Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 10, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/268/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413206516
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4413206516.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci žalobcu: CD Consulting,
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264
29 705, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 865 421,
za ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanému: Z. V., bytom M., V. XX, zast.
Advokátska spoločnosť s.r.o, Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 368 134 01, o zaplatenie zmenkovej
sumy 732,59 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.
k. 4C/262/2013-177 zo dňa 08.02.2016 a uzneseniu č.k. 4C/262/2013-187 zo dňa 11. 02. 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou dňa 02.04.2013 uplatnil pohľadávku na tlačive podľa nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "nariadenie č. 861/2007"). Domáhal sa zaplatenia sumy 732,59 € s

príslušenstvom ako pohľadávky podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z
11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a uplatňuje
si právo zo zmenky č. 4422578 z 12.03.2009, ktorá mu patrí a ktorá nadväzovala na zmluvu o úvere zo
dňa 12.03.2009, ktorú ako dlžník odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa - Pohotovosť
s.r.o., Bratislava, Pribinova 25 a tiež sa domáhal zaplatenia zmenkového úroku a úroku z omeškania.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 19%

denne zo sumy 732,59 € od 8.4.2010 do zaplatenia z dôvodu späťvzatia žaloby podľa § 96 ods. 1, 3 OSP
zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne osobitným
uznesením a súčasne vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby súdu v lehote 3 dní písomne oznámil
aké trovy konania si uplatňuje. Rozhodnutie právne odôvodnil článkom I, §5 ods. 1, 2, 3 ods. 1 a 3, §
10, 16 ods. 1, § 17, § 48, Smernice (Rady) 93/13/EHS o neprijateľných zmluvných podmienkach, § 495
a § 3 OZ (zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 4 ods. 6, 7 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch. Mal za to, že súd je v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho

dvora (ESD) povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský vzťah. Aj v
prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho
povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4 Nariadenia :
"Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená, alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivonávrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil, alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne."
Konštatoval, že prijatím zmenky (na sumu 732,59 €) bol porušený zákon, pretože v danom čase podľa
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zb. mohla výška sumy v zmenke predstavovať len 30% z istiny dlhu (teda

30% z 500,--€). Súd dospel k záveru, že žalobca konal vedome na škodu žalovaného ako dlžníka z
indosovanej zmenky (pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy
vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému
majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového a podľa čísla zmluvy a
okolnostísvojichvzťahovkremitentovimuselvedieť,žezmenkasatýkaspotrebiteľskéhovzťahu).Podľa

súdu prvej inštancie výkon práva žalobcu z takejto zmenky je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 OZ
a zákonom o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom do 31.12.2010), pretože indosácia zmeniek
zabezpečujúcichzáväzokdlžníkazospotrebiteľskejzmluvyvposudzovanýchokolnostiachpredmetných
prípadov bola v rozpore s § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 01.01.2008 do 31.12.2010. Za
neopodstatnené považoval zistenie, či ide pôvodne o blankozmenku, ktorá by mala byť vyplnená v
rozporesdohodouovyplňovacompráve.Keďžežalovanývprospechžalobcu (resp.predchádzajúceho

držiteľa zmenky ) uhradil v splátkach sumu 751,--€ (8 x 50,--€, 2 x 139,--€ a 1 x 73,--€), uhradil mu teda
viac než mal povinnosť uhradiť zo zmenky, ktorá by bola v súlade so zákonom (ktorej výška v zmysle
vtedyplatnéhozákonamohlabyťnajviac150,--€,t.j.30%zistiny),jehodlhsplnenímzanikol.Predmetom
konania nebolo zaplatenie zostatku úveru, ale zaplatenie práva zo zmenky, ktoré bolo splnené a tým
zaniklo.

3. Uznesením č.k. 4C/262/2013-187 zo dňa 11. 02. 2016 súd prvej inštancie zaviazal žalobcu
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 349,41 euro na účet jeho právnej zástupkyne do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia s odôvodnením § 142 ods. 1 OSP a úspechom žalovaného v konaní, ktorý si
náhradu trov konania uplatnil podaním z 02. 02. 2016.

4. Rozsudok v zamietajúcej časti a uznesenie včas podaným odvolaním napadol žalobca domáhajúci sa
ich zmeny, vyhovenia žalobe a priznania náhrady trov odvolacieho konania a zmeny výšky priznaných
trov prvostupňového konania. Mal za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - strane
sporu sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Rozhodnutie je aj prekvapivým rozhodnutím, čo vyplýva zo skutočností,
že žalovaná uplatnený nárok nepoprela, ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s
konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, (na ktorú v odvolaní poukazuje). Uviedol, že podľa

dostupných informácií ani žalovaná dokazovanie žiadne nenavrhla, pričom toto je v sporovom konaní
ovládané prejednacou zásadou a prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou
povinnosťou. Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa
všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. dokázal jasne, úplne a
zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva, pričom zo strany žalovanej

žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších
dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Uviedol, že ust. § 120 ods. 1 OSP je možné využiť
len výnimočne a v danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstvalenzpredloženejzmenky,keďžezuskutočnenýchprednesovsporovýchstránnevyplynula
potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy - v danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil,

že predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne predloženie originálu zmenky, keď zmenka je listinný
cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo jeho právo navrhovateľa. Ďalej vyslovil, že
žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením - súd samotný
nie je legitimovaný na to, aby námietky voči zmenke vznášal za žalovanú a ak tak súd učinil, ide o

porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva
na spravodlivé súdne konanie a súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností a z vlastnej
iniciatívy vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukazovalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa, teda
neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní bez jej vôle. Dodal, že súd prvej inštancie navyše pri
vydávaní rozhodnutia vychádzal podľa neho z nesporných skutočností, ktoré však neboli tvrdením ani

jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré
si sám navrhol, takéto skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné, keďže účastníci sa
k nim nikdy nevyjadrili, a ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne
rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť,prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj
nesprávnej interpretácie príslušných predpisov a práva Európskej únie, súd v odôvodnení rozsudku
uvádza, že je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná dohoda o vyplnení zmenky a zároveň

uviedol, že nakoľko zmluva o úvere je absolútne neplatná, návrh zamietol. Poukázal na to, že je
majiteľom zmenky, a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, zmenka je bez vád, ktoré
by ju činili neplatnou, zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy a nie
je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené - prvostupňový súd
sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených zák. č. 151/1950 Zb. vôbec nezaoberal

a ignoroval predmet sporu, v konaní si uplatňuje bezpodmienečne záväzok odporcu, že za zmenku
zaplatí, avšak súd vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Poukázal
na to, že prvostupňový súd ignoroval § 17 zák. č. 191/1950 Zb., z ktorého jednoznačne vyplýva, že
žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky; keďže tak v sporovom konaní nemôže
činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť sám súd, keď tiež dôkazné bremeno spočíva na žalovanej

(povinnej) a nie na ňom ako oprávnenom a prenesenie dôkazného bremena pri kauzálnych námietkach
nie je možné, je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky, avšak námietka
musí byť vznesená zo strany žalovanej a predovšetkým tá nesie v tejto situácii dôkazné bremeno, nie je
prípustné,abytútoúlohuainiciatívunaseba(protivôliodporcu)prevzalsúdasuplovalaktivitužalovanej,
pričom uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, a preto v záujme zachovania rovnosti strán

súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením
ust. § 5 ods. 1 OSP, porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol
na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní
vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu, vyhodnotil zmenku ako vadnú zmenku, t. j. neplatný
právny úkon, uvedený záver súdu však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré nikto v konaní

nevzniesol, sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi odporcom a remitentom
je po indosovaní irelevantný, pričom tento vzťah - jeho obsah mu nie je ani známy. Poukázal na
rozsudok NS ČR zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000, ktorý vychádzal z rovnakej právnej
úpravy, a teda je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Vzhľadom na úplnú samostatnosť,
oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou

podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, a že tomuto zákonu odporuje; zmenka uplatnená v tomto
konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku, a uplatňovaný nárok
je tak v celom rozsahu dôvodný. Považoval za potrebné vyjadriť sa i k záveru o tom, že dohoda o
vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku - samotný
zákon pripúšťal vystavenie zmenky, limitovaná bola len výška zabezpečenia, zmenka preto mohla byť

používaná a aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve zákonodarca
pripúšťal, z čoho vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Poukázal na uznesenie KS v Banskej Bystrici zo
dňa 21. 11. 2013, sp. zn. 43CoZm/10/2013 a uznesenie KS v Košiciach zo dňa 13. 06. 2014 sp. zn.

4CoZm/3/2014 vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, ktoré rozhodnutia potvrdzujú jeho
závery.

5. V odvolaní proti uneseniu poukázal na nesprávny výpočet trov konania, pretože
v konaní s nízkou hodnotu sporu sa nepoužíva pre výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny celková

hodnota pohľadávky vrátane príslušenstva, iba istina, preto hodnota úkonu právnej služby je 51,45
eura a celkové trovy žalovaného 214,58 eura.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok aj uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdiť.

7.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejlen
„CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok a uznesenie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti nie je dôvodné

rozsudok je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie žalobcu proti
uzneseniu je dôvodné.

8. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Predmetom konania pred súdom prvého stupňa bola žaloba na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4
ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca
domáhal zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého
návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná,
pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.

11. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho
námietkyboliprejavomsnahyonepripustenieakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenky
a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou. Jednou zo
základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť
vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v

spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného
práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd
musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Cieľom Nariadenia nie je obmedziť
súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie
technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a

najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na
základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by ani
možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9
uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za

potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.

12. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov ako základný procesný predpis platný
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktoré v
tretej vete odseku 1 umožnilo súdu výnimočne vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak
ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade predložená zmenka má svoj
základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach

právneho predchodcu navrhovateľa so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť
spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvého stupňa správne skúmal
charakter tohto vzťahu. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol preukázaný bez akýchkoľvek
pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver

poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou zmluvy o
úvere boli všeobecné úverové podmienky, ktoré odporca ovplyvniť nemohol, lebo boli vopred pripravené
pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v
priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý odporcovi za účelom výkonu zamestnania.
S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade

pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp.
jeho právny nástupca. Dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu
vzniknutého medzi právnym predchodcom navrhovateľa a žalovaným rovnaký vplyv, ako keby v zmluve
účel jej uzatvorenia uvedený nebol.

13. Odvolací súd preto neprijal právny názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom
nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný
abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 (ďalej
len „Smernica“), síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľačl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských
zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany
spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany

spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany
spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť
vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom
z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri
uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú

zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

14. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je však vo svetle judikatúry Súdneho
dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká
súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa

ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj Čl. 14
Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušeniezásadyefektivity.Vtakomtoprávnomrežimejenemožnéalebominimálneneprimeraneťažké,

aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné
skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

15. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie - musela byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.

Slobodná vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej
dohody však žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú nevyplývajú. Žalobca
a ani jeho právny predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky nemôžu zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona
neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech odporcu. Kým rešpektovanie tohto princípu

v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere,
jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa prichádza do úvahy len výnimočne, ak to odôvodňujú
konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach
ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych

vzťahov mu nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky bolo odporcovi zhoršené jeho zmluvné
postavenie. Pritom potreba vystavenia a odovzdania zmenky dodávateľovi nevyplývala odporcovi zo
zmluvy, ale len zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné aj
ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto
dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

16. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a
keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila zmenky používať (do 31.12.2010) aj v
spotrebiteľských vzťahoch, javí sa byť spornou. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu

v prekvapivom rozhodnutí prvostupňového súdu, čo považoval za vadu konania spočívajúcu v odňatí
možnosti konať pred súdom. Prvoinštančný súd v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia konštatoval
svoj postup, preto námietka žalobcu o prekvapivom rozhodnutí je nepravdivá. Odvolací súd nezistil
žiadne vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť.

17. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne poukázal na spoločné stanovisko občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach
návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré správnosť prijatých
záverov (oboch) súdov potvrdzuje.18. Tiež zákon č. 191/1950 Sb. a OSP reagovali na prijaté rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z.
účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb. v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek

2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa
uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť

zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo
na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/207 Z.z. Tento zákon v čl. I. zmenil a doplnil OSP v § 79 o odseky
3,4, § 114 ods.2 OSP, v ktorých upravil náležitosti žaloby pri nároku uplatnenom zo zmenky a sankciu
za nesplnenie povinnosti spočívajúcej v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a poučenie
žalovaného o možnosti uplatňovania námietok. Uvedené tiež správnosť prijatých záverov potvrdzuje.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola
žaloba zamietnutá za vecne správny a ako taký ho podľa § 387 CSP potvrdil.

20. Odvolací súd sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o náhrade trov

konania. V rozsudku vo veci samej si súd prvej inštancie rozhodnutie o trovách konania vyčlenil na
samostatné rozhodnutie, pričom súčasne vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby v lehote 3 dní
oznámil, aké trovy si uplatňuje. Právna úprava OSP, platná v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
v ust. § 151 ods. 3 umožňovala súdu v zložitých prípadoch rozhodnúť o trovách konania do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V danej veci súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol

v rozpore s cit. ust. OSP, keďže rozhodol pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Navyše, odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľa, že základ tarifnej sadzby odmeny je v zmysle
§ 655/2004 Z.z. hodnota pohľadávky a nie aj jej príslušenstvo, pričom v danej veci ide o spotrebiteľský
spor a základná sadzba za jeden úkonu je 1/13-ina výpočtového základu v zmysle § 11 ods. 1 písm.
b) cit. vyhl. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Z vyššie uvedených

dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 337 ods. 2 CSP zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).