Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 8, 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18Er/137/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107205042
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jasenský
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2107205042.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o, IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast. JUDr. Martin Máčaj, Pribinova 25, 811 09 Bratislava I,
IČO: 35 807 598 proti povinnému: A. I., E.. XX.XX.XXXX, S. XXXX/XX, XXX XX J., vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, P. Pázmaňa č. 49/3, 927 01 Šaľa, o vymoženie uloženej povinnosti
zaplatiť sumu 289,45 Eur s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania vo výške 116,25 a trovy

exekúcie, o podnete súdneho exekútora o odklade a zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekára, P. Pázmaňa č. 49/3,
927 01 Šaľa, do troch dní náhradu trov exekúcie v sume 70,47 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 048885 zo dňa 01.03.2007 bol súdny exekútor JUDr.
Ľubomír Pekár poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného
rozhodnutia rozhodcu Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so
sídlom v Bratislave, č.k. SR 5442/06 zo dňa 23.10.2006.

Exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom č.k. SR 5442/06 zo dňa 23.10.2006 bola povinnému

uložená povinnosť zaplatiť sumu 289,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % p.d. zo sumy
281,49 eur od 30.07.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 116,25 eur, to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 1460523 uzatvorenej
dňa 25.05.2006, ktorú povinný riadne a včas neplnil.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, právne vzťahy, ktoré
vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších
predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1
a2a§18saod11.júna2010použijúajnaprávnevzťahyvzniknuténazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej

sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 8a zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, právne vzťahy, ktoré vznikli pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa
doterajších predpisov.Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.06.2006, na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.06.2006, na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.06.2006, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Z predloženej zmluvy o úvere mal tunajší súd možnosť zistiť, že sa v predmetnej veci jedná jednoznačne
o spotrebiteľský úver, nakoľko spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, t.j. zákonné znaky

spotrebiteľského úveru vyplývajúce z citovaného ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na podriadenie
tohto právneho vzťahu právnemu režimu uvedeného zákona. Spravovanie zmluvy o úvere zákonom o
spotrebiteľských úveroch je zakomponované priamo aj v jej znení.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len “Občiansky zákonník“) v
znení do 28.02.2007, spotrebiteľská zmluva je kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V danom prípade sa jedná jednoznačne i o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá

obsiahnuté v § 52 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka v znení do 28.02.2007.

Oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli Zmluvu o úvere č. 1460523 zo dňa
25.05.2006. S poukazom na vyššie citované ustanovenia má táto zmluva povahu spotrebiteľskej
zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristikuspĺňa.Súčasťouzmluvyoúverebolibezakýchkoľvekpochybnostívšeobecnépodmienky
poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet
spotrebiteľov. Súd má dostatočne preukázanú skutočnosť, že oprávnený má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a z ničoho nevyplýva, že by bol predmetný úver poskytnutý povinnému na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu
strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na základe uvedeného
mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi
je nutné okrem ustanovení zmluvných dojednaní zmluvy o úvere, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku

odvoláva,aplikovaťajpríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách,ktoré
majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 28.02.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka sa za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej

doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení do 28.02.2007, neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení do 28.02.2007, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len “zákon o rozhodcovskom konaní“), priznáva

v § 44 ods. 2 rozhodcovskému rozsudku vydanému na území Slovenskej republiky za uvedených
predpokladov účinky exekučného titulu v zmysle Exekučného poriadku.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní (1) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm.
a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. (2) Súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). (3) Proti
rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Podľa § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo
vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere Zmluvu o úvere č. 1460523 zo dňa 25.05.2006 sú Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru spoločnosti v ktorých hlava 17. obsahuje rozhodcovskú doložku, v zmysle
ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a.) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak

žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b.) pred príslušným súdom Slovenskej republiky; ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu.

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky.

Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle extenzívneho a eurokomforného výkladu § 53
ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení do 28.02.2007. V odseku 3 sú demonštratívnym
výpočtom uvedené neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. S účinnosťou od 01.01.2008
boli medzi neprijateľné podmienky zavedené aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní
(ods. 4 písm. r) v aktuálnom znení). Doplnenie výpočtu zákonodarcom je reakciou na nesprávnu
aplikačnú prax s cieľom dosiahnuť jej zjednotenie, pričom k spresneniu výpočtu došlo už na základe
smernice č. 93/13/EHS. Na základe uvedeného je zrejmé, že zákonodarca pri koncipovaní § 53 ods.
1 až 4 mal zjavne na mysli i takéto okolnosti, t.j. založenie výlučnej príslušnosti rozhodcovského súdu/

rozhodcu.

Podľa článku 6 odseku 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienkypoužité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 odseku 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá

sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 odseku 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

V zmysle prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q), podmienkou, ktorá sa môže považovať za nekalú,
je podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,

ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Pri posudzovaní rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v zmluve o úvere vychádzal
súd z teleologického výkladu, teda vychádzal z účelu právnej normy s prihliadaním na spoločenské
podmienky jej aplikácie. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je

poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako v členskom štáte Európskej únie, minimálne taký
štandard ochrany aký stanovuje smernica Rady 93/13/EHS. Použitie ustanovení smernice sa opiera o
nepriamy účinok práva Európskej únie na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti
konformného výkladu, kedy je vnútroštátny súd povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a
vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.

Pre spotrebiteľov je významné ustanovenie § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého si spotrebitelia v rámci riešenia veci pred súdom môžu na konanie vybrať aj súd s príslušnosťou
v mieste ich bydliska. Rozhodcovská doložka je jednou zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
bez toho, aby bola spotrebiteľom individuálne dojednaná. Dáva na výber tomu účastníkovi, ktorý začne

konanie skôr, pričom v praxi je reálny predpoklad, že je to zvyčajne veriteľ, kto podá návrh na začatie
konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky
vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak
bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu
stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a
rozhodnúť,apretorozhodcovskýrozsudokjenulitnýaakoexekučnýtituljeneúčinný.Týmjedanýrozpor
exekučného titulu so zákonom, čo je dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok bol totiž vydaný vo veci, ktorá nemôže byť

predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská zmluva/doložka.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd exekúciu zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne

aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

V zmysle § 203 os. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Nakoľko súdny exekútor vo svojej písomnosti, prostredníctvom ktorej reagoval na výzvu Okresného
súdu Trnava vo vzťahu k trovám exekúcie z dôvodu, že súd bude rozhodovať o zastavení exekúcie zo
dňa 26.01.2012 uviedol, že si trovy exekúcie uplatňuje vo výške 70,47 Eur vrátane DPH - jedna sa o
časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. v znení do 30.04.2008 v sume
47,82 Eur (žiadosť o udelenie poverenia - 30 min, upovedomenie o začatí exekúcie - 40 min., príprava

podkladov na súpis hn. vecí a výkon súpisu hn. vecí - 60 min., žiadosť o súčinnosť - zamestnávateľ -
20 min., 1 x žiadosť o súčinnosť - DI - 20 min., príkaz na začatie exekúcie (banka, zamestnávateľ) - 30
min., exekučný príkaz - zamestnávateľ, banka - 40 min, podnet na povolenie odkladu ex. a zastavenie
ex - 20 min., spracovanie vzniknutých trov exekúcie - 30 min., vrátenie poverenia - 30 min.), náhradu za
hotové výdavky - poštovné, spotrebný materiál v sume 22,65 Eur vrátane DPH( 1 x žiadosť o udelenie

poverenia v sume 1,61 Eur, 1 x príkaz na začatie exekúcie - zamestnávateľ - 2,09 Eur, 3 x doručenie
upovedomenia povinnému a oprávnenému á 2,09 Eur, t.j. spolu 6,27 Eur, 2 x doručovanie exekučného
príkazu zamestnávateľ - 2 x 2,09 Eur, t.j. 4,18 Eur, 1 x presný rozpis trov exekúcie + originál exekučného
spisu - 1,68 Eur, 1 x vrátanie poverenia - 1,68 Eur, spotrebný materiál - obálka s doručenkou 9 x - 0,13
Eur, t.j. 1,17 Eur; papier A4 - 53 ks - 0,06 Eur, t.j. 3,18 Eur; spisový obal - 1 ks -0,79 Eur, v súlade

s § 14, 15 a 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení do 30.04.2008, súd mu náhradu trov exekúcie priznal v celej požadovanej výške 70,47 Eur, na
úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného. Súd dospel
k záveru o zaviazaní oprávneného z toho dôvodu, že oprávnený vzhľadom na rozhodovaciu činnosť
Okresného súdu Trnava, ale aj iných Okresných súdov, opierajúcich sa o rozhodnutia krajských súdov

a následne judikatúru najvyššieho súdu mal dostatočnú vedomosť už pri podávaní návrhu na vykonanie
exekúcie, že jeho návrh, ktorý následne so žiadosťou súdneho exekútora bol doručený príslušnému
súdu bude zamietnutý, prípadne neskôr dôjde k zastaveniu predmetnej exekúcie z titulu neplatnosti
rozhodcovskej doložky.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2
O.s.p.).

Odvolanie je prípustné len proti výroku o náhrade trov, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy možné podať odvolanie v lehote
15dníododňajehodoručeniaprostredníctvomtunajšiehosúdu.Odvolaniupodanémuprotirozhodnutiu,

ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého
rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou
smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie
nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§

374 ods. 4 O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.