Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/249/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713204291
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1713204291.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: DOMINIK TRADE, s.r.o., so
sídlom Obežná 3237/8, 821 02 Bratislava, IČO: 36 705 969, zastúpený: JUDr. Milan Ficek, advokát
s.r.o., Žilinská 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: ProOvo a.s., so sídlom Krajinská cesta 273, 900
21 Svätý Jur, IČO: 34 099 786, zastúpený: JURISINVEST, advokátska kancelária, v.o.s., Pluhová 5, 831
03 Bratislava, o zaplatenie sumy vo výške 15.271,48 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/196/2013-121 zo dňa 19.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/196/2013-121 zo dňa 19.05.2015

potvrdzuje.

Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi
sumu vo výške 15.271,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 15.271,48
Eur odo dňa 13.10.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Druhým výrokom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 916,- Eur a
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.448,98 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa

JUDr. Milana Ficeka, advokát, s.r.o., a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd
rozhodol s poukazom na §§ 1 ods. 1, 261 ods.1, 409 ods.1, 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(ďalej len Obch. zák.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie konania doručeným
súdu dňa 18.03.2013 domáha od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 15.271,48 Eur s prísl.. Svoj
návrh na začatie konania odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny

vzťah, v zmysle ktorého žalobca dodával žalovanému opakovane tovar - obaly na vajíčka. Žalovaný
dlhodobo spolupracoval so spoločnosťou AGROGROUP s.r.o., ktorá mala sklad na rovnakom mieste
ako žalovaný, pričom tovar dodaný žalovanému bol určený pre spoločnosť AGROGROUP s.r.o..
Zmluvný vzťah dlhodobo medzi účastníkmi fungoval tak, že spoločnosť AGROGROUP s.r.o. zadala
žalobcovi objednávku, pričom tovar prevzal buď žalovaný, alebo spoločnosť AGROGROUP s.r.o. (v
tom istom sklade) a žalobca vystavil faktúru priamo žalovanému, ktorý ďalej vystavil faktúru spoločnosti
AGROGROUP s.r.o.. Žalovaný vždy faktúry uhradil. Tento vzťah bol medzi účastníkmi zaužívaný.

3. Na základe dodacieho listu zo dňa 31.03.2012 dodal žalobca žalovanému tovar v hodnote 15.271,48
Eur. Za dodaný tovar vystavil žalobca žalovanému faktúru s lehotou splatnosti do 12.10.2012. Žalovaný
napriek tomu, že tovar prevzal, odmietol faktúru zaplatiť. Listom zo dňa 22.10.2012 žalobca vyzvalžalovaného k úhrade pohľadávky. Žalovaný predmetnú pohľadávku neuhradil. Žalovaný v rámci odporu
voči vydanému platobnému rozkazu uviedol, že popiera nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní, a to z
dôvodu, že tovar, ktorý žalobca vyfakturoval faktúrou č. 2100210008 nebol a nie je tovarom žalovaného.

Žalovaný poukázal na údaje, obsiahnuté v predmetnej faktúre, a to dátum vyhotovenia 10.10.2012,
dátum splatnosti 12.10.2012 a dátum dodania tovaru 10.10.2012. Už z týchto údajov je zrejmé, že
žalobca pri vyhotovení tejto faktúry, nepostupoval obvykle, pričom tiež minimálne jeden údaj je v rozpore
so skutkovým stavom, a teda nepravdivý. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nedodal žalovanému
dňa 10.10.2012 žiaden tovar, ktorý uviedol žalobca vo faktúre, pričom takéto dodanie tovaru žalobca

žiadnym spôsobom nezdokladoval ani nepreukázal. Žalovaný považoval za neodôvodnené a s vecou
nesúvisiace predloženie dodacieho listu č. 2012/03/MI/0076/E zo dňa 31.03.2012 a žalobca sám v
rozpore s týmto dokladom (dodacím listom) a s vlastným tvrdením uvedeným v návrhu uvádza, že tento
tovar na základe faktúry č. 2100210008 bol dodaný dňa 10.10.2012. Žalovaný mal za to, že nesúlad
žalobcom predložených dokladov (faktúra a dodací list ), ako aj ním tvrdených skutočností, nielen
význam nespochybňuje obsah celého návrhu, ale tento účelový postup žalobcu sa musel prejaviť tiež v

plnení daňových a účtovných povinností. Podľa žalovaného je nesprávne stanovený aj začiatok plynutia
obdobia, v ktorom si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania. Ďalej žalovaný uviedol, že faktúra
č. 210021008 bola vyhotovená účelovo, t.j. šesť mesiacov po údajnom dodaní tovaru, pravdepodobne
potom, čo sa žalobca dozvedel, že za predmetný tovar, ktorý bol podľa vedomosti žalovaného pôvodne
ako aj opodstatnene fakturovaný spoločnosti AGROGROUP s.r.o., ktorá dotknutý tovar objednala a

pre ktorú bol tento tovar aj určený, AGROGROUP s.r.o. nezaplatí. Na základe uvedeného žalovaný
predmetnúfaktúrudňa31.10.2012vrátilakoneoprávnenú.Obvyklébolo,žetovarnatentoskladpreberal
zamestnanec žalovaného, ako sa uvádza aj v návrhu, to však v žiadnom prípade neznamená, ani
nepreukazuje, že išlo o tovar žalovaného, keďže žalobca sám v návrhu potvrdil, že tovar, ktorý fakturoval
faktúrou č. 2100210008 bol objednaný spoločnosťou AGROGROUP s.r.o. a pre túto spoločnosť bol aj

určený, a teda mal byť touto spoločnosťou aj zaplatený.

4. Žalovaný ďalej uviedol, že tento tovar žalovaný nevlastní nebol pre neho určený a je pre neho
nepoužiteľný, keďže obsahuje údaje, požadované a určené objednávateľom, teda spoločnosťou
AGROGROUP s.r.o., a to obchodné meno, sídlo a kontakt ako aj nepravdivú informáciu o tom, že táto

spoločnosť je "distribútor".

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to listinnými dôkazmi, a to konkrétne návrhom vo veci samej,
faktúrou č. 210021008, dodacím listom č. 2012/03/MI/0076/E zo dňa 31.03.2012, výsluchom žalobcu,
výsluchom žalovaného, výsluchom právnych zástupcov účastníkov, výsluchom svedka W. D., M. S., L.

O., ako aj ďalšími listinnými dokladmi obsiahnutými v spise.

6. Z faktúry č. 2100210008 zo dňa 10.10.2012 splatnej dňa 12.10.2012, súd zistil, že dodávateľom bola
firma žalobcu a odberateľom firma žalovaného, pričom fakturovaná suma vrátane DPH bola suma vo
výške 15.271,48 Eur a tovar, ktorý mal byť dodaný, boli obaly na vajíčka.

7. Z dodacieho listu č. 2012/03/MI/0076/E zo dňa 31.03.2012 súd zistil, že žalovanému bol dodaný tovar
uvedený v dodacom liste (4 položky), pričom žalovaným bol tento tovar aj riadne prevzatý.

8. Z výsluchu svedka W. D. súd zistil, že na otázku, kto realizoval predmetnú objednávku tovaru svedok

uviedol, že u žalovaného sa zmenili 4 ľudia za krátky čas. Túto konkrétnu objednávku objednával pán S.
z AGROGROUP s.r.o., ktorá mala sídlo na rovnakej adrese a na danej firme bolo ďalších 10 ľudí, ktorí
mu volali, kedy prídu obaly, takže nevedel, či boli z firmy AGROGROUP s.r.o. alebo ProOvo a.s., pričom
kancelárie mali na rovnakej adrese. Napríklad pani C., ktorá bola manažérkou fy. ProOvo a.s., sa ho
pýtala, koľko obalov im príde vo vzťahu k tejto dodávke. Bežne mu volali z výrobnej linky, že potrebujú

pol palety obalov, ktoré oni rýchlo olepili a dodali. Pri tejto poslednej dodávke si svedok nepamätal,
či volali na doobjednanie z fy. ProOvo a.s., ale riadne potvrdili prevzatie tovaru z firmy ProOvo a.s..
Svedok v konaní pred súdom uviedol, že chceli spolupracovať aj s fy. AGROGROUP s.r.o., ale nemali
žiadnu históriu a nemali svoju triediareň, nemali svoju baliareň a kódy výrobcu, takže nemohli sami baliť
vajíčka do obalov. A preto bolo jasné, že nemôžu od nich (od žalobcu) odoberať obaly, pretože vajíčko

musí byť zabalené, na to, aby sa mohlo predať. Pokiaľ boli akcie, balilo sa všetko, či tam bolo logo
AGROGROUP s.r.o., alebo len logo ProOvo a.s.. Svedok uviedol, že keď žalovaný fakturoval svojím
zákazníkom, musel fakturovať balené vajcia. Z výsluchu svedka súd ďalej zistil, že podľa svedka všetci
(na sklade, v baliarni, v učtárni, u riaditeľa) mali vedomosť o tom, že tovar je určený pre žalovaného.Svedokuviedol,žežalovanýsaistýčasvyhýbalkomunikácií,avšakpotomzistili,ževobchodesaobjavili
ich obaly, ktoré žalovaný riadne vyfakturoval, predal a za ktoré obdržal peniaze, pričom tvrdil, že tento
tovar nebol určený jemu (sporná objednávka a faktúra). Svedok uviedol, že trvá na tom, že obaly boli

dodané spoločnosti žalovaného tak, ako to bolo dohodnuté s pánom O..

9. Z výsluchu svedka L. O. súd zistil, že na otázku súdu, aký bol mechanizmus vzájomnej spolupráce
medzi fy. ProOvo a.s. a fy. DOMINIK TRADE, s.r.o. a AGROGROUP s.r.o., svedok uviedol, že fy.
ProOvo a.s. odoberala od žalobcu obalový materiál - obaly na vajíčka niekoľko rokov. AGROGROUP

s.r.o. predávala vajíčka obchodným sieťam a ProOvo a.s. - žalovaný predával prostredníctvom fy.
AGROGROUP s.r.o. vajíčka. Na otázku, či sa niekedy stalo, že firma AGROGROUP s.r.o. objednala
obaly na vajíčka od žalobcu samostatne a od žalovaného samostatne vajíčka a sama si ich zabalila a
distribuovala, svedok uviedol, že toto sa nikdy nestalo. Súčasne uviedol, že vždy sa vajíčka predávajú
zabalené. Vajíčka sa nedajú predávať inak. Na otázku, či bol účastný pri dohode kde sa dohodlo kto
a ako bude platiť za obaly za vajíčka dodané žalobcom, svedok uviedol, že nevie, či sa taká dohoda

niekedy robila.

10. Z výsluchu svedka M. S. súd zistil, že v danom čase pracoval v spoločnosti, AGROGROUP
s.r.o., pričom na starosti mal obchod a predaj. Bol poverený konateľom spoločnosti AGROGROUP
s.r.o., pánom G., aby so žalobcom dojednal grafickú úpravu obalov na vajíčka a následnú objednávku

plastových obalov na vajíčka. Tri alebo štyrikrát sa stretol s plánom D., pričom po týchto stretnutiach
došlokrealizáciigrafickejúpravy,keďnapôvodnéobalyprefirmuProOvoa.s.bolodanélogospoločnosti
AGROGROUP s.r.o.. Svedok v konaní pred súdom uviedol, že časť produkcie vajec spoločnosti ProOvo
a.s. odkupovala spoločnosť AGROGROUP s.r.o. a následne distribuovala do obchodných reťazcov.
Obchodné reťazce si objednali vajíčka vo firme AGROGROUP s.r.o., pričom tieto objednávky sa potom

odkonzultovali so zástupcami odporcu a firma ProOvo a.s. im uviedla, koľko dokáže dodať v lehote
objednávky. Svedok v konaní pred súdom, na otázku aby popísal mechanizmus fungovania platieb
medzi žalovaným, žalobcom a firmou AGROGROUP s.r.o. uviedol, že fakturáciám a platbám sa priamo
nevenoval, ale pokiaľ vie, firma ProOvo a.s. - žalovaný fakturoval na mesačnej báze spoločnosti
AGROGROUP s.r.o. cenu vajíčka vrátane obalu. Takto to malo fungovať, či tomu tak naozaj bolo, nevie.

Obaly na vajíčka u žalobcu objednávali priamo oni (AGROGROUP s.r.o.) v súčinnosti so spoločnosťou
ProOvo a.s., ktorá si taktiež objednávala nejaké obaly, aby bol kamión vyťažený naplno. Na otázku, aby
svedok uviedol, kto platil navrhovateľovi za obaly na vajíčka určené pre fy. AGROGROUP s.r.o., svedok
uviedol, že fy. ProOvo a.s. - žalovaný.

11. Žalobca v konaní pred súdom na návrhu zotrval a uviedol, že celá obchodná spolupráca s odporcom
začala po tom, ako spoločnosť AGROGROUP s.r.o. si objednala u žalobcu obaly na vajíčka. Žalobca
však od spoločnosti AGROGROUP s.r.o. požadoval zaplatenie kúpnej ceny vopred, nakoľko išlo
o spoločnosť, ktorá nemala históriu a žalobca sa obával, že by táto spoločnosť vystavené faktúry
nezaplatila. Vtedy do tohto vzťahu vstúpila spoločnosť žalovaného, ktorý navrhol, aby žalobca faktúry

vystavoval priamo žalovanému a že tieto faktúry bude žalovaný uhrádzať a následne ich spoločnosti
AGROGROUP s.r.o. bude fakturovať za dodaný tovar spolu s dodanými vajíčkami, ktorý bude uvedená
spoločnosť distribuovať do obchodov. Tento obchodno-právny vzťah fungoval bez problémov. Žalobca
ani jedenkrát nevystavil za dodaný tovar faktúru spoločnosti AGROGROUP s.r.o., ale iba žalovanému.
Žalovaný všetky faktúry do vydania spornej faktúry riadne uhrádzal. Z dodacieho listu vyplýva, že

dodaný a fakturovaný tovar prevzal žalovaný, čo žalovaný ani nepopiera. Žalobca za celý dodaný tovar
vystavil jednu faktúru (t.j. za 4 položky), tak ako obvykle. Žalovaný však kontaktoval po dodávke tovaru
žalobcu a žiadal, aby žalobca zmenil faktúru a fakturoval žalovanému iba prvú položku a ostatné tri
položky mal fakturovať spoločnosti AGROGROUP s.r.o.. Žalovaný žalobcovi tvrdil, že sa takto dohodli
so spoločnosťou AGROGROUP s.r.o.. Žalobca teda vystavenú faktúru zmenil a prvú položku fakturoval

žalovanému a druhú tretiu a štvrtú položku fakturoval spoločnosti AGROGROUP s.r.o.. Spoločnosť
AGROGROUP s.r.o. však faktúru odmietla a uviedla, že im žiaden tovar nebol dodaný a žiadnu faktúru
uhrádzať nebudú, že so žalovaným sa na ničom nedohodli. Žalobca teda stornoval aj túto faktúru
pre spoločnosť AGROGROUP s.r.o. Žalobca ďalej uviedol, že kontaktoval žalovaného a žiadal ho
o vysvetlenie, pričom žalovaný šesť mesiacov zavádzal žalobcu, že sa dohodnú so spoločnosťou

AGROGROUP s.r.o. a dajú mu vedieť komu má žalobca vystaviť faktúru za dodané položky. Nakoľko
sa žalovaný so spoločnosťou AGROGROUP s.r.o. nedohodli, vystavil žalobca dňa 10.10.2012 faktúru
žalovanému, pretože takto ich zmluvný vzťah fungoval dovtedy. Lehotu splatnosti určil dva dni z dôvodu,
že žalovaný mal už dávno za dodaný tovar zaplatiť. Žalobca poukázal na to, že nárok na zaplateniedohodnutej kúpnej ceny vzniká predávajúcemu voči kupujúcemu okamihom, keď je cena splatná, bez
ohľadu na to, či zaň bola vystavená faktúra (vyúčtovanie), ktoré je len účtovným a daňovým dokladom
a nezakladá preto právo na zaplatenie kúpnej ceny. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o rokovaní o

odpredaji obalov žalovanému potom, ako bol tovar dodaný, žalobca uviedol, že nešlo o rokovanie o
odpredaji, ale o rokovanie o zaplatení dodaného tovaru.

12. Žalovaný v konaní pred súdom uviedol, že žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie kúpnej
ceny za tovar voči žalovanému, ktorý nie je kupujúcim, keďže tovar, ktorý dodal žalobca dňa 31.03.2012

žalovaný neobjednal a nebol pre neho určený. Žalovaný má za to, že toto potvrdil a akceptoval aj žalobca
vo vzájomnej korešpondencii, a to aj tým, že uskutočnili jeho fakturáciu na spoločnosť AGROGROUP
s.r.o. v apríli 2012. Žalovaný poukázal na to, že prevzatie tovaru bez ďalšieho nepredstavuje jeho kúpu
subjektom, ktorý ho prevzal, a preto ani v tomto prípade neboli u žalovaného dané podmienky pre výklad,
že odobratím tovaru žalovaný uskutočnil kúpu tovaru. Žalovaný nemohol vrátiť tovar, ktorý prevzal pre
iný subjekt, ktorý nebol jeho tovarom a nebol pre neho ani určený.

13. Podľa názoru súdu pre vznik záväzkovo-právneho vzťahu je rozhodujúce prijatie návrhu
(objednávky). V danom prípade je situácia špecifická, a to z dôvodu, že všetky tri spoločnosti spolu
vzájomne spolupracovali a pritom nerozlišovali od koho príde tá - ktorá objednávka. Spolupráca takto
fungovala od roku 2009 do roku 2012 (do vystavenia spornej faktúry). Je zrejmé, že ak spoločnosť

AGROGROUP s.r.o. dostala zákazku na objednávku tovaru, oslovila tak žalobcu, ako aj žalovaného
za účelom dodania príslušného množstva tovaru, ktorý spoločnosť AGROGROUP s.r.o. následne
distribuovaladojednotlivýchobchodnýchreťazcov.Vtomtoprípade,všakpodľanázorusúdujepotrebné
vnímať uvedený vzťah komplexne a nezaujať k uvedenému iba reštriktívny výklad, podľa ktorého
zmluvný vzťah vzniká medzi tým, kto objednal tovar a tým, kto tovar dodal. V tomto prípade ide o

špecifický tovar, a to obaly na vajíčka, pričom výrobcom vajec bol žalovaný, a nie firma AGROGROUP
s.r.o., ktorá zadala predmetnú objednávku (na obaly na vajíčka) žalobcovi. Z dodacieho listu zo dňa
31.03.2012 mal súd za preukázané, že žalobca dodal žalovanému tovar uvedený v dodacom liste,
pričom uvedené skutočnosti žalovaný nepopiera, práve naopak, tieto skutočnosti žalovaný potvrdil.

14. Z výsluchov účastníkov súd ustálil, že v období (marec, apríl, máj 2012) nastal určitý problém,
ohľadom obchodnej spolupráce medzi žalovaným a firmou AGROGROUP s.r.o. a následne aj medzi
žalobcom a žalovaným. V máji 2012 došlo k ukončeniu spolupráce medzi žalovaným a fy. AGROGROUP
s.r.o..

15. Predmetom tohto konania je zaplatenie faktúry č. 2100210008 na sumu vo výške 15.271,48 Eur,
ktorá bola vystavená za tovar dodaný dňa 31.03.2012 žalovanému. Predmetná faktúra bola vystavená
dňa 10.10.2012 a dátum splatnosti bol určený na deň 12.10.2012.

16. Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej za preukázané a medzi účastníkmi za nesporné, že

objednávku na základe, ktorej došlo k dodaniu tovaru realizoval zamestnanec firmy AGROGROUP s.r.o.
pán S., ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok. Tieto skutočnosti potvrdil aj svedok pán D..

17. Medzi účastníkmi teda zostalo sporné, či kúpna zmluva vzťahujúca sa k obalom na vajíčka vznikla
medzi žalobcom a žalovaným alebo medzi žalobcom a firmou AGROGROUP s.r.o.. Tieto skutočnosti

súd riešil v rámci právneho posúdenia.

18. Ďalej súd uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 19.05.2015 súd uznesením zamietol návrh
právnej zástupkyne žalovaného na vykonanie dôkazu - výsluchom svedkyne p. G. a výsluchom svedka
p. Z.. Súd mal v danom prípade dostatočným spôsobom preukázané všetky skutočnosti potrebné

na rozhodnutie vo veci. Súd v uvedenom prípade pokladal výsluch svedkyne p. G. a svedka p. Z.
(zamestnancov žalovaného), ktorí by sa mohli iba vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré sú medzi účastníkmi
nesporné (objednávka, dodanie tovaru), za nadbytočný. Posúdenie existencie a vzniku záväzkovo-
právneho vzťahu (t.j. medzi kým záväzkovo-právny vzťah vznikol) bolo už iba na právnom posúdení
súdu, a preto prípadne ďalšie výsluchy svedkov boli podľa názoru súdu nadbytočné. Na základe

uvedeného súd návrhy na doplnenie dokazovania uznesením zamietol.

19. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou AGROGROUP s.r.o.
existoval takzvaný 3-záväzkovo-právny vzťah. Tento vzťah fungoval na báze dodávania obalov navajíčka zo strany žalobcu pre žalovaného, ktorý bol dodávateľ vajec a v zmysle zákona bol povinný
predávať vajíčka vždy zabalené a súčasne medzi žalovaným a spoločnosťou AGROGROUP s.r.o., ktorá
odoberala vajíčka (vrátane obalov) od žalovaného a bola distribútorom tohto tovaru do sietí obchodných

reťazcov. Uvedený vzťah medzi účastníkmi fungoval dlhšiu dobu (od roku 2009), pričom žalobca vždy
dodával obaly na vajíčka žalovanému, ktorý vajíčka následne zabalil, dodal a fakturoval aj vrátane obalu
spoločnosti AGROGROUP s.r.o., ktorá ich následne distribuovala do sietí obchodných reťazcov.

20. Z výsluchu svedka L. O. súd zistil, že mechanizmus vzájomnej spolupráce medzi fy. ProOvo a.s.

a fy. DOMINIK TRADE, s.r.o. a AGROGROUP s.r.o. bol taký, že fy. ProOvo a.s. odoberala od žalobcu
obalový materiál - obaly na vajíčka niekoľko rokov. AGROGROUP s.r.o. predávala vajíčka obchodným
sieťam a ProOvo a.s. - žalovaný predával prostredníctvom fy. AGROGROUP s.r.o. vajíčka. Na otázku,
či sa niekedy stalo, že firma AGROGROUP s.r.o. objednala obaly na vajíčka od žalobcu samostatne
a od žalovaného samostatne vajíčka a sama si ich zabalila a distribuovala, svedok uviedol, že toto sa
nikdy nestalo.

21. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že žalovaný riadne dodaný tovar prevzal (dodací list
zo dňa 31.03.2012 podpísaný zamestnancom žalovaného), nereklamoval ho, ani žalobcovi nevrátil. Z
týchto dôvodov je preto žalovaný povinný uhradiť riadnu kúpnu cenu.

22. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd ustálil, že medzi účastníkmi vznikol
záväzkovo-právny vzťah založený kúpnou zmluvou, z ktorej žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť
žalobcovi kúpnu cenu za dodaný tovar (obaly na vajíčka). Na základe uvedeného súd žalovaného
zaviazal na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar vo výške 15.271,48 Eur.

23. Pokiaľ ide omeškanie a určenie dňa omeškania, súd poukázal aj na skutočnosti, ktoré predchádzali
doručeniu spornej faktúry. Súd mal v tomto prípade za to, že nárok na zaplatenie dohodnutej kúpnej
ceny vzniká predávajúcemu voči kupujúcemu okamihom, keď je cena splatná, tovar dodaný, riadne
prevzatý,bezohľadunato,čizaňbolavystavenáfaktúra(vyúčtovanie),ktoréjelenúčtovnýmadaňovým
dokladom a nezakladá preto právo na zaplatenie kúpnej ceny. Na základe uvedeného preto súd ustálil

rovnaký deň omeškania ako navrhovateľ, t.j. deň nasledujúci po dni splatnosti uvedený na predmetnej
faktúre, t.j. deň 13.10.2012.

24. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania súd ju posúdil v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka a v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s

plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, má kogentnú povahu, a preto súd postupoval tak, že
výšku príslušného úroku z omeškania posúdil podľa nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka súd ustálil výšku úroku z omeškania od

splatnosti jednotlivých faktúr.

25. Na základe uvedeného súd posúdil výšku úrokov z omeškania a ustálil ju podľa nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej

o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania. Výška úrokov z omeškania bola v danom čase o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Na základe uvedeného súd cez internetový portál www.nbs.sk zistil, že v
rozpätí od 11.07.2012 do 08.05.2013 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky určenej

pre hlavné refinančné operácie vo výške 0,75 % + 8 percentuálnych bodov = 8,75 %.

26. Na základe uvedeného súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 15.271,48 Eur odo dňa 13.10.2012 do zaplatenia.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania. Pri výpočte náhrady trov konania právny
zástupca navrhovateľa vychádzal z ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, a preto tarifná hodnota za jeden úkon právnej pomoci vrokoch 2013 až 2015 predstavuje sumu vo výške 320,34 Eur. Trovy spolu predstavujú sumu 2.448,98
Eur, pričom súd priznal žalobcovi aj náhradu trov konania spočívajúcu v uhradenom súdnom poplatku
vo výške 916,- Eur. Jednotlivé úkony právnej pomoci súd riadne špecifikoval.

28. Proti rozhodnutiu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že súd prvého
stupňa postupoval pri hodnotení výsledkov dokazovania nesprávne, v dôsledku čoho súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z dôkazov nevyplynuli a neprihliadal na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Žalovaný má za to, že

tieto skutočnosti sú dôvodom na odvolanie v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení. Súd ustálil, že „... medzi účastníkmi vznikol záväzkovo-
právny vzťah založený kúpnou zmluvou, z ktorej odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
kúpnu cenu za dodaný tovar (obaly na vajíčka).".Tento záver súdu je nesprávny.

29. Svedok pán D. vo svojej výpovedi uviedol, že konkrétnu objednávku objednával pán S. za

AGROGROUP s.r.o., ktorý ďalej tiež uviedol, cit. stranu 3 posledný odsek rozsudku: „... podľa svedka
všetci (na sklade, v baliarni, v učtárni, u riaditeľa) mali vedomosť o tom, že tovar je určený pre
odporcu, a to napriek tomu, že v rozpore s týmto tvrdením uviedol ďalej vo svojej výpovedi (vo vzťahu
k AGROGROUP s.r.o. a odporcovi), cit. stranu 4 prvý odsek rozsudku:„... boli na jednom sklade,
takže (pozn. mimo cit.: svedok) nevedel, kedy sa dodáva spoločnosti ProOvo a.s. a kedy spoločnosti

AGROGROUP s.r.o....".

30. V tejto súvislosti poukazuje žalovaný na obsah samotného návrhu, v ktorom sám žalobca potvrdil,
cit. z čl. II. návrhu na vydanie platobného rozkazu zo 14.03.2013: „... tovar dodaný odporcovi bol určený
pre spoločnosť AGROGROUP s.r.o."

31.SvedokL.O.vovýpovediuviedol,ževajíčkasapredávajúvždyzabalené(strana4odsek3rozsudku)
a uviedol, že „nevie", či sa urobila dohoda o tom, kto a ako bude platiť za obaly na vajíčka (strana 4
odsek 4 rozsudku), ani o tom, či sa v tejto veci urobili separátne dohody.

32. Významnou skutočnosťou, ktorú namietal žalovaný aj v písomných podaniach v konaní je, že v čase
realizácie spornej dodávky tento svedok už viac ako dva roky nevykonával funkciu člena predstavenstva
u žalovaného a zamestnancom žalovaného bol do 31.12.2009, ako vo výpovedi svedok sám uviedol,
a preto nie je okrem vecnej, daná ani časová opodstatnenosť relevancie výpovede tohto svedka, čo
žalovaný neúspešne namietal už pri návrhu navrhovateľa na výsluch tohto svedka.

33. Z obsahu rozsudku vyplýva, že súd nevzal do úvahy viaceré skutočnosti, tvrdené a preukázané
žalovaným (písomné podania, listinné dôkazy, výpovede svedkov a účastníkov), vrátane skutočností, ku
ktorým vypovedal L.., a to napriek tomu, že pre ustálenie opodstatneného záveru boli pre vec významné.
L.., ktorý bol v konaní vypočutý v postavení člena štatutárneho orgánu odporcu (výpoveď obsiahnutá

v zápisnici o pojednávaní zo dňa 13.05.2014) vo výpovedi, na ktorú súd bezdôvodne neprihliadal, o.i.
potvrdil, že dôvodom nezaplatenia spornej dodávky zo strany AGROGROUP s.r.o. bola kvalita obalov
na vajíčka (ďalej aj „obaly"), ktoré nereklamoval žalovaný z dôvodu, že obaly neboli jeho tovarom a
reklamáciu riešil so žalobcom zamestnanec AGROGROUP s.r.o. (potvrdil vo výpovedi aj ďalší svedok,
pán S.), zmenu predchádzajúceho systému platieb za obaly žalobcovi, vrátane súvisiaceho finančného

vysporiadania pri konečnej fakturácii tovaru s AGROGROUP s.r.o. a oznámenie tejto zmeny žalobcovi,
do obalov AGROGROUP s.r.o. boli zabalené iba vajíčka, určené pre AGROGROUP s.r.o., špekulácie
o údajnom použití obalov žalovaným (pre seba, alebo iný subjekt) nemajú oporu v skutkovom stave,
napriek tomu sa žalovaný k nepreukázaným tvrdeniam vyjadril (výpoveď L.. K., písomné podania
žalovaného), nepoužiteľnosť obalov pre žalovaného v existujúcom stave, keďže obaly obsahujú údaje,

požadované a určené objednávateľom (AGROGROUP s.r.o.), a to jeho obchodné meno, sídlo a kontakt,
ako aj informáciu o tom, že táto spoločnosť je „distribútor" a nevyhnutnosť zmeny týchto údajov na
obaloch pred ich odkúpením žalovaným tak, aby ich mohol žalovaný použiť na balenie vajíčok, ktorých
distribútorom nie je AGROGROUP s.r.o. (čo bolo predmetom vzájomného rokovania a podmienkou
ich odkúpenia odporcom), ako sa podrobne uvádza aj v odpore žalovaného a preukazuje listinnými

dôkazmi, priloženými k odporu, že žalobca rokoval so žalovaným o úprave predmetných obalov, ako aj
o ďalších podmienkach ich následného odkúpenia žalovaným, predmetné obaly boli v čase výpovede
(a sú doteraz) uložené oddelene na sklade, t.j. na mieste, kam boli dodané.34. Podľa obsahu rozsudku zostalo sporné, či kúpna zmluva, vzťahujúca sa k obalom na vajíčka, vznikla
medzi žalobcom a žalovaným alebo medzi žalobcom a firmou AGROGROUP s.r.o. (strana 6 posledný
odsek rozsudku).

35. Za neopodstatnené považuje žalovaný tieto názory súdu, ktorými odôvodnil svoje rozhodnutie: cit.
stranu 9 odsek 2 rozsudku.

36. Žalovaný má za to, že takýto výklad súdu nemá oporu v preukázanom skutkovom stave a v

platnom zákone, keďže v dôsledku tohto výkladu, s odvolaním sa na snahu „nezaujať reštriktívny
výklad" umožňuje súdu neprihliadnuť na jednoznačne preukázané skutočnosti (najmä, že sporný tovar
žalovaný neobjednal a absenciu vôľovej zložky), svedčiace v prospech žaloaného, čím neopodstatnene
znevýhodňuje žalovaného v jeho procesnom postavení a zvýhodňuje žalobcu, keď pristupuje k širšiemu
výkladuzákonavčasti,vktorejsažalobcaocitolvdôkaznejnúdzi,keďnesplnilsvojudôkaznúpovinnosť,
čo je tiež otázkou preukázania pasívnej legitimácie žalovaného.

37. Žalovaný ďalej poukázal na možnosť obvyklého fungovania obchodno-záväzkového vzťahu za
podmienok, že obal, príp. aj inú časť dodávky, zabezpečujú, objednávajú aj platia rôzne subjekty, ako
aj s ohľadom na skutočnosť, že ide o obvyklé majetkové zainteresovanie druhej strany (AGROGROUP
s.r.o.), ktorá pôvodne odoberala vajíčka (tovar žalovaného) v obaloch (pôvodne platených žalovaným) a

za tento tovar (vajíčka v obaloch) inkasovala peniaze od odberateľov na vlastný účet (za cudzí tovar) a
až následne platila producentovi (žalovanému). Dôvodom (dočasného) zainteresovania žalovaného do
tohto vzťahu bola jeho finančná výpomoc (platby za AGROGROUP s.r.o.), ktorú sa rozhodol poskytnúť
z dôvodu, že žalobca žiadal od AGROGROUP s.r.o. platby vopred, nakoľko išlo pre žalobcu o prvú
spoluprácu s touto spoločnosťou, „ktorá nemala históriu". Žalovaný však neprijal nikdy žiadny záväzok,

z ktorého by pre neho vyplynula akákoľvek povinnosť poskytovať túto „službu" dotknutým stranám
neobmedzene, čo do rozsahu aj času.

38. V prípade dodávky obalov, ktorá je predmetom sporu, o zmene svojho rozhodnutia informoval o.i.
aj žalobcu, ktorý túto skutočnosť akceptoval a v súlade s touto akceptáciou aj konal (vyfakturoval obaly

spoločnosti AGROGROUP s.r.o.).

39. Odvolateľ má za to, že uvedené skutočnosti a dôkazy nepodporujú ani záver súdu, podľa ktorého
mal súd „za preukázanú“ existenciu tzv. 3-záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý v časti „fungoval na báze
dodávania obalov na vajíčka zo strany žalobcu pre žalovaného“, keďže už z návrhu (teda tvrdenia

žalobcu) vyplynulo, že sporné obaly neboli určené, teda ani dodávané pre žalovaného, ale boli určené
a dodávané pre AGROGROUP s.r.o.. Túto skutočnosť následne potvrdil vo výpovedi aj L...

40. Podľa žalovaného vyložil súd absenciu vôľovej zložky nesprávne, keď konštatoval, že žalovaný
dodaný tovar prevzal, nereklamoval ho, ani žalobcovi nevrátil a z týchto dôvodov je podľa súdu povinný

uhradiť riadnu kúpnu cenu.

41. Odvolateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave, spis. zn. 21Cob/101/2011
(JUD259464SK), ktorý riešil uzatvorenie zmluvy.

42. Súd nesprávne použil právnu normu, a to § 409 ods. 1 a 2 Obch. zák., keď zistený skutkový
stav neumožňuje použitie tejto normy pre absenciu podstatných zložiek, keď zostala nepreukázaná
existencia návrhu (oferty - s jej podstatnými náležitosťami, osvedčujúca postavenie odporcu ako
kupujúceho), existencia vôle žalovaného nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru, ako aj existencia
záväzku žalovaného za tovar zaplatiť.

43. Vzhľadom na skutočnosť, že písomná zmluva uzavretá nebola, bolo na žalobcovi, aby preukázal
uzavretie kúpnej zmluvy ústne. V priebehu prvostupňového konania žalobca nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť a neunesenie dôkazného bremena má za následok aj nepreukázanie pasívnej legitimácie
odporcu v tejto veci. Neodôvodnenosť nároku na istinu má za následok tiež absenciu podstaty pre nárok

na úrok z omeškania a náhradu trov konania žalobcovi.

44. Odhliadnuc od uvedených námietok, ktoré smerujú k zmene rozhodnutia, má žalovaný za to,
že skutkové okolnosti prípadu sú svojim charakterom výnimočné a boli by tiež dôvodom, hodnýmosobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 OSP, ktorý by mal byť zohľadnený v rozhodnutí o nároku
žalobcu na náhradu trov konania a ktorý umožňuje súdu nepriznať náhradu trov konania žalobcovi.

45. Preto navrhuje, aby odvolací súd, po prerokovaní tejto veci, rozhodol v súlade s § 220 a § 223
OSP tak, že vydá vo veci tento rozsudok: „Odvolací súd mení rozsudok Okresného súdu Pezinok,
spis. zn. 33Cb/196/2013-121, IČS: 1713204291 z 19.05.2015 tak, že návrh navrhovateľa zamieta ako
neodôvodnený, v celom rozsahu. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy prvostupňového aj
odvolacieho konania, ktoré odporcovi v súvislosti s týmto sporom vznikli a ktorých vyčíslenie odporca

súdu dodatočne predloží.“

46. Ak odvolací súd zistí, že sú dané podmienky pre zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, žalovaný navrhuje, aby odvolací súd postupoval v tejto veci podľa § 221 ods.
1 písm. h/ a ods. 2 OSP.

47. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu je tak po materiálnej, ako aj po formálnej stránke správny a bez vád. Rozsudok
je vnútorne konzistentný, jeho odôvodnenie je presvedčivé a logické. V odôvodnení súd jasne a vecne
popísal skutkový stav, vykonané dokazovanie, skutočnosti, ktoré boli medzi účastníkmi sporné a ktoré
nie, pričom svoju právnu kvalifikáciu opierajúcu sa najmä o rozhodujúce právne predpisy, ustálenú

judikatúru a zaužívané obchodné zvyklosti sporových strán aplikoval na jednoznačne zistený skutkový
stav. Súd sa tiež v odôvodnení rozhodnutia náležite vyporiadal s rozhodujúcou argumentáciou oboch
sporových strán a taktiež s tým, prečo nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov.

48. Naopak, žalovaný sa v podanom odvolaní účelovo nevyjadruje k otázkam, ktoré mali pre meritórne

rozhodnutie zásadný význam. Predovšetkým však k otázkam, prečo sporný tovar žalovaný prevzal a
prečo ho bezodkladne nereklamoval alebo nevrátil, pokiaľ v konaní tvrdí, že je pre neho nepoužiteľný.
Žalovaný totiž doteraz neprejavil vôľu vrátiť alebo reklamovať riadne prevzatý tovar, ktorým disponoval
a ktorý aj následne použil.

49. Ohľadom údajnej nepoužiteľnosti dodaného tovaru (obalov na vajíčka) pre žalovaného žalobca
poukázal na to, že žalovaný do predmetných obalov balil vajíčka a následne predával finálny produkt
svojím obchodným partnerom. Žalovaný teda fakturuje produkt, ktorým sú zabalené vajíčka, čo vyplýva
z povahy obchodu a hlavne konania žalovaného (dlhodobého objednávania tovaru, potvrdzovania
dodávok, licencií na výrobu vajec, licencií na balenie tovaru), ale aj z vykonaného dokazovania - e-

mailová komunikácia, fotka etikety, fotka zabaleného produktu s označením vajec SK SC1-6, výsluchu
svedkov p. O., p. D. a p. S., dodacích listov, obalov, zabalených produktov, atď. Z tohto dôvodu spĺňal
aj dodaný tovar nevyhnutné špecifiká pre službu, ktorou bolo zabalenie vajec do obalu s etiketou
žalovaného, ktorá bola časom doplnenú aj o logo AGROGROUP s.r.o..

50. Pokiaľ ide o výpoveď p. D., túto treba vykladať v kontexte celého prípadu. Žalovaný sa v
odvolaní snaží tendenčne spochybniť aj svedeckú výpoveď p. O. keď tvrdí, že údajne nie je daná
vecná a časová opodstatnenosť relevancie tohto svedka. Tento svedok bol však k predmetnej veci
vypočúvaný predovšetkým s ohľadom na to, aby súdu ozrejmil, akým spôsobom fungovala spolupráca
medzi sporovými stranami a spoločnosťou AGROGROUP s.r.o., teda aká bola medzi jednotlivými

spoločnosťami zaužívaná obchodná zvyklosť. Relevantnosť výpovede tohto svedka, ako dlhoročného
člena predstavenstva žalovaného (v predstavenstve pôsobil viac než štyri roky v období medzi rokmi
2006 až 2010), je teda nepochybne daná. V tejto súvislosti je tiež vhodné poukázať na to, že žalovaný v
odvolaní uviedol, že p. O. bol zamestnancom žalovaného do 31.12.2009, avšak z OR SR jasne vyplýva,
že jeho funkcia člena predstavenstva skončila až dňa 17.06.2010 s tým, že zápis bol vykonaný až

31.08.2010, resp. 01.09.2010. Okrem toho p. O. chodil k žalovanému do práce aj ďalšie roky.

51. Pokiaľ ide o výpoveď L.. K. z pozície člena štatutárneho orgánu žalovaného, s touto sa súd
vyporiadal rovnako ako s ostatnými dôkaznými prostriedkami. Na tomto mieste je tiež nutné zdôrazniť,
že výpoveď L.. K. nemožno hodnotiť ako svedeckú výpoveď, ale ako výpoveď účastníka konania, ktorý

má pochopiteľný záujem na úspechu v konaní. Navyše výpoveď L.. K. je v podstate jediným dôkazným
prostriedkom, o ktorý sa odvolanie opiera. Rovnako je potrebné prihliadať aj na to, že L.. v rozhodujúcim
období ako člen štatutárneho orgánu žalovaného nepôsobil, resp. na tejto pozícii iba začínal (podľa OR
SR mala jeho funkcia vzniknúť dňa 09.03.2012, avšak zapísaná bola až dňa 26.07.2012).52. V podanom odvolaní sa žalovaný ďalej snaží nekonkrétnymi tvrdeniami a bez relevantných
a presvedčivých argumentov spochybniť právnu kvalifikáciu danej skutkovej situácie súdom. S

argumentáciou a právnou kvalifikáciou súdu je však potrebné stotožniť sa v plnom rozsahu. Pre úplnosť
žalobca poukázal na nesprávnosť argumentácie žalovaného ohľadom údajnej absencie vôľovej zložky.
Vôľová zložka žalovaného je totiž nepochybne daná bezvýhradným prevzatím dodaného tovaru, čo
vyplýva aj zo súdom spomenutého judikátu NS ČR č. RvII 74/30. Judikát, na ktorý poukázal žalovaný
(rozsudok KS v TT sp. zn. 21Cob/101/2011), je vzhľadom na odlišné skutkové okolnosti tohto prípadu

pre toto konanie nepoužiteľný. V tomto prípade ide o konkludentné uzavretie kúpnej zmluvy (a nie
výslovné ústne alebo výslovné písomné), ku ktorému došlo v rámci zaužívaných obchodných zvyklostí
bezvýhradným prevzatím tovaru. Dodanie tovaru zo strany žalobcu je potrebné považovať za ofertu a
bezvýhradnéprijatietovaružalovanýmzaakceptáciu,čímvlastnedošlokukonsenzu(tedakuzhodevôle
oboch subjektov). Obdobne to platí aj pre vôľu žalovaného nadobudnúť vlastnícke právo k dodanému
tovaru, ktorá je jednoznačne daná jednak bezvýhradným prijatím tovaru a jednak jeho dispozíciou a

následným použitím. Pokiaľ ide o kúpnu cenu, tú žalovaný ani nenamietal, nakoľko táto bola vzhľadom
na zaužívanú prax nepochybná a v konaní jednoznačne preukázaná.

53. Tiež zdôraznil, že žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú v tomto prípade dané a súd
rozhodol o náhrade v zmysle zákonnej zásady úspechu v konaní, ktorá sa uplatňuje v sporových

konaniach. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 33Cb/196/2013
zo dňa 19.05.2015 v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a žalovanému uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy právneho zastupovania v odvolacom konaní vo výške 328,73 Eur za jeden úkon právnej
pomoci vo výške 320,34 Eur + 8,39 Eur režijný paušál - vyjadrenie k odvolaniu.

54. K vyjadreniu žalobcu zaujal stanovisko žalovaný, ktorý uviedol, že je nepravdivé a zavádzajúce
tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa „nevyjadruje" k otázkam, „prečo sporný tovar odporca prevzal
a prečo ho bezodkladne nereklamoval, alebo nevrátil", keďže z predchádzajúcich podaní, vrátane
odvolania, vyplýva, že predmetný tovar nie je a nebol tovarom žalovaného, a preto s ním nemohol
nakladať spôsobom, o ktorom polemizuje navrhovateľ. Nepoužiteľnosť obalov, zaplatenie ktorých je

predmetom sporu, vyplýva pre žalovaného z údajov na týchto obaloch, na ktorých je o.i. uvedená
spoločnosť AGROGROUP s.r.o. ako distribútor, čím určuje podmienku využitia týchto obalov iba v
prípade označenej súčinnosti uvedeného distribútora. V žiadnom inom prípade by údaje na obale
nezodpovedali skutočnosti, boli by klamlivé, a preto je aj použitie takýchto obalov žalovaným vylúčené.
Žalobcom tvrdené „použitie" obalov pre vlastný účel žalovaného je nepravdivé, žalovaný odmieta toto

nepreukázané tvrdenie žalobcu, ako sa uvádza aj v odvolaní.

55. Otázne je tiež, či vôbec bol súvisiaci tovar v žalobcom udanom čase expedovaný a predávaný.
Žalovaný nemal možnosť, ani dôvod baliť tovar, ktorý expedoval bez distribútora, do obalov, ktoré
sú predmetom sporu (takéto obaly nevlastnil, v udanom čase s nimi nenakladal, ako to vyplýva aj

z odvolania /strana 4/, pričom priamo expedovaný tovar balil do obalov, ktoré si na tento účel sám
objednával a ktoré obsahovali údaje, súladné s takouto činnosťou).

56. Žalobcom deklarovaná „zaužívaná obchodná zvyklosť“ nemala charakter zaužívanej praxe a podľa
žalovaného, okolnosti prípadu nesvedčia takémuto záveru najmä v prípade, keď strany vyslovene

komunikovali o zmene podmienok spolupráce a túto žalobca aj akceptoval. Odhliadnuc od uvedeného
má žalovaný za to, že ak žalobca existenciu obchodnej zvyklosti tvrdil, jej obsah a existenciu bol povinný
preukázať. Žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol. Je zrejmé, že časové údaje, ktorými poukazuje
žalobca na spoluprácu žalovaného s L. O. a v ktorých žalobca nerozlišuje rozdielny obsah pojmov
zamestnanec a člen predstavenstva (tento nemusí byť v pracovnom pomere, teda zamestnancom), nie

sú pre predmet sporu rozhodujúce, keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase realizácie
spornej dodávky už L.. O. ani fakticky na obchodnom prípade nepracoval a potvrdil, že nemal vedomosť
ani o prípadných dohodách s obchodnými partnermi.

57. Nepravdivé je aj tvrdenie žalobcu, že odvolanie žalovaného sa opiera iba o výpoveď L.. K., ako aj

vyjadrenie k výpovedi menovaného, ktorú súd pri rozhodnutí nevzal do úvahy rovnako, ako neprihliadol
ani na súvisiacu korešpondenciu, v ktorej mali jeho tvrdenia oporu. Žalovaný nesúhlasí s názorom
žalobcu ani v časti, ktorá sa týka judikatúry, z dôvodov, ktoré uviedol podrobne v odvolaní. Žalovaný
navrhuje, aby odvolací súd rozhodol v tejto veci tak, ak to uviedol v odvolaní.58. K stanovisku žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zdôraznil, že ak žalovaný predmetný tovar (obaly
na vajíčka) nepovažoval za svoj, nemal dodaný tovar prevziať. Pokiaľ by aj tento tovar prevzal omylom,

potom mal o tejto skutočnosti žalobcu informovať a bezodkladne omylom prevzatý tovar vrátiť späť
žalobcovi. K ničomu takému však zo strany žalovaného doteraz neprišlo. V rámci dokazovania bolo
jednoznačne preukázané, že medzi sporovými stranami a spoločnosťou AGROGROUP s.r.o. existovala
zaužívaná obchodná prax, a preto žalovaný prevzal od žalobcu riadne dodaný tovar, za ktorý mal
následne zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu.

59. Hoci prvostupňový súd už vo svojom rozhodnutí poukázal na konštantnú judikatúru, ktorá v tomto
prípade svedčí nepochybne v prospech žalobcu, poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo
dňa 11.04.2006 sp. zn. 22Cb/26/2003, podľa ktorého: „V prípade uzavretia kúpnej zmluvy podľa § 275
ods. 4 OBZ je prijatie návrhu zmluvy účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak k nemu došlo pred
uplynutím lehoty rozhodujúcej pre prijatie návrhu. V takomto prípade dochádza k uzavretiu zmluvy de

facto na základe akceptácie prijatia plnenia odporcom (kupujúcim).“ Inak povedané, prevzatím riadne
dodaného tovaru došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy.

60. Obranu žalovaného v tomto konaní považuje za absolútne účelovú, s cieľom oddialiť, resp. vyhnúť
sa povinnosti zaplatiť za riadne dodaný tovar.

61. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu
Pezinok sp. zn. 33Cb/l96/2013 zo dňa 19.05.2015 v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a
žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Trovy
odvolacieho konania predstavujú sumu vo výške vo výške 657,65 Eur za dva úkony právnej pomoci vo

výške 320,34 Eur a dva režijné paušály (jeden vo výške 8,39 Eur a 8,58 Eur) za dve vyjadrenia vo veci
samej (vyjadrenie k odvolaniu a vyjadrenie k stanovisku).

62. Krajský súd v Bratislave dňa 13.02.2017 zaslal sporovým stranám v zmysle § 382 CSP výzvu,
aby sa sporové strany v lehote 15 dní vyjadril k možnému použitiu § 451 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník, „ktoré pri rozhodovaní súdu prvej inštancie nebolo použité, aj keď je pre posúdenie
veci rozhodujúce.“

63. K výzve súdu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalovaný v čl. III. odvolania namietal nesprávne
použitie právnej normy súdom prvého stupňa (§ 409 ods. 1 a 2 Obch. zák.), pre absenciu podstatných

zložiek tohto ustanovenia, ako to podrobne vyplýva z odvolania.

64. Žalovaný v konaní tvrdil a preukázal, čo uviedol aj v obsahu odvolania (čl. IV.), že tovar (obaly
na vajíčka), za ktorý uplatňuje žalobca nárok na zaplatenie v tomto spore, žalovaný preukázateľne
neobjednal, reklamácie ktorého (v spotrebovanej časti) riešili zamestnanci žalobcu a AGROGROUP

s.r.o. (potvrdené výpoveďami svedkov) a žalovaný tento tovar nikdy nepovažoval a nepovažuje za svoj,
a preto sa k nemu ako k svojmu ani nesprával (nereklamoval, nekomunikoval vo veci odstránenia vád
so žalobcom, rokoval o budúcom odkúpení tovaru a jeho podmienkach), a ani žalobca ho nepovažoval
za tovar žalovaného, až do vypracovania faktúry č. 2100210008 (výpoveď L.. K., pána S., listinné
dôkazy, predložené žalovaným v konaní, ktoré preukazujú, že žalobca ešte vo februári 2013 rokoval so

žalovaným o podmienkach predaja tovaru žalovanému).

65. Tento tovar bol objednaný s dodaním do skladu žalovaného (podľa dohody zúčastnených strán),
tam bol (a je) uskladnený, keďže žalobca tam tovar ponechal aj naďalej, v nadväznosti na realizované
rokovania o možnosti odkúpení tovaru žalovaným (k uzavretiu dohody nedošlo), ukončenie spolupráce

a následnú konštrukciu, prezentovanú žalobcom v tomto spore, na základe ktorej prekvapivo žiada o
zaplatenie tohto tovaru.

66. K možnému použitiu § 451 a nasl. Obč. zák. žalovaný uviedol, že v tejto veci nevznikol medzi
stranami sporu záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia, keďže neboli splnené zákonom

požadované predpoklady: nedošlo k získaniu majetkového prospechu na strane žalovaného (tento sa
neobohatil), keďže nedošlo k žiadnemu zväčšeniu jeho majetku (obohateniu) na úkor žalobcu, v tejto
veci nie je daná ani protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, teda majetková ujma, ktorá
postihuje inú osobu, ktorou by mal byť žalobca, avšak protiprávnosť aj „postih“ absentuje, pretožežalovaný nemohol „získať“ predmetný tovar protiprávne (keďže ho nezískal vôbec), tento skladuje a
považuje za tovar žalobcu (ktorý aj z tohto dôvodu nemôže byť osobou, ktorá bola postihnutá zákonom
predpokladaným konaním) z uvedených skutočností vyplýva, že nie je daná ani príčinná súvislosť osoby,

ktorá sa obohatila a majetkovou ujmou inej osoby. V prípade aplikácie § 451 a nasl. OZ nie je daná
jeho pasívna vecná legitimácia v tomto spore, ktorá by mala vyplývať zo zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie, ku ktorému u žalovaného nedošlo, a preto namieta nedostatok svojej pasívnej legitimácie.
Odhliadnuc od uvedených skutočností žalovaný uviedol, že tovar, nárok na zaplatenie ktorého uplatnil
žalobca z titulu nezaplatenej kúpnej ceny podľa žaloby a takto (nesprávne) nárok žalobcu posudzoval aj

súd prvého stupňa, bol dodaný na sklad žalovaného 31.03.2012. Podľa oznámenia žalovanému, ktoré
mu bolo doručené 16.02.2017, má byť vec posúdená podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení,
pričom ďalšie súvislosti nie sú žalovanému známe, a preto z opatrnosti namieta žalovaný v tejto veci
tiež premlčanie.

67. K výzve odvolacieho súdu sa vyjadril aj žalobca, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie je vo výroku vecne správny. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, prikláňame sa k právnej kvalifikácii
prezentovanej v doterajších prednesoch a podaniach.

68.Súd,čiprvoinštančnýaleboodvolací,všakniejeviazanýprávnoukvalifikáciouuvádzanoužalobcom.
Súd je viazaný iba žalobným návrhom (petitom). Bez ohľadu na to, či sa skutkový stav zistený v danej

veci po právnej stránke kvalifikuje tak, ako je prezentované v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie,
alebo sa na zistený skutkový stav aplikujú ustanovenia § 541 a nasl. OZ (ustanovenia o bezdôvodnom
obohatení), nároky uplatnené žalobcom zostávajú v každom prípade dôvodné. Fakom totiž zostáva,
že sporný tovar žalovaný prevzal napriek tomu, že tvrdí, že je pre neho nepoužiteľný. Žalovaný tento
tovar nereklamoval, a ani ho nevrátil späť žalobcovi. Procesná obrana žalovaného je teda jednoznačne

účelová, keďže žalovaný predmetný tovar nielen prevzal, ale ním aj disponoval a aj ho použil.

69. Nad rámec uvedeného pre prípad vznesenia námietky premlčania žalovaným z dôvodu prípadnej
zmeny právnej kvalifikácie na bezdôvodné obohatenie poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov,
podľa ktorej platí, že hoci je inštitút bezdôvodného obohatenia upravený iba v Občianskom zákonníku,

premlčanie bezdôvodného obohatenia sa v obchodných vzťahoch posudzuje podľa ustanovení
Obchodného zákonníka (právny vzťah si totiž aj v takomto prípade zachováva povahu obchodného
záväzkového vzťahu, pričom premlčanie je v Obchodnom zákonníku upravené komplexne); viď napr.
rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. IV ÚS 214/2004. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok
Okresného súdu Pezinok sp. zn. 33Cb/196/2013 zo dňa 19.05.2015 potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne

správny (§ 387 ods. 1 CSP) a žalovanému uložil povinnosť nahradil“ žalobcovi trovy odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

70. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade

s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v
Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi
odvolaniažalovaného,akoajvyjadrenímžalobcukodvolaniuodvolacísúddospelkzáveru,žeodvolaniu
nie je možné vyhovieť. Podľa odvolacieho súdu je potrebné rozhodnutie súdu v zmysle § 387 ods.1 CSP
potvrdiť, pretože vykazuje známky vecnej správnosti.

71. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, vykonal rozsiahle
dokazovanie výsluchom svedkov, vysporiadal sa so všetkými argumentmi sporových strán. Pochybil
však tým, že neaplikoval na zistený skutkový stav správnu právnu normu a jeho rozhodnutie je teda
založené na nesprávnom právnom posúdení. Z tohto dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že nie je

potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a odvolací súd je viazaný zisteným skutkovým stavom
súdom (§ 383 CSP). Odvolací súd zachoval postup podľa § 382 CSP a sporovým stranám aplikáciu
správnej normy (§ 451 Obč. zák.) oznámil a dal im možnosť sa k aplikácii tejto právnej normy vyjadriť.

72. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

pretože vykazuje známky vecnej správnosti.

73. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie vo veci.74. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že súd (či prvoinštnačný alebo odvolací) nie je viazaný
právnou kvalifikáciou uvádzanou žalobcom. Odvolací súd dospel k záveru, že súd nesprávne použil na

predmetnú vec § 409 ods.1 a 2 Obch. zák.. Nárok žalobcu je potrebné posúdiť podľa § 451 a nasl.
Obč. zák..

75. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že
medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou AGROGROUP s.r.o. vznikol troj-záväzkovo-právny vzťah

založený kúpnou zmluvou, z ktorej žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za
dodaný tovar (obaly na vajíčka). Odvolací súd sa teda nestotožnil s názorom žalobcu, že k uzavretiu
zmluvy došlo prevzatím dodaného tovaru žalovaným, nakoľko tu chýba návrh zmluvy, v tomto prípade
objednávka, adresovaná žalobcovi.

76. Podľa § 34 Obč. zák., prejav vôle je definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Prejav vôle môže byť urobený
konaním alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník urobiť. Medzi
vôľou a prejavom musí byť zhoda.

77. Podľa § 43a ods. 1 Obč. zák., prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo

viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a
vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

78. Predpokladom uzavretia akejkoľvek zmluvy, teda i kúpnej, je teda existencia troch zložiek: návrh
zmluvy (ofera), prijatie návrhu (akceptácia) a vzájomná zhoda vôle subjektov (konsenzus). Návrh zmluvy

je prejav vôle žalobcu adresovaný adresátovi na uzatvorenie zmluvy. Samotný návrh kúpnej zmluvy
musí spĺňať všetky podstatné náležitosti zmluvy, ktorými sú zmluvné strany, ale i jasne vymedzený
predmetzmluvyčiužjednotlivýmurčenímalebočodomnožstvaadruhu,vôľapreviesťvlastníckeprávok
predmetu kúpy na adresáta a kúpna cena, ktorá musí byť určená priamo alebo nepriamo. Prijatie návrhu
môžebyťbuďvýslovnéalebokonkludentné(napr.zaplateniekúpnejceny).Prijatienávrhujerovnakoako

návrh na uzatvorenie zmluvy jednostranným právnym úkonom adresovaný žalobcovi, ktorým prijímací
subjekt prejavuje vôľu prijať návrh a tak zmluvu uzavrieť.

79. Z predloženého e-mailu zo dňa 21.03.2012 (č.l. 116) vyplýva, že M. S. (za spoločnosť AGROGROUP
s.r.o.) informoval žalovaného, že v prílohe mu zasiela objednávku na “M6 celkom 1 paleta - t.j. 12.800 ks,

M10 celkom 10 paliet - t.j. 82.500 ks a L10 celkom 11 paliet - t.j. 90.750 ks. Fakturované budú nasledovne
- M6 ks vajec Top 89 eur/1000 ks a obal biely M10 a L10 ks vajec Top 65,8 Eur“. Z priloženej objednávky
k mailu (č.l. 117) vyplýva, že odberateľom je AGROGROUP s.r.o., dodávateľom je žalobca.

80. Nakoľko bol mail od AGROGROUP s.r.o. adresovaný žalovanému a nie žalobcovi, nie je možné

konštatovať, že medzi žalovaným a žalobcom došlo k vzniku zmluvy, pretože chýba návrh zmluvy
adresovaný žalobcovi zo strany žalovaného a následne prijatie návrhu žalobcom. Z rovnakého dôvodu
nemohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy medzi AGROGROUP s.r.o. a žalobcom. Nie je preto možné hovoriť
ani o vzniku troj-záväzkového právneho vzťahu, ako to uviedol súd. V konaní nebolo preukázané ani
ústne uzatvorenie zmluvy na konkrétny tovar.

81. V konaní však bolo preukázané, že žalovaný dlhodobo spolupracoval so spoločnosťou
AGROGROUP s.r.o., ktorá mala sklad na rovnakom mieste ako žalovaný. Zmluvný vzťah dlhodobo
medzi účastníkmi fungoval tak, že spoločnosť AGROGROUP s.r.o. alebo žalovaný zadali žalobcovi
objednávku, pričom tovar prevzal buď žalovaný, alebo spoločnosť AGROGROUP s.r.o. (v tom

istom sklade) a žalobca vystavil faktúru priamo žalovanému, ktorý ďalej vystavil faktúru spoločnosti
AGROGROUP s.r.o.. Žalovaný vždy faktúry uhradil. Tento vzťah bol medzi účastníkmi zaužívaný a
trval od roku 2009. Spôsob vzájomnej spolupráce, a teda aká bola medzi jednotlivými spoločnosťami
zaužívaná obchodná zvyklosť, potvrdil aj p. O., ktorý tiež uviedol, že vždy sa dodávali vajíčka zabalené
a vždy za obaly platil ten, kto vajíčka dodával, nikdy nie distribútor. Žalobca ani jedenkrát nevystavil za

dodaný tovar faktúru spoločnosti AGROGROUP s.r.o., ale iba žalovanému, ktorý faktúry aj uhrádzal.
Tieto skutočnosti žalobca preukázal jednotlivými faktúrami, dodacími listami ako aj výpismi z účtu (č.l.
34-49). Žalovaný tento dôkaz nevyvrátil. V konaní bolo preukázané, že obaly objednával tak žalovaný,
ako aj AGROGROUP s.r.o., pričom za obaly bez ohľadu na to, kto ich objednal, platil vždy žalovaný, čopotvrdil aj svedok M. S. (za AGROGROUP s.r.o., č.l. 81). Skutočnosť, že úhradu realizoval žalovaný,
preukazuje aj e-mail zo 16.02.2012, ktorý zaslal M. S. p. D. (obchodný zástupca žalobcu) - č.l. 84.
Je nesporné, že žalovaný na základe dodacieho listu zo dňa 31.03.2012 dodal žalovanému tovar v

hodnote 15.271,48 Eur, čo zodpovedá objednávke z č.l. 117. Dovtedy išlo o zaužívanú obchodnú prax.
K tomu odvolací súd dodáva, že prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli, treba odlišovať od obchodných
zvyklostí. Ide o akési „individuálne zvyklosti“, ktoré medzi sebou strany ustálili pri ich dlhšie trvajúcich
obchodných vzťahoch a ktoré strany medzi sebou zachovávajú a nie sú písomne vyjadrené ani v
zmluvách, ani v iných dokumentoch. Túto zaužívanú prax chcel L.. (nahradil p. O. 15.03.2012) zmeniť,

a to tak, že každý si mal za svoju objednávku platiť sám. L.. síce na pojednávaní dňa13.05.2014 (č.l.
73) tvrdil, že nakoľko boli objednávky AGROGROUP s.r.o. nekontrolovateľné, dohodol sa s p. S., že
sa zmení systém platieb za tovar objednaný spoločnosťou AGROGROUP s.r.o.. Podľa výpovede M.
S. tento spôsob platby mali dohodnúť p. G. s p. O., nakoľko on takúto kompetenciu nemal. Dohoda o
novom systéme platieb, ktorý vo svojej výpovedi uviedol aj L.. (platby mali byť podľa dohody realizované
od januára 2012), preukázaná nebola. V konaní teda iný, ako zaužívaný spôsob platby, t.j. platil vždy

žalovaný bez ohľadu na to, či dodávku objednal žalovaný alebo spoločnosť AGROGROUP s.r.o., nebol
preukázaný.

82. Je nesporné, že po predmetnej dodávke tovaru za žalovaného L.. kontaktoval za žalobcu p. D.
(obchodný zástupca) a žiadal ho, aby žalobca fakturoval žalovanému iba prvú položku a ostatné tri

položky mal fakturovať spoločnosti AGROGROUP s.r.o.. Žalovaný žalobcovi tvrdil, že sa takto dohodli
so spoločnosťou AGROGROUP s.r.o.. Žalobca teda vystavenú faktúru zmenil a prvú položku fakturoval
žalovanému a druhú tretiu a štvrtú položku fakturoval spoločnosti AGROGROUP s.r.o.. Spoločnosť
AGROGROUP s.r.o. však faktúru odmietla a uviedla, že im žiaden tovar nebol dodaný a žiadnu faktúru
uhrádzať nebudú, že so žalovaným sa na ničom nedohodli. Žalobca teda stornoval aj túto faktúru a

nakoľko žalovaný so žalobcom nekomunikoval, vystavil mu faktúru až v októbri 2012 za tovar dodaný v
marci. Je nepochybné, že L.. uviedol žalobcu do omylu a žalobca musel dodávku dodanú 31.03.2012
fakturovať až 10.10.2012. Faktom zostáva, že žalovaný prevzal dňa 31.03.2012 tovar - obaly na vajíčka.
Ak dodávka nebola pre neho určená, ako tvrdil, mal tovar vrátiť žalobcovi, čo neurobil.

83. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

84. Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

85. Pre záver o (ne)dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovanému titulom bezdôvodného
obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v
§ 454 Občianskeho zákonníka) bolo treba, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny
vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t.j. aby preukázal, že žalovaný (v akej konkrétnej výške)

bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú
súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. <. Žalobca všetky tieto
predpoklady preukázal.

86. Konanie žalobcu (dodanie tovaru žalovaného) odvolací súd posúdil ako konanie bez právneho

dôvodu. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval,
ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Na vrátenie plnenia, ako plnenia bez právneho dôvodu, je nárok
iba vtedy, ak ten, kto plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť alebo že ten, komu plní,
nie je oprávnený plnenie prijať. Žalobca vzhľadom za zaužívajú obchodnú prax predpokladal, že plní
žalovanému oprávnene. K bezdôvodnému obohateniu dochádza v momente, keď sa plnilo, hoci na

to nebol žiaden dôvod. Bezdôvodné obohatenie teda vzniká na základe objektívnej skutočnosti a
predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to,
že stav obohatenia vznikol. Bezdôvodné obohatenie získal žalovaný tým, že tovar prevzal, ponechal si
ho, nevrátil ho ani ho nereklamoval, čím je v tomto konaní pasívne legitimovaný.

87. Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.88. Nakoľko žalovaný časť poskytnutého plnenia spotreboval a nebolo preukázané v akom množstve,
je nárok žalobcu v celej uplatnenej výške oprávnený.

89. Odvolací súd k námietke premlčania uvádza, že nie je možné sa stotožniť s názorom žalobcu, že
premlčanie bezdôvodného obohatenia sa v tomto prípade posudzuje podľa Obchodného zákonníka.

90. Obchodný zákonník bezdôvodné obohatenie komplexne neupravuje, preto aj na obchodné vzťahy
sa uplatní právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Ak vznikne bezdôvodné obohatenie

plnením bez právneho dôvodu medzi podnikateľmi a v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou, nie
je namieste aplikácia Obchodného zákonníka v otázke premlčania práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia a použije sa úprava podľa Občianskeho zákonníka.

91. Úprava bezdôvodného obohatenia je teda obsiahnutá v Občianskom zákonníku ako úprava
komplexne pre občianskoprávne aj obchodné záväzky. Preto ani v prípade, že stranami vzťahu z

bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu sú podnikatelia a k majetkovému
prospechu obohateného došlo prevzatím tovaru, a teda v súvislosti s podnikateľskou činnosťou oboch
strán (§ 261 ods. 1 Obch. zák.) nebude aplikácia Obchodného zákonníka v otázke premlčania práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia na mieste.

92. Ak totiž Obchodný zákonník neobsahuje vo vzťahu k všeobecnej úprave tohto inštitútu v Občianskom
zákonníku žiadne osobitné ustanovenie pre obchodné záväzky, nie je dôvod vytrhávať určitú časť
ustanovenia (v danom prípade o premlčanie práv) a aplikovať úpravu, ktorá pre tento prípad nie je v
Obchodnom zákonníku špeciálne stanovená.

93. Obchodný zákonník žiadnu zvláštnu úpravu premlčania vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu
získaného plnením bez právneho dôvodu neobsahuje. Ak sa niekedy v tejto súvislosti poukazuje na ust.
§ 394 ods. 2 Obch. zák., treba uviesť, že citované ustanovenie sa týka začiatku plynutia premlčacej
doby pri neplatnosti zmluvy. Použitie tejto úpravy teda vylučuje už skutočnosť, že vzťah z bezdôvodného
obohatenia,kuktorémudošloplnenímbezprávnehodôvodu,niejevžiadnomprípadeprávnymvzťahom

založeným zmluvou.

94. Na posudzovaný prípad sa preto vzťahuje výslovná úprava premlčanie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 107 Obč. zák. (NS SR, sp. zn. 29Odo/55/2001).

95. Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

96. Podľa ods. 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky,

a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

97. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej lehoty je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah
je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie
niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená námietka

premlčania). Ustanovenie § 107 ods. 1 upravuje začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby a
súčasne určuje dĺžku tejto premlčacej doby v trvaní dvoch rokov. Pre začiatok jej plynutia je rozhodujúci
deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia
a subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia
a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne zistí skutkové okolnosti, na základe

ktorých môže podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Objektívnu premlčaciu lehotu zákon
stanovuje v trvaní 3 rokov v prípade, ak k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo z nedbanlivosti
a 10 rokov, ak ide o úmyselné konanie. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci deň, kedy skutočne došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia. K splneniu predpokladov pre začiatok plynutia subjektívnej doby (§ 107 ods. 1) potom

nemôže dôjsť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vznikne. Subjektívna premlčacia doba preto
môže začať plynúť najskôr so začiatkom objektívnej doby.98. Bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu vzniká už samotným prijatím tohto
plnenia. Týmto okamihom začína plynúť objektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 2 Obč. zák. Pre
posúdenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je irelevantné, kedy sa stal nárok na vydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia splatným.

99. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný tovar prevzal dňa 31.03.2012, týmto dňom začala plynúť
trojročná objektívna premlčacia doba, ktorá skončila 31.03.2015. Žalobca zistil skutkové okolnosti
bezdôvodného obohatenia až 31.10.2012, kedy mu žalovaný vrátil nezaplatenú faktúru č. 2100210008

na čiastku 15.271,48 Eur. Od 31.10.2012 začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba.
Žalovaný podal žalobu na súd 18.03.2013, t.j. v zákonnej premlčacej dobe.

100. K tvrdeniu žalovaného, že skutkové okolnosti prípadu sú svojim charakterom výnimočné a boli
by tiež dôvodom na aplikáciu § 150 ods. 1 OSP, ktorý umožňuje súdu nepriznať náhradu trov konania
žalobcovi, odvolací súd dodáva, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje

predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 142 ods. 1 OSP, teraz § 255 ods. 1 CSP). Aplikácia §
150 OSP (teraz § 257 CSP) pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch,
keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že
sú to dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná.
Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane sporových

strán. Odvolací súd nezistil okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie § 257
CSP.Žalobcabolvkonaníúspešný,pretoježalovanýpovinnýmuuhradiťtrovy,ktorémuvkonanívznikli.
Ide o trovy konania vymedzené v § 251. To znamená všetky trovy, ktoré sú preukázané, odôvodnené,
účelne vynaložené a ktoré mu vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním práva.

101. K námietke žalovaného, že súd nevzal do úvahy viaceré skutočnosti, tvrdené a preukázané
žalovaným (písomné podania, listinné dôkazy, výpovede svedkov- L..), odvolací súd poukazuje na
to, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR III.
ÚS 209/2004, všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového i odvolacieho), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto

aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS
209/04). Samotná skutočnosť, že sa odvolateľ so skutkovým a právnym názorom súdu nestotožňuje,
nemôže samo osebe viesť k záveru neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru. Súd správne
a dostatočne vyhodnotil zaužívanú prax medzi sporovými stranami, správne vyhodnotil svedecké
výpovede,atotie,ktorémajúprejehorozhodnutievýznam.Tietojehozáverysúdostatočné,presvedčivé

a preskúmateľné. Pokiaľ ide o použitie nesprávneho ustanovenia (§ 409 Obch. zák.), tento nedostatok
odstránil odvolací súd.

102. Pokiaľ ide o omeškania a určenie dňa omeškania, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu, že
dňom omeškania je deň nasledujúci po splatnosti faktúry č. 210021008.

103. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne.

104. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255

ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal právo na plnú
náhradu trov konania.

105. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

106. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).