Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/225/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4306203987
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4306203987.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, v mene ktorej koná advokát a konateľ Doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., proti povinnej: G. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. F., M. XX, o vymoženie sumy 1 048,70

eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 26.
marca 2013, č. k. 16Er/303/2006-36, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

Povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie, exekučný súd) uznesením zo dňa 26. 03. 2013, č.
k. 16Er/303/2006-36 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Ďalším výrokom uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekúcie vo
výške 51,78 eura, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § § 41 ods. 2 písm. c/, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58
ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 22 ods. 2, § 23 a § 39 Občianskeho
zákonníka.

3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že Okresný súd Levice poveril poverením číslo 5402

035621* vydaného dňa 31. 03. 2006 pod č. k. 16Er/303/2006-11 súdneho exekútora Ing. Bc. Karola
Nagyho, na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - notárskej zápisnice č. N
4887/05, NZ 45777/2005, spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom,
ul. Generála Svobodu 1069/4 dňa 01. 10. 2005. Uznesením č. k. 16Er/303/2006-17 zo dňa 04. 07.
2007 exekučný súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie
poveril JUDr. Rudolfa Krutého.

4. Exekučným titulom je Notárska zápisnica N 4887/05, NZ 45777/2005, napísaná dňa 01. 10.2005
na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu 1069/4. V
predmetnej notárskej zápisnici je povinná zastúpená Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom konajúcim na
základe plnej moci, ktorú povinná udelila v Zmluve o úvere, ktorú uzatvorila s oprávneným. Na základe
splnomocnenia, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, splnomocnený zástupca uznal záväzky vyplývajúce

z uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 EP ako
exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.5. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako
exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá

je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie
povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným
účelomacieľom,obdobneakoúčelomacieľomkaždéhoobčianskoprávnehosúdnehokonaniajezavŕšiť
vzniknutýsporprávoplatnýmavykonateľnýmrozhodnutímsúdu.Súhlaspovinnejosobyakoprávnyúkon
nemožno posudzovať podľa predpisov hmotného práva, pretože to vylučuje jeho účel a cieľ. Povinný

týmto prejavom vôle súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako s kategóriou procesného práva.
Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne
len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu.

6. Vzhľadom k formulácii plnomocenstva, ktoré vytváralo široký priestor pre konanie a právne
úkony splnomocnenca a na neexistujúcu zmluvnú voľnosť povinnej pri zvolení si právneho zástupcu

(plnomocenstvobolosúčasťouformulárovejzmluvyoúvere),jedôvodnýzáver,žetakétosplnomocnenie
je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom, čo následne robí neplatným právnym úkonom
aj samotnú notársku zápisnicu. Vzhľadom k tomu, že súd považoval samotnú notársku zápisnicu za
neplatný právny úkon a na základe tohto neplatného právneho úkonu sa vedie exekučné konanie, súd
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil.

7. Súdny exekútor si vyúčtoval trovy doterajšieho exekučného konania v sume 51,78 eura, ktoré
pozostávajú odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3, § 15
ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinnej do 30. 04.
2008) v sume 9,96 eura (3 x 3,32 eura: za úkony: upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie

exekúcie, exekučný príkaz), z odmeny podľa § 6 cit. vyhl. za zriadenie záložného právo na nehnuteľnosť
v sume 33,19 eura, spolu 43,15 eura + 20% DPH vo výške 8,63 eura. Po preskúmaní exekučného spisu
súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa jeho vyčíslenia vo výške 51,78 eura.

8. Vzhľadom k tomu, že súd považoval zastavenie exekúcie za zavinené oprávneným, pretože

tento podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol v rozpore so spotrebiteľským právom, súd uložil
oprávnenému v súlade s ustanovením § 203 ods. 1 EP povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi účelné
trovy exekučného konania vo výške 51,78 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby

napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol,
že súd odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom (ust. § 241 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ust. §
237písm.f/OSP),rozhodolnadrámeczverenejprávomoci(ust.§205ods.2písm.b/OSP),odňalsvojim
postupom účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods.
1 písm. d/ OSP), nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal náležité dokazovanie a že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP).

10. Uviedol, že odvolanie podáva pre odňatie možnosti konať pred súdom, pretože exekučný súd
neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie. Ak exekučný súd založil
svoje rozhodnutie na aplikácii smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993, musela byť táto aplikácia

založená na správnej interpretácii, ktorá neodporuje interpretácii uskutočnenej Súdnym dvorom EÚ.
Tvrdil, že exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii smernice svoju povinnosť upozorniť účastníkov
exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej, rovnako dať
možnosť oprávneného vyjadriť sa k prípadnému stanovisku povinného. Dodal, že žiada odvolací súd o
predloženie dvoch prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ a navrhol prerušiť konanie podľa § 109

ods. 1 písm. c) OSP. Ďalej konštatoval, že súd prvej inštancie porušil svojim rozhodnutím, vydaným
bez zreteľa na zákonné pravidlo obsiahnuté v ust. § 58 ods. 2 EP, t. j. rozhodnutím, ktoré v konečnom
dôsledku vyvolalo účinok zastavenia exekučného konania a založilo prekážku veci rozhodnutej bez
možnosti ústneho prejednania, právo sťažovateľa na súdnu ochranu, ako aj jeho právo na spravodlivý
súdny proces, t. j. odňalo účastníkovi možnosť konať pred súdom, a preto je nutné, aby odvolací súd

predmetné rozhodnutie s poukazom na porušenie základných práv a procesných zásad zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie. Súd prvej inštancie nevytýčil vo veci ústne pojednávanie
aj keď tak bol podľa zákona povinný učiniť. Konštatoval, že exekučný súd založil svoju právomoc,
dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberuprávnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne
rozhodnutie vo veci samej.

11. Poukázal na to, že notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych
pravidiel náležitú starostlivosť. Štát zodpovedá za škodu pri výkone notárskej činnosti, preto ak právny
poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv
subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Notár
pri výkone verejnej moci ex offo posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s

vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. Zákon
ukladá notárovi povinnosť konať a uvádza, kedy je povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu.
Odvolávať sa na nezákonnosť v štádiu výkonu práva na účely približovania sa k idei spravodlivosti
nesmie viesť k oslabovaniu ochrany subjektívnych občianskych práv ustanovených zákonom a
narušovaniu istoty v občianskoprávnych vzťahoch. Z uvedeného vyplýva, že ak notár neodmietne
vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými

mravmi. Poukázal na § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku upravujúci vierohodnosť notárskej listiny.
Všeobecnýsúdnedisponovalprávomocouumožňujúcoumuzasahovaťdotejtogarancieovplyvňovaním
výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Postup exekučného súdu, ktorý umožňuje bez
časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva
alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný,

pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny
poriadok, ktorý tvorí súčasť princípov právneho štátu. Notársky poriadok určuje postupy, ktorými je
možné úkony notára napadnúť, inak platí, že pokiaľ tieto postupy neboli uplatnené, je úkon notára platný
a je založená platnosť zásady správnosti úkonu. Na základe uvedeného všeobecný súd nebol povinný
zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Povinná sa

mohla domáhať opravy zrušením zápisnice de iure alebo sa mohla domáhať náhrady škody, ak tak
nepostupovala, nie je možné za súčasného právneho stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní
pred súdom.

12. Tvrdil, že súd svojím konaním porušil zásadu rovnocennosti. Ak sa odvolací súd nestotožní s ústavne

súladnou interpretáciou § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiada aby bolo konanie prerušené a zároveň
podaný návrh na konanie Ústavnému súdu SR o súlade ust. 44 ods. 2 EP s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy
Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že súd konal mimo rámec zverenej právomoci a ignoroval všetky
procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Poukázal na
to, že súd porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo

na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Namietal skutočnosť, že súd viackrát
konštatoval skutočnosti akoby vykonal dokazovanie, ktoré v skutočnosti nevykonal a k rozhodnutiu
dospel len na základe domnienok bez reálneho zistenia skutočného stavu. Úvahy súdu nemôžu byť
podkladom pre rozhodnutie. Nestotožnil sa s tvrdením súdu, že plnomocenstvo považuje za neprijateľnú
podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, z dôvodu, že vznikol hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami

povinnej a oprávneného v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Tvrdil, že povinná na seba neprevzala
žiadne nové povinnosti alebo záväzky, resp. jej nevznikli žiadne nové práva či výhody. Povinná mohla
plnomocenstvo podľa § 33b ods. 1 písm. b/ OZ odvolať a v takomto úkone jej nebránila žiadna prekážka.
Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných
zmluvných podmienok uvedených v § 53 OZ.

13. Uviedol, že právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, resp. súčasne
s uzatvorením zmluvy na základe ktorej dlh vzniká. Z uvedeného vyplýva, že nešlo o budúce právo,
ktorého by sa povinná nemohla platne vzdať a udelenie plnomocenstva neznamená stratu možnosti
výkonu určitého práva. Súd dospel k nesprávnemu záveru pokiaľ ide o tvrdenie, že zástupca nehájil

záujmy povinnej. Tento záver nevyplynul z vykonaného dokazovania a ide len o domnienku a subjektívny
názor súdu. Zástupca bol splnomocnený len na jeden právny úkon, ktorým neprekročil udelené
plnomocenstvo. Okrem iného išlo o plnomocenstvo udelené advokátovi, ktorý je nezávislý. Za nesprávny
považuje názor súdu, ktorým uviedol, že notárska zápisnica má byť spísaná oprávneným aj povinnou.
Takýto názor súdu považoval za rozporný so súdnou praxou a uznesením Najvyššieho súdu SR vo

veci 3Co 7/2007. Mal za to, že exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom a skutočnosť,
či sa bude exekúcia vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz
právoplatnerozhodolvydanímpoverenianavýkonexekúcie.záveromsaoprávnenýdomáhalprerušenia
konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Poukázalna najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach, ktorých
predmetom je porušenie základných práv a slobôd, pričom všeobecný súd je viazaný rozhodnutím
Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva. Tvrdil, že súd sa nijako nevysporiadal s

výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za
neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým
dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu,
teda aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Uviedol, že v danom
prípade je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny

dvor Európskej únie. V závere návrhu uviedol, že žiada súd, aby konanie prerušil a predložil Súdnemu
dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v znení: 1. je možné za neprijateľnú podmienku považovať
aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne
splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene
uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe
zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy; 2. je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných

práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne
ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči
spotrebiteľovi.

14. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

15. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Levice. Zákonná sudkyňa súdu prvej
inštancie predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

17. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom

účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, Podľa tohto

zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov,
platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzoka v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak
povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho

mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

19. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený sa svojím návrhom doručeným
súdnemu exekútorovi dňa 01. 02. 2006 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na sumu 27
360,- Sk s príslušenstvom. Ako exekučný titul označil notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín
pod číslom N 4887/2005, NZ 45777/2005 zo dňa 01. 10. 2005 spísanú notárom JUDr. Ondrejom
Ďuriačom na notárskom úrade so sídlom v Partizánskom. Súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora
Ing. Bc. Karola Nagya dňa 31. 03. 2006 výkonom exekúcie. Dňa 11. 06. 2007 doručil oprávnený

exekučnému súdu Návrh na zmenu exekútora, ktorým žiadal poveriť výkonom predmetnej exekúcie
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Poverený súdny exekútor Ing. Bc. Karol Nagy súhlasil s
návrhom oprávneného a uviedol, že náhradu trov exekúcie nežiada. Uznesením č. k. 16Er/303/2006-17
zo dňa 04. 07. 2007 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a ďalším výkonom
exekúcie poveril exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Následne súd prvej inštancie

rozhodol napadnutým uznesením o neprípustnosti exekúcie, ktorú zároveň zastavil. Zároveň uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,78 eura, do troch
dní od právoplatnosti uznesenia.

20. Odvolací súd k veci uvádza, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť

exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už
začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).

21. Súdy v danom prípade v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť predmetnej notárskej

zápisnice ako exekučného titulu. Skúmali, či bol exekučný titul - notárska zápisnica vydaný v súlade
so zákonom, realizovali len svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie táto povinnosť pre exekučný súd nezaniká, naopak aj počas
exekučného konania (po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie) je povinný skúmať, či exekučný titul

bol vydaný v súlade so zákonom. Je potrebné uviesť, že exekučný súd nevykonáva dokazovanie tak,
ako je to v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekučný súd v danom prípade preskúmal exekučný
titul - notársku zápisnicu a Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinnou, zistený skutkový
stav podriadil príslušnej právnej úprave a vo veci rozhodol. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými otázkami a závery vychádzajú z dostatočne

zisteného skutkového stavu.

22. V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je zmluva
o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 09. 05. 2005, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ
poskytnúť povinnej ako dlžníkovi úver a povinná sa zaviazala zaplatiť mu tento úver zvýšený o

príslušné poplatky a trovy. Zároveň povinná ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnila advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal jej
záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon
rozhodnutia, alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

23. Vzhľadom k tomu, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané
náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom, je potrebné pri tomto exekučnom titule skúmať,
či povinná, ktorá notársku zápisnicu osobne nespísala, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnila
ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra), bola pri tomto úkone riadne zastúpená, a či povinnú takéto
vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. V prípade splnenia zákonných

náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v
nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak.24. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne preskúmaval plnomocenstvo udelené
povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr.
Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinnú pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2

OZ, podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami
zastúpeného, pretože právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle
§ 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o
tom účastníci právneho úkonu vedeli. V tomto smere odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie prijal
záver, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným

právnym úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie
záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to
pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 1 OZ. Uvedený
rozpor podľa názoru odvolacieho súdu spočíval v tom, že právny zástupca povinnej, ktorý ju pri uznaní
dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, v
dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a zvolenú výlučne

oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou. Ďalej je potrebné uviesť, že zmluvná
voľnosť povinnej pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej
variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred
pripravenej Zmluvy o úvere, nemožno hovoriť o žiadnej slobodnej vôli. Odvolací súd poukazuje aj
na to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda

v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinná nemohla ani dlh
uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva,
ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Z uvedených dôvodov treba túto dohodu považovať v zmysle
ust. § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo udelené platne,
nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených splnomocneným zástupcom vzniknúť právne

účinky pre osobu v mene ktorej konal. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne
účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinnej, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť
exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia
by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že súčasťou
notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinnej o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si

určil pravdepodobne zástupca povinnej sám bez toho, aby mu povinná udelila na takýto úkon plnú moc.
Následkom uvedeného konania zástupcu povinnej je, že povinná bola zaviazaná na splatenie svojho
dlhu v lehote, o ktorej nemala vedomosť, rovnako ako nemala vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť.

25. V preskúmavanej veci súd v exekučnom konaní správne konštatoval skutočnosť, že notárska

zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Podstatnou a z hľadiska posúdenia správnosti
úvahy súdu prvej inštancie dôležitou skutočnosťou je aj to, že splnomocnenie, ktoré udelila povinná
v Zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinná splnomocnila tretiu osobu, aby v jej
mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinná vzdala
svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnej

bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo
namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne
určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie
dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Pretože splnomocnenie, koncipované tak, ako
je obsiahnuté v Zmluve o úvere, vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca,

správne ho odvolací považoval za neplatné.

26. Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky
materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného
právneho úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý exekúciu vyhlásil za

neprípustnú a zastavil ju, za správny, pričom nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa v tomto
rozhodnutí so všetkými argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní. Podľa
názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, preto s poukazom aj
na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

27. Oprávnený v odvolaní žiadal prerušiť konanie, preto odvolací súd preskúmal prípustnosť takéhoto
postupu v zmysle § 162 ods. 1 písm. c/ CSP. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre takývnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j.
súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok, zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť

SúdnemudvoruESnávrhnarozhodnutieoprejudiciálnejotázkeovýkladeprávnehoaktuEurópskejúnie
len na návrh účastníka konania, avšak predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná
skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do
ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom povinnosti zahájiť konanie o
predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná

(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 388/2010 z 19. Októbra 2010). Súdny
dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv;
b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale
procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c/
CSP má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania, keďže
okresný a krajský súd aplikovali a interpretovali v tomto konaní vnútroštátne práve predpisy (Občiansky

zákonník, Exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z. z.).

28. S poukazom na to, že odvolací súd nie je súdom poslednej inštancie, v konkrétnej veci bolo
rozhodnuté na základe vnútroštátneho práva a okolností prípadu, odvolací súd nevidel význam pre
postup v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Podľa odvolacieho súdu zmyslom

predbežnejotázkyoprávnenéhonebolozabezpečiťjednotnývýkladkomunitárnehopráva,alerozhodnúť
spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov
považoval odvolací súd navrhnuté otázky určené Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev za
neopodstatnené a irelevantné, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle
ustanovenia § 162 ods. 1 písm. c/ CSP zamietol.

29. Súd ďalej konštatuje, že nepovažuje za potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť ani z
dôvodu, aby podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.

30. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší aj v prípade, že pred rozhodnutím vo veci
dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi
návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

31. Odvolací súd nie je toho názoru, že by predmetné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
bolo v rozpore s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná, čo by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa § 162
ods. 1 písm. b) CSP. Navyše podľa predmetného ustanovenia súd prvej inštancie v tomto prípade ani
nerozhodoval.

32. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

33. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania tak, že inak úspešnej povinnej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho

konania, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).