Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 21, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 2T/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814010201
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814010201.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 21. decembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

ml. X. M., nar. XX.XX.XXXX vo M., trvale bytom Y.

č. XXX/XX, Vranov nad Topľou, nezamestnaný,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

1./ dňa 12.01.2014 v čase približne o 05:00 hod. na vstupnom schodisku rodinného domu č. XXX/XX na
T. ulici vo Vranove nad Topľou využil nepozornosť majiteľky rodinného domu E. X., nar. XX.XX.XXXX,
trv. byt. T. č. XXX/XX, Vranov nad Topľou, pri otváraní vstupných dverí a z kabelky, ktorú mu poškodená

dala podržať na čas nevyhnutný na otvorenie dverí, jej odcudzil dámsku peňaženku, ktorá obsahovala
občiansky preukaz, kartičku poistenca, platobnú kartu, všetko na meno E. X. a finančnú hotovosť
vo výške 90,- Eur, čím takto svojím konaním spôsobil poškodenej E. X. škodu vo výške 95,- Eur,
pričom bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a to rozhodnutím o
priestupku vydaným Obvodným úradom Bardejov, Odborom všeobecnej vnútornej správy, pod číslom
1/2013/05111, zo dňa 01.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.08.2013,

2./ dňa 07.05.2014 v čase okolo 15:00 hod. spolu so spoluobvineným J. Z., nar. XX.XX.XXXX a už
právoplatne dosúdeným ml. L. M., nar. XX.XX.XXXX, napadol B. L., nar. XX.XX.XXXX pred vstupom do
bytového bloku na M.. Y. č. XXX/XX vo Vranove nad Topľou, okr. Vranov nad Topľou, tým spôsobom,
že obvinený J. Z. mu vulgárne nadával a rukou ho udrel do zadnej časti krku a už právoplatne odsúdený
ml. L. M. ho rukou strčil do chrbta, následne poškodený prešiel vstupnými dverami do chodby, pričom ho
všetci traja páchatelia predbehli, zablokovali mu prechod cez chodbu a na slovný podnet obžalovaného

ml. M. ho obvinení spoločne udierali päsťami rúk, viackrát kopali do neho nohami do hlavy, čím mu
svojím konaním spôsobili povrchové poranenie vlasatej kože hlavy v oblasti čela obojstranne, parietalne
vpravo a v oblasti pravého oka s dobou liečenia do 7 dní,

3./ dňa 21.05.2014 v čase okolo 20:00 hod. prišiel ku vchodovým dverám bytu na M.. Y. č. XXX/XX
vo Vranove nad Topľou, okr. Vranov nad Topľou, zaklopal na dvere, ktoré mu otvorila mal. O. B.., nar.

XX.XX.XXXX, od ktorej si vypýtal cigaretu a popritom vsunul nohu do vchodových dverí, aby tak zabránil
ich zatvoreniu, následne dvere zatlačil, vošiel do predsiene bytu a tam mal. O. B.. vykrútil tretí prst pravej
ruky a mal. W. O.., nar. XX.XX.XXXX, udrel do hrudníka a kopol do nohy tak, že spadla a udrela si
hlavu, na čo obžalovaný dverami odišiel z bytu von, čím svojím konaním spôsobil mal. O. B.. podvrtnutie
I. medzičlánkového kĺbu III. prsta pravej ruky s dobou liečenia do 6-7 dní a mal. W. O.. pomliaždenie
hrudníka vpravo a pomliaždenie pravej čelovej oblasti ľahkého stupňa s dobou liečenia do 5-6 dní,
t e d a

v bode 1/ rozsudku- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe a bol za obdobný
čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,

v bode 2/ rozsudku
- spoločným konaním dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že
napadol iného,

v bode 3/ rozsudku

- neoprávnene vnikol do obydlia iného, spáchal čin závažnejším spôsobom konania - násilím a voči
chránenej osobe - dieťaťu,

č í m s p á c h a l

v bode 1/ rozsudku

- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), písm. f) Trestného zákona,

v bode 2/ rozsudku
- spolupáchateľstvo prečinu výtržníctva podľa § 20 Trestného zákona k § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona,

v bode 3/ rozsudku
- zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona v spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona v nadväznosti na § 41
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a § 117 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 4 Trestného
zákona pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h) Trestného zákona a neexistencii

poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2
( dvoch ) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona z r u š u j e výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného
súdu Vranov nad Topľou zo dňa 29.05.2015, č. k. 10T/63/2015-332, ktorý bol obžalovanému doručený
03.06.2015 a ktorý nadobudol právoplatnosť 03.06.2015, ktorým bol obžalovanému za skutky uvedené
v bode 1/ a 2/ tohto trestného rozkazu uložený podľa § 212 ods. 3, § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38

ods. 2, § 46, § 41 ods. 1 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov,
pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a v prípade
skutku uvedeného v bode 3/ tohto trestného rozkazu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu,
keďže trest uložený trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 07.08.2014, sp.
zn. 10T/31/2014, súd považoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný, ako aj

všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý z titulu nároku na náhradu škody
zaplatiť poškodeným :

a/ E. X., nar. XX.XX.XXXX vo O. I. G., trvale bytom Vranov nad Topľou, T. č. XXX/XX, sumu 90,00 Eur
( deväťdesiat eur ),

b/ Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., so sídlom v Bratislave, Mamateyova č. 17, krajská pobočka

Prešov, Kúpeľná 5, Prešov, IČO : 35 937 874, p o d i e l o v o sumu 5,59 Eur ( päť eur a päťdesiatdeväť
eurocentov ),c/ Dôvere zdravotnej poisťovni, a. s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO : 35 942 436, sumu 146,84
Eur ( stoštyridsaťšesť eur a osemdesiatštyri eurocentov ).

o d ô v o d n e n i e :

Na tunajší súd bola dňa 09.05.2014 podaná obžaloba na obžalovaného ml. X. M., ktorá bola vedená pod
sp. zn 2T/93/2014. Dňa 26.11.2014 na Okresný súd Vranov nad Topľou bola zaslaná ďalšia obžaloba a
to už voči obvineným J. Z., ml. L. M. a ml. X. M., pôvodne vedená pod sp. zn. 12T/253/2014 (pôvodne
síce pod sp. zn. 12T/225/2014). Dňa 11.12.2014 bola na Okresný súd vo Vranove nad Topľou podaná
posledná obžaloba vedená na tomto súde pod sp. zn. 12T/238/2014.

Uznesením zo dňa 22.12.2014 sp. zn. 12T/225/2014 bola v tejto trestnej veci podľa § 21 ods. 1
Trestnéhoporiadkutrestnávecvočiobvinenémuml.X.O.M.vylúčenánasamostatnékonania.Následne
uznesením zo dňa 30.12.2014 sp. zn. 12T/253/2014 boli v zmysle § 21 ods. 3 Trestného poriadku
spojené na spoločné konanie a prejednanie veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 12T/253/2014,
sp. zn. 12T/238/2014 a sp. zn. 2T/93/2014 s tým, že spoločné konanie voči obžalovanému ml. X. M.

bolo vedené pod spoločným číslom konania 2T/93/2014.

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému ml. M. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr.
poriadku. Obžalovaný ml. M. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe vedenej
pôvodne na tunajšom súde pod sp. zn. 2T/93/2014, teda k skutku v bode 1/ tohto rozsudku. Vo vzťahu

k skutkom vedeným pôvodne pod sp. zn. 12T/253/2014 ( skutok 2/ tohto rozsudku ) a 12T/238/2014
( skutok 3/ tohto rozsudku ) vyhlásil, že je nevinný.

Na tomto podklade súd rozhodol, že obžalovaný ml. M.Á. je vinný zo skutku uvedeného v bode 1/
rozsudku, keďže mal za preukázané, že obžalovaný dňa 12.01.2014 využijúc nepozornosť majiteľky

rodinného domu, poškodenej E. X. pri otváraní vstupných dverí jej obydlia z kabelky, ktorú jej pridržiaval,
odcudzil dámsku peňaženku, v ktorej sa nachádzali jej osobné doklady ako aj peňažná suma vo výške
90,00 eur, čím jej spôsobil škodu vo výške 95,00 eur. Keďže obžalovaný bol pred uvedeným skutkom
postihnutý za priestupok proti majetku a to rozhodnutím príslušného štátneho orgánu zo dňa 01.08.2013,
ktorénadobudloprávoplatnosťdňa16.08.2013,obžalovanýtýmtoskutkomnaplnilvšetkypojmovéznaky

prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) písm. f) Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie vo vzťahu k skutkom 2/ a 3/ tohto rozsudku a to
výsluchom obžalovaného ml. M., už právoplatne odsúdeného ml. L. M. a obvineného J. Z. ako svedkov,
poškodeného B. L., ďalších svedkov V. Z., F. M.L., Š. Z., W. X., V. O., prečítaním svedeckých výpovedí

svedkyne V. B. a splnomocnenkýň poškodených spoločností Dôvery zdravotnej poisťovni a.s. ako aj
Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. z prípravného konania, prečítaním svedeckých výpovedí mal.
svedkýň W. O., mal. N. G., mal. O. B., oboznámením znaleckých posudkov z odboru psychológie PhDr.
N. na všetky vyššie uvedené mal. svedkyne, MUDr. W. z odboru zdravotníctva a farmácie ako aj dvoch
znaleckých posudkov z odvetvia psychiatrie na obžalovaného ml. M., oboznámením ďalších listinných

dôkazov, na základe čoho súd zistil nasledovné.

Obžalovaný ml. M. na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k skutku 3/ tohto rozsudku, pôvodne vedeného
pod sp. zn. 12T/238/2014 vypovedal, že v uvedený deň spoločne so spoluobvinenými J. Z. a ml. L. M.
prišli pred bytový dom obžalovaného ml. M., v ktorej býva aj rodina B.. Keďže sa všetci traja rozhodli,

že si zafajčia, išli za svedkom V. Z., ktorého požiadal o cigaretu, na čo mu tento svedok odpovedal, že
cigaretu nemá. Vyjadril sa, že k nikomu inému už nešiel, odišiel von pred vchod bytového domu a išiel
za spoluobvinenými J. Z. a ml. L. M., s ktorými sa dohodol, že pôjdu domov a po uplynutí asi pol hodiny
sa stretnú a pôjdu niekam von. Keď sa doma rozhodol osprchovať, tak do bytu prišiel svedok B., ktorý
má dcéru mal. O. a ktorý prišiel do jeho bytu spolu so svojou sestrou V. O. a jej otcom, pánom B. starším.

Svedok B. ho v kúpeľni začal udierať päsťou do tváre a takisto ho kopal, pričom všetci traja B. na neho
kričali, že bije deti. Keď ho pán B. začal biť, tak sa mu podarilo utiecť z kúpeľne do detskej izby, kam
za ním prišiel pán B., ktorý ho začal kopať po celom tele, pričom on si chránil hlavu. Jeho matka F. M.
kričala na svedka B., aby ho prestal biť a že zavolá políciu. Na to svedok B. prestal na neho fyzicky
útočiť. Zatelefonoval spoluobvinenému J. Z., pričom telefón zodvihla jeho matka, ktorá mu povedala, aby

k nim ihneď prišiel. Svedkyňa S. Z. zavolala policajtov a pred vchodom bytového domu, v ktorom bývaspoluobvinený J. Z., ho už čakali príslušníci polície ako aj jeho matka F. M.. Po príchode policajtov na toto
miesto došla aj svedkyňa V. O. a maloletá W. O., pričom jeho matka, svedkyňa M. sa opýtala svedkyni
O., čo sa stalo a či jej deti majú nejaké zranenie. Keď sa jeho matka opýtala na dôvod napadnutia jeho

osoby svedkom B., tak svedkyňa O. odpovedala jeho matke, že čo by sa stalo, keby si jej dcéra udrela
hlavu, keďže maloletá O. B. vypovedala, že maloletá W. O. si udrela hlavu. Matka, svedkyňa F. M. mu
odporúčala nepodávať vo veci jeho fyzického napadnutia trestné oznámenie a počas cesty z lekárskeho
ošetrenia sa rozhodol, že nepodá trestné oznámenie. Ďalej uviedol, že má vedomosť o tom, že svedok
B., otec maloletej O. B., požiadal svedka Z.F., aby vypovedal tak, že ho videl odchádzať od jeho dverí a

vchádzať do bytu rodiny B.. Svedok Z. pritom vypovedal, že ho nevidel odchádzať a ani prísť k dverám
rodiny B.. Svedok Z. takisto vypovedal, že ho vraj videl utekať popod jeho balkón, pričom on normálne
prišiel k spoluobvineným Z. a ml. M.. Vyjadril sa, že maloleté svedkyne mohli klamať z toho dôvodu, že
svedkyňa O. si myslela, že poskytoval marihuanu jej synovi. Vyjadril sa, že tieto maloleté svedkyne ho
viackrát pred týmto skutkom provokovali a vo vzťahu k utrpeným zraneniam mal. O. B. a mal. W. O.
uviedol, že lekári v lekárskych správach zaznamenali len to, čo im maloleté svedkyne uvádzali. Vyjadril

domnienku, že niektorá z maloletých dievčat mohla spadnúť na chodbe, keď sa ponáhľala domov a
vtedy si mohla vykrútiť prst. Zdôraznil, že do bytového domu vošiel sám, pričom niektorá z maloletých
svedkýň mala vypovedať, že pred byt rodiny B. prišiel aj so spoluobvinenými ml. M. a Z., ktorí mu mali
povedať, aby tieto maloleté svedkyne nechal tak.

V prípade skutku uvedeného pod bodom 2/ rozsudku ( pôvodne vedeného pod sp. zn. 12T/253/2014)
obžalovaný vypovedal, že spolu s spoluobvinenými Z. a ml. M. prišli k bytovému domu, v ktorom býva
obvinený J. Z. ako aj poškodený B. L.. Po príchode si všimli, že poškodený L. prevzal zásielku od
kuriéra a čakal pred vchodovými dvermi na otvorenie týchto dverí. Spoluobvinený ml. M. sa opýtal
poškodeného, čo má v tom balíčku a pravdepodobne aj chytil tento balíček. Poškodený L. na to svedka

ml. M. niekam poslal a povedal aj niečo škaredé ohľadne jeho matky. Poškodeného L. na to všetci
traja obkľúčili a to zľava svedok ml. M.F., z pravej strany obvinený Z. a on pritom stál pred vchodom
do bytového domu, pribehol k poškodenému a postavil sa pred neho, na čo sa poškodený L. zľakol.
Svedok ml. M. poškodeného L. udrel päsťou do tváre, čo mu poškodený L. vrátil a udrel ho lakťom
niekam do tela. Na to svedok M. opätovne udrel päsťou poškodeného L., poškodený L. si na to kľakol

na zem a začal si zakrývať hlavu. Svedok ml. M. opätovne raz udrel päsťou poškodeného L. a takisto
ho raz kopol. Obžalovaný ml. M. však nevedel uviesť, koľko krát a kam presne udrel obvinený M.
poškodeného L., keďže to nevidel. On stál vo vchode bytového domu a smial sa a obvinený Z. stál v
priestore pred výťahmi a takisto sa smial. Poškodený L. vstal zo zeme, zobral zásielku ležiacu na zemi
a odišiel domov. On spolu s obvinenými M. a Z. odišli takisto domov. Poprel, že by on alebo obvinený

Z. fyzicky napadli poškodeného L.. Vyjadril sa, že kuriér, svedok Š. Z. nevidel ako obvinený M. fyzicky
napadá poškodeného L.K.. Obvinený J. Z. vyháňal von z bytového domu tohto svedka, pričom tento
svedok pristúpil k ním až vtedy, keď videl, že je zle, ale vtedy ešte obvinený M. nebil poškodeného L..
Vyjadril sa, že obvinený Z. vyháňal svedka Z. preč kvôli tomu, že sa začala hádka medzi obvineným M.
a poškodeným L.. Uviedol, že policajt, ktorý ho vypočúval, sa domnieval, že obvinený M. vypovedal, že

zbil poškodeného L. len sám z toho dôvodu, že on ako aj obvinený J. Z. už majú problémy a obvinený M.
sa ich len zastal. On sám poškodenému L. vchádzajúcemu do bytového domu povedal len to, že nech
neskáče, lebo dostane. Vyjadril domnienku, že poškodený L. pravdepodobne nechcel udrieť obvineného
M., len sa rozohnal rukou a lakťom udrel obvineného M., na čo obvinený M. začal päsťou biť do hlavy
poškodeného, pričom keď si poškodený L. kľakol na zem a zakrýval si hlavu, tak ho obvinený M.

opakovane udieral päsťami a aj kopal, nevedel však uviesť kam presne.

Vo vzťahu k skutku 1/ rozsudku pôvodne vedeného pod sp. zn. 2T/93/2014 sa obžalovaný vyjadril, že
škodu poškodenej X. doposiaľ neuhradil.

Svedok ml. L. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 07.05.2014 v poobedňajších hodinách spolu
s ďalším pôvodne obvineným Z. a obžalovaným ml. M. prišli pred bytový dom poškodeného L., pred
ktorým si poškodený L. prevzal zásielku od kuriéra. Keď sa poškodeného opýtal na obsah tejto zásielky,
tak poškodený mu na to odpovedal vulgárne, na čo on zareagoval rovnako. Poškodený L. ho udrel
facku a na to on, obvinený Z. ako aj obžalovaný ml. M. vošli do vchodu bytového domu. Zdôraznil,

že poškodeného L. zbil sám tak, že ho trikrát alebo štyrikrát udrel päsťou do tvári, pričom ho nekopal.
Obvinený Z. aj obžalovaný ml. M. stáli vedľa neho, ale nič nerobili. Keďže poškodený L. sa iba bránil, tak
ho prestal biť. Poškodený L. si potom pravdepodobne zobral svoju zásielku a odišiel asi k sebe domov.
Vyjadril sa, že nemal žiaden dôvod na zisťovanie obsahu zásielky od poškodeného. Nepamätal sa nato, že by sa obvinený Z. či obžalovaný ml. M. pýtali niečo poškodeného a ani na to, že by obvinený Z.
niečo povedal svedkovi Z.. Nevedel sa vyjadriť k tvrdeniu svedka Z., že všetci traja bili poškodeného L..
Poprel, že by niekoho vyzýval, aby bil poškodeného L. a tohto bil iba sám vo vchode bytového domu.

Z výpovede svedka J. Z., spoluobvineného v trestnej veci poškodeného L., na hlavnom pojednávaní
vyplýva, že spoločne s obžalovaným ml. M. a svedkom M. prišiel pred bytový dom, v ktorom býval
poškodený L.. Poškodený L. si vtedy prevzal zásielku od kuriéra, na čo sa ho svedok M. opýtal, čo má
v tom balíku a na to mu poškodený L. odpovedal niečo vulgárne. Svedok M. sa s poškodeným L. začali

naťahovať, pričom poškodený L. dal tomuto svedkovi facku alebo ho drgol. Svedok M. na to začal biť
poškodeného L. vo vnútri bytového domu a to asi päsťami. Poškodený L. si rukami zakrýval tvár, na čo
ho svedok, pôvodne obvinený M. udieral päsťami do tela. Nevedel sa vyjadriť koľkokrát svedok M. udrel
poškodenéhoL.,pričomonaobžalovanýml.M.ničnerobili,lenstáliprinichvovzdialenostiasi1,5metra.
Keďže poškodený L. sa iba bránil, tak svedok M. prestal tohto poškodeného biť. Vo vzťahu k svedkovi
Z. ako kuriérovi sa tento svedok vyjadril, že v okamihu, keď sa svedok M. opýtal poškodeného L., čo má

v balíku, tak svedok Z. prišiel pred vchod bytového domu. Svedok Z. asi videl, že sa niečo deje a to, že
svedok M. napadol poškodeného L., keďže na vchode bytového domu je priesvitné sklo. Poprel tvrdenia
obžalovanéhoml.M.akoajsvedkaZ.,žebysvedkoviZ.povedal,abyvypadol,keďženatonemaldôvod.
Nevedel sa vyjadriť k dôvodu, prečo svedok M. zisťoval obsah zásielky poškodeného L.. Poprel takisto
tvrdenia poškodeného L. ako aj svedka Z., že všetci traja a to on, svedok M. a obžalovaný ml. M. bili

poškodeného L.K., pričom zdôraznil, že so svedkom M. sa nedohodli, že bude tvrdiť, že poškodeného
bil len svedok M.. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či niekto z prítomných osôb, vrátane obžalovaného ml.
M., vyzýval prítomné osoby na to, aby zbili poškodeného L..

Podľa výpovede poškodeného L. na hlavnom pojednávaní v uvedený deň v čase okolo 17.00 hod. zišiel

k vchodu svojho bytového domu za účelom prevzatia si balíka od svedka Z.. Keď vchádzal opätovne do
vchodu tohto bytového domu, tak k nemu pristúpili svedok J. Z., obžalovaný ml. X. M. a svedok ml. L.
M. a žiadali od neho, aby im vydal balík a to najskôr pravdepodobne svedok ml. M.. Keďže už predtým
sa mu títo páchatelia vyhrážali a to svedok Z. zabitím, tak nemal záujem sa s nimi vôbec rozprávať.
Svedok Z. alebo svedok M. od neho pýtali uvedenú zásielku, na čo im odpovedal, aby prestali, lebo ináč

dostanú. Keď vchádzal do vchodu bytového domu, tak mu všetci traja páchatelia zatarasili cestu. Keď sa
nachádzal už vo vnútri tohto bytového domu, tak obžalovaný ml. M. povedal ostatným páchateľom, aby
ho zbili. Potvrdil pritom svoje tvrdenie z prípravného konania, že ešte pred vstupom do tohto domu ho
pôvodne obvinený J. Z. potľapkal zozadu po krku a svedok ml. M. ho zozadu sotil do chrbta. Po vstupe
do vchodu bytového domu odhodil balík do rohu. Domnieval sa, že ho udieral svedok ml. M. rukami

do celého tela, okrem nôh. Svedok Z. a obžalovaný ml. M. pravdepodobne stáli na boku a nevedel sa
vyjadriť, či aj oni dvaja ho bili. Svedok ml. M. ho udrel asi 20 krát. Po ukončení bitky sa postavil zo
zeme, pričom vo vchode tohto bytového domu sa už nachádzal len svedok Z., ktorý mu povedal, že si
nemal začínať so svedkom ml. M.. Ďalší dvaja páchatelia a to svedok ml. M. a obžalovaný ml. M.L. už
boli preč. Zdôraznil, že pred predmetným incidentom ho všetci traja páchatelia napadli celkovo asi 10

- krát, pričom fyzicky ho takto napadli prvýkrát. Jeho napadnutie videl pritom svedok Z.. Potvrdil svoje
vyjadrenie z prípravného konania, že po útoku zazvonil na prvé dvere na prízemí, ktoré mu niekto otvoril,
pričom tohto človeka chcel pôvodne o pomoc, avšak nakoniec o ňu nepožiadal. Nárok na náhradu škody
si tento poškodený neuplatnil.

Poškodená E. X. si v konaní pred súdom uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 90,00 eur, na
náhradu ktorej navrhla v odsudzujúcom rozsudku zaviazať obžalovaného ml. M. v prípade skutku 1/
tohto rozsudku.

Z prečítanej svedeckej výpovede splnomocnenkyne poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.,

JUDr. Z. z prípravného konania, pokiaľ ide o skutok 2/ tohto rozsudku vyplýva, že táto spoločnosť navrhla
uložiť obžalovanému v odsudzujúcom rozsudku povinnosť nahradiť náklady poskytnutej zdravotnej
starostlivosti poškodenému L. v sume 16,76 eur.

Z prečítanej svedeckej výpovede splnomocnenkyne poškodenej Dôvery zdravotnej poisťovni, a.s., Mgr.

Ž. z prípravného konania vo vzťahu k skutku 3/ tohto rozsudku vyplýva, že za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť maloletej O. B. si uplatňujú náhradu škodu vo výške 75,94 eur a za mal. W. O. sumu 70,90
eur, teda si uplatňujú nárok na náhradu škody v celkovej výške 146,84 eur.Svedok V. Z. na hlavnom pojednávaní, pokiaľ ide o skutok 3/ tohto rozsudku, vypovedal, že dňa
21.05.2014 prišiel za ním obžalovaný ml. M., ktorý od neho požadoval cigaretu, ktorú mu nedal, keďže
ju nemal. Na žiadosť obžalovaného ml. M. mu poskytol vodu v plastovej fľaši, vzápätí na čo obžalovaný

od neho odišiel preč. Obžalovaný ml. M. sa potom pohyboval po jeho poschodí, ale nevedel sa vyjadriť,
kam presne išiel a teda, či odišiel preč alebo išiel k dverám rodiny B.. Pripustil, že v prípravnom konaní
vypovedal, že možno videl, ako obžalovaný ml. M. ide k dverám rodiny B., ale nič viac nevidel. Uviedol,
že na polícii vypovedal pred rokom, že obsah svojej výpovede si prečítal a súhlasil s jej obsahom. Trval
na tom, že nevidel, aby obžalovaný ml. M. išiel k dverám rodiny B.. Po odchode obžalovaného ml. M.

od neho toho viac nevidel, videla ho však jeho matka idúc smerom k obchodu na sídlisko Y., pričom
ho videla z balkóna ako beží popod balkón. Keď bol s kamarátmi pred vchodom ich bytového domu,
tak z neho vyšiel svedok B. s manželkou a s mal. dcérou O. B. s tým, že s touto maloletou dcérou
idú na pohotovosť, pričom mal. O. mala cez ruku prehodenú vetrovku, ale nevšimol si, že by mala
niečo poranené. Ešte keď sa nachádzal doma, tak videl mal. O. stojacu vo dverách ich bytu, pričom si
pridržiavala palec a teda sa domnieval, že tento palec alebo prst mala napuchnutý. Neskôr sa vonku

po sídlisku Y. rozprávalo, že obžalovaný ml. M. napadol mal. O. B. ako aj jej sesternicu a takisto, že
pán Piskor napadol obžalovaného ml. M.. Pán B. ho pritom požiadal, aby vypovedal v jeho prospech,
na čo mu odpovedal, že bude vypovedať len o tom čo videl a to tak, ako si to pamätá. Pán B. od
neho požadoval, aby vypovedal, že videl ako obžalovaný ml. M. napadol jeho dcéru mal. O. a teda
pravdepodobne ho pán B. ovplyvňoval pred jeho výpoveďou na polícií, pričom poprel, že by ho niekto

ovplyvňoval pred jeho výsluchom na súde. Vyjadril sa, že nikto sa nenachádzal na poschodí bytového
domu v momente, keď obžalovaný ml. M. od neho pýtal cigaretu ako aj vodu.

Svedkyňa M., matka obžalovaného ml. X.O. M., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že skutočnosť,
že obžalovaný ml. M. mal napadnúť poškodeného L. a ukradnúť peniaze poškodenej X. sa dozvedela

až z uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré jej boli doručené ako zákonnej zástupkyni obžalovaného ml.
M.. Obžalovaný ml. M. sa jej priznal, že ukradol peňaženku poškodenej X.. Poprel však, že by napadol
poškodeného L. a mal O. B., pričom keď obžalovaný niečo urobí, tak sa jej k tomu aj prizná. V čase,
keď malo dôjsť k napadnutiu mal. O. B., po príchode jej syna domov počula buchnutie dverí a na to
uvidela stáť v chodbe ich bytu poškodenú O. a jej otca pána B. staršieho. V kúpeľni uvidela ako pán W.

B. mladší, otec mal. O. B., bije jej syna, pričom obžalovaný ml. M. si v dôsledku toho aj buchol hlavu o
vaňu. Obžalovaný ml. M. utiekol z kúpeľne do detskej izby, v ktorej ho pán B. ml. bil na zemi a kopal do
neho hlava - nehlava. Na to vyzvala pána B. staršieho, aby niečo urobil, aby jeho syn B. mladší nezabil
jej syna, obžalovaného ml. M.. Pán B. straší na to pristúpil k pánovi B. mladšiemu a povedal mu, aby
to nechal tak, lebo ho zabije. Keď rodina B. od nich odišla, tak obžalovaný ml. M. utiekol k svedkovi Z.

a keď prišla do ich bytového domu polícia, tak vtedy cez ich poschodie prechádzala poškodená O. s
mal. dcérou W. O., ktorá sa jej opýtala, že čo by sa stalo, keby ju obžalovaný udrel tak, že by spadla.
Z uvedeného vyjadrenia maloletej poškodenej W. O. táto svedkyňa usúdila, že jej syn túto maloletú
poškodenú neudrel. Uvedená svedkyňa uviedla, že obžalovaný ml. M. bol približne pred dvoma rokmi
od konania jej výsluchu na súde hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici počas obdobia štyroch či

šiestich týždňov a takisto sa vyjadrila k jeho školskej dochádzke.

Podľa svedeckej výpovede Š. Z. na hlavnom pojednávaní, v uvedený deň ako kuriér spoločnosti Q. Q. Y.,
s.r.o., poškodenému L. odovzdal balík. Keď odišiel od poškodeného, tak si všimol, ako k poškodenému
pribehli traja chlapci a s týmto poškodeným sa začali rozprávať a vzájomne sa naťahovať. Nespomenul

si, že by sa aj vonku pred bytovým domom odohrala nejaká bitka. Potom poškodený L. ako prvý vošiel do
vchodu bytového domu a za ním vbehli všetci ostatní traja obžalovaní. Keď vošiel do vchodu bytového
domu, uvidel ako všetci traja chlapci bijú poškodeného L., ktorého udierali rukami a kopali do tela.
Nevedel sa však presne vyjadriť k tomu, či poškodeného L. fyzicky napádal len jeden páchateľ alebo
viacerí. Keď na to vošiel do vchodu tohto bytového domu a zakričal na týchto útočníkov, tak títo ho

vyzvali, aby odišiel preč, ináč ho takisto zbijú. Spomenul si, že do vchodu tohto bytového domu vošiel
aj nejaký starší pán, ktorý však na fyzické napadnutie poškodeného nijakým spôsobom nezareagoval.
Keďže mal so sebou hotovosť a útočníkov bolo viac, z miesta činu odišiel. Približne o desať minút mu
zatelefonoval poškodený L. a opýtal sa ho, či je ochotný vypovedať na polícii a neskôr bol kontaktovaný
príslušníkmi polície. Potvrdil svoje vyjadrenie z prípravného konania, že pred vchodom do bytového

domu jeden z páchateľov udrel poškodeného do oblasti krku a ďalší útočník ho strčil do chrbta. Doplnil,
že útočníci vbehli za poškodeným L. do bytového domu, opreli ho o stenu, bili ho a kopali ho.Svedok W. X. uviedol na hlavnom pojednávaní, že s obžalovaným ml. M. sú veľmi dobrí kamaráti, s
ktorým sa pozná od svojich deviatich rokov. Maloleté svedkyne O. B. a W. O. takisto pozná, keďže bývajú
vo vedľajšom bytovom dome. Svedka V. Z.K. takisto pozná, je jeho kamarátom a chodia spolu hrávať

futbal. Vyjadril sa, že raz bol so svedkom Z. a obžalovaným ml. M.Y. pred bytovým domom, keď k nim
došiel svedok Z., ktorý jemu ako aj obžalovanému ml. M. povedal, že pán B. mu ponúkol peniaze, ak
bude vypovedať, že obžalovaný ml. M. zbil jeho deti. Vyjadril sa, že verí obžalovanému m. M. ako svojmu
kamarátovi, že nezbil mal. svedkyne O. B. a W. O., keďže mu to obžalovaný povedal.

Poškodená V. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 21.05.2014 vo večerných hodinách spolu s
pánom B. a jeho manželkou sedeli na ihrisku pred bytovým domom. Nachádzala sa tam aj jej dcéra W.
O. vo veku 7 rokov, jej brat pán B. s manželkou a s dcérou O. B. vo veku 9 rokov ako aj maloletá N. G.
vo veku desať či jedenásť rokov. Všetky tieto tri maloleté dievčatá sa rozhodli, že sa chcú ísť napiť vody,
pričommal.O.B.siišlaumyťnohyaztohtodôvoduodišlidobyturodinyB..Pouplynutípribližne15minút
prišla za ňou veľmi rozrušená dcéra W. O., ktorá jej povedala, že do bytu rodiny B. prišiel obžalovaný

ml. M., pričom nevedela uviesť, či tam boli aj svedkovia Z. a M.. Keď obžalovaný ml. M. stál na chodbe,
tak požiadal mal. poškodenú O. B. o cigaretu a bez súhlasu týchto dievčat vošiel do chodby bytu B..
Maloleté poškodené mu povedali, že cigarety nemajú, ale obžalovaný ml. M. od nich stále pýtal cigarety.
Obžalovaný ml. M. mal. poškodenej O. B. vykrútil ruku, pričom táto mal. svedkyňa mala obviazanú ruku
a to pravdepodobne pravú. Jej dcéru mal. W. O. obžalovaný sotil do hrude, potom jej pristúpil jej nohu

svojou nohou a po sotení jej dcéra W. O. chrbtom narazila do práčky, ktorá sa nachádzala v kuchyni.
Mal. poškodenej N. G. obžalovaný ml. M. neurobil nič. Tieto skutočnosti jej oznámila mal. svedkyňa W.
O. potom ako prišla vonku za nimi na ihrisko. Maloleté dievčatá sa obžalovaného ml. M. báli, pričom
vonku vybehla len jej dcéra W. O. a mal. O. B. a mal. N. G. zostali v byte rodiny B.. Po takomto oznámení
jej dcéry, mal. W. O., ona zostala vonku a jej brat W. B. s manželkou išli hneď do uvedeného bytu.

Poukázala na to, že mal. poškodená W. O. sa predtým obžalovaného nebála a po uvedenom incidente
sa ho začala báť tak, že keď ho niekde uvidela, tak sa celá roztriasla. Z dôvodu utrpených poranení mal.
poškodenej W. O. si žiaden nárok na náhradu škody neuplatnila. Ďalej uviedla, že mal. poškodená W.
O. jej povedala, že obžalovaný ml. M. ju napadol tak, že do nej strčil rukou, potom jej pristúpil nohou
nohu, v dôsledku čoho spadla na práčku. Mal. O. mal obžalovaný chytiť za ruku a vykrútiť jej ju, pričom

mal. N. G. nebola napadnutá. Vyjadrila sa, že maloleté dievčatá by obžalovaného ml. M. nezavolali dnu
do bytu, ale obžalovaný ml. M. sám vošiel do bytu rodiny B., lebo bol v tom čase pod vplyvom drog.
Jej dcéra W. O. jej povedala, že všetky tri dievčatá vytlačili obžalovaného ml. M.L. von z bytu a zatvorili
dvere. Mal. W. O. zle psychicky znášala konanie obžalovaného ml. M. a mal. O. B. to prežívala ešte
viac. Jej dcéra W. O. sa tri či štyri noci po udalosti budila zo sna. Vyjadrila sa, že týždeň po incidente

obžalovaný ml. M. vystrašil jej dcéru mal. W. O..

Z výpovede svedkyne, poškodenej V.Y. B. z prípravného konania vyplýva, že v uvedený deň, v čase
okolo 19:30 hod., spolu s manželom a deťmi sedeli vonku pred bytovým domom, pričom deti sa hrali
na ihrisku. Jej dcéra, maloletá svedkyňa O. B. jej povedala, že sa ide domov napiť vody ako aj na WC,

pričom s ňou odišla aj mal. W. O. a mal. N. G.. Po nejakom čase k nim pribehli maloleté svedkyne O. B.
a W. O., pričom mal. O. B. plakala a povedala jej, že keď sa nachádzali doma niekto zaklopal na dvere,
ona ich otvorila, keďže sa domnievala, že sú to jej rodičia, ale pred dverami stál obžalovaný ml. M.L.
a pýtal od nej cigarety. Keďže mal. svedkyňa O. B. nemala cigarety, povedala obžalovanému, že ich
má ona vonku, pred bytovým domom. Mal. O. B. jej ďalej povedala, že sa pokúšala zatvoriť dvere, ale

obžalovaný ml. M. položil medzi dvere a zárubňu nohu, aby sa dvere nezatvorili, zatlačil ich a vošiel dnu
do predsiene, kde fyzicky napadol dievčatá. Mal. svedkyňu W. O. obžalovaný udrel do hrudníka tak, že
skoro spadla, odletela dozadu a udrela si hlavu do práčky. Mal. svedkyni O. B. obžalovaný vykrútil prst a
mal. svedkyňu N. G. chcel obžalovaný udrieť po hlave, ale ona sa uhla. S maloletými dievčatami potom
boli na ošetrení u lekára. Jej dcéra, mal. svedkyňa O. B. sa obžalovaného bála asi týždeň, užívala lieky

na ukľudnenie, pričom nemohla aj zaspať, avšak v čase jej výsluchu v prípravnom konaní mal. svedkyňa
už nemala žiadne psychické problémy. Nárok na náhradu škody si táto poškodená takisto neuplatnila.

Mal. svedkyňa W. O. uviedla v prípravnom konaní, že keď sa v uvedený deň hrali von pred bytovým
domom, tak jej sesternica mal. O. B. potrebovala odísť domov prezliecť sa, ísť na WC a napiť sa vody.

Domov k tejto svedkyni teda odišla mal. N. G., mal. O. B. a ona. Po nejakom čase dvere tohto bytu
otvorila mal. svedkyňa O. B. a ona uvidela, že vonku pred dverami stojí „ M. „, t.j. obžalovaný ml. M.,
svedkovia „ M. „ ( svedok M. ) a „J.“ a „N.“ stáli na boku. Obžalovaný ml. M. od nich pýtal cigarety, na
čo mu odpovedali, že cigarety má matka. Obžalovaný bol ešte vonku pred dverami, ale potom vošieltrochu dnu, na chodbu a oni všetky tri sa snažili zavrieť dvere. Obžalovaný s prezývkou „M.,“ ako aj „J.“
a „M. však tlačili na dvere zvonku, pričom predtým počula „M.“ rozprávať sa s „N.,“ ktorý povedal, aby ich
nebili, lebo sú ešte malé. Dnu na chodbu bytu vošiel len „M.,“ keďže chcel prehľadať celý byt za účelom

nájdenia cigariet. Obžalovaný ml. M. ich však začal biť a to tak, že mal. O. B. vykrútil prst na ruke, ju
kopol do hrudníka nohou a potom ju sotil dozadu a keď padala dozadu, tak si udrela hlavu do práčky.
Obžalovaný jej pritom hovoril, že zbil už veľa detí a potom sa otočil a odišiel preč. Po tomto zaútočení
na svoju osobu obžalovaným to išla povedať rodičom. Vyjadrila sa ďalej, že obžalovaný bol opitý, že sa
báli kričať o pomoc a že všetky tri posielali obžalovaného preč z bytu, avšak neplakali.

Z výpovede maloletej svedkyne N. G. z prípravného konania súd zistil, že v uvedený deň išli domov k
mal. O. B. a to ona, mal. svedkyňa W. O. a sesternica, mal. svedkyňa O. B.. Po zaklopaní na dvere
tohto bytu tieto otvorila mal. svedkyňa O. B. a pred dverami stál nejaký chlapec, ktorého nepoznala.
Keď sa tento chlapec opýtal mal. svedkyne O. B., či je mama doma, tak táto maloletá svedkyňa mu
odpovedala, že nie, na čo tento chlapec požiadal túto svedkyňu o cigarety. Keď teda maloletá svedkyňa

O. B. odpovedala tomuto chlapcovi, že nemá cigarety, keďže nejajčí, tento chlapec na nich začal kričať,
aby maloletá svedkyňa neklamala. Obžalovaný vošiel sám do bytu na chodbu, pričom bol opitý a začal
ich biť. Najprv tento chlapec kopol mal. W. O.Ú. do nohy, ale nespadla, len ju bolela noha, potom chytil
mal. O. B. a vykrútil jej ruku, pričom táto potom mala problémy s prstom. Nakoniec tento chlapec chcel
udrieť aj ju po hlave, ale ona sa uhla. Potom tohto chlapca maloleté svedkyne W. O. a O. B. vytlačili

von z bytu a vzápätí zatvorili dvere. Tento chlapec sa po odchode z bytu napil kofoly, rozbehol sa kopol
do dverí, čo videla kvôli tomu, že sa postavila na stoličku a pozrela sa cez kukátko. Keď tento chlapec
odišiel, tak mal. svedkyňa W. O. chcela ísť preč a neskôr to povedala matke, ktorá bola vonku pred
bytovkou. Vyjadrila sa, že s týmto útočníkom na chodbe stáli ešte dvaja chlapci, ktorých však nepoznala.
Uviedla ďalej, že všetky tri maloleté svedkyne posielali tohto útočníka preč z bytu.

Mal. svedkyňa O. B. v prípravnom konaní vypovedala, že v uvedený deň sedela vonku pred bytovkou
spolu so sesternicami ako aj ich matkami. Keďže potrebovala odísť na WC ako aj napiť sa vody, odišla
domov spolu so svojimi sesternicami mal. W. O. a N. G.. Keď sa nachádzali u nej doma, tak niekto
zaklopal na dvere a keď tieto dvere otvorila uvidela, že tam stojí obžalovaný ml. M. a to sám. Obžalovaný

ml. M. od nej požadoval cigarety, na čo mu odpovedala, že mu ich nedá, pretože ich má jej matka a
ona je vonku. Obžalovaný na to vošiel dnu na chodbu bytu. Všetky tri maloleté dievčatá stáli na chodbe,
pričom ona tlačila na dvere, aby ich obžalovaný neotvoril, ale obžalovaný ich zatlačil nohou a tak ich
otvoril. Obžalovaný len vošiel dnu do bytu, nič nepovedal a začal ich biť. Obžalovaný jej vykrútil prst na
pravej ruke a to prostredník, mal. svedkyňu W. O. kopol do nohy a sotil rukami do hrude, pričom táto si

udrela hlavu o práčku. Mal. N. G. chcel obžalovaný takisto udrieť do hlavy rukou, ale ona sa uhla. Všetky
tri maloleté svedkyne žiadali obžalovaného, aby odišiel preč, na čo sa obžalovaný otočil, buchol dverami
a odišiel. Ona sa rozplakala a mal. W. O. to išla povedať vonku rodičom. Vyjadrila sa, že obžalovaného
ml. M. videl ísť k ním do bytu aj svedok V. Z., ale on stál iba na chodbe a teda nebol s obžalovaným.
Vyjadrila sa, že obžalovaný bol opitý a že vošiel celkom na chodbu tohto bytu. Obžalovaný ml. M. jej

vykrútil prst počas toho, ako ho odtláčala jednou rukou preč z bytu, on jej pritom chytil jeden prst a vykrútil
jej ho. Uviedla, že ostatné mal. dievčatá neodtláčali obžalovaného ml. M., avšak takisto ho posielali preč.

ZoznaleckéhoposudkuPhDr.N.zodborupsychológienamal. O.B.vyplýva,žeosobnosťtejtomaloletej
svedkyne je bez akýchkoľvek známok duševného ochorenia. Osobnosť mal. O. B. vo všeobecnosti

znalec považoval za vierohodnú a úprimnú v tom zmysle, že vlastnosť skresľovať skutočnosti vo svoj
prospech, resp. zatajovať ich, vypovedať nepravdivo, neúplne, účelovo alebo že by jej výpoveď bola
niekým ovplyvnená, u maloletej svedkyne nezistil. Podľa jeho názoru, mal. O. B. pri predmetnom skutku
dňa21.05.2014utrpelaposttraumatickústresovúporuchu,ikeďnievklasickejpodobe,resp.nieklasicky
determinovanú. Pri skutku v jej prípade išlo o úľakovú reakciu v stresovej, resp. stresujúcej situácii u

osobnosti senzitívnejšej, emocionálnej zraniteľnejšej, skôr poddanej a nedominantnej, ktorá citlivejšie
vníma, pociťuje a prežíva podnety z okolitého sveta, čím však nebagatelizuje a neracionalizuje konanie
páchateľa.

Podľa znaleckého posudku tohto znalca na mal. W. O. u tejto mal. svedkyne znalec nezistil odchýlky

od normy a poruchy správania, i keď v nedávnej minulosti mohli byť v malej miere prítomné, no v čase
jeho vyšetrenia táto mal. svedkyňa nevykazovala znaky porúch a je v relatívnej pohode. Osobnosť
mal. svedkyne znalec považoval za úprimnú a validnú, ktorá bola schopná predmetné skutočnosti
správne vnímať, zapamätať si a aj ich reprodukovať, i keď isté nezrovnalosti musel pripustiť z dôvoduemocionálne vysoko vypätej situácie pri predmetnom skutku, čo do istej miery mohlo ovplyvniť aj
reprodukciu predmetného činu touto svedkyňou. Pri predmetnom skutku v jej prípade mohlo ísť o
atypickú stresovú poruchu s úzkosťou, strachom, obavami, osobnostným diskomfortom, strachom z

agresora a podobne, aktuálne však symptómy plazivo, bazálne vymizli, dieťa je v konsolidovanom stave,
bez psychopatologických mechanizmov. Túto svedkyňu znalec neodporúčal ešte raz vypočúvať.

Zo znaleckého posudku toho istého znalca na mal. N. G. súd zistil, že u nej neboli zistené odchýlky
a poruchy správania sa a jej osobnosť vo všeobecnosti považoval za vierohodnú a úprimnú. Táto mal.

svedkyňa pri predmetnom incidente neutrpela posttraumatickú stresovú poruchu v pravom zmysle slova,
išlo u nej skôr o prolongovanú ( predĺženú ) úľakovú reakciu stresujúcej ( krátkodobo ) situácie, pričom
pre stanovenie posttraumatickej stresovej poruchy neboli splnené diagnostické kritéria a teda sa táto
porucha u nej neprejavuje. U tejto poškodenej takisto neodporúčal vykonávať ďalšie procesné úkony.

Podľa znaleckého posudku MUDr. W. z odboru zdravotníctva a farmácie, maloletá O. B. utrpela

podvrtnutie I. medzičlánkového kĺbu III. prsta pravej ruky, pričom išlo o ľahký úraz a mal. svedkyňa
W. O. utrpela pomliaždenie pravej polovice hrudníka a pomliaždenie hlavy v pravej čelovej oblasti
ľahkého stupňa, pričom aj u nej išlo o ľahký úraz. Znalec sa vyjadril, že v prípade mal. svedkyne O. B.
poranenie vzniklo rotačným mechanizmom a u poškodenej mal. W. O. išlo o priamy mechanizmus vzniku
poranenia, pričom intenzita násilia bola najpravdepodobnejšie slabá. U oboch maloletých poškodených

nebol poškodený žiaden životne dôležitý orgán, pričom liečba poranení poškodenej mal. O. B. zvyčajne
trvá 6-7 dní ambulantnej liečby a v prípade mal. poškodenej W. O. 5-6 dní. U mal. poškodenej O.
B. obmedzenie spočívalo len v bolestivosti III. prsta pravej ruky a v jeho obmedzenom používaní.
U mal. svedkyne W. O. podľa vyjadrenia znalca obmedzenie spočívalo v bolestivosti pravej polovice
hrudníka, významnejšou mierou ju však neobmedzovalo. V prípade mal. svedkyne O. B. znalec

zdôraznil, že táto dňa 18.05.2014, t. j. tri dni pred predmetným fyzickým napadnutím bola ošetrená na
chirurgickej ambulancie Vranovskej nemocnice s identickým poranení III. prsta pravej ruky, spôsobeným
narazením loptou, čo však priznala a nezatajovala pri osobnom pohovore a vyšetrení dieťaťa matka mal.
poškodenej. Napriek tomu znalec nevylúčil, že k opätovnému poraneniu III. prsta pravej ruky maloletej
svedkyne mohlo pri predmetnom fyzickom napadnutí znovu dôjsť, preto toto poranenie bodovo ohodnotil

a priznal.

Vo veci bol vypracovaný aj znalecký posudok MUDr. L. a MUDr. J. z odvetvia psychiatrie na
obžalovaného a to pôvodne v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12T/238/2014, z ktorého
vyplýva, že obžalovaný netrpel a ani netrpí žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou v zmysle

psychózy. U obžalovaného ide o socializovanú poruchu chovania v období adolescencie, ktorá u
neho bola prítomná aj v čase spáchania trestného činu, ide o disharmóniu osobnostného vývoja s
asociálnymi prejavmi v správaní a s poruchami sociálnej adaptácie. Obžalovaný skutok uvedený v
bode 3/ tohto rozsudku teda spáchal v stave jednoduchej (simplexnej ) opitosti ľahkého stupňa, avšak
jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli len nepodstatne znížené a teda mohol nebezpečenstvo

svojho konania rozpoznať a toto konanie aj ovládať. U obžalovaného znalkyne nezistili závislosť na
alkohole, ale vzhľadom k jeho veku neprimerané sporadické požívanie alkoholu, pre ktoré však nie je
ešte potrebné nariadiť žiadnu formu ochranného protialkoholického liečenia. U obžalovaného takisto
skonštatovali sporadicky škodlivý konzum drog zo skupiny kanabinoidov, avšak u neho nie je indikované
nariadenie žiadnej formy ochranného protitoxikomanického liečenia. Podľa názoru týchto znalkýň nie

je potrebné obžalovanému uložiť ani ochranné psychiatrické liečenie, keďže socializovaná porucha
správania u neho je pravdepodobne podmienená kombináciou genetických faktorov s nepriaznivými
vonkajšími vplyvmi, s manifestáciou porúch správania, s negatívnym vzťahom k škole, nerešpektovaniu
autorít, konfliktným správaním vo vzťahu k dospelým, avšak nejde u neho o žiadnu duševnú chorobu. Z
psychiatrického hľadiska u obžalovaného zistili snahy vykresliť sa v lepšom svetle a tento má tendenciu

vedome ( účelovo ) spájať prežité s vymysleným, vykonštruovaným, prípadne s informáciami z počutia.

Zo znaleckého posudku MUDr. B. a MUDr. Š. na obžalovaného z toho istého odvetvia zas súdu zistil,
že u obžalovaného ide o disharmonický osobnostný vývoj v adolescencii, avšak obžalovaný v čase
spáchania skutku uvedeného pod bodom 2/ rozsudku mohol v plnej miere rozpoznať nebezpečenstvo

svojho konania pre spoločnosť a taktiež mohol v plnej miere ovládať svoje konanie. U obžalovaného
títo znalci nezistili závislosť na alkohole a ani na iných návykových látkach. U obžalovaného zistili
disharmonický osobnostný vývoj s poruchami socializácie, vývojovo smerujúci k poruche osobnosti. Uobžalovaného teda nezistili takú duševnú poruchu, kvôli ktorej by bolo účelné obžalovanému nariadiť
ochrannú psychiatrickú liečbu.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov n/T., podanej v trestnej veci vedenej
pôvodne pod sp. zn. 12T/238/2014, obžalovaný postupne navštevoval M. T. školu X. vo Vranove
nad Topľou, neskôr M. školu F.. X. Vranov nad Topľou, odkiaľ bol vylúčený kvôli záškoláctvu a
nevhodnému správaniu. Neskôr nastúpil na E. školu v Michalovciach, avšak v čase podania ich správy,
dňa 26.09.2014, už nenavštevoval žiadnu školu. Ml. obžalovaný bol umiestnený asi osem týždňov v

Psychiatrickej nemocnici v W. a neskôr bol opätovne v tomto zdravotníckom zariadení hospitalizovaný
vo februári roku 2014. Podľa vyjadrenia tohto štátneho orgánu správanie obžalovaného v domácnosti je
na požadovanej úrovni, avšak mimo nej je nevhodné a nie je kontrolované. Podľa vyjadrenia matky by
bolo vhodné umiestnenie obžalovaného do výchovného zariadenia. Z uvedenej správy ďalej vyplýva, že
tento obžalovaný bol v minulosti už odsúdený trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 2T/93/2014
zo dňa 28.07.2014.

V prípravnom konaní boli zabezpečené ďalšie listinné dôkazy a to správa mesta Vranov nad Topľou
o povesti obžalovaného, správa Psychiatrickej nemocnice v W. n.o. o hospitalizáciách obžalovaného,
lekárske správy na poškodeného L. a na mal. svedkyne W. O. a O. B., vyčíslenie nárokov poškodených
zdravotných poisťovní, zápisnica o ohliadke miesta činu s príslušnou fotodokumentáciou v prípade

skutkov uvedených v bode 1/ a 2/ tohto rozsudku.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval
súd za jednoznačne preukázané, že v prípade skutku uvedeného v bode 2/ tohto rozsudku vinu
obžalovaného preukazuje výpoveď poškodeného L., ktorá je jednoznačne podporovaná aj svedeckou

výpoveďou svedka Z. a nepriamo aj svedeckými výpoveďami ostatných obvinených v prípade tohto
trestného stíhania a to svedkov ml. M. a Z.. Obžalovaného zas zo spáchania skutku uvedeného v bode
3/ tohto rozsudku usvedčujú výpovede všetkých troch mal. svedkýň a to mal. O. B., mal. W. O. a mal. N.
G. prítomných na mieste samotného skutku, pričom hodnovernosť svedeckých výpovedí týchto svedkýň
preukazuje aj výsledok znaleckého dokazovania z odboru psychológie na tieto mal. svedkyne a v zhode

s ktorými potom vyznievajú aj svedecké výpovede matiek týchto maloletých svedkýň a to poškodených
V. B. a V. O. či nepriamo aj svedka Z..

Obžalovaného teda zo spáchania skutku uvedeného v bode 2/ tohto rozsudku usvedčuje výpoveď
poškodeného B. L., v zhode s ktorou vyznieva aj výpoveď svedka Š. Z. a z ktorej vplýva, že obžalovaný

ml.M.vovchodebytovéhodomunaM..Y.č.XXX/XXvoVranovenadTopľoupopredchádzajúcejdohode
s už prv odsúdeným ml. L. M. a pôvodne obvineným J. Z. fyzicky napadli poškodeného B. L..

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 07.05.2014 v poobednajších hodinách poškodený B. L. pred
vchodom svojho bytového domu prevzal od svedka Z. ako poštového kuriéra zásielku, na čo k nemu

pristúpil obžalovaný ml. M. s už právoplatne odsúdeným ml. L. M. ako aj s ďalším spolupáchateľom J.
Z.. Súd mal ďalej za preukázané, opierajúc sa o výpoveď poškodeného, že svedok ml. M. alebo svedok
Z. od neho požadovali vydanie uvedenej zásielky, čo poškodený odmietol. Poškodený L. poukázal na
skutočnosť, že už pred samotným incidentom mal slovné potýčky predovšetkým so svedkom Z., ktorý sa
mu mal aj vyhrážať zabitím a preto sa voči uvedenému útoku páchateľov začal verbálne brániť tak, že

ich vyzval, aby prestali, lebo „ dostanú „. Pôvodne obvinený, svedok J. Z. mal pritom poškodeného podľa
jeho vyjadrenia zozadu ponižujúco potľapkal po krku a právoplatne odsúdený ml. M. ho zas zozadu sotil
do chrbta. Po takýchto jednorázových atakoch páchateľov poškodený L. vstúpil do vchodu bytového
vchodu, avšak všetci traja pôvodne obvinení ho predbehli a zatarasili mu cestu do vchodu. Obžalovaný
ml. M.Á. pritom vyzval svedkov ml. M. a Z., aby poškodeného začali biť. Poškodený sa s jednoznačnou

istotou vyjadril, že ho fyzicky napádal rukou do celého tela už právoplatne odsúdený ml. M., ktorý ho
udrel celkovo asi dvadsaťkrát, avšak nevedel jednoznačne určiť, či aj obžalovaný ml. M. a svedok Z.
ho nejakým spôsobom fyzicky napadli. Poškodený L. však vyjadril názor, že vzhľadom na smerovanie
úderov z viacerých strán usúdil, že ho fyzicky napádali viaceré osoby. Poškodený L. sa tomuto fyzickému
útoku na svoju osobu bránil, aj keď nevedel uviesť konkrétny spôsob obrany. Takýto priebeh incidentu

potvrdil aj svedok Š. Z., ktorý vypovedal, že po odovzdaní zásielky poškodenému L. si všimol, ako
k poškodenému pristúpili traja chlapci, ktorí sa s ním začali hádať a vzápätí aj naťahovať. Uvedený
svedokpritomeštevprípravnomkonanívzhodestvrdenímpoškodenéhouviedol,žejedenzpáchateľov
poškodeného udrel do oblasti krku a ďalší z páchateľov ho strčil do chrbta, pričom tento svedok tútočasť svojej výpovede z prípravného konania na hlavnom pojednávaní potvrdil. Svedok sa ďalej vyjadril,
že všetci traja páchatelia pritlačili poškodeného o stenu a tam ho všetci traja udierali rukami a aj kopali
do neho. Uvedený svedok však zároveň nevedel s jednoznačnou istotou uviesť, či takto poškodeného

skutočne fyzicky napádali všetci traja páchatelia alebo len jeden z nich. Uvedený svedok vyzval týchto
útočníkov, aby prestali napádať poškodeného, na čo ho jeden z páchateľov alebo viacerí páchatelia
vyzvali, aby opustil miesto tohto fyzického napádania, v opačnom prípade bude predmetom útoku aj
on. Z dôvodu obáv o peňažnú tržbu, ktorú mal tento svedok pri sebe, uvedený svedok opustil predsieň
bytového domu a odišiel preč. Poškodený L. sa pritom vyjadril, že po ukončení fyzického útoku na jeho

osobu sa vo vchode bytového domu nachádzal už len svedok J. Z., ktorý vchádzal do výťahu tohto
bytového domu a ktorý mu oznámil, že si nemal začínať so svedkom ml. M.. Poškodený po tomto útoku
na svoju osobu zazvonil na vchodové dvere jedného bytu na prízemí bytového domu a vzápätí na to
odišiel do svojho bytu.

Obžalovaný ml. M. pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil vzájomný incident s poškodeným

L. po odovzdaní zásielky tomuto poškodenému svedkom Z.. Svedok ml. M. sa mal po tomto prevzatí
poštovej zásielky opýtať poškodeného, čo má v tom balíku, pričom sa aj pravdepodobne dotkol tejto
zásielky, na čo sa poškodený L. nevhodne vyjadril na adresu matky svedka ml M.. Poškodeného on,
svedok ml. M. ako aj svedok Z. obkolesili, pričom svedok ml. M. bol po ľavej strane poškodeného, svedok
Z. po jeho pravej strane a on stál pred vchodom do bytového domu. Keď pribehol k poškodenému L. a

postavil sa pred neho, tak sa tento poškodený zľakol a vzápätí na to svedok ml. M. udrel poškodeného
päsťou do tváre, na čo poškodený zareagoval úderom lakťom do tela svedka ml. M., na čo zas svedok
ml. M. opätovne udrel päsťami poškodeného L., v dôsledku čoho si poškodený L. kľakol a začal si kryť
svoju hlavu rukami. Svedok ml. M. mal aj po takomto fyzickom zaútočení na poškodeného tohto ešte raz
udrieť päsťou a raz kopnúť. Obžalovaný sa pritom vyjadril, že on zdržiavajúc sa v blízkosti vchodových

dverí do bytového domu ako aj svedok Z., ktorý stál v blízkosti výťahov, sa z tohto fyzického napádania
poškodeného svedkom ml. M. smiali. Obžalovaný pritom poprel, že by on alebo svedok Z. fyzicky napadli
poškodeného L.. Obžalovaný ďalej tvrdil, že pri vchádzaní poškodeného L. do vchodu bytového domu
tomuto povedal, „ že nech neskáče, lebo dostane „. Pokiaľ ide o obranu obžalovaného spočívajúcu v
tvrdení, že aj už právoplatne odsúdený ml. M. tvrdil, že len on sám fyzicky napadol poškodeného L.

treba uviesť, že je pochopiteľný postoj oboch spoluobvinených a to ako ml. M. tak aj svedka Z., ktorý v
predmetnej trestnej veci zhodne ako vo svojich trestných veciach tvrdili, že len už právoplatne odsúdený
ml. M. fyzicky napadol poškodeného L.. Účasť obžalovaného ml. M. na napadnutí poškodeného pritom
nepriamo preukazuje aj jeho vlastná výpoveď, keď uviedol, že po vstupe poškodeného L. do vchodu
bytového domu tomuto povedal, „ aby neskákal, lebo aj on dostane“, pričom poškodený L. zas tvrdil, že

po vstupe všetkých páchateľov ako aj jeho samotného do vchodu bytového domu, obžalovaný ml. M.
vyzval ostatných útočníkov na jeho fyzické napadnutie.

Poškodený L. v dôsledku uvedeného fyzického ataku na jeho osobu v inkriminovaný deň utrpel
povrchové poranenia vlasatej kože hlavy, pomliaždenie mihalníc ( očného viečka ) a okolia oka ako aj

vyvrtnutie a natiahnutie sánky, čo mal súd za preukázané lekárskou správou zo dňa incidentu. Uvedené
poranenia si podľa lekárskej správy vyžiadali liečenie poškodeného v trvaní do sedem dní, avšak podľa
vyjadreniasamotnéhopoškodenéhozdôvodutýchtozranenínebolpráceneschopný,keďževuvedenom
období bol nezamestnaný.

V súvislosti s obhajobnou námietkou obžalovaného, že spolu so spolupáchateľom ml. Z. nijakým
spôsobom poškodeného L. nenapadol a len sa zabávali na tomto fyzickom napádaní poškodeného L. už
právoplatne odsúdeným ml. M. je potrebné uviesť, že pri spáchaní skutku vo forme spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zákona sa nevyžaduje výslovná dohoda všetkých páchateľov na fyzickom napadnutí
poškodeného, ale postačuje aj tzv. konkludentná dohoda. Zároveň sa nevyžaduje, aby sa každý

z uvedených spolupáchateľov zúčastnil na fyzickom útoku na poškodeného rovnakou mierou, ale
postačuje aj hoci len psychická podpora druhého páchateľa pri fyzickom napádaní poškodeného.
Miera účasti toho ktorého páchateľa na páchaní skutku môže byť zohľadnená len pri ukladaní
konkrétneho druhu a výmery trestu u toho - ktorého páchateľa. Je nesporné, že v predmetnom
prípade všetci traja páchatelia pristúpili k poškodenému L. s jednoznačným zámerom tohto fyzicky

napadnúť, keďže z výpovede všetkých aktérov tohto incidentu je zrejmé, že páchatelia a to konkrétne
už právoplatne odsúdený ml. M. požadoval od poškodeného L. vydanie mu zásielky, ktorú mu
doručil svedok Z.. Je nepochybné, že vyžadovanie odovzdania zásielky poškodeným L. bolo len
zámienkou zo strany útočníkov na ich fyzické napadnutie tohto poškodeného. Podľa názoru súdu užlen samotná prítomnosť troch páchateľov pri osobe poškodeného, pričom v bezprostrednej blízkosti
poškodeného sa nenachádzala žiadna iná osoba, spôsobila fyzickú prevahu týchto páchateľov nad
osobou poškodeného a to bez ohľadu na to, akou konkrétnou mierou sa ktorý z páchateľov podieľal

na fyzickom napadnutí poškodeného L.. Z pohľadu naplnenia zákonných znakov žalovaného trestného
činu je pritom nepodstatné, akou konkrétnou formou ktorý z páchateľov sa dopúšťal fyzického násilia
voči poškodenému L. a miera ich účasti je rozhodujúca len pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu
tomu ktorému páchateľovi tohto trestného činu. Pri posudzovaní naplnenia skutkovej podstaty prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa pritom nevyžaduje, aby všetci páchatelia rovnakou

intenzitou fyzicky napádali poškodeného, ale postačí hoci aj psychická podpora druhého páchateľa či
páchateľov na fyzickom napadnutí, čiže trestná zodpovednosť prichádza do úvahy aj v prípade menej
aktívneho páchateľa či dokonca pasivity druhého páchateľa, ktorý by pritom druhému spolupáchateľovi
či spolupáchateľom poskytoval psychickú pomoc v podobe jeho podnecovania či povzbudzovania v
napádaní obete útoku, pomocou pred a počas samotného napádania poškodeného napr. sledovaním
okolia či zabraňovaním iným osobám v ochraňovaní napádaného či v podobe pomoci pri úteku. Samotný

obžalovaný ml. M. pritom pripustil vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, že pred samotným
útokom svedka ml. M. na poškodeného L. vo vchode bytového domu tomuto poškodenému povedal,
aby „ nevyskakoval „ pod hrozbou fyzického útoku na jeho osobu, pričom zas poškodený L. tvrdil, že
obžalovaný ml. M. vyzval ostatných páchateľov na jeho fyzické napadnutie.

V súvislosti s uvedeným fyzickým napadnutím poškodeného L. všetkými troma páchateľmi je pritom
potrebné poukázať aj na skutočnosť, že podľa vyjadrenia poškodeného všetci útočníci ešte v období
pred samotným fyzickým napadnutím jeho osoby, na tohto opakovane verbálne útočili, avšak doposiaľ
sa voči nemu nedopustili žiadneho fyzického násilia.
K uvedenému fyzickému napadnutiu poškodeného došlo v priestore vo vchode bytového domu

obývaného viacerými ľuďmi, čo možno považovať za miesto prístupné komukoľvek a kedykoľvek.
Samotný incident sa pritom začal pred vchodovými dverami tohto bytového domu, v ktorom býval
poškodený L., kde bol poškodený zo strany páchateľov len postrčený smerom k vchodu tohto bytového
domu, pričom k napadnutiu poškodeného zo strany útočníkov došlo až v samotnom vchode bytového
domu. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že aspoň určitú časť napadnutia poškodeného

L. páchateľmi sledoval svedok Š. Z., pričom tento svedok tvrdil, že do vchodu bytového domu počas
napádania poškodeného L. mal vstúpiť aj nejaký muž.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že po tom, ako už pred samotným
vchodom do bytového domu poškodeného L. istým spôsobom fyzicky napadli svedkovia Z. a ml. M.,

tak po vstupe všetkých troch páchateľov ako aj samotného poškodeného do vchodu bytového domu,
pričom obžalovaný ml. M. vtedy vyzval ostatných páchateľov na fyzické zaútočenie na poškodeného
L., obžalovaný ml. M. spolu s už právoplatne odsúdeným ml. M. ako aj svedkom Z. vo vchode tohto
bytového domu opakovane fyzicky zaútočili na poškodeného L..

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd konanie obžalovaného ml. M. právne kvalifikoval ako prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona,
keďže obžalovaný ml. M. spolu s ostatnými páchateľmi, fyzicky napadol poškodeného L. vo vchode
ním obývaného bytového domu a teda sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti, pričom
vzhľadom na charakter utrpených poranení poškodeného, ktoré si vyžiadali jeho liečenie v trvaní do 7

dní, počas ktorých nebol ani výrazným spôsobom obmedzený jeho obvyklý spôsob života, nebolo možné
konanie obžalovaného ml. M. kvalifikovať aj ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zákona.

V prípade skutku uvedeného v bode 3/ tohto rozsudku mal súd za preukázané, že dňa 21.05.2014 vo
večerných hodinách sa pred bytovým domom na M. Y. č. XXX/XX vo Vranove nad Topľou nachádzali

mal. O. B., mal. W. O. ako aj mal. N. G.. Po určitom čase sa uvedené mal. svedkyne rozhodli odísť
do bytu rodiny B. za účelom vykonania malej potreby ako aj umytia si nôh. Počas zdržiavania sa týchto
maloletých svedkýň v predmetnom byte na dvere tohto bytu zaklopal obžalovaný ml. M., ktorému
vchodové dvere otvorila mal. svedkyňa O. B. a od ktorej obžalovaný požadoval cigarety. Mal. svedkyňa
O. B. mu oznámila, že tieto mu nemôže poskytnúť, keďže ich má jej matka, svedkyňa V. B. zdržiavajúca

sa vonku pred bytovým domom. Obžalovaný ml. M.Á. na to bez výslovného súhlasu uvedených
maloletých svedkýň vošiel čiastočne do predsiene tohto bytu, pričom napriek snahe maloletých svedkýň
a to predovšetkým mal. O. B. zatvoriť tieto vchodové dvere, sa mu to podarilo. Po vstupe do uvedeného
bytu obžalovaný ml. M. mal. svedkyni O. B. vykrútil prst na ruke, mal. W. O. kopol nohou do hrudníka,čo tvrdili mal. svedkyne O. B. a N. G., či do nohy, ako vypovedala mal. W. O., ktorú potom sotil dozadu,
v dôsledku čoho si mal. W. O. udrela hlavu do práčky, ktorá bola umiestnená v kuchyni tohto bytu.
Mal. svedkyňu N. G. chcel obžalovaný ml. M. udrieť po hlave, ale ona sa mu uhla. Podľa vyjadrenia

mal. svedkyne N. G., mal. svedkyne W. O. ako aj O. B. po takomto fyzickom zaútočení na ich osoby
rukami vytlačili obžalovaného ml. M. von z bytu, pričom táto svedkyňa zatvorila vchodové dvere tohto
bytu. Obžalovaný ml. M. po takomto odchode z bytu rodiny B. ešte nohou kopol do vchodových dverí,
čo takisto uviedla svedkyňa mal. N. G. sledujúc to cez priezor na vchodových dverách uvedeného
bytu. Mal. svedkyňa W. O. fyzické zaútočenie obžalovaného ml. M. na všetky maloleté svedkyne po

odchode obžalovaného z bytu oznámila svojej matke, svedkyni V. B.. Mal. svedkyňa W. O. v dôsledku
konania obžalovaného M. utrpela pomliaždenie hrudníka vpravo a čelovej oblasti vpravo, mal. O. B.
vyvrtnutie a natiahnutie jedného alebo viacerých prstov, interfalangový kĺb 3. prsta pravej ruky, čo mal
súd za preukázané zabezpečenými lekárskymi správami, pričom mal. svedkyňa N. G. neutrpela žiadne
poranenie.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu je teda zrejmé, že obžalovaný ml. M. bez výslovného
súhlasu mal. svedkýň a to predovšetkým mal. O. B. obývajúcej predmetný byt spolu so svojimi rodičmi,
ako aj mal. W. O. či mal. N. G., nachádzajúcich sa v byte rodiny B., po zaklopaní na vchodové dvere,
vošiel do tohto bytu a po odmietnutí mal. svedkyne O. B. poskytnúť mu cigarety, obžalovaný fyzicky
napadol mal. svedkyňu W. O., ktorú kopol do nohy či do hrude, sotil do nej, v dôsledku čoho si udrela

hlavu o práčku umiestnenú v kuchyni a vzápätí fyzicky atakoval aj mal. O. B., ktorej vykrútil prst, pričom
sa snažil fyzicky zaútočiť aj na mal. N. G., ktorá sa však jeho útoku vyhla. Z vyššie uvedeného mal tak
súd za preukázané, že obžalovaný ml. M. bez povolenia oprávnenej osoby vstúpil do obydlia rodiny
B., v ktorom vzápätí fyzicky napadol maloleté svedkyne spôsobiac im pritom aj poranenia opísané v
skutkovej vete tohto rozsudku. Obžalovaný na svoju obranu pritom uviedol len to, že išiel len za svedkom

Z.W., ktorého požiadal o cigaretu, pričom ďalej tvrdil, že uvedený svedok Z. mal v predmetnom trestnom
konaní vypovedať, že mu poskytol aj vodu v plastovej fľaši. Obžalovaný poprel, že by bez oprávnenia
vstúpil do bytu rodiny B. a vyjadril sa, že ihneď po odchode od bytu obývaného svedkom Z. vyšiel pred
vchod tohto bytového domu a odišiel za svedkami J. Z. a L. M., s ktorými sa aj dohodol, že sa neskôr
stretnú a pôjdu spolu von. Svedok Z.F. pritom vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil len

tú skutočnosť, že ho navštívil obžalovaný ml. M., ktorý ho požiadal o poskytnutie cigarety, ktorú mu
však nedal, keďže žiadnu pri sebe nemal a obžalovanému takisto odovzdal aj vodu v plastovej fľaši,
s ktorou obžalovaný ml. M.L. odišiel preč. Uvedený svedok videl, že obžalovaný ml. M. sa ešte po
odchode od jeho bytu zdržiava na jeho poschodí, ale nevedel sa vyjadriť, kam presne išiel, či teda odišiel
neskôr preč z bytového domu alebo išiel k dverám bytu rodiny B.. Naproti tomu uvedený svedok Z.

v prípravnom konaní vypovedal, že videl, ako obžalovaný po odchode spred dverí jeho bytu, pristúpil
k bytu rodiny B., zaklopal na vchodové dvere tohto bytu, pričom cez pootvorené dvere svojho bytu si
všimol, že tieto dvere obžalovanému ml. M. otvorila mal. svedkyňa O. B.Á., ktorá sa v byte nachádzala
spolu vo svojimi maloletými kamarátkami. Uvedený svedok ďalej uviedol v prípravnom konaní, že na to
zatvoril dvere svojho bytu a odišiel k svojim rodičom nachádzajúcim sa na balkóne, na ktorom vzápätí

spozoroval, ako popod balkón beží obžalovaný ml. M.. Po poukázaní na tieto výrazné rozpory v jeho
výpovedi z prípravného konania oproti jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní uvedený svedok uviedol,
že v prípravnom konaní vypovedal v kratšom časovom odstupe od doby spáchania skutku, pričom však
zdôraznil, že nevidel, aby obžalovaný ml. M.L. odišiel k dverám bytu rodiny B.. Na hlavnom pojednávaní
oproti svojej výpovedi v prípravnom konaní ďalej tvrdil, že obžalovaného ml. M. uvidela bežať pod

balkónom ich bytu jeho matka a nie on, ako vypovedal v prípravnom konaní. Totožne ako v prípravnom
konaní tak aj na hlavnom pojednávaní uvedený svedok uviedol, že neskôr stretol pána B., ktorý sa ho
opýtal na obžalovaného ml. M. a keď sa nachádzal pred vchodovými dverami ich bytového domu, tak
uvidel pána B., ktorý vyšiel spolu s manželkou a ich dcérou mal. O. B., na ktorej si už predtým všimol,
ako si pridržiava palec a domnieval sa teda, že ho mala napuchnutý. Uvedený svedok síce potvrdil

vyjadrenie obžalovaného ml. M., že pán B. ho požiadal, aby vypovedal v jeho prospech, na čo mu mal
odpovedať, že bude vypovedať len o okolnostiach skutku tak ako ich pozoroval, na druhej strane však pri
hodnotenísvedeckejvýpoveditohtosvedkanemožnoopomenúskutočnosť,žetentosvedoknahlavnom
pojednávaní pri vysvetľovaní rozporných vyjadrení na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní len
uviedol, že nevidel, aby obžalovaný ml. M. pristúpil k dverám bytu rodiny B., ktoré mu mala otvoriť mal.

O. B., pričom neuvedenie takejto závažnej okolnosti vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní oproti
svojej výpovedi v prípravnom konaní tento svedok nevedel hodnoverne vysvetliť.Hodnovernosť vyjadrení mal. svedkýň pritom preukazujú aj závery znaleckého dokazovania z odboru
psychológie, z ktorých vyplýva, že osobnosti všetkých troch mal. svedkýň znalec vyhodnotil vo
všeobecnosti ako úprimné a validné, u ktorých tendenciu vypovedať nepravdivo, neúplne, účelovo

nezistil, pričom skonštatoval, že v rámci hlavnej dejovej línie tieto boli schopné predmetnú udalosť
správne vnímať, zapamätať si a aj ju reprodukovať, pričom isté nezrovnalosti v ich výpovediach znalec
pričítal emocionálne vypätej situácii pri tomto skutku, čo by mohlo do istej miery aj ovplyvniť reprodukciu
predmetného činu. Podľa vyjadrenia znalca PhDr. N. svedkyňa mal. O. B. pri predmetnom skutku utrpela
posttraumatickú stresovú poruchu, aj keď nie v klasickej podobe, nie klasicky determinovanú, pričom

išlo skôr o úľakovú reakciu v stresovej, resp. stresujúcej situácii u osobnosti senzitívnejšej, emocionálne
zraniteľnejšej, skôr poddajnej a a nedominantnej, ktorá citlivejšia vníma, pociťuje a prežíva podnety z
okolitého sveta. U mal. W. O. znalec zas dospel k záveru, že pri predmetnom skutku mohla nastať u
tejto svedkyne atypická stresová porucha s úzkosťou, strachom, obavami, osobnostným diskomfortom,
strachom z agresora a pod., v čase znaleckého vyšetrenia však tieto symptómy plazivo bazálne vymizli
a maloletá svedkyňa v uvedenom období už bola v konsolidovanom stave bez psychopatologických

mechanizmov. U mal. N. G. znalec v dôsledku inkriminovaného incidentu nezistil posttraumatickú
stresovú poruchu a v jej prípade mohlo ísť o predĺženú úľakovú reakciu v stresujúcej ( krátkodobo )
situácii, pričom na diagnostikovanie posttraumatickej stresovej poruchy u tejto mal. svedkyne neboli
splnené kritéria.

V súvislosti s obhajobnými námietkami obžalovaného, že mal. svedkyňa W. O. utrpela pomliaždenie
hlavy v pravej čelovej oblasti ľahkého stupňa je potrebné uviesť, že mal. svedkyne N. G. a O. B. zhodne
vypovedali,žeobžalovanýml.M.kopoltútomal.svedkyňudonohy,pričomsamotnámal.svedkyňaW.O.
tvrdila, že obžalovaný ju nohou kopol do hrudníka, avšak zhodne už všetky tri mal. svedkyne vypovedali,
že obžalovaný potom mal. svedkyňu W. O. sotil do hrude, v dôsledku čoho táto mal. svedkyňa spadla

a udrela si hlavu o práčku. Takéto poranenie čelovej oblasti však mohlo u mal. svedkyni W. O. vzniknúť
aj takýmto mechanizmom, ako uviedli maloleté svedkyne a takýto spôsob vzniku tohto poranenia nie
je vylúčený len vzhľadom na skutočnosť, že mal. svedkyňa W. O. nakoniec spadla hlavou dozadu.
Pokiaľ ide o poranenie mal. O. B. je potrebné uviesť, že znalec skonštatoval, že táto mal. svedkyňa
utrpela podvrtnutie I. medzičlánkového kĺbu III. prsta pravej ruky, pričom znalec ďalej potvrdil, že táto

mal. svedkyňa bola tri dni pred predmetným incidentom ošetrená s identickým poranením prsta pravej
ruky, čo uviedli ako samotná mal. svedkyňa tak aj jej matka pri znaleckom vyšetrení, avšak nevylúčil,
že pri predmetnom incidente uvedenom v bode 3/ tohto rozsudku nastalo opätovné poranenie III. prsta
pravej ruky u tejto mal. svedkyne. Spôsob napadnutia mal. svedkýň obžalovaným ml. M. bol pritom
jednoznačne preukázaný výpoveďami týchto maloletých svedkýň, ktoré sú podporované aj výpoveďami

ichmatiekakoajlekárskymisprávamičiznaleckýmdokazovanímzodboruzdravotníctvaafarmácie,ako
ajvyššiespomenutýmznaleckýmdokazovanímzodborupsychológie.Naokrajvtejtosúvislostijepritom
potrebné uviesť, že obžalovanému sa kládlo za vinu spáchanie trestného činu porušovania domovej
slobody podľa § 194 Tr. zákona a pri posudzovaní, či obžalovaný svojím konaním naplnil aj niektorú
okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby a to konkrétne pri zisťovaní, či daný trestný čin

spáchal násilím je nerozhodné, či svojím násilným konaním obžalovaný aj spôsobil nejaké poranenia
poškodeným osobám, ale rozhodujúce je, či použil nejakú fyzickú silu voči osobám zdržiavajúcim sa v
obydlí inej osoby.

Teda pri posudzovaní naplnenia okolností podmieňujúcich použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty

tohto trestného činu, tak súd dospel k záveru, že obžalovaný ml. M. ihneď po otvorení vchodových dverí
mal. svedkyňou O. B., ktorá mu aj oznámila, že v uvedenom byte sa nezdržiava jej matka a že táto je
vonku pred bytovým domom, pričom obžalovaný spozoroval aj ďalšie mal. svedkyne a to mal. W. O. a
mal. N. G., si uvedomoval, že násilím vniká do predmetného bytu práve s vedomím, že takéhoto konania
sa dopúšťa voči mal. osobám a že si je vedomý aj fyzickej prevahy voči trom maloletým dievčatám. Už

samotné vniknutie obžalovaného do predmetného bytu bolo vykonané násilím, keďže obžalovaný ihneď
po zistení, že mal. svedkyňa O. B. má záujem zatvoriť vchodové dvere toho bytu, vsunul nohu do týchto
vchodových dverí a takisto ich zatlačil, čím sa dostal do predsiene uvedeného bytu, v ktorom následne
fyzicky napadol alebo sa pokúsil fyzicky atakovať všetky tri mal. svedkyne.

Na základe takto zistených skutočností, tak súd dospel k záveru, že obžalovaný ml. M. tým, že bez
súhlasu oprávnenej osoby vnikol do bytu rodiny B. tak, že vsunul nohu do vchodových dverí za účelom
zabránenia ich zatvorenia mal. svedkyňou O. B., vzápätí po vstupe do predsiene tohto bytu fyzicky
napadol mal. O. B. ako aj mal. W. O., pričom sa snažil fyzicky zaútočiť aj na mal. N. G., ktorej sa podariloodvrátiť úder obžalovaného do hlavy, naplnil skutkovú podstatu zločinu porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a ) Tr. zákona. Keďže mal. svedkyniam O. B. ako
aj mal. W. O. obžalovaný spôsobil síce poranenia opísané v skutkovej vete tohto rozsudku, ktoré si

však nevyžiadali ich liečenie v trvaní viac ako sedem dní, počas ktorého by bol výrazným spôsobom
obmedzenýobvyklýspôsobživotatýchtomaloletýchsvedkýň,protiprávnekonanieobžalovanéhonebolo
možné posúdiť aj ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

Subjektívna stránka konania obžalovaného v prípade skutku uvedeného v bode 1/ tohto rozsudku je

daná vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a ) Tr. zákona, keďže obžalovaný chcel tým, že ukradol
poškodenej X. peňaženku s obsahom osobných dokladov ako aj s finančnou hotovosťou porušiť záujem
spoločnosti na ochrane vlastníctva k veci. V prípade skutkov uvedených v bode 2/ a 3/ tohto rozsudku,
subjektívna stránka týchto trestných činov bola daná minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa §
15 písm. b) Tr. zákona, keďže obžalovaný vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem
na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a

poriadok ako aj záujem na ochrane domovej slobody a pre prípad, že takéto porušenie alebo ohrozenie
spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Závažnosť konania obžalovaného pre spoločnosť videl súd v tom, že svojim konaním porušil, resp.
ohrozil záujem spoločnosti na ochrane vlastníctva k cudzej veci, na ochrane pokojného občianskeho

spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok ako aj záujem na ochrane
obydlia.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Obžalovaný ml. M. podľa správy z miesta trvalého bydliska je problematický a s jeho výchovou
a správaním má jeho matka už dlhšiu dobu problémy. Obžalovaný už v minulosti mal problémy
s dodržiavaním zákonov, ktoré sú pritom zapríčinené predovšetkým jeho pravidelným konzumom

marihuany, v dôsledku čoho bol aj viackrát hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici v W..

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov mal súd za preukázané, že obžalovaný doposiaľ spáchal,
napriek svojmu mladému veku, už tri priestupky a to priestupok proti majetku, priestupok proti verejnému
poriadku ako aj priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný ml. M. bol doposiaľ jedenkrát trestne stíhaný a to trestným
rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 10 T 31/2014 zo dňa 07.08.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 03.09.2014 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f ) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest
povinnej práce v trvaní 50 hodín, ktorý vykonal dňa 27.08.2015 a z tohto dôvodu je uvedené odsúdenie

už zahladené.

ĎalšímodsúdenímtohtoobžalovanéhobolojehoodsúdenietrestnýmrozkazomOkresnéhosúduVranov
nad Topľou sp.zn. 10 T 63/2015 zo dňa 29.05.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.06.2015,
za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b ) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa

§ 20 Tr. zákona, za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a za prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, za čo mu bol za skutky uvedené v bode 1/ a 2/ tohto trestného
rozkazu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a v prípade skutku uvedeného v bode 3/ tohto
trestného rozkazu bolo upustené do uloženia súhrnného trestu vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie

obžalovaného tunajším súdom sp. zn. 10 T 31/2014. Keďže žalované skutky uvedené v tomto rozsudku
zo dňa 12.01.2014, 07.05.2014 a 21.05.2014 obžalovaný spáchal pred vyhlásením, t.j pred doručením
vyššie uvedeného trestného rozkazu tunajšieho súdu sp. zn. 10 T 63/2015 zo dňa 29.05.2015, bolo
potrebné vo vzťahu k tomuto odsúdeniu v zmysle ust. § 42 ods. 1 Tr. zákona obžalovanému ukladať
súhrnný trest.

Keďže obžalovaný sa vzhľadom na ukladanie súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10 T 63/2015 dopustil viacerých trestných činov, túto skutočnosť bolo
potrebné vyhodnotiť ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona. Keďže predchádzajúceodsúdenie obžalovaného už bolo zahladené, nebolo možné tomuto obžalovanému ako priťažujúcu
okolnosť pripočítať predchádzajúce odsúdenie v zmysle ust. § 37 písm. m) Tr. zákona. Na strane
obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zákona. Z uvedeného dôvodu

tak u obžalovaného bola zistená prevaha priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami podľa
§ 38 ods. 4 Tr. zákona. Súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona sa pritom ukladá podľa zásad na
uloženie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona v nadväznosti na § 41 ods. 2 Tr. zákona a
keďže obžalovaný sa dopustil viacerých trestných činov, z ktorých jeden bol zločinom, teda trest bolo
potrebné obžalovanému ukladať podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z

nich najprísnejšie trestaný, v danom prípade tak podľa § 194 ods. 3 Tr. zákona a zároveň hornú hranicu
trestnej sadzby trestu odňatia slobody tohto trestného činu bolo nevyhnutné zvýšiť o jednu tretinu.
Keďže v prípade zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 3 Tr. zákona je trestná sadzba
trestu odňatia slobody upravená v trvaní od troch rokov do ôsmich rokov, po úprave trestnej sadzby v
zmysle ust. § 117 ods. 1 Tr. zákona, keďže u obžalovaného v čase spáchania skutkov išlo o mladistvého
páchateľa a vzápätí podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona tak bolo potrebné mladistvému obžalovanému ukladať

trest odňatia slobody v trvaní od dvoch rokov do štyroch rokov.

Pri rozhodovaní o konkrétnej výmere trestu u tohto obžalovaného súd zohľadnil skutočnosť, že
obžalovaný bol vzhľadom na ukladanie súhrnného trestu odňatia slobody odsúdený za viaceré trestné
činy spáchané viacerými skutkami, na druhej strane tento obžalovaný doposiaľ nebol ešte vo výkone

trestu odňatia slobody, pričom vzhľadom už aj na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného tunajším
súdom pod sp.zn. 10 T 63/2015 na nepodmienečný trest odňatia slobody, iný ako nepodmienečný
trest odňatia slobody ani neprichádzal do úvahy. Z uvedeného dôvodu súd preto dospel k záveru, že
na nápravu obžalovaného ako z hľadiska individuálnej tak aj generálnej prevencie je postačujúci trest
odňatia slobody na samej dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby a to v trvaní dvoch rokov. Keďže

obžalovanému bol tento trest ukladaný ako súhrnný trest, zároveň súd zrušil aj výrok o treste v trestnom
rozkaze tunajšieho súdu sp.zn. 10 T 63/2014.

Obžalovaný pred spáchaním žalovaných skutkov ešte nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd preto
tohto obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia

( § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ).

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Poškodenej E. X., ktorá si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody pozostávajúci z hodnoty
odcudzenej finančnej hotovosti, súd priznal tento nárok vo výške 90,00 eur. Poškodenej Dôvere
zdravotnejpoisťovnia.s.zassúdpriznalnároknanáhraduškodypozostávajúcizvynaloženýchnákladov
zdravotnej starostlivosti maloletým svedkyniam O. B. a W. O. v celkovej výške 146,84 eur.

Pokiaľ ide o skutok uvedený v bode 2/ tohto rozsudku, v predmetnej trestnej veci bolo pôvodne vedené
trestné stíhanie voči trom obžalovaným, pričom obžalovaný ml. M. bol právoplatne odsúdený trestným
rozkazom vydaným v trestnej veci pôvodne vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 12 T 253/2014 a
trestná vec obžalovaného Z. ako aj tohto obžalovaného ml. M.L. bola vylúčená na samostatné konanie.
Súd z uvedeného dôvodu dospel k názoru, že obžalovaného ml. M. je potrebné zaviazať na náhradu

škody poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. podielovo a z tohto dôvodu obžalovanému uložil
povinnosť nahradiť tejto poškodenej zdravotnej poisťovni škodu v sume 5,59 eur.

Poškodené V. B., V. O. ako aj poškodený L. si nárok na náhradu škody neuplatnili a z tohto dôvodu o
ich nároku na náhradu škody ani nebolo rozhodované.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo
Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že
je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže
oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.