Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 4, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/514/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207115
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213207115.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

SidónieSládečkovejaJUDr.ErikyMadarászovej,vprávnejvecižalobcu:CDConsulting,s.r.o.,sosídlom
Politickýchvězňů1272/21,NovéMěsto,11000Praha1,Českárepublika,IČO:26429705,zastúpeného
Advokátskou spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
žalovanej:G.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytomR.E.XX/XX,XXXXXL.,ozaplateniezmenkovejsumy142eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 10C/397/2013-125
zo dňa 21.03.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a o trovách konania

p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie o žalobe žalobcu v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 142 eur od 20.02.2010 do zaplatenia, vo zvyšnej
časti žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Súd konštatoval, že žalobca podal
žalobu formou tlačiva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
upravuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), a domáhal

sa zaplatenia zmenkovej sumy 142 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 142 eur
od 20.02.2010 do zaplatenia, 6% úroku zo zmenkovej sumy 142 eur od 06.05.2010 do zaplatenia a
zmenkovej odmeny vo výške 0,47 eura. Výrok o zastavení časti konania súd odôvodnil späťvzatím časti
žaloby s odkazom na ustanovenie § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). Rozhodnutie vo veci samej
súd odôvodnil s odkazom na ustanovenia Čl. I. § 75,Čl. I § 5 ods. 1, Čl. I § 5 ods. 2, Čl. I § 5 ods. 3,
Čl. I § 10 ZZŠ, Čl. I. § 11 ods. 1, 3, Čl. I. § 14 ods. 1, Čl. I. § 20 ods. 1, Čl. I § 33 ods. 1, 2, Čl. I. § 34

ods. 1, Čl. I. § 48 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „zákon zmenkový a
šekový“), ustanovenia § 495, § 3 ods. 1, § 34, § 39, Občianskeho zákonníka, § 79 ods. 3, 4, § 372y ods.
1 OSP, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2010 a Čl. 4. ods.
1 Nariadenia. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca je obchodnou spoločnosťou
so sídlom v Prahe, t.j. na území Českej republiky, a žalovaná je fyzická osoba s trvalým bydliskom na
území Slovenskej republiky. Predmetná zmenka bola vystavená na Slovensku, kde je i platobné miesto.
Ide teda o cezhraničný spor v zmysle Čl. 3 Nariadenia, pričom hodnota pohľadávky nepresahuje 2.000

eur. Použitie právneho poriadku Slovenskej republiky vyplýva z ustanovenia § 10, 11 a 19 zákona č.
97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.2. Súd v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky vystavenej žalovanou dňa 09.07.2009, pričom zmenkou sa žalovaná zaviazala zaplatiť
zmenkovú istinu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne od 20.02.2010. V zmenke je odkaz

na číslo zmluvy 408700002. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „bez protestu“,
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splnenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa: Pohotovosť s.r.o. IČO: 35807598, Pribinova 25, Bratislava. Na rube zmenky je
uvedený indosament, spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., zastúpený konateľom, ktorá indosovala svoje práva
zo zmenky na žalobcu bez uvedenia dátumu. Indosant predložil zmenku k zaplateniu a vystaviteľ, t.j.

žalovaná, na zmenku podľa tvrdenia žalobcu neuhradila žiadnu sumu. Predmetná zmenka obsahuje
údaj o tom, že ide o zmenku, údaj o zročnosti - na videnie, údaj miesta, kde sa má splniť - Pohotovosť,
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, meno toho, komu alebo na rad koho sa má
plniť - Pohotovosť s.r.o., dátum a miesto vystavenia zmenky - v Komárne dňa 09.07.2009 je podpísaná
žalovanou - povinnou zo zmenky. Podpísaním zmenky žalovaná prejavila súhlas so zmenkovou sumou
a aj so zmenkovým úrokom. Zo zmenky jednoznačne vyplýva doba splatnosti, pretože obsahuje údaj:

zaplaťte pri predložení, teda ide o zmenku splatnú na videnie v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 zákona
zmenkového a šekového. Splatnosť zmenky nastala v momente jej predloženia, pričom predložiť ju bolo
možné podľa § 34 ods. 1 zákona zmenkového a šekového v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej
predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Na zadnej strane zmenky sa nachádza nedatovaný
indosament, ktorým remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosoval svoje práva zo zmenky na

žalobcu.

3. Zo spisu sp. zn. 4Er/1024/2010 súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., ako
oprávnená sa domáhala nariadenia exekúcie na vymoženie pohľadávky od povinnej v sume 142 eur
spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne z dlžnej sumy od 20.02.2010 do zaplatenia, so zákonným

úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 06.05.2010 do zaplatenia, trov konania a trov exekúcie
na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 06005/10 zo dňa
16.07.2010. V spise sa nachádza aj kópia Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi veriteľom Pohotovosť,
s.r.o., a dlžníčkou a kópia predmetnej zmenky. Úver bol podľa tejto zmluvy poskytnutý vo výške 150 eur,

avšak podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. nejde o spotrebiteľský úver, ale zmluva ako taká je
spotrebiteľská, pričom obsahuje nekalú obchodnú praktiku a takej sa ochrana neposkytuje. Dojednanie
o vyplňovacom práve zmenky sa neuskutočnilo individuálne, preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka je takáto zmluvná podmienka neplatná. Remitent na základe neplatnej dohody o vyplnení
zmenky nemohol doplniť chýbajúce náležitosti zmenky a v dôsledku toho je podľa § 39 Občianskeho

zákonníka neplatná. Súd konštatoval, že pri svojej rozhodovacej činnosti musí hľadať také interpretačné
a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu
neprimerane v prospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. V tomto smere poukázal aj
na judikované závery vyplývajúce z rozhodnutí Súdneho dvora EU, podľa ktorých súdy sú povinné
aj bez návrhu posúdiť nekalý charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, aby sa skutočne dosiahol

sledovaný zmysel a cieľ článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, ukladajúci členským štátom
povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, len ak je jej ďalšia existencia je možná
bez nekalých podmienok. Občiansky súdny poriadok s účinnosťou od 23.12.2015 v ustanovení § 79 ods.

3 zaviedol povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla zo vzťahu so
spotrebiteľom,azaviedolnovépovinnostiúčastníkauplatňujúcehonárokzozmenky,scieľomzistenia,či
ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. Od 01.05.2014 začalo navyše platiť ustanovenie §
5b Zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch, zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi

vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie veriteľa voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. Súd poukázal aj na novelizované ustanovenie § 17 ods. 2 zákona zmenkového a
šekového v znení zákona č. 438/2015 Z.z., podľa ktorého v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha
nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku

1, ktoré by ten, kto je žalovaná zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.4. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú
činnosť súdu a vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia sa vzťahuje aj na konania začaté na
súde predo dňom jeho účinnosti. V tejto súvislosti súd spomenul rozsudky Európskeho súdneho dvora

sp. zn. C-419/2011 zo dňa 14.03.2013, C-76/2010 zo dňa 16.11.2010, podľa ktorých pri uplatnení práva
zozmenkysúdzúradnejpovinnostisamáskúmaťpostaveniespotrebiteľaavtejtosúvislostiposudzovať
otázku prijateľnosti podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Súd zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení
zmenky - vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, poškodzujúcu práva spotrebiteľa so zámerom
obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky

za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, ktoré mení vzťah medzi stranami na vzťah zo zmenky a ten nie je
zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, súd vyhodnotil ako neprijateľné a neplatné
v zmysle § 54 ods. 5 a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmenka je v tomto prípade pre rozpor
so zákonom neplatná. Navyše vôľa spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy vrátane zmluvného dojednania
o vyplnení zmenky nemôže byť považovaná za slobodnú, čo je ďalšou vadou zmenky spôsobujúcou
jej neplatnosť. Na tom základe súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol. Výrok o trovách konania súd

oprel o ustanovenie § 142 ods. 1 OSP, pričom úspešnej žalovanej náhradu trov nepriznal, pretože si
ich neuplatnila.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, súd
mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal, že účastníci nenavrhli dokazovanie, ktoré súd prvej inštancie
vykonal, pričom ustanovenie § 120 ods. 1 OSP súdu umožňuje v sporovom konaní vykonať aj iné
než navrhované dôkazy len výnimočne. On predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,

preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva.
Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaná mohla na základe
čl. 5 ods. 3, 6 nariadenia vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobila, akékoľvek iné námietky

musia byť odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením. Súd
nesprávnevykonávalahodnotildôkazynaskutočnosti,ktoréniktonetvrdil,pretodospelkrozhodnutiuna
základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych
predpisov a práva Európskej únie. V ďalšom texte odvolania poukázal na rozhodnutia iných súdov, ktoré
rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. V odvolaní ďalej uviedol, že je majiteľom zmenky na

základeindosamentuaniejeúčastníkomžiadnehospotrebiteľskéhovzťahu,pričompredmetomkonania
je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie § 17 Zmenkového a
šekového zákona žalovaná nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Podľa neho súd porušil poučovaciu
povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade

neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovanou a remitentom je irelevantný; jemu nie je známy obsah
údajného zmluvného vzťahu. Pokiaľ súd v odôvodnení rozsudku poukázal na ustanovenie § 79 ods. 3
OSPponovelizáciizákonomč.438/2015Z.z.súčinnosťouod23.12.2015,takjepravda,žeustanovenie
§ 372y ods. 1 OSP uvádza, že ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania začaté predo dňom
účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona, ale na porovnanie

zákonodarca v súvislosti s novelizáciou zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) uložil povinnosť oprávneného doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti zákona, no pri ustanovení § 79 ods. 3 OSP to
obdobne neupravil. Ak by ustanovenie § 79 ods. 3 OSP malo pôsobiť spätne aj na návrhy podané pred
účinnosťou uvedenej novely, tak zákonodarca by musel postupovať rovnako ako pri novele Exekučného

poriadku a musel by stanoviť „doplniť“ návrh. Ak to zákonodarca neurobil, súd svojím výkladom nemal
dotvárať nedostatky účinku procesného predpisu vzhľadom na absenciu výslovného zákonného príkazu
doplniť návrh na začatie konania v prechodných ustanoveniach. Povinnosť vyplývajúca z ustanovenia §
79 ods. 3 OSP sa preto nemôže aplikovať na podania podané pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z.z.
On poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke z platnej zmenky,

ktorej originál predložil, a zmenkové informácie preniesol presne do návrhu. Vzhľadom na to neostáva z
jeho strany čo doplniť alebo opraviť; on disponuje len indosovanou zmenkou a iné primerané a presné
údajealebolistinynemákdispozícii.Aksúdkonštatoval,žedohodaovyplňovacompráveblankozmenky
by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov, tak samotnýzákon č. 258/2001 Z. z. pripúšťal vystavenie zmenky na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského
úveru. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia.
Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou

ani v prostredí spotrebiteľských úverov.

6. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,

účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a
odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3
CSP) a po prejednaní veci vo výroku o zamietnutí zvyšnej časti a vo výroku o trovách konania urobil
záver, že podľa § 387 ods. 1 CSP je daný dôvod na potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie. V časti, v
ktorejsúdkonaniezdôvoduspäťvzatiačastižalobyzastavil,rozsudoknadobudolprávoplatnosť;žalobca

svoje odvolanie zameral výslovne len na zamietajúci výrok a odvolacie dôvody smerovali len k tomuto
výroku.Keďžeodvolacísúddospelktomu,ženapadnutýrozsudokjesprávnyadostatočneodôvodnený,
nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie
isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení
právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

8. Predmetom tohto konania je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia. Podľa
predloženej žaloby je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku

doposiaľ neuhradil. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti zmenky a
jeho námietky boli prejavom snahy o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku
zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou
spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo
zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo

zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou
hodnotousporuupravenéhoNariadením.Odvolacísúdurobilzáverotom,žeakbysúdprvejinštancievo
všeobecnosti nemal na základe vyplneného tlačiva žalobcu predstavujúceho žalobu podľa uvedeného
Nariadenia k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol žalobcu vyzvať na
doplnenie a mohol realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom

Nariadenia totiž nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci,
ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo
čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto
vykladať tak, že by na základe neho nemal mať súd k dispozícií aj iné dôkazné prostriedky než príslušné
tlačivá, a nemal by aj možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou

zmluvou. Z Čl. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou
sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie,
ak to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s
judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je

ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z
Čl. 19 Nariadenia. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na spoločné stanovisko občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu
súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane
spotrebiteľa, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí SR pod číslom 93/2015.

9. Z článku 19 Nariadenia vyplýva, že ak nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať
procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu znalostí

určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých
mravov. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, účinný v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie, ako základný procesný predpis dôkaznú povinnosť umožňoval
súdom v ustanovení § 120 ods. 1 tretej vety výnimočne vykonať aj iné než účastníkmi navrhnutédôkazy, ak ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade predložená
zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových
podmienkach právneho predchodcu žalobcu spojených so spotrebiteľskou zmluvou. S ohľadom na

výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a všeobecne uznávanej potreby súdnej ochrany spotrebiteľa
súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu a výnimočne vykonal aj tie dôkazy, ktoré
nikto z účastníkov konania nenavrhol. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol preukázaný bez
akýchkoľvek pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej

zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou
zmluvy o úvere boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, lebo boli vopred
pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov
a v priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanej za účelom výkonu povolania
(ako je to uvedené v predmetnej zmluve). S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu
uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského

charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti sa v súdnom konaní
odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter
musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným
preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania,
resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania,

zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní
zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z
ustanovenia § 120 ods. 1 prvej vety OSP si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu
vzniknutého medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel
jej uzatvorenia uvedený nebol.

10. Odvolací súd neprijal právny názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku
zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského

úveru, síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak
zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať
so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z

predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex
offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa
jeabstraktnýcharakterzmenky,ktorýinaknepripúšťa,abysúdpriuplatňovaníprávazozmenkyprihliadal
na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a
skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

11. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o
úvere ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného ustanovenia, ktoré bolo novelizované

zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015, vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s
uvedenou výnimkou - nemal oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský
úver. Takéto zjednodušené chápanie citovaného ustanovenia preferuje žalobca, ktorý nepripúšťa právny
záver o možnosti skúmania okolností, za ktorých bola zmenka vystavená, a ani záver o jej možnej

neplatnosti, či neexistencie. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je vo svetle
judikatúry Súdneho dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle
ktorej špecifiká súdneho konania prebiehajúceho v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje

aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimeraneťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

12. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia v
súvislostisposkytovanímúveruodspotrebiteľaaleboinejosobybolozakázanésplniťdlhzmenkoualebo
šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov

zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku
napriekvýslovnémuzákazuprijalanáslednejupreviedolnažalobcu.Zmenkabolavystavenávrozpores
právnympredpisom,apretoje-akotouzavrelajsúdprvejinštancie-podľa§39Občianskehozákonníka
neplatným právnym úkonom.

13. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody
však pre žalovanú nevyplývajú žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky. Neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu

nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na
povahu tohto cenného papiera bolo žalovanej zhoršené jej zmluvné postavenie. Pritom je podstatné aj
zistenie, že potreba vystavenia a odovzdania zmenky dodávateľovi nevyplývala zo samotnej zmluvy,
ale len zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie
§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa,
odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania

zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

14. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty
povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa
nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to

aplikáciouprocesnéhoprávamásúdtútopovinnosťnaplniť,čoznamená,ževprípadeuplatnenianároku
zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna
právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie
zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti odporuje právu EÚ na ochranu
spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa v

súlade so Smernicou 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil
až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom
konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, môže
byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky v
nadväznosti na spotrebiteľskú zmluvu nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok. Z vyššie uvedených
dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o

trovách konania ako vecne správny potvrdil.

15. V odvolacom konaní bola úspešný žalovaná, u ktorej by bol dôvod na to, aby jej odvolací súd podľa
§ 396 ods. 1, § 255 a § 262 ods. 1 CSP priznal v celom rozsahu nárok na náhradu trov odvolaciehokonania s tým, že o výške tohto nároku by podľa § 252 ods. 2 CSP rozhodol súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Podľa obsahu spisu jej však v tomto štádiu konania
žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že sa jej nárok na náhradu týchto trov nepriznáva.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).