Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 26, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 2T/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010278
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kurian

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8715010278.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Jozefom Kurianom, v trestnej veci proti obžalovanému Q. Z.,

na hlavnom pojednávaní dňa 26. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného Q. Z., nar. X.XX.XXXX B. V., trvale bytom X.
XXX/XX, W., okres V., prechodne bytom bez prihlásenia Z. XXX, okres J. Q., nezamestnaného,

o s l o b o dz u j e

spod obžaloby okresného prokurátora Okresnej prokuratúry v Poprade pod č. 2 Pv 805/14 zo dňa

22.6.2015, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

v období od mesiaca júl 2013 do mesiaca december 2013 na rôznych miestach v meste Poprad, pod
rôznymi zámienkami vylákal a postupne prevzal od Q. I. finančné prostriedky v rôznych sumách od 100
eur do 1.500 eur, celkovo vo výške 6.150 eur, pričom finančné prostriedky preberal s vedomím, že tieto
nebude schopný vrátiť, a to vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu, čím Q. I. uviedol do omylu a spôsobil

mu tak škodu vo výške 6.150 eur,

p r e t o, ž e

skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného Q. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX,
okres V., t. č. bytom D. W. W. P. V. I., P.Á. XX, O., s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na

občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonaným dokazovaním na hlavných pojednávaniach a vyhodnotením vykonaných dôkazov
obžalovaného spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Poprade č. 2 Pv 805/14 oslobodil.

Obžalovaný Q. Z. na hlavných pojednávaniach uviedol, že zo skutku, ktorý mu je kladený za vinu v
zmysle obžaloby je nevinný. Uviedol, že s poškodeným Q. I. sa stretol na vlakovej stanici v Poprade,
s ktorým nadviazal priateľský vzťah. Na tejto stanici sa stretávali dosť pravidelne. On v tom čase bol

bezdomovcom, nepracoval. Dohodli sa, že sa budú pravidelne stretávať a že I. mu bude pomáhať,
keďže je bezdomovec s tým, že mu zaplatí nejakú stravu, väčšinou išlo o obed. Poškodený mu núkal
aj oblečenie. Pri stretnutiach chodili do nákupného strediska Max, kde mu kúpil jedenie, aj cigarety. Z
jeho osobného života bolo zrejmé, že je jehovista a hľadá si nejakú priateľku na celý život. Z týchtostretnutí mal výhodu hlavne v tom, že mu poškodený kupoval stravu. Pri stretnutiach ho nabádal, aby
vstúpil do viery Jehovistov, čo on nechcel. Sprostredkovával mu nejaké stretnutia s dievčatami, ktoré
sa s ním bavili, išlo o J. Š., potom tam boli dievčatá z Huncoviec, ktoré taktiež chodili pravidelne na

stanicu v Poprade. Tam chodila aj dievčina, s ktorou sa on neskôr oženil. Stávali sa prípady, že pri
stretnutiach ho párkrát pýtal nejaké peniaze, išlo o položky 1 - 3 eurá. Keďže stretnutia s dievčatami,
ktoré zabezpečoval kvôli poškodenému niečo aj stáli pri posedeniach, poškodený mu na poštu do Svitu
poslal nejaké peniaze, ale nepamätá aké to boli sumy a taktiež mu poslal do obce Hybe na švagrinin
účet 100 eur. Pokiaľ išlo o finančnú situáciu týkajúcu sa poškodeného, o tom mu on nikdy nerozprával,

ani o tom, žeby mal nejaké pôžičky alebo úvery. Mal za to, že poškodený sa správal tak akoby mal
veľa finančných prostriedkov, a z počutia vedel, že poskytoval finančné prostriedky aj iným osobám.
Išlo o nejakých muzikantov na Štrbskom Plese. Taktiež finančné prostriedky dával aj ženám. Finančné
prostriedky, ktoré mu dal poškodený on ich naspäť tieto malé sumy nikdy nežiadal vrátiť, on len uvádzal,
že jemu by to ani viera nedovolila, aby od takého chudáka ako je on pýtal peniaze späť. Keď sa oženil
do Hýb so W. J., tak sa tam aj nasťahoval do domácnosti jej rodičov a spolu majú už aj jedno dieťa.

On ako bezdomovec žil zo sociálnej dávky, ale často nespĺňal na to podmienky, preto ich pravidelne
nedostával. Išlo o sociálne dávky vo výške 62,50 eur. Ako bezdomovec mal aj dlhy, keďže bol
zamestnaný a zobral pôžičku. V čase keď sa stýkal s poškodeným sa riešila aj jeho krádež na súde v
Českej republike, kde bol zaviazaný na zaplatenie sumy 42.000,- Kč. O svojich finančných problémoch
sa však s poškodeným nebavil. Ich vzťah skončil rázne, načo mu aj poškodený telefonoval, že sa chce

ešte stretávať, ale on to už neakceptoval. Zo strany poškodeného boli tu aj ďalšie snahy na udržiavanie
kontaktu, keď ho oslovoval telefonicky, písal mu aj list, kde mu ďakuje, že ho zbavili svojprávnosti a
potom sa stretli až na polícii, kde mu poškodený I. povedal, že keď vstúpim do jeho viery, tak zoberie
trestné oznámenie na neho späť.

Svedok - poškodený Q. I. na hlavných pojednávaniach uviedol, že obžalovaného Q. Z. pozná, a
to z prvého stretnutia z leta spred dvoch rokov, teda v roku 2013, kde sa stretli v Poprade na
železničnej stanici. V rámci rozhovoru objasňoval obžalovanému vieru Jehovovu. Taktiež sa bavili o
hudbe. Uviedol, že obžalovaný jeho dôveru zneužil v tom, že sa mu predstavil ako kresťan, svedok

Jehovov. Poskytol obžalovanému na seba telefónny kontakt, párkrát sa stretli v Poprade, sťažoval
sa mu, že je v psychickom rozpoložení, nemá kde bývať, nepracuje. On sa nad ním zľutoval a po
čiastkach mu poskytoval finančné prostriedky za účelom, aby získal prácu a aby mohol dôstojne žiť. V
ďalšom uviedol, že na jeho požiadavku mu dával aj peniaze, keďže mu uvádzal, že potrebuje ich na
ubytovňu, na vybavenie občianskeho preukazu, na operáciu zraku. Vtedy mu dal 450 eur. Neskôr mu

objasňoval situáciu o rodine, o podlžnostiach voči krstňaťu, že je ohrozená jeho rodinná česť, preto mu
on dobrovoľne poskytol 500 eur. Keď začal obžalovaný pracovať v Tatrasvite, tak mu povedal, že keď
mu už toľko pomohol a jemu hrozí, že ho vyhodia z práce a keďže on má záujem, aby sa udržal v tejto
práci, aby mu poskytol nejaké peniaze na počítač a internet, čo si zobral na jeho meno v Maxe s tým, že
mu bude splácať z výplaty. On bol s ním v obchodnom stredisku Max, kde na jeho meno bola vyhotovená

zmluva, ktorú on aj podpísal s tým, že mu budú sťahovať pravidelné splátky z dôchodku.
Keďže obaja si rozumeli v oblasti hudby, kde on mu rozprával, že je hudobník, na čo mu obžalovaný
vravel, že mu môže sprostredkovať kšeft a že sa uchytí v Tatrách ako muzikant. K tomu ale nedošlo.
Neskôr mu obžalovaný povedal, že exekútor mu chce zrušiť hypotéku, že potrebuje peniaze na
exekútora, aby nezastavil hypotéku, načo mu kázal, aby zobral úver v W. W.. On bol sám v W. W.

vybaviť si úver a vtedy dostal 300 eur na navýšenie pôžičky. Peniaze mu dával tak, že to bolo medzi nimi
dvoma, lebo on získal jeho dôveru. Ďalšie peniaze pýtal hlavne kvôli tomu, aby sa udržal v práci. Neskôr
odcestoval na 6 týždňov do Žiliny, kde mu volal obžalovaný, že má rôzne fušky a že zarobí a všetko
mu bude vrátené. On mu aj zo Žiliny po čiastkach posielal sumu vo výške asi 450 eur. Povedal mu, aby
posielal peniaze vždy na iné mená, lebo sa chcel zrejme vyhnúť tomu, aby to nebolo na jeho meno.

V ďalšom uviedol, že asi 2.000 eur vybral zo W. W., keďže ho obžalovaný ubezpečil, že mu určite vyjde
hypotéka, takže on mu z tejto sumy poskytol 1.500 eur v herni v hoteli Európa. Po tom všetkom bol
už v podstate bez peňazí, takže si vybral ešte pôžičku, ale nevie kde, asi v T. D. O.. Pamätá, že tam
zobral asi 900 eur, čo bolo pre jeho vlastné potreby, lebo už nemal financie. Má za to, že počas vzťahu
s obžalovaným mu poskytol zhruba sumu 6.500 eur. Z tejto sumy mu nič nevrátil a prisahal na nebo, že

keď bude od januára robiť v Tatrasvite, tak mu bude splácať 500 eur mesačne.
Keď sa vrátil zo Žiliny po 6 týždňoch, tak mu obžalovaný ešte telefonoval do Žiliny, kde ho pozýval
na svadbu, že sa žení, na silvestrovskú zábavu, ale on tam nešiel. Neskôr mu volala jeho sestra A.
Z., že brat vyhral na automatoch, že má možnosť mu niečo vrátiť, ale on na tieto stretnutia nešiel. Onobžalovaného poznal ako osobu, ktorá je bezdomovcom, pri stretnutiach mu dával na seba kontakt,
chcel ho dostať z biedy, aj s cieľom jeho poslania u Jehovových a chcel ho presvedčiť, že svedkovia
Jehovovi nie sú ako väčšina ľudí, ktorá má predsudky voči Rómom. Tak s ním, ako aj s jeho osobami,

ktoré boli v príbuzenskom vzťahu k nemu sa stretával, chcel im ukázať, že nie je rasista a môže ich
podnietiť, aby podnikli kroky k štúdiu biblie a aby prehodnotili svoje bezbožné stanovisko v tomto smere.

Svedkyňa Q. Č. na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodeného pozná odmalička ako suseda.

Niekedy v roku 2013 bol u nej na návšteve, vtedy mal aj telefonický hovor, nevie s kým, ale počula
mužský hlas, kde išlo o peniaze. On jej potom rozprával, že aký má problém, že má strach z tej osoby,
ktorá mu volala, že ide o vydieranie jeho osoby a že má z neho strach. V ďalšom uviedla, že pýtal ju,
či mu môže finančne pomôcť, že je vo finančnej tiesni, ale už presne nepamätá koľko peňazí mu dala,
ale on jej tieto peniaze po čase vrátil.

Svedkyňa X. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodeného pozná, vyrastali odmalička spolu.
Keď sa mu jeho rodina veľmi nevenovala, tak sa ho ona ujala. Vie, že bol v sociálnom zariadení v
Demijáte. Manžel mal penzión v tatranskej Štrbe, tak mu ponúkla, že tam môže bývať. Vie, že on nikdy
nebral pôžičky a svoje príjmy si vedel podeliť. Neskôr sa začal divne správať, bol utiahnutý, zľaknutý,

ale nechcel o tom nič rozprávať. Začala si všímať, že z chladničky jej mizne tovar, ale on k tejto otázke
nechcel nič povedať. Potom sa priznal, že je psychicky pod tlakom voči tej osobe, meno nechcel povedať
a že ho finančne vydiera. Kúpil si televízor, ale už ho nemal a nemal ani gitaru, načo povedal, že to dal
do záložne. Priznal sa, že si musel vybrať z peňažného ústavu nejaký obnos peňazí, ale nevie koľko
a že je pod tlakom, že mu ide o život. Ona mu poradila, aby podal trestné oznámenie. On odišiel z ich

penziónu keď nemal na zaplatenie nájmu a odišiel do Žiliny. Finančné prostriedky mu ona požičiavala,
a to sumy ako 5 eur, ale aj 100 eur a donedávna splácal nájom.
O svojich problémoch, ktoré ma, svedkyňa sa nevedela presne vyjadriť v ktorom roku, ale keďže
poškodený patrí do tej istej náboženskej organizácie ako ona, svedkovia Jehovovi, tak jej povedal, že sa
stýka s určitým Rómom, ktorý priaznivo reaguje na naše časopisy, na čo ho upozornila, aby bol opatrný.

Svedkyňa W. Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že situáciu medzi obžalovaným a poškodeným pozná.
Vie,žesaobajastretávali,bolasnimiajonapárkrát.Poškodenýichvždypozývalnakávudoreštaurácie,
platil dobrovoľne, nikto ho nepýtal, aby im niečo kupoval. Jej osobne poškodený rozprával, že má viacej

cigánov v Poprade známych, ktorých podporuje finančne a tieto skutky robí preto, že bude mať bližšie
k Bohu. Stretnutia navrhoval aj jej, ale ona na tieto stretnutia chodila hlavne preto, že bola v dobrom v
priateľskom vzťahu s obžalovaným, s ktorým chodila. Poškodený chcel ju, preto jej kupoval voňavky, iné
dary, pretože s ňou chcel zrejme mať pohlavný styk. Aj jej povedal, že chce s ňou mať dieťa, že nemá
ženu. Ona to všetko odmietala, keďže jej priateľom bol obžalovaný, ktorý je teraz už jej manželom. Ona

má za to, že poškodený podal trestné oznámenie, lebo ho ona odmietla.
K finančným prostriedkom, ktoré mal dostávať obžalovaný od poškodeného uviedla, že má vedomosť,
že poslal 100 eur na ich zásnuby a ako dar, čo prevzala jej sestra bývajúca tiež v Hybe K., o iných
finančných prostriedkoch väčšieho obnosu, ktoré by dostával od neho nevie. Odkedy obžalovaného
pozná, nemal nikdy väčšie finančné prostriedky, mal iba svoje oblečenie. Obžalovaný sa k nim domov

do Hybe nasťahoval v decembri 2013 a ku vzťahu medzi ním a poškodeným muselo dôjsť pred týmto
obdobím, keď bol obžalovaný predtým bezdomovec a v roku 2014 si ju zobral za manželku.

Svedkyňa U. J. na hlavnom pojednávaní uviedla ku vzťahu medzi obžalovaným a poškodeným, že

poškodený mu telefonicky vyvolával, ona bola prítomná v ich dome, keďže bývajú spolu v Hybe. Vedela,
že telefonické hovory sú od poškodeného, lebo volal na jej mobilný telefón a videla kto volá. Počula
len, že zať - obžalovaný odpovedal, že on nejde, že nechce, aj mu povedala, že nie je dobré, že mu
toľko volá, hoci nevedela o čo ide. Ona ako matka nevedela, že jej dcéra sa stretáva s obžalovaným,
ani kde býval, ako žil, či mal finančné prostriedky, len sa k nim nasťahoval, nemal nič, iba oblečenie, išlo

o osobu nezamestnanú, bez príjmu. Vie, že poškodený poslal 100 eur na zásnuby s jej dcérou, ktoré
poslal na adresu K..Svedkyňa K. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný chodil s jej sestrou. K finančným
prostriedkom uviedla, že na pošte v Hybe bola zásielka finančných prostriedkov, ona to bola prevziať.
Išlo o sumy 5 a 20 eur. Peniaze poslal pán, ktorého ona predtým nevidela, nepoznala, ani sa nepýtala

obžalovaného čo sú to za peniaze, ale mu ich dala.

Znalkyňa Q.. U. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že vypracovala znalecký posudok spolu s kolegami,
kde ona ako psychiater sa vyjadrovala k osobnosti Q. I. vo vzťahu k duševnej chorobe, príp. inej

poruche, chápaniu trestného konania, kde zo záverov je zrejmé, že v psychiatrickom vyšetrení uňho
diagnostikovali rezudiálnu schizofréniu s defektom osobnosti. Ide o duševnú poruchu, ktorá prebieha
chronicky. V čase vyšetrenia s prítomnými zbytkovými príznakmi v podobe oploštelosti emotivity,
nepružnosti a uľpievavosti myslenia, sklonu k paranoidite a vzťahovačnosti. Jeho sebahodnotenie
vplyvom duševnej choroby je narušené, predstavy o sebe, svojich možnostiach sú skreslené. Nemá
kritický náhľad na svoje ochorenie. Je výrazne sociálne naivný a manipulovateľný.

Poškodený vzhľadom k priemerným intelektovým a pamäťovým schopnostiam je schopný chápať
zmysel trestného konania v celom rozsahu.

Znalkyňa V.. S. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že podieľala sa na vypracovaní znaleckého

posudku poškodeného z odboru psychológie, kde konštatuje, že zmysel pre realitu u poškodeného
v čase vyšetrenia bol zachovaný. Nevylučuje však subjektivistické vnímanie vyšetrovaných udalostí v
rámcisociálnejnaivitypoškodeného.Upoškodenéhokonštatovalaprítomnosťkonfabulačnýchtendencií
poukazujúce na neistotu v pamäťovom procese a je teda možné, že čo sa týka uvádzania presných súm
a času je prípustné, aby sa poškodený mohol vyjadriť nepresne. Najdôležitejší faktor je časový odstup

od vyšetrovanej udalosti.
V ďalšom uviedla, že poškodený má tendenciu pred okolím vystupovať žiaduco, t. z. javiť sa v lepšom
svetle, takže je možné, že si niektoré veci prispôsobuje v prospech seba. Skresľovanie prežitých udalostí
je možné, avšak ide o nevedomý charakter v rámci sklonu ku konfabuláciam a v rámci osobnosti sa to
týka sociálnej naivity.

Vykonané dôkazy na hlavných pojednávaniach súvisiace so zločinom podvodu, ktorý je kladený
obžalovanému za vinu v zmysle obžaloby súd vyhodnotil tak, že obžalovaného z tohto skutku oslobodil.
Konanie obžalovaného súvisiace s trestným činom podvodu viedlo súd po vykonaní dokazovania k
tomu, že je treba konštatovať, že jeho konanie obsiahnuté v obžalobe síce sa stalo, avšak nenapĺňa

znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. V tomto smere je treba konštatovať, že chýba tak
znak objektívnej ako aj subjektívnej stránky trestného činu podvodu. Z hľadiska objektívnej stránky pri
trestnom čine podvodu zákon vyžaduje, aby obžalovaný poškodeného uviedol do omylu. Základom
trestného činu podvodu je teda omyl, čo je nezhoda predstavy poškodeného s objektívnou realitou, ktorá
má pôvod v páchateľovom úmyselnom konaní.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že poškodený poskytoval finančné prostriedky a to nielen
obžalovanému, ale aj iným osobám v jeho spoločnosti, v ktorej sa pohyboval a to rôznou formou, či už
pohostením v reštauráciach, nákupom tovaru (a to konkrétne ako sám uviedol na hlavnom pojednávaní,
že kupoval voňavky, bižutériu, iné drobné predmety), keďže chcel konkrétne priateľke obžalovaného
preukázať a vystupovať u nej ako džentlmen a ako zástupca cirkvi Jehovovej, že sú seriózni ľudia, čím

chcel vytvoriť podmienky pre dôveru v jeho správny postoj k osobám a že nie je náboženský fanatik a
rasista. To všetko vo vzťahu k obžalovanému a jeho priateľom, ktorí majú rómsky pôvod.
Je pravdou, že poškodený obžalovanému poskytoval aj finančné obnosy, avšak tieto boli vždy
poskytnuté v dobrej viere pomôcť týmto spôsobom obžalovanému, ktorý bol v tom čase bezdomovec,
bez práce a pohyboval sa iba po verejných priestranstvách, konkrétne na železničnej stanici, ako aj

autobusovej v Poprade. V tomto smere bolo poškodenému úplne jasné a zrejmé, že komu poskytuje
finančné prostriedky, vedel o jeho postavení a vedel o tom, že mu ani nemá z čoho vrátiť a teda
miera opatrnosti na strane poškodeného bola zjavne porušená. V tomto smere je potrebné taktiež
poukázať na skutočnosť, že medzi obžalovaným a poškodeným nikdy neboli dohodnuté lehoty na
vrátenie finančných prostriedkov a medzi nimi nebol vzťah v tomto smere, ktorý by bolo možné hodnotiť

ako poskytnutie finančných prostriedkov vo forme pôžičiek, ktoré finančné prostriedky by mali byť
neskôr v dohodnutej lehote vrátené. Možno konštatovať, že poškodený bol presvedčený svojou vierou
k dobročinným úkonom. Obžalovanému nebolo preukázané, aby ten od poškodeného vylákal finančné
prostriedky, účelovo v snahe obohatiť seba a uvedením poškodeného do omylu, ale jednoznačneišlo o dobrovoľné úkony zo strany poškodeného v tomto smere. Je preto možné dosť jednoznačne
konštatovať, že v danom vzťahu medzi obžalovaným a poškodeným nebola spôsobená škoda trestným
činom, teda nešlo o konanie obžalovaného, ktoré by malo trestnoprávne dôsledky.

Nie nepodstatnou je aj skutočnosť, že v prípade až by obžalovaný disponoval takým finančným
obnosom, aký je v obžalobe uvedený v sume 6.150,-- eur, ktoré mal vylákať a prevziať od poškodeného,
určite by sa to prejavilo aj na spôsobe jeho života. Aj vo výpovedi svedkyne U. J., ako aj svedkyne W.
Z. je zrejmé, že prišiel bývať k rodičom po svadbe so W. s tým, že okrem oblečenia na sebe nemal nič.
Samotná skutočnosť, že obžalovaný nevrátil finančné čiastky, na ktoré nebola ani dohodnutá lehota

na vrátenie (a či vôbec tieto vracať?, keďže vždy ako je zrejmé aj z výpovede poškodeného na
čl. 126 zo dňa 4.6.2015 sa vyjadroval „dal som“ a tento výraz bol spojený s každým úkonom pri
poskytovaní peňažných prostriedkov), ktoré v konečnom dôsledku a po ukončení priateľského vzťahu
medzi poškodeným a obžalovaným smerovali k tomu, že poškodený podal trestné oznámenie pre ich
nevrátenie, neodôvodňuje tu záver z tohto vzťahu, aby obžalovaný sa obohatil na škodu cudzieho
majetku teda poškodeného tým, že ho uviedol do omylu a naplnil tak znaky trestného činu podvodu.

V tomto smere je opodstatnené konštatovanie, že obžalovaný pri preberaní akýchkoľvek peňažných
prostriedkov od poškodeného nekonal v úmysle, aby sa obohatil na jeho úkor, ako aj v úmysle takéto
finančné prostriedky vôbec nevrátiť.

Zároveň súd obligatórne, keďže obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, podľa § 288 ods. 3

Trestného poriadku poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.