Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 17, 2017

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 9Er/259/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203590
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2017:8415203590.2

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Z. XXX/A, XXX
XX K., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného: JUDr. Z. C., PhD., advokát so sídlom Z. XXX/A, XXX XX K.,
proti povinnému: Q. O., G.. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XXX, pre vymoženie sumy 86,47 eur s prísl.
a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Michalom Brožinom pod sp. zn.: EX XXXX/

XXXX sa z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť exekútorovi trovy exekučného konania v celkovej výške 3,31 eur,
a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal 31.3.2015 na Exekútorský úrad JUDr. Michala Brožinu so sídlom vo A., A. XXX/X
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 86,47 eur priznanej
právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. sp. zn.: O.-Q. z 31.10.2014.

2. Uznesením Okresného súdu Kežmarok č. k: XEr XXX/XXXX-XX z 08.07.2016 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove č. k.: XXCoE XX/XXXX-XX zo 31.01.2017 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
27.02.2017.

3. Podľa § 44 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov (ďalej len „EP“) ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd
exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

4. Na základe uvedeného, dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky v zmysle cit. ustanovenia o
zastavení konania, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia.

5. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

6. Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

7. O trovách exekučného konania rozhodol súd v zmysle citovaných ustanovení, teda podľa
zodpovednosti za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie exekučnéhokonania. Po preskúmaní skutkového stavu, dospel súd k záveru, že k zastaveniu exekučného konania
došlo zavinením samotného oprávneného, a to v dôsledku podania nedôvodného návrhu na vykonanie
exekúcie, preto je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania.

8. Podaním z 15.08.2016 súdny exekútor uplatnil trovy exekučného konania v celkovej výške 43,79 eur
pozostávajúce z odmeny vo výške 33,19 eur, hotových výdavkov vo výške 3,30 eur (poštovné a spotreba
kanc. materiálu) a 20 % DPH.

9. Podľa § 47 ods. 3 veta druhá EP do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však
exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne
vynaložených hotových výdavkov.

10. Z uvedeného je zrejmé, že nárok exekútora na náhradu trov predpokladá, že ide o trovy, ktoré
exekútor už vynaložil, a teda logicky sem nepatrí odmena exekútora, pretože ide o odmenu, ktorá ešte

len má byť zaplatená.

11. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
platnom znení (ďalej len „vyhlášky“) patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto zahŕňa najmä

cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

12. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitnéhozákona,17bb)zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej

hodnoty.

13.Vintenciáchcitovanýchustanovenísúdpriznalexekútorovitrovyexekučnéhokonaniapozostávajúce
len z hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 2,76 eur (2 á 1,38 eur) a 20 % DPH vo výške
0,55 eur, teda v celkovej výške 3,31 eur. Pri priznávaní celkovej výšky trov exekútora súd rešpektujúc

predovšetkým zásady hospodárnosti, účelnosti a preukázanosti konštatuje, že išlo o účelné vynaložené
trovy exekučného konania.

14. Súd nepriznal tzv. „spotreba kanc. materiálu“ v celkovej uplatnenej výške 1,20 eur. Náhrada za
takto spotrebovaný kancelársky materiál je krytá odmenou exekútora, opačný výklad by totiž ani

neumožňoval spravodlivo takéto trovy priznať, keďže by nebolo možné, resp. len s veľkými ťažkosťami,
preukázať účelnosť týchto trov exekúcie (t.j. účelné množstvo kancelárskeho materiálu; cenu, za akú bol
obstaraný a pod.). Navyše z exekučného spisu nie je zrejmé, o aké náklady sa jedná a nie je žiadnym
spôsobom preukázané ich vynaloženie, dodatočné zisťovanie by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti
a hospodárnosti konania.

15. O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Civilného sporového poriadku.

16. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

17.Prirozhodovaníotrováchkonaniavychádzalsúdzprocesnejzodpovednostiúčastníkazazastavenie
konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku podania nedôvodného
návrhu na vykonanie exekúcie samotným oprávneným. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prijal záver,
že samotný oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, a preto je povinný nahradiť povinnému trovy

konania.

18. Povinný si v priebehu exekúcie žiadne trovy neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

/§ 44 ods. 4 EP/