Decision was made at the court Okresný súd Poprad
Judgement was issued by JUDr. Monika Heldáková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3Er/692/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8407204627
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Heldáková
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8407204627.7
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: N. K., T. XX.X.XXXX, H. XXX XX R., Ž. XXX, občan SR,
o vymoženie 697,97 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad so sídlom v
Bratislave, Haburská 49/A pod EX XXXX/XX sa v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú.
II. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad so sídlom v
Bratislave, Haburská 49/A pod EX XXXX/XX sa z a s t a v u j e.
III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
IV. Žiaden z ostatných účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
o d ô v o d n e n i e :
Oprávnený podal dňa X.X.XXXX na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Záhradnícka
60, Bratislava (ako u pôvodného exekútora, uznesením XEr/XXX/XXXX-XX F. XX.XX.XXXX bol
vykonaním exekúcie poverený JUDr. Nestor) návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie
pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom
vydaným Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. pod
sp. zn.: G. XXXX/XX F. XX.X.XXXX.
Dňa X.XX.XXXX tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie č. XXXX XXXXXX*, čím plne vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.
Exekučný súd je povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu
vykonávať, počas celého konania, nielen do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Táto povinnosť
a zároveň oprávnenie exekučného súdu bolo konštatované aj vo viacerých rozhodnutiach Ústavného
súdu SR (II. ÚS 313/12, II. ÚS 392/11, III ÚS 527/13). Vychádzajúc z rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 404/2010-16 (obdobne aj ďalšie), v ktorom sa ústavný súd zaoberal
obdobnou právnou vecou a kde konštatoval, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť
exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo
potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka
konania, ako aj bez návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok (zákon č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP")) v rozhodnom
znení pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. hmotnoprávneho
charakteru alebo procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môžepreskúmavať exekučný titul aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen
z procesného hľadiska.
Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je aj spôsobilý exekučný titul.
Pokiaľ súd zistí taký nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je
povinný sám z úradnej povinnosti nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Vyplýva to aj z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. XCdo XXX/XXXX, ktoré hovorí, že "Súdna
exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená."
Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Uzavretá rozhodcovská doložka resp. rozhodcovská zmluva
obsahuje neprijateľnú podmienku a preto nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný
(z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. X X. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX).
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa§41ods.2písm.d)EPpodľatohtozákonamožnovykonaťexekúciuajnapodkladevykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK") súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Súd preskúmal rozhodcovský rozsudok ako aj zmluvu o úvere č. 7390840 uzavretú dňa 29.6.2006
medzi oprávneným a povinným obsahujúcu rozhodcovskú doložku, ako aj Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy a zistil, že predmetná zmluva spĺňa charakteristiku
spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v
predmetesvojejčinnostiposkytovanieúverovakopodnikanie)aspotrebiteľmi(t.j.fyzickouosobou,ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania).
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ochrana spotrebiteľa bola ku
dňu 29.6.2006, kedy došlo k uzavretiu zmluvy, súčasťou nášho právneho poriadku. Táto zmluva
obsahuje rozhodcovskú doložku (je zahrnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod
bodom 17, v zmysle ktorej sa zmluvné strany výslovne dohodli na riešení akýchkoľvek sporov buď
prostredníctvom konkrétne určeného rozhodcovského súdu, alebo na všeobecnom súde), na ktorej
základe bola založená príslušnosť vyššie uvedeného rozhodcu. Zákonom č. 150/2004 Z.z., účinným
od 1.4.2004, došlo k implementácii smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách do Občianskeho zákonníka, pričom táto umožňovala posudzovať rozhodcovskú doložku v
prípade spotrebiteľských zmlúv ako neprijateľnú podmienku, ak nebola osobitne dojednaná a núti
spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskejzmluve sa považuje za neplatnú a teda rozhodcovský súd nemal právomoc takýto spor rozhodovať. Túto
doložku v zmysle smernice č. 93/13/EHS z 5.3. 1993 možno preskúmavať aj v exekučnom konaní.
Súd môže v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského
súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 ZRK, v zmysle ktorého súd môže
o. i. aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 citovaného zákona), teda ak ide o protiprávny výrok
rozsudku rozhodcu resp. rozhodcovského súdu. Za nedovolené treba považovať také plnenie, ktoré je
výslovne zakázané alebo sa svojim obsahom alebo účelom prieči zákonnému zákazu.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd podrobil exekučný titul preskúmaniu jeho zákonnosti, skúmal, či
exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady na jeho vykonanie a dospel k odlišnému
právnemuzáveruakovčasevydaniapoverenianavykonanieexekúcieexekútorovi,zaslaloprávnenému
výzvu na zaujatie procesného stanoviska v tejto veci, kde oprávnenému uviedol, v čom môže spočívať
odlišné právne posúdenie tejto veci, najmä v otázke posúdenia zmluvy ako spotrebiteľskej.
Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že zmluvu o úvere nebolo možné podriadiť pod právny
režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko zmluva vznikla podľa
Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere bola v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom.
Oprávnený pri rozhodcovskej zmluve poukázal na to, že ide tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Taktiež poukázal na to, že vzdialenosť sídla
rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov konania nemala žiaden relevantný význam pre výsledok
konania resp. možnosť uplatnenia procesných práv účastníka, nakoľko celé rozhodcovské konanie
prebiehalo v písomnej forme, na základe čoho rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok. Princíp
rovnosti účastníkov bol zachovaný bez ohľadu na miesto bydliska resp. sídla účastníkov.
Predovšetkým je potrebné konštatovať, že zmluva o úvere č. 7390840 uzavretá dňa 29.6.2006 a na
ňu nadväzujúce všeobecné podmienky poskytnutia úveru, uzavretá medzi oprávneným a povinným je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právny vzťah založený medzi
účastníkmi tejto zmluvy aj keby sa riadil príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, nemôže sa
odchýliť od kogentnej právnej úpravy, ktorá je zameraná na ochranu spotrebiteľa, ktorá je obsiahnutá
v Občianskom zákonníku. Podľa §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je teda zrejmé, že
na vzťah účastníkov konania založený touto zmluvou bolo potrebné aplikovať príslušné ustanovenia
spotrebiteľsko-právnejúpravyobsiahnutévObčianskomzákonníkuavnormáchnanehonadväzujúcich.
Predmetná zmluva však túto požiadavku nerešpektovala.
Zároveň, rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky - rozhodcovskej doložky. Takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, pretože
bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu. Občiansky zákonník medzi neprijateľné podmienky
príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie
sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. Rovnako o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj
vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale
ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Týmto je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje
práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na ním zvolený rozhodcovský súd.
Navyše rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej
zmluvy, je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru oprávneného, a teda vyplýva zo
vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
obchodným podmienkam, a teda aj eventuálnemu rozhodcovskému konaniu. Rozhodca bol pritom
paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej
zmluvy. Ustanovenie v zmluve o úvere, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní je tiež v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia §
3 Občianskeho zákonníka, z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou Slovenskej
republiky (článok 46 ods. 1 a nasl. ústavného zákona č. 460/1992 Zb.), ako aj v rozpore s právom naspravodlivý súdny proces zaručený článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktorým je SR viazaná.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil predmetný rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý
exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade, danú
exekúciu vyhlásil za neprípustnú, právnym následkom čoho bolo jej zastavenie. Súd o neprípustnosti
exekúcie ako o predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením, nakoľko ide o dva
vzájomne závislé výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení
exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.
Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.
Keďže súd rozhodoval o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti, súdnemu exekútorovi by patrila aj
odmena a náhrada hotových výdavkov za úkony exekučnej činnosti. Súd však vzhľadom na stanovisko
súdneho exekútora zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom výslovne uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje, o
povinnosti účastníkov konania zaplatiť trovy exekúcie nerozhodoval. Nakoľko si trovy exekúcie v tomto
konaní žiaden iný účastník neuplatnil, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch III. a IV. tohto
rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove
prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku. (§ 374 ods. 4 O.s.p.)
Podľa§205ods.1O.s.p.vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.-musíbyť
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a
datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.