Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 5, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sa/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200959
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200959.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: J. P., Q. XXX/XX, S., práv. zast.: JUDr. Matúš Hrib,

advokát, Na hradbách 5, Bardejov, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach,
Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice, v konaní o správnej žalobe žalobcu vo veciach
správnehotrestaniaprotirozhodnutiužalovanéhozodňa14.06.2016č.KRPZ-KE-KDI2-56/2016-P,takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Košiciach zo dňa 21.03.2016 č. R.-S.-R.-XXX/XXXX-V.-XX, ktorým tento podľa
ust. § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložil
žalobcovi pokutu vo výške 150,- eur a súčasne mu uložil povinnosť nahradiť trovy konania vo výške
16,- eur z dôvodu, že dňa 23.03.2015 v čase o 8:30 hod. v meste Košice v križovatke ulíc E. K. - W.
W. D. ako chodec pri prechádzaní priechodu pre chodcov bez toho, aby sa presvedčil, či tak môže
urobiť bez nebezpečenstva, vytvoril náhlu prekážku pre motorové vozidlo továrenskej značky U. U. W.,
červená farba, evidenčné číslo Q., ktoré v tom čase viedol vodič V. Z. v pravom jazdnom pruhu po ulici

E. K. v smere jazdy od ulice C. k ulici I. W., následkom čoho došlo k zrážke chodca a motorového
vozidla, pričom pri dopravnej nehode došlo k zraneniu žalobcu, ktorý podľa predloženej lekárskej
správy zo dňa 23.03.2015 utrpel ľahký úraz, a to nalomenie koncovej časti ihlice vpravo bez posunu
s predpokladanou dobou liečenia do cca 4 týždňov, za to bol žalobca uznaný vinným zo spáchania
priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov za porušenie ust. § 3 ods. 2 písm. b), § 53 ods. 2, § 53 ods. 4 s poukázaním na ust. § 137 ods.
2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskoršíchpredpisov.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiažalovanýuviedol:„Krajskýdopravnýinšpektorát
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, ako príslušný druhostupňový správny orgán začal
dňa 17.05.2016 konanie o odvolaní, pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Nezistil pritom dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Odvolací
správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu - uznesenia o
postúpení veci zo dňa 05.07.2015, sťažnosti proti uzneseniu o postúpení veci advokáta JUDr. Matúša
Hríba zo dňa 13.07.2015, plnomocenstva zo dňa 12.12.2014, uznesenia vo veci trestného stíhania zo

dňa 21.07.2015, uznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa 27.03.2015, uznesenia o stíhaní pre
prečin ublíženia na zdraví zo dňa 18.05.2015, sťažnosti V. Z. proti uzneseniu o vznesení obvinenia
zo dňa 19.05.2015, uznesenia v trestnej veci o zrušení uznesenia zo dňa 19.06.2015, zápisnice o
výsluchusvedkaV.Z.zodňa20.04.2015,zápisniceovýsluchusvedkaJ.P.zodňa18.04.2015,zápisniceo výsluchu svedka W. W. zo dňa 23.04.2015, uznesenia o pribratí znalca H.. X. Q. V.. - znalca z
odboru doprava cestná zo dňa 18.04.2015, znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca H.. X.K. Q. V..,
uznesenia o pribratí znalkyne Q.. G. F. znalca z odboru zdravotníctvo, znaleckého posudku č. XX/

XXXX o zdravotnom stave J. P. znalkyne Q.. G. F., lekárskej správy J. P. zo dňa 23.03.2015, záznamu
dopravnej nehody zo dňa 23.03.2015 - odpis, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa
23.03.2015 - odpis, záznamu dopravnej nehody zo dňa 08.04.2015 - doplnenie, záznamu dopravnej
nehody zo dňa 23.03.2015, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 23.03.2015, náčrtku
z miesta dopravnej nehody, plániku z miesta dopravnej nehody, fotodokumentácie z miesta dopravnej

nehody, zápisu dychovej skúšky V. Z. zo dňa 23.03.2015, výsledku toxikologického vyšetrenia J. P. zo
dňa 27.03.2015, protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi J. P. zo dňa 23.03.2015,
plnomocenstva zo dňa 20.04.2015 a 18.05.2015, upovedomenia o začatí trestného stíhania zo dňa
27.03.2015, upovedomenia o vznesení obvinenia zo dňa 18.05.2015, upovedomenia o začatí trestného
stíhania, vznesenia obvinenia zo dňa 18.05.2015, evidenčnej karty V. Z. zo dňa 08.07.2015, úradného
záznamu zo dňa 08.12.2015, žiadosti B. G. V. zo dňa 30.11.2015, úradného záznamu zo dňa 18.11.2015

a 22.10.2015, upovedomenia o predĺžení lehoty zo dňa 02.11.2015, oznámenia o predĺžení lehoty zo
dňa 28.10.2015, žiadosti o predĺženie lehoty zo dňa 22.10.2015, upovedomenia zo dňa 21.10.2015,
úradného záznamu zo dňa 19.10.2015, 13.10.2015, 06.10.2015, ospravedlnenia JUDr. Matúša Hriba zo
dňa 05.10.2015, evidenčnej karty vodiča V. Z. zo dňa 19.11.2015, evidenčnej karty vozidla Q. zo dňa
08.09.2015, detailov vyhľadania osoby zo dňa 19.11.2015, ospravedlnenia neúčasti právneho zástupcu

JUDr. Matúša Hríba doručeného prvostupňovému správnemu orgánu dňa 23.11.2015, substitučného
plnomocenstva zo dňa 18.11.2015, zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 19.11.2015, rozhodnutia o
priestupku zo dňa 19.11.2015, odvolania J. P. proti rozhodnutiu o priestupku, úradného záznamu zo dňa
23.12.2015, stanoviska Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Košiciach k odvolaniu, rozhodnutia o odvolaní zo dňa 01.02.2016, zápisnice z ústneho pojednávania

zo dňa 21.03.2016, rozhodnutia o priestupku zo dňa 21.03.2016, odvolania J. P. proti rozhodnutiu
o priestupku a stanoviska Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Košiciach k odvolaniu. Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených
odvolací správny orgán dospel k záveru, že J. P. spolu zavinil dopravnú nehodu tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku.“ Ďalej žalovaný citujúc ust. § 2 ods. 2

písm. t), § 2 ods. 2 písm. f), § 3 ods. 2 písm. a), § 53 ods. 2, § 53 ods. 4 zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
platného a účinného v čase spáchania skutku a ust. § 3, § 4 ods. 1, § 22 ods. 1 písm. g) zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch platného a účinného v čase spáchania priestupku k námietkam žalobcu
uvedenýmvodvolaníargumentovalnasledovne:„KnámietkeJ.P.uvedenejvodvolaní,cit.:„Protitomuto

rozhodnutiu, a to proti všetkým výrokom napádaného rozhodnutia, týmto podávam v mene obvineného
v zákonom stanovenej lehote odvolanie, nakoľko mám za to, že napádané rozhodnutie je nesprávne,
keď správny orgán dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam
a súčasne tak vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia stavu veci.“ odvolací správny orgán
uvádza, že má zato, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov

a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom
a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie použil všetky
prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej
úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Odvolací správny orgán zastáva

názor, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné
prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. K námietke, cit.: „Z odôvodnenia
napádaného rozhodnutia správneho orgánu možno vyvodiť jednoznačný záver, že o vine obvineného
bolo rozhodnuté na základe záverov zo znaleckého posudku vypracovaného H.. X. Q., V.., ktorý
poňal do svojho znaleckého posudku skutkový stav zistený z obsahu výpovedi účastníkov konania a

svedka dopravnej kolízie, W. W.. (ďalej tiež „znalecký posudok“ alebo „znalec“). Závery zo znaleckého
posudku považuje obvinený za neobjektívne, keď znalec vyslovil, že príčinou dopravnej nehody bol
náhly a neočakávaný vstup obvineného do vozovky na priechode pre chodcov. Nesprávnosť znaleckého
posudku tkvie v tom, že znalec nepoňal do svojho znaleckého posudku podstatnú časť výpovede
svedkyne W. W., ako jediného svedka dopravnej nehody. Zo zápisnice o výsluchu svedkyne, W. W., zo

dňa 23.04.2015 (str. 3): „Všimla som si, že ešte keď sa blížil k priechodu pre chodcov obzrel do ľavej
a pravej strany. Potom ako prišiel k okraju vozovky, pozrel sa už len priamo pred seba, pretože viacero
aut jazdiacich z môjho pohľadu v ľavom jazdnom pruhu už zastavilo pred priechodom pre chodcov,“
Za skutkový základ znaleckého posudku bola vzatá len ďalšia časť výpovede svedkyne, že obvinenýnáhle vstúpil na vozovku v mieste priechodu pre chodcov a pritom skutočnosť, že ostatné motorové
vozidlá v rovnakom pruhu už pred časom zastavili, znalec ignoroval.“ odvolací správny orgán uvádza,
že o spolu zavinení dopravnej nehody J. P. nebolo rozhodnuté len na základe znaleckého posudku

H.. X. Q. V.., znalca z odboru doprava cestná, nakoľko predmetný znalecký posudok je len jedným
z dôkazov obsiahnutých v spisovom materiály. V tejto súvislosti odvolací správny orgán poukazuje
na ustanovenie § 34 ods. 1 zákona číslo 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov,
v zmysle ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť
skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi prepismi. Odvolací správny orgán taktiež poukazuje na

ustanovenie § 34 ods. 2 vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého dôkazmi sú najmä výsluch svedkov,
znalecké posudky, listiny a ohliadka, ako aj ustanovenie § 34 ods. 5 vyššie citovaného zákona, v zmysle
ktorého správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti. Prvostupňový správny orgán podľa názoru odvolacieho správneho orgánu
vo svojom rozhodnutí o priestupku podrobne rozpísal dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní o priestupku
vychádzal (str. 5-6 rozhodnutia o priestupku), a ktoré tvoria súčasť spisového materiálu. Pokiaľ by sa

J. P., resp. jeho právny zástupca zúčastnili ústneho pojednávania dňa 21.03.2016 boli by s obsahom
spisového materiálu týkajúceho sa predmetnej dopravnej nehody oboznámení. Odvolací správny orgán
k uvedenej námietke taktiež uvádza, že z predmetného znaleckého posudku vyplýva, že znalec do
svojho znaleckého posudku poňal nie len celú výpoveď W. W., ale aj celú výpoveď J. P. a V. Z., ako aj
dôkazy obsiahnuté v spisovom materiály, čo podrobne rozpísal na strane č. 3 predmetného znaleckého

posudku. Zo záverov predmetného znaleckého posudku teda vyplýva, že znalec za bezprostrednú
príčinu vzniku dopravnej nehody pokladá z technického hľadiska v prvom rade vstúpenie chodca J. P.
do vozovky na priechode pre chodcov za danej situácie bez toho, aby sa presvedčil, či toto vstúpenie
môže vzhľadom na situáciu bezpečne vykonať, pričom uvedené mal menovaný chodec po stránke
technickej plnú možnosť vykovať. V druhom rade znalec za bezprostrednú príčinu vzniku dopravnej

nehody pokladá nereagovanie vodiča V. Z. na spomalenie prvého vozidla v ľavom jazdnom pruhu,
pričom je možné predpokladať, že menovaný vodič mal zníženú možnosť túto skutočnosť rozpoznať.
Odvolací správny orgán vychádzajúc z výpovede samotného J. P. uvádza, že J. P., ako účastník cestnej
premávky sa správal nedisciplinované a neohľaduplne, nakoľko neprispôsobil svoje správanie situácii
v cestnej premávke, poveternostným podmienka ako aj svojím schopnostiam. Uvedené vyplýva najmä

z jeho výpovede do zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 18.04.2015, kde uviedol, cit.: „....V oboch
ušiach som mal slúchadla, cez ktoré som počúval hudbu. ....Bol vtedy pekný deň a viem, že slnko mi
vtedy silno svietilo do očí. Stál som tam asi tak 1 sekundu. Pretože som videl, že vozidlo, ktoré išlo
v ľavom jazdnom pruhu zastavilo pred priechodom rozhodol som sa, že prejdem cez cestu. Vstúpil
som na vozovku, kde ma asi tak po 1 až 2 sekundách zachytilo pravou bočnou stranou vozidlo, ktoré

prichádzalo z môjho pohľadu z ľavej strany v pravom jazdnom pruhu....“ Z výpovede W. W. do zápisnice
o výsluchu svedka zo dňa 23.04.2015 okrem iného vyplýva, že J. P. ešte keď sa blížil k priechodu
pre chodcov sa obzrel doľava aj doprava, pričom potom ako prišiel k okraju vozovky pozeral už len
priamo pred seba. Z uvedeného teda vyplýva, že J. P., ako chodec sa pred vstupom na vozovku
nepresvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. K námietke J. P. uvedenej v odvolaní, cit.: „V

tejto súvislosti obvinený poukazuje na smerodajné vyjadrenie riaditeľa Ústavu súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity a podpredsedu európskeho združenia pre výskum a analýzu dopravných nehôd, V..
H.. F. S. D.....: „Tieto prípady sú úplným porušením všetkého, čo môže byť. Na vine je len a len vodič,
pretože chodec sa právom môže spoliehať, že zastane aj druhé auto. Zákon totiž jasne hovorí, že keď
jedno auto zastane pri priechode, musí zastať aj to druhé, keď sú pruhy súbežné, či chodca vidí alebo

nevidí, “vystríha riaditeľ Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity a podpredseda európskeho
združenia pre výskum a analýzu dopravných nehôd V.. H.. F. S. D... “ Evidentne ide o skutkovo podobný
prípad, nakoľko svedkyňa uviedla, že pred kolíziou, už pred priechodom pre chodcov zastavilo dokonca
niekoľko vozidiel v susednom pruhu, v rovnakom smere a súčasne to konštatuje aj znalec, no vo svojom
znaleckom posudku sa tou kľúčovou skutočnosť pre vec samu absolútne nevysporiadal. Obvinený

poukázal na názor medzinárodné uznávaného znalca v oblasti analýz dopravných nehôd, ktorý podal
odborné stanovisko k bezvýnimočnej povinnosti vodiča svoje vozidla zastaviť pred priechodom pre
chodcov, keď súčasne vodiči v súbežnom pruhu (v rovnakom smere) tak už učinili a z toho dôvodu
vyvodil jednoznačný záver, že chodcovi nemožno pričítať zavinenie vo forme spoluúčasti, za prípadnú
dopravnú kolíziu, keď vodič nezastaví v danej situácii pred priechodom pre chodcov.“ odvolací správny

orgán uvádza, že sa V.. H.. F. S. D.. sa v článku, ktorý k odvolaniu priložil J. P. vyjadruje k prieskumu
denníka V. o správaní sa vodičov pri priechodoch pre chodcov. Odvolací správny orgán po preštudovaní
predmetného článku uvádza, že z predmetného článku nemožno zistiť, či výrok V.. H.. F. S. D.. sa týka
daného článku, alebo dopravnej nehody v krátkosti popísanej v danom článku. Ak sa dané vyjadrenie V..H..F.Á.S.D..ajtýkapopísanejdopravnejnehodynemožnopodľanázoruodvolaciehosprávnehoorgánu
toto vyjadrenie aplikovať na všetky dopravné nehody s účasťou chodcov, nakoľko každá dopravný
nehoda je individuálna. V prípade dopravnej nehody opísanej v predmetnom článku vodič na vozidle

F. spravil myšičku a zaradil sa pred auto, ktoré dávalo prednosť chodkyni, ktorú si nevšimol a zrazil
ju. Z uvedeného teda vyplýva, že sa jedná o úplne inú dopravnú nehodu s účasťou chodca, ktorej
závery nemožno podľa názoru odvolacieho správneho orgánu aplikovať na dopravnú nehodu, ktorú
spolu zavinil J. P.. K námietke, cit.: „V ďalšom v nadväznosti na závery znaleckého posudku obvinený
poukazuje na to, že je absolútne irelevantné miesto, a to aj z hľadiska ust. § 52 a nasledujúcich

ustanovenízákonaocestnejpremávke,zktoréhomiestasachodecubezpečí,žeprechodcezvozovkuje
bezpečný. Citované ustanovenie, resp. imperatívna norma daného právneho predpisu chodcom striktne
prikazuje v záujme ochrany svojho zdravia, uistiť sa, že prechádzanie vozovkou je bezpečné ale v
žiadnom prípade neustanovuje, že tak má chodec urobiť niekoľkokrát pripadne z akého miesto, a preto
správny orgán výslovne diskvalifikoval obvineného na základe povinnosti contra legem, ktorú mu žiadna
norma neukladá. Správny orgán nesprávne posúdili, keď nezohľadnili, že obvinený vykonal úkon v rámci

svojej bezpečnosti, a to pri prechádzaní vozovkou po prechode pre chodcov a súčasne je obvinený
„trestaný“ za porušenie povinnosti, ktorú nemá, resp. že šiju splnil. V zmysle ust. § 53 ods. 4 zákona
o cestnej premávke: „Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez
nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To
platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany. “

“ odvolací správny orgán uvádza, že J. P. nie je obvinený z porušenia ustanovenia § 52 zákona NR
SR číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov platného a účinného v čase spáchania skutku. K uvedenej námietke odvolací správny orgán
dáva do pozornosti ustanovenie § 53 ods. 2 vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého chodci, ktorí
prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým,

že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú
chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov,
ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť,
ako aj ustanovenie § 53 ods. 4 vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého sa chodec pred vstupom na
vozovku musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa

tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. Porušenie vyššie citovaných ustanovení zákona NR SR číslo
8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
zákona platného a účinného v čase spáchania skutku J. P. vyplýva nie len z jeho samotnej výpovede,
ale aj zo zápisnice o podaní vysvetlenia svedka W. W. a vodiča V. Z.. K námietke J. P. uvedenej v
odvolaní, cit.: „Ak zohľadnime ďalšie fakty z obsahu znaleckého posudku (str. 27) ohľadne rýchlosti jazdy

vozidla vodiča V. Z. (35 km/h), vzdialenosť jeho vozidla k danému priechodu pre chodcov v čase vstupu
obvineného na priechod pre chodcov (10m), tak nemožno konštatovať, že obvinený vyhodnotil rýchlosť
jazdyavzdialenosťvozidla,ktoréviedoltentovodičneprimerane,atoznasledovného:Obvinenýdávado
pozornostiskutočnosť,ževozidlo,ktoréviedolV.Z.,identifikovanéakoU.U.savyznačujezobjektívneho
hľadiska garanciou spoľahlivosti a bezpečnosti a z toho dôvodu bolo nutné sa zaoberať aj brzdnou

drahou vozidla, ktoré viedol tento vodič. Brzdná drahá vozidlá, ktoré je technický spôsobilé, a teda
podrobené technickej kontrole je pri rýchlosti 50 km/h, 10 - 14 metrov a pri rýchlosti 35 km/h, dokonca
metrov (tento údaj vyplýva z viacerých testov uverejnených na webových stránkach). Obvinený má za
to, že ak by sa vodič, V. Z. venoval vedeniu motorového vozidla mal možnosť kolízii skutočne zabrániť,
nakoľko pri rýchlosti vozidla vodiča 32 až 35 km/h, by celková dráha zastavenia vozidla podozrivého

nemohla reálne presiahnuť 10 metrov.
Rýchlosť vozidla Reakčná dráha Brzdná dráha Dráha zastavenia
35 km/h 2-4 m 6 m 8 m
Z toho dôvodu obvinený nesúhlasí sa záverom znalca, že ku kolízii by nedošlo ak by vodič svoje
motorové vozidlo viedol rýchlosťou 25 km/h, čím je dané podozrenie v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm.

c) zákona o cestnej premávke, že vodič V. Z. sa nedostatočne venoval vedeniu motorového vozidla.“
odvolací správny orgán uvádza, že H.. X. Q. V.. znalec o odboru doprava cestná bol do konania
pribratý pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie v súlade s ustanovením § 36
zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti odvolací
správny orgán uvádza, že znalec je osobou odlišnou od správneho orgánu, ako aj od účastníka

konania a je to osoba, ktoré má špeciálne odborné znalosti alebo skúsenosti, a je preto schopná podať
o odborných skutočnostiach alebo stavoch odborný posudok. Úlohou znalca v správnom konaní je
vypovedať o skutočnostiach, ktoré spoznal až v správnom konaní, pričom tieto skutočnosti hodnotí
výlučne z odborného hľadiska. V tejto súvislosti odvolací správny orgán uvádza, že znalecký posudokznalca H.. X. Q. V.. je len jedným z dôkazov obsiahnutý v spisovom materiály, z ktorého správny orgán
pri hodnotení dôkazov vychádzal, t.j. správny orgán znalecký posudok hodnotí rovnako, ako ostatné
dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 zákona

č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, pričom nie je oprávnený posudzovať
jeho správnosť, ale hodnotí len to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom
vyplývajúcichzostatnýchdôkazovobsiahnutýchvspisovommateriály.Vuvedenomprípademáodvolací
správny orgán zato, že spolu zavinenie dopravnej nehody nebolo J. P. preukázané nielen samotným
znaleckým posudkom, ale aj ostatnými dôkazmi obsiahnutými v spisovom materiály. K námietke, cit.:

„Z toho dôvodu obvinený nesúhlasí sa záverom znalca, že ku kolízii by nedošlo ak by vodič svoje
motorové vozidlo viedol rýchlosťou 25 km/h, čim je dané podozrenie v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm.
c) zákona o cestnej premávke, že vodič V. Z. sa nedostatočne venoval vedeniu motorového vozidla.“
odvolací správny orgán uvádza, že zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 21.03.2016 vyplýva, že
vodič V. Z. je taktiež uznaný spolu vinným zo zavinenia predmetnej nehody, okrem iného aj z dôvodu
porušeniaustanovenia§4ods.1písm.c)zákonaNRSRčíslo8/2009Z.z.ocestnejpremávkeaozmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase spáchania
skutku. O uvedenej skutočnosti by bol J. P. resp. jeho právny zástupca informovaný, pokiaľ by sa bol
zúčastnil ústneho pojednávania dňa 21.03.2016, na ktoré bol riadne a včas prvostupňovým správnym
orgánom predvolaný. K námietke, cit.: „Na základe vyššie uvedeného obvinený navrhuje, aby odvolací
orgán napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že konanie o priestupku proti obvinenému zastavuje.“. odvolací

správny orgán uvádza, že návrhu J. P. zastaviť konanie nemožno v zmysle ustanovenia § 76 zákona
SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov vyhovieť. Osobitnú pozornosť
odvolací správny orgán venoval postupu prvostupňového správneho orgánu pri ukladaní sankcie za
priestupok. Odvolací správny orgán konštatuje, že sankciu za priestupok uložil správny orgán v súlade
s ustanovením § 22 ods. 2 písm. c) zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov. V tejto súvislosti odvolací správny orgán uvádza, že J. P. bola uložená sankcia v dolnej hranici
sankčného rozpätia, keďže v zmysle § 22 ods. 2 písm. c) zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov za priestupok podľa odseku 1 písm. g) sa uloží pokuta od 150 eur do 800
eur a zákaz činnosti do troch rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že J. P. spolu zavinil dopravnú nehodu
ako chodec bol mu uložený najnižší možný peňažitý trest. Prvostupňový správny orgán druh a výšku

sankcie, ktorú uložil obvinenému J. P. odôvodnil aj v rozhodnutí o priestupku. Prvostupňový správny
orgán pri ukladaní sankcie vzal do úvahy tak skutočnosti priťažujúce, ako aj poľahčujúce. V prospech
obvineného prvostupňový správny orgán, aj napriek tomu, že sa nezúčastnil ústneho pojednávania
prihliadol na skutočnosti, ktoré uviedol do zápisnice zo dňa 18.04.2015, kde J. P. uviedol, že je na plnom
invalidnom dôchodku, pretože prekonal detskú mozgovú obrnu. V neposlednom rade prvostupňový

správny orgán pri ukladaní sankcie za priestupok prihliadol aj na skutočnosť, že svojím nedbanlivostným
konaním spôsobil zranenia sám sebe. Prihliadajúc na hore uvedené okolnosti, ako aj kritériá uvedené
v § 12 ods. 1 zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, považuje
odvolacísprávnyorgándruhavýmerusankcieuloženúprvostupňovýmsprávnymorgánomzaprimeranú
a jej výšku za dostatočne odôvodnenú. Odvolací správny orgán má za to, že prvostupňový správny

orgán pri ukladaní sankcie vzal do úvahy tak skutočnosti priťažujúce ako aj poľahčujúce. Zároveň chce
odvolací správny orgán poukázať na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán vydáva rozhodnutia
aj za použitia správnej úvahy, ktorá j e limitovaná zákonnými kritériami a medzami. Aj určenie výšky
sankcie v rámci zákonného rozpätia je vecou voľného uváženia správneho orgánu. Odvolací správny
orgán by túto mohol zmeniť, len ak by došlo k vybočeniu z rámca zákona. Odvolací správny orgán dospel

k záveru, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov,
ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich
považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie použil všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval
v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy,

zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Odvolací správny orgán zastáva názor, že
priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky
boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Na základe vyššie uvedeného bolo potrebné
rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo
doručené žalobcovi dňa 16.06.2016.

2. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 16.08.2016, podanou v ten istý deň na poštovú prepravu
a doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 19.08.2016, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie.Súčasne si uplatnil nahradiť mu trovy konania vo výške 363,78 eur z titulu trov právneho zastúpenia. V 1.
bode žaloby žalobca namietal rozpor skutkového stavu s administratívnymi spismi žalovaného, pričom
uviedol, že: „Prvostupňový orgán rozhodol na podklade zisteného skutkového stavu o spolu vine žalobcu

na dopravnej kolízii zo dňa 23.03.2015 z dôvodu porušenia ust. § 3 ods. 2 písm. a), ust. § 53 ods. 2 a 3 a
ust. § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a to najmä s odkazom na vykonané
znaleckédokazovanieznalcomH..X.Q.,V..podč.XX/XXXX,obsahvýpovedesvedkadopravnejkolízie,
W. W., (ďalej tiež „svedok“) a z výsluchov dotknutých účastníkov dopravnej kolízie, žalobcu ako chodca
a V. Z. ako vodiča (ďalej tiež „vodič“). Prvostupňový orgán skonštatoval mieru zavinenia na dopravnej

nehode u žalobcu vychádzajúc z výpovede žalobcu v správnom konaní, že ten mal v čase incidentu
slúchadla v ušiach a bol oslepený slnkom, za ďalšie z výpovede svedka, že žalobca sa bezprostredne
pred vstupom na priechod pre chodcov neubezpečil, či neprichádza k priechodu pre chodcov vozidlo a
napokon zo záverov zo znaleckého posudku, že žalobca náhle vstúpil na vozovku, čím neprispôsobil
svoje správanie situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.
Žalobca podotýka, že všetky tieto menované okolnosti mali prisvedčiť tomu, že žalobcova spoluvina na

dopravnej nehode má byť posúdená ako bezvýnimočná, s čím sa týmito závermi stotožnil aj žalovaný.
Žalobcamázato,žetaktozistenýskutkovýstavjeneobjektívny,keďženeboliriadneobjasnenéokolnosti
svedčiace v prospech žalobcu a súčasne tak nebol v konečnom dôsledku vykonaný jediný dôkaz v
prospech žalobcu, a tak žalobca už vo svojom odvolaní poukázal na fakty ktoré ho zodpovednosti
výslovne zbavujú, a to aj na podstatnú časť výpovede „jediného svedka“ dopravnej nehody. Zo zápisnice

o výsluchu svedkyne, W. W., zo dňa 23.04.2015 (str. 3): „Všimla som si, že ešte keď sa blížil k priechodu
pre chodcov obzrel do ľavej a pravej strany. Potom ako prišiel k okraju vozovky, pozrel sa už len priamo
pred seba, pretože viacero aut jazdiacich z môjho pohľadu v ľavom jazdnom pruhu už zastavilo pred
priechodom pre chodcov.“ Žalobca uvádza, že zmieňovaný znalec poňal za skutkový základ znaleckého
posudku len časť výpovede svedka a to, že žalobca náhle vstúpil na vozovku v mieste priechodu

pre chodcov a pritom skutočnosť, ktorú uviedol svedok a to, že ostatné motorové vozidla v rovnakom
pruhu už pred časom zastavili znalec ignoroval a výslovne narábal len so skutočnosťou, že žalobca
sa pred vstupom na vozovku neubezpečil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, pritom znalec ako
aj orgány verejnej správy tiež ignorovali skutočnosťou, že tak žalobca pred prechodom na priechod
pre chodcov už učinil. Svedok uviedol, že pred kolíziou, v relevantnom čase už zastavilo dokonca

niekoľko vozidiel v susednom pruhu, v rovnakom smere a súčasne to konštatuje aj znalec, no vo
svojom znaleckom posudku sa s tou kľúčovou skutočnosť, od ktorej záviselo posúdenie zodpovednosti
účastníkov nehody, de facto exkulpácia žalobcu nezaoberal. Žalobca okrem iného vo svojom odvolaní
v súvislosti so zavinením žalobcu poukázal na názor medzinárodné uznávaného znalca v oblasti analýz
dopravných nehôd, riaditeľa Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity a podpredsedu európskeho

združenia pre výskum a analýzu dopravných nehôd, V.. H.. F. S. D.., ktorý podal odborné stanovisko
k bezvýnimočnej povinnosti vodiča svoje vozidla zastaviť pred priechodom pre chodcov, keď súčasne
vodiči v súbežnom pruhu (v rovnakom smere) tak už učinili a z toho dôvodu vyvodil jednoznačný
záver, že chodcovi nemožno pričítať zavinenie vo forme spoluúčasti, za pripadnú dopravnú kolíziu, keď
vodič nezastaví v danej situácii pred priechodom pre chodcov: „Tieto prípady sú úplným porušením

všetkého, čo môže byť. Na vine je len a len vodič, pretože chodec sa právom môže spoliehať, že zastane
aj druhé auto. Zákon totiž jasne hovorí, že keď jedno auto zastane pri priechode, musí zastať aj to
druhé, keď sú pruhy súbežné, či chodca vidí alebo nevidí,“ vystríha riaditeľ Ústavu súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity a podpredseda európskeho združenia pre výskum a analýzu dopravných nehôd
V.. H.. F. S.Ý. D...“ Dôkaz: - Z.:/..V..W.-B.-R. V.-I.-Q.-G.-Q.. Žalovaný sa na str. 8 svojho napádaného

rozhodnutia vysporiadal s názorom tohto znalca značne zmätočne, lebo jednak žalovaný konštatuje,
že z novinového článku, kde bolo žalobcom na tento názor poukázané nemožno jednoznačne posúdiť
a porovnať prípad účastníkov dopravnej kolízie a prípad posudzovaný V.. H.. F. S. D.., no súčasne v
ďalšom žalovaný už je uzrozumený s týmto a konštatuje, že sa jedná o úplné inú dopravnú nehodu,
ktorej závery nemožno podľa názoru žalovaného aplikovať na predmetnú dopravnú nehodu. Žalobca

súhlasí s názorom žalovaného, že každá dopravná nehoda je individuálna, no v danom prípade V.. H.. F.
S. D.. sa vyjadroval bezpochyby k analogickej situácii, kedy vyslovil, že chodcovi nemožno nikdy pričítať
za vinu pri dopravnej kolízii, ktorej bol chodec účastný to, keď sa chodec, ktorý prechádza cez priechod
pre chodcov bude spoliehať len na to, že ostatné vozidla v rovnakom jazdnom pruhu už zastavili. Z
uvedenéhohľadiskapovažuježalobcatiežzáveryznaleckéhodokazovaniazatendenčnéaneobjektívne

a v skutku vzhľadom na ustálený skutkový stav o zastavení ostatných vozidiel v čase pred nehodou v
súbežnompruhuajzanadbytočné,pretoževzhľadomksituáciivcestnejpremávkebolobezvýnimočnou
povinnosťou vodiča zastaviť vozidlo a žalobca mal právo bez ďalšieho spoliehať sa na to, že takú
povinnosť má vodič každého vozidla. Okrem iného žalobca tiež uvádza, že orgány verejnej správy tiežignorovali ďalšiu podstatnú skutočnosť svedčiacu o nevine žalobcu, a to keď nezohľadnili, že žalobca
už predstihu vykonal úkon v rámci svojej bezpečnosti, čo plyne taktiež z výpovedi svedka. Žalobca
v končenom dôsledku konštatuje, že závery z vykonaného dokazovania sa javia ako neobjektívne

na posudzovaný skutok žalobcu, čo reflektuje tiež znalecké dokazovanie, ktoré si zjavne odporuje už
ustálenej praxe posudzovania zavinenia chodca pri analogicky podobných dopravných kolízii.“ V 2. bode
žaloby namietal nesprávne právne posúdenie stavu veci, pričom uviedol, že: „Na podklade stanoviska
medzinárodne uznávaného znalca v oblasti analýz dopravných nehôd, ktorý podal nie len zákonný
manuál ako posudzovať dané situácie ale súčasne tak proklamoval odborne stanovisko k povinnosti

vodiča svoje vozidla zastaviť pred priechodom pre chodcov, keď súčasne vodiči v súbežnom pruhu
(v rovnakom smere) tak už učinili, preto má žalobca za to, že pri takto zistenej analogicky rovnakej
skutkovej situácii v cestnej premávke, de facto zisteného skutkového stavu v čase incidentu nemožno
žalobcovi pričítať zavinenie vo forme spoluúčasti za dopravnú kolíziu, keď sa ten právom spoliehal a
toto právo podľa názoru zmieňovaného znalca žalobca mal, že pred priechodom pre chodcov dotknutý
vodič zastaví tak ako to učinili ostatní vodiči v súbežnom pruhu. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona o

cestnej premávke: „Ak vodič zníži rýchlosť jazdy alebo ak zastaví vozidlo pred priechodom pre chodcov
alebo pred priechodom pre cyklistov, aby umožnil prejsť cez cestu chodcom alebo cyklistom, vodiči
ostatných vozidiel idúcich rovnakým smerom sú takisto povinní znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť
vozidlo; to neplatí pre vodiča električky.“ Žalobca má za to, že orgány verejnej správy tendenčne zobrali
za zreteľ svojho rozhodovania len tú časť zisteného skutkového stavu, ktorá smeruje k vysloveniu

spoluúčasti žalobcu na dopravnej kolízii pritom okolnosti svedčiace v prospech žalobcu, ktoré ho zbavujú
akejkoľvek zodpovednosti na účasti pri dopravnej kolízii výslovne ignorovali s čím pričítali žalobcovi celý
rad porušení zákona o cestnej premávke a tak nesprávne posúdili právny stav veci, keď bolo sprvu
rozhodnuté a tak potvrdené zavinenie žalobcu s uložením sankcie.“

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 03.01.2017, v ktorom uviedol, že: „Odvolací
správny orgán zaujíma nemenné stanovisko, tak ako to uviedol vo svojom rozhodnutí o odvolaní č.:
KRPZ-KE-KDI2-56/2016-P zo dňa 14.06.2016. Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom
zhromaždených odvolací správny orgán dospel k záveru, že J. P. spolu zavinil dopravnú nehodu tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku v spojení s výrokom

rozhodnutia o odvolaní. K námietkam žalobcu uvedeným v žalobe odvolací správny orgán uvádza, že
tieto sú totožné s námietkami uvedenými v odvolaní, a preto máme zato, že vo svojom rozhodnutí o
odvolaní sa odvolací správny orgán podrobne zaoberal každou námietkou J. P. uvedenou v odvolaní, a
žiadna jeho námietka nezostala zo strany odvolacieho správneho orgánu bez povšimnutia. Na záveroch
vyjadrených v Rozhodnutí o odvolaní krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného

zboru v Košiciach trvá.“

4. K vyjadreniu žalovaného z 03.01.2017, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa
24.02.2017, sa žalobca už nevyjadril.

5. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ustanovení § 194 a nasl. zákona č.
162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) a po oboznámení sa s administratívnymi
spismi správnych orgánov, konajúc bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v
ust. § 107 ods. 2 SSP dňa 05.05.2017 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol
z ďalej uvedených dôvodov.

6. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. t) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) platného a účinného v čase
spáchania skutku sa na účely tohto zákona účastníkom cestnej premávky rozumie osoba, ktorá sa
priamo zúčastňuje cestnej premávky.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. f) zákona sa na účely tohto zákona chodcom rozumie účastník cestnej
premávky pohybujúci sa pešo; chodcom je aj osoba, ktorá napríklad tlačí alebo ťahá sánky, detský kočík,
vozík pre osoby so zdravotným postihnutím alebo ručný vozík s celkovou šírkou nepresahujúcou 600
mm, osoba, ktorá sa pohybuje na lyžiach, korčuliach, skejtborde alebo obdobnom športovom vybavení,
pomocou mechanického alebo elektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím, a osoba, ktorá

tlačí bicykel alebo motocykel, alebo vedie zviera.
Podľa ust. § 3 ods. 2 písm. a) zákona je účastník cestnej premávky povinný správať sa disciplinovane
a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinnýprispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej
premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.
Podľa ust. § 53 ods. 2 zákona chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na

vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči
vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a
to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel
nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom je používanie
priechodu pre chodcov zakázané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 zákona pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť
bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať.
To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany.
Podľaust.§3zákonaopriestupkochplatnéhoaúčinnéhovčasespáchaniapriestupkunazodpovednosť
za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné
zavinenie.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o priestupkoch je priestupok spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom
na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

7. K bodu 1. žaloby, v ktorom žalobca namietal rozpor skutkového stavu s administratívnymi

spismi, súd uvádza, že po preštudovaní administratívneho spisu žalovaného týkajúceho sa žalobcu
je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutkový stav zistený žalovaným je v súlade s
administratívnymi spismi žalovaného a že žalobca porušil vyššie citované ust. § 3 ods. 2 písm. a), ust. §
53 ods. 2 prvá veta a ods. 4 prvá veta zákona, pretože sa nesprával disciplinovane a ohľaduplne tak, aby
neohrozil bezpečnosť cestnej premávky ani neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke,

poveternostným slnečným podmienkam a svojim schopnostiam. Žalobca nebral ani ohľad na vodičov
prichádzajúcich vozidiel a vstúpil na vozovku bez ohľadu na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho
vozidla a bezprostredne pred vstupom na vozovku sa nepresvedčil, či ju môže bezpečne prejsť. Žalobca
ako chodec prechádzajúci po priechode pre chodcov so slúchadlami na ušiach počúvajúc hudbu prišiel
k okraju vozovky, pozrel sa priamo pred seba a prechádzal po priechode pre chodcov, nemôže mať

absolútnu prednosť aj napriek tomu, že z jeho pohľadu v ľavom jazdnom pruhu vozidlá už zastavili
pred priechodom pre chodcov. Pokiaľ sa žalobca obzrel do ľavej a pravej strany nie bezprostredne pred
vstupom na vozovku, tak takéto jeho presvedčenie sa, či môže po priechode pre chodcov prejsť bez
nebezpečenstva,podľanázorusúdunepostačuje.Pretosúdnámietkyžalobcunepovažovalzadôvodné,
majúc za to, že bola naplnená skutková podstata priestupku podľa vyššie citovaného ust. § 22 ods. 1

písm. g) zákona o priestupkoch.

8. K tvrdeniu žalobcu, v ktorom poukazoval na vyjadrenie V.. H.. F. S., D.., súd uvádza, že sa stotožňuje
s konštatovaním žalovaného v žalovanom rozhodnutí v tom smere, že všeobecné závery menovaného
odborníka nemožno aplikovať na predmetnú dopravnú nehodu, ktorú spoluzavinil žalobca, pretože v

preskúmavanom prípade ide o netotožný skutok so skutkom žalobcu.

9. Pokiaľ žalobca v 2. bode žaloby namietal nesprávne právne posúdenie stavu veci, tak súd zastáva
názor, že ako prvostupňový správny orgán, tak aj druhostupňový správny orgán sa zodpovedne
zaoberali spoluzavinením žalobcu na dopravnej nehode a nedomnieva sa, že by boli brali na zreteľ

svojho rozhodovania len tú časť zisteného skutkového stavu, ktorá smeruje k vysloveniu spoluviny
žalobcu na dopravnej nehody. Ani súd nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by žalobcu zbavili akejkoľvek
zodpovednosti zo spoluúčasti na dopravnej nehode, ktorú žalobca zavinil svojím nedbanlivostným
konaním v zmysle vyššie citovaného ust. § 4 ods. 1 zákona o priestupkoch. Preto ani táto námietka
žalobcu nie je dôvodná.

10. Na základe vyššie uvedeného a správnymi orgánmi zisteného skutkového stavu veci súd považuje
rozhodnutie žalovaného za súladné so zákonom, ako aj so zákonom o priestupkoch a stotožniac sa sozávermi žalovaného uvedenými v odôvodnení rozhodnutia (bod 1 tohto rozsudku), preto podľa ust. §
190 SSP žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

11. Súd žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania nepriznal právo na náhradu trov konania (§
167 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísanéadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak

je žalovaným Centrum právnej pomoci.