na štát vo forme úľav z poplatkovej povinnosti.
24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd obe napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
25. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.