Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoE/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8407204627
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8407204627.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX,
R., o vymoženie 697,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Kežmarok č. k. 3Er 692/2007 - 48 zo dňa 14.04.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi nepriznal
náhradu trov exekúcie. Vyslovil, že žiaden z ostatných účastníkov nemá právo na náhradu trov

exekučného konania.
V odôvodnení uviedol, že poverením zo dňa 09.10.2007 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. sp. zn. SR 3403/07
zo dňa 29.05.2007. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere
zo dňa 29.06.2006, ktorá má spotrebiteľský charakter. Rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť

právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť, súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru (bod
17), pričom povinný si ju osobitne nevyjednal a nemohol ovplyvniť jej obsah. Neplatná rozhodcovská
doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto rozhodcovský rozsudok predstavuje
nulitný právny akt. Z týchto dôvodov súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju (§ 57 ods. 1

písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.)

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že úverová
zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným má síce charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa §
23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, avšak nie je ju možné považovať za zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. V definícií spotrebiteľského

úveru sa pojem úver doplnil až zákonom č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008. Z tohto
dôvodu sa nejedná o spotrebiteľský úver. Ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka má povahu
nevýhradnej doložky, lebo umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď
prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Rozhodcovská zmluva nevyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Poukázal na to,
že rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme a teda vzdialenosť rozhodcovského súdu od

bydliska účastníkov konania nemá žiaden relevantný význam pre výsledok konania, resp. pre možnosťuplatnenia procesných práv účastníka konania. Navrhol uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), vzhľadom na
včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Odvolací súd z dôvodu v odvolaní namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie, skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

5. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej
zmluvy (t.j. 29.06.2006), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
6. Odvolací súd vyjadruje pochybnosti o tom, v akom rozsahu sa oprávnený oboznámil s odôvodnením

napadnutého uznesenia, pokiaľ v odvolaní namietal, že na právny vzťah účastníkov úverovej zmluvy nie
je možné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd poukazuje na to,
že uvedený právny predpis súd prvej inštancie neaplikoval, nakoľko posúdil zmluvu uzatvorenú medzi
účastníkmi konania ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

7. S poukazom na ust. § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa neobstojí tvrdenie oprávneného, že
na úverový vzťah medzi oprávneným a povinným nie je možné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka na ochranu spotrebiteľa. Za spotrebiteľskú zmluvu sa aj v čase uzavretia zmluvy o úvere
vyslovene považovala tiež zmluva uzatvorená podľa Obchodného zákonníka. Odvolací súd nepopiera,
že úver je absolútnym obchodom, avšak v prípade, ak ju uzatvoril veriteľ so spotrebiteľom, nemožno

obchádzať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Namietané nesprávne právne posúdenie veci nebolo
dôvodné.

8. So zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci sa odvolací súd zaoberal otázkou,
či rozhodcovská doložka (bod 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru), na základe ktorej

rozhodcovský súd konal a rozhodol, predstavuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

9. Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka,
ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach strán a nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie
odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ osobitne (individuálne)
nevyjednal a poukázal na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Ide o zásadné
rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého táto rozhodcovská
doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“)
uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, apreto môže súd označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou
zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti

z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto
názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53
ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou zákona č. 568/2007
Z. z.. Uvedené ustanovenie vychádza z článku 3 Smernice upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa
považujú za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku Smernice aj podmienka

upravená v písm. q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Odvolací súd považuje zmluvnú podmienku upravenú
vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, za
podmienku ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol
byť exekučným titulom.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v
rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porov.

uznesenia Krajského súdu v Trnave vo veciach sp. zn. 10CoE 153/2011, sp. zn. 10CoE 230/2011,
sp. zn. 10CoE 109/2011). Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre
spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo
možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak,
ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva pre neho transparentný všeobecný

súd.

12. Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu
sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne
zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne

prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o arbitrážnom konaní vrátane
rozhodcovskej zmluvy. Podľa obsahu spisu dodávateľ preukázateľne navyše nevysvetlil spotrebiteľovi
význam rozhodcovskej doložky, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil mu
pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedal mu po preukázateľnom poučení
na výber rozhodnúť sa.

13. Súd prvej inštancie správne postupoval, ak vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Neplatná
rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno
vykonať (porov. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 143/11, sp. zn. 6Cdo
1/2012, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011, nález Ústavného

súdu Českej republiky sp.zn. II. ÚS 2164/10). Na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v
každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996
publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „Súdna exekúcia môže byť nariadená
len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu

konania i bez návrhu zastavená.“).

14. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími
námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

15. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení ust. § 262
ods. 1 CSP v súlade s ust. § 2 CSP, čl. 4 ods. 1 CSP, § 200 ods. 1 Exekučného poriadku na základe §
255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Oprávnený

nebol v odvolacom konaní úspešný a povinnému ani súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania
nevznikli.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.