Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Lýdia Gálisová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/670/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314223498
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4314223498.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek
senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci maloletého žalobcu: S. R., nar.
XX.XX.XXXX, v zastúpení zákonných zástupcov: I. R., nar. XX.XX.XXXX a V. R., nar. XX.XX.XXXX,
obaja bydlisko Y. XX, W., zastúpených: Mgr. Peter Senovský, advokát so sídlom Tekovská 22, Levice,
proti žalovanej: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko U. 8, W., zastúpenej: JUDr. Ján Kuriačka, advokát,
so sídlom Bernolákova 2, Levice, o zaplatenie 1712,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 30. júna 2016 pod č.k. 6C/14/2015-52, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu
trov konania nepriznal.
Z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že maloletý žalobca následkom pádu
zo schodov utrpel vážne poranenie ruky, ktoré si vyžiadalo operačný zákrok a dlhodobú rehabilitačnú
liečbu. V čase bezprostredne pred úrazom sa žalobca, mal. S. a syn žalovanej mal. C. spolu s ďalším
chlapcom hrali, resp. sedeli na schodoch vedúcich do vchodu bytového domu. Na predmetnom schodišti
nebolo osadené zábradlie tak, ako to bolo v iných vchodoch. Obe deti boli v tom čase vo veku 7 rokov,
žalovaná priebežne sledovala syna z okna bytu. Matka mal. S. bola vonku s ním, pretože bola aj s 1,5
ročnou dcérou, ktorá nepretržitý dohľad vyžaduje. Obe deti nemali žiadne problémy so správaním, neboli
agresívne, ani nemali konflikty medzi sebou, čo okrem triednych učiteliek zhodne uviedli aj ich matky.
K pádu mal. S. zo schodov malo podľa jeho matky dôjsť úmyselným sotením mal. C.. Uvedené sotenie
však videla len S. matka, ako sama uviedla, napriek tomu, že v tom čase boli na mieste aj iní rodičia.
Mal. C. však neskôr svojej matke uviedol, že ten tretí chlapček, ktorými s nimi sedel, strčil do neho a on
následne do S., ktorý spadol. Soteniu nepredchádzala žiadna hádka medzi deťmi, bitka či „klbčenie“.
Sporné teda ostalo, ktoré dieťa v skutočnosti do S. strčilo.
Na daný zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 422 ods. 1, § 422 ods. 2, § 444,
§ 449 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že na predmetných schodoch nebolo zábradlie. Matka mal. S., ktorá bola prítomná, mala
predvídať a vyhodnotiť situáciu tak, že uvedené miesto môže byť pre deti nebezpečné vzhľadom k
možnému pádu, ku ktorému mohlo dôjsť aj inak, nie len v dôsledku strčenia. V predmetnom vchode
S. nebýval, takže na schodoch vôbec nemal čo robiť. Preto možno zanedbanie náležitého dohľadu v
konkrétnej situácii prisúdiť aj matke S.. Ďalej konštatoval, že aj matka C. vediac, že pred bytovým domomsa nachádza schodisko bez zábradlia, mala syna poučiť, aby na uvedené miesto nešiel (keďže v tom
vchode rovnako nebýval a nemal preto dôvod tam ísť), prípadne ho kontrolovať častejšie. Vzhľadom
na všetky uvedené skutočnosti mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preto súd podanú
žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 OSP a
žalovanej náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré považoval
jednak charakter sporu, predmet ktorého vznikol v dôsledku konania maloletých detí, kde čiastočnú
zodpovednosť majú obe matky. Rovnako prihliadol na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde,
kedy je pochopiteľné, že rodičia mal. žalobcu, ktorý preukázateľne utrpel bolesť, sa snažili túto bolesť
kompenzovať aspoň finančne. Preto zaviazanosť mal. žalobcu náhradou trov konania žalovanej by pre
neho bolo neprimerane tvrdé.
2. Žalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie zdôvodnil neprávnymi
skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie o
zanedbaní dohľadu matkou žalobcu. Uviedol, že sa pokojne hrali a maloletý C. bez príčiny strčil do neho.
Žalovaná z okna nevidela ako sa hrali a nemala žiaden vplyv na konanie syna. Mala ho poučiť, aby na
schodisko nešiel, alebo zamedziť jeho správaniu, v dôsledku ktorého mu ublížil svojou prítomnosťou a
aktívnym prístupom a jeho matka videla celý incident na vlastné oči. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť
a uplatnil si náhradu trov konania.
3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobca s jej synom sú kamaráti.
Hrávali sa vonku sami alebo s inými deťmi bez prítomnosti matky žalobcu a jej. Matka žalobcu bola v
danom prípade vonku len z dôvodu kočíkovania maloletej dcéry. Jej syn je bezproblémový žiak, nemá
sklony k agresivite, preto si nemyslí, že k údajnému soteniu došlo nečakane. Žalobca sa mohol domáhať
náhrady škody od správcu domu. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a uplatnila si
náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súd viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok
vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP, keďže
sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie, na tieto ďalej
iba poukazuje.
5. V predmetnej veci súd prvej inštancie začal konanie podľa procesných ustanovení zákona číslo
99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Vo veci rozhodol 30. 06.
2016, kedy od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“).
6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli
v neprospech strany. Z toho vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj
pred účinnosťou zákona. V danej veci súd prvej inštancie vo veci rozhodol 30. 06. 2016, preto všetky
procesné úkony účastníkov konania a procesný postup súdu odvolací súd posudzoval ešte podľa
ustanovení OSP a na odvolacom súde od účinnosti CSP od 01. 07. 2016.
Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
8. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody ublížením na zdraví, ktoré mu
mal spôsobiť syn žalovanej. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaná zanedbala nad synom náležitý
dohľad. Pod pojmom náležitý dohľad podľa ustanovenie § 422 ods. 2 OZ nie je možné
rozumieť taký dohľad, ktorý by bol za normálnych okolností osobami, ktoré sú povinné dohľadom
stále, nepretržite a bezprostredne (na každom kroku), pretože v takomto prípade by bola zákonom
predpokladaná možnosť zbavenie sa zodpovednosti týchto osôb prakticky vylúčená. Zodpovednosť
osôb vykonávajúcich dohľad je založená na princípe predpokladaného zavinenia. Zodpovednosti sa
zbavia, ak preukážu, že dohľad nezanedbali. Každý prípad je potrebné posúdiť podľa okolností každého
jednotlivého prípadu. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle vyššie uvedených zásad, správne zistil
skutkový stav a vec správne právne zdôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s jeho názorom, že k
zanedbaniudohľadudošloajzostranymatkyžalobcubezprostredneprítomnejprideťoch.Zvykonaného
dokazovania vyplynulo, že chlapci sa bežne hrávali vonku bez prítomnosti rodičov, boli kamaráti a nemali
žiadne konflikty. Žalobca postavil žalobu na tvrdení svojej matky, ktorá ako jediná videla správanie syna
žalovanej. Jej tvrdenie vyhodnotil ako pravdivé, ale opis incidentu syna žalovanej za opis 7 ročného
dieťaťa.Matkažalobcuvšakpotvrdila,žedetisakľudnehrali.Nemaladôvodichupozorniť,abysanehrali
na schodoch bez zábradlia. Žalovaná vykonávala nad maloletým dohľad bežne zaužívaným spôsobom.
Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdil.
9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1
CSP, úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.